Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/92/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: O.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, XXX XX A. X, Č. F., proti žalovanému: O.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX Z., právne zastúpený: CEE Attorneys Lišiak Martinák s. r. o., so sídlom Štefánikova 41, 811 04 Bratislava, IČO: 50 989 014, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o žalobe o nahradenie prejavu vôle spoločníka na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti LIEK s.r.o., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. - 60 zo dňa 26. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. - 60 zo dňa 26. júna 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Žalobca sa žalobou podanou na Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) domáhal voči žalovanému nahradenia prejavu vôle spoločníka na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu vo výške 45 % základného imania v obchodnej spoločnosti LIEK s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 19, Senec, IČO: 35 804 742 z žalovaného ako prevádzajúceho na žalobcu ako nadobúdateľa.

2. Do prebiehajúceho súdneho konania žalobca podal na súd prvej inštancie dňa 12.06.2025 návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému ako jedinému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti LIEK s.r.o. (ďalej aj ako „spoločnosť“), vykonávať bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu nasledovné úkony v mene spoločnosti: a) prevod alebo zaťaženie obchodného podielu, b) rozhodnutie o rozdelení zisku alebo iných vlastných zdrojov spoločnosti, c) prevod, prenájom, alebo zaťaženie majetku spoločnosti, d) uzatváranie, zmeny a ukončenie obchodných, úverových alebo pôžičkových zmlúv, ktorých hodnota prevyšuje 10.000 EUR, e) prevod alebo zaťaženie majetku spoločnosti, ktorého hodnota prevyšuje 10.000 EUR za jednu transakciu, f) prijímanie alebo prepúšťanie zamestnancov na pozíciách s riadiacou právomocou. Zároveň sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému spočívajúcej v zdržaní sa akýchkoľvek ďalších právnych úkonov, ktorých dôsledkom by bolo zníženie hodnoty spoločnosti o viac ako 10.000 EUR, okrem bežného obchodného styku nevyhnutného na zabezpečenie riadnej prevádzky spoločnosti. Nariadené neodkladné opatrenie má platiť do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

3. Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 15.11.2022 s žalovaným ako jediným spoločníkom spoločnosti uzavrel opčnú zmluvu, podľa ktorej má žalobca právo požadovať uzatvorenie zmluvy o prevode 45% obchodného podielu v spoločnosti. Žalobca si toto právo riadne uplatnil, pričom žalovaný zmluvu o

prevode obchodného podielu odmieta uzavrieť. V článku I bod 5 opčnej zmluvy sa zmluvné strany výslovne dohodli, že v období od uplatnenia opcie do zápisu nadobúdateľa ako spoločníka v obchodnom registri nesmie spoločník, riaditeľ ani iný manažment spoločnosti konať žiadne podstatné systémové, personálne, obchodné ani finančné rozhodnutia, ktoré by mohli obmedziť alebo zmeniť budúce práva žalobcu. Žalobca nemá prístup k účtovným dokladom, účtovnej závierke za prvých päť mesiacov roka 2025, ani k iným finančným ukazovateľom spoločnosti napriek opakovaným žiadostiam o ich sprístupnenie. Spoločnosť eviduje v nerozdelenom zisku minulých období sumu 94.330 EUR a za rok 2024 dosiahla zisk po zdanení v sume 508.610 EUR. Tieto údaje preukazujú, že spoločnosť je v dobrej finančnej kondícii a má značný majetok, ktorý by mohol byť ohrozený neodôvodnenými a netransparentnými rozhodnutiami žalovaného. Žalobca má podľa svojho tvrdenia dôvodnú obavu, že by v spoločnosti mohli byť vykonávané úkony, ktoré by mohli znižovať jej hodnotu, poškodzovať jej majetok alebo inak ohrozovať budúce práva žalobcu.

4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. - 60 zo dňa 26. júna 2025 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neposudzuje platnosť nároku žalobu na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu, ale len posudzuje splnenie podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je podľa preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Skutočnosť, že sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti sama o sebe neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého základnou podstatou je okamžitá a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s účelom zabrániť vzniku škody žalobcovi alebo zabrániť inému bezprostrednému ohrozeniu jeho práv.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá a navrhovateľ neodkladného opatrenia musí hodnoverným spôsobom osvedčiť, že zo strany žalovaného dochádza k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že mu reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Neodkladné opatrenie nemôže nahrádzať rozhodnutie, ku ktorému by súd dospel v riadnom procesnom postupe po podaní žaloby. Došlo by tak k neprimeranému zásahu do postavenia žalovaného, kde by musel plniť povinnosti na základe žalobcom tvrdeného porušenia zmluvných povinností, bez možnosti vyjadriť sa k žalobe, bez prebiehajúceho riadneho dokazovania.

7. Súd prvej inštancie vyjadril pochybnosti o samotnom nároku žalobcu na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, pretože ako vyplýva zo žalobcom predloženého oznámenia o zmene okolností a zániku opčnej zmluvy, došlo aj k zániku zmluvy o tichom spoločenstve, čo bude predmetom dokazovania vo veci samej.

8. Pokiaľ žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že existuje reálna hrozba, že by žalovaný mohol vykonať úkony, ktoré by mohli znížiť hodnotu spoločnosti, poškodzovať jej majetok alebo inak ohrozovať práva žalobcu, súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca nijako neosvedčil hrozbu vykonania akýchkoľvek úkonov zo strany žalovaného, ktoré by mohli znižovať hodnotu spoločnosti alebo poškodzovať jej majetok. Uvedená hrozba nevyplýva zo žiadneho z predložených listinných dôkazov, ale naopak zo samotných žalobcom predložených tvrdení vyplýva, že spoločnosť mala za rok 2024 zisk po zdanení v sume 508.610 EUR. Žalobca v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taktiež nijako neosvedčil, že by ním tvrdená hroziaca škoda alebo ujma by bola len ťažko napraviteľná alebo nenapraviteľná.

II. Odvolanie žalovaného

9. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie. Žalobca považoval za naplnené odvolací dôvod podľa a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a aby vo veci nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení.

10. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie ohľadom pochybností o samotnom nároku žalobcu na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu a považoval tento názor za nesprávny. Žalobca tvrdil, že zánik zmluvy o tichom spoločenstve nespôsobuje zánik opčnej zmluvy, o ktorú žalobca opiera v žalobe uplatnený nárok.

11. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že voči spoločnosti bol vydaný platobný rozkaz na zaplatenie sumy 64.494,78 Eur na návrh obchodnej spoločnosti AKACIA PHARMA s.r.o., ktorej konečným užívateľom výhod je žalobca. Žalobca uviedol, že dôvodom pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo to, že spoločnosť faktúry vo vyššie uvedenej celkovej výške vystavené spoločnosťou AKACIA PHARMA s.r.o. riadne zaúčtovala, uplatnila si z nich odpočet DPH, avšak tieto faktúry neuhradila. Takéto správanie považuje žalobca za účelový postup, ktorý môže ohroziť majetok spoločnosti a práva žalobcu.

12. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný oznámil zánik zmluvy o tichom spoločenstve listom zo dňa 04.03.2025 s výrazným časovým odstupom po uplatnení opcie žalobcom. Takýto postup považuje žalobca za účelový v rozpore s princípom poctivosti a zákazu zneužitia práva.

13. Žalobca zopakoval, že existuje dôvodná obava, že žalovaný ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti môže svojim konaním znížiť hodnotu spoločnosti alebo inak ohroziť práva žalobcu, že hrozí vznik nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej škody. Uviedol, že nemá prístup k informáciám o spoločnosti a nemôže efektívne kontrolovať jej hospodárenie a okrem neodkladného opatrenia nemá iný prostriedok ochrany svojich práv.

III. Vyjadrenie žalovaného

14. Súd prvej inštancie listom zo dňa 06.10.2025 vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe o nahradenie prejavu vôle a nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 16.10.2020. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním považoval za vecne správne.

15. Podľa názoru žalovaného žalobca neosvedčil existenciu akýchkoľvek obáv z ohrozenia exekúcie a potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobca v návrhu argumentuje obavami o práva, ktoré by mu nepatrili ani v prípade procesného úspechu vo veci samej.

16. Žalovaný poukázal na to, že návrh na neodkladné opatrenie žiada obmedzenie konania spoločnosti, pričom však návrh smeruje voči žalovanému, ktorý nemá pasívnu legitimáciu o návrhu, že spoločnosť nie je oprávnená konať určitým spôsobom.

17. K návrhu vo veci samej žalovaný sporoval nárok žalobcu na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu, namietal neplatnosť opčnej zmluvy a petit žaloby považoval za nevykonateľný pre absenciu znenia zmluvy.

18. Podľa žalovaného má žalobca mylnú predstavu o obsahu ním uplatneného nároku. Súčasťou uplatňovaného nároku nie je právo žalobcu na zaplatenie dividendy, na určitú trhovú hodnotu nadobudnutého obchodného podielu alebo na hodnotu spoločnosti a ani právo na určovanie, ktoré úkony spoločnosť smie a ktoré nesmie vykonať v rámci svojho podnikania.

IV. Relevantné právne predpisy

19. Podľa Čl. 2 ods.1 , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

20. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

22. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

24. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

25. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

26. Podľa , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20230725>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20230725>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

27. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

28. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

29. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

30. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

31. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

32. Podľa , odvolaci´ su´d rozhodnutie su´du prvej insˇtancie potvrdi´, ak je vo vy´roku vecne spra´vne.

V. Posúdenie veci odvolacím súdom

33. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), prejednal vec podľa a nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadrením žalovaných, odvolací súd dospel k nasledovným záverom:

34. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, b) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia (alebo zabezpečovacieho opatrenia) neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

35. Vyššie uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne. Pokiaľ čo i len jedna podmienka nie je splnená, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Inými slovami, v zmysle relevantnej pra´vnej regulácie mo^zˇe su´d nariadiť neodkladne´ opatrenie za predpokladu, že v návrhu opísané rozhodujúce skutočnosti osvedcˇujú potrebu bezodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´.

36. V zmysle je tiež dana´ povinnostˇ pripojitˇ k na´vrhu na nariadenie neodkladne ´ho opatrenia listiny, na ktore´ sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odvola´va. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu vysokej presvedcˇivosti samotne´ho na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia, ktorá vyplýva zo skutočnosti, zˇe su´d mo^zˇe rozhodnu´tˇ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia aj bez vy´sluchu a vyjadrenia stra´n a bez nariadenia pojednávania ( ). Za´kon uklada´ navrhovateľovi povinnostˇ hodnoverne osvedcˇitˇ nielen potrebu neodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exeku´cie (prípadne potrebu zabezpečenia dôkazu), ale aj do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana, cˇo mo^zˇe navrhovateľ dosiahnutˇ najma¨ relevantny´mi skutkovy´mi tvrdeniami, listinny´mi do^kazmi a kvalifikovanou pra´vnou argumenta´ciou.

37. Žalobca žiadal, aby súd neodkladným opatrením žalovanému ako jedinému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej zakázal a) prevod alebo zaťaženie obchodného podielu, b) rozhodnutie o rozdelení zisku alebo iných vlastných zdrojov spoločnosti, c) prevod, prenájom, alebo zaťaženie majetku spoločnosti, d) uzatváranie, zmeny a ukončenie obchodných, úverových alebo pôžičkových zmlúv, ktorých hodnota prevyšuje 10.000 EUR, e) prevod alebo zaťaženie majetku spoločnosti, ktorého hodnota prevyšuje 10.000 EUR za jednu transakciu, f) prijímanie alebo prepúšťanie zamestnancov na pozíciách s riadiacou právomocou, g) akýchkoľvek ďalších právnych úkonov, ktorých dôsledkom by bolo zníženie hodnoty spoločnosti o viac ako 10.000 EUR, okrem bežného obchodného styku nevyhnutného na zabezpečenie riadnej prevádzky spoločnosti.

38. V posudzovanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným odvodzoval od opčnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 15.11.2022. Podľa tejto zmluvy má žalobca právo požadovať uzatvorenie zmluvy o prevode 45% obchodného podielu v spoločnosti. Tým že si žalovaný svoje právo z opčnej zmluvy uplatnil, žalovanému vznikol záväzok s žalobcom uzavrieť zmluvu o prevode časti obchodného podielu, čo však žalovaný odmietol.

39. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie

neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesná zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia.

40. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné (okrem iného) to, či navrhovateľ osvedčil svoje subjektívne právo a či toto právo priamo kauzálne súvisí s druhou stranou sporu (právny vzťah medzi stranami sporu). Hoci žalobca navrhuje uložiť zákaz žalovanému, v konečnom dôsledku sa obmedzenie priamo dotýka tretej osoby - spoločnosti. Znenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno parafrázovať tak, že ním žalobca požaduje od spoločnosti nevykonať žiadnu ekonomickú (podnikateľskú) aktivitu okrem udržovania jej existencie a aktuálneho stavu majetku bez ďalšieho rozvoja.

41. Pre úspech návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje existencia naliehavosti potreby predbežnej úpravy, ktorá zároveň musí byť dostatočne osvedčená. Inštitút neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade, ak existuje obava ohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala. Odvolací súd pripomína, že je povinnostˇou žalobcu (navrhovateľa nariadenia neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia) v na ´vrhu opi´satˇ skutocˇnosti hodnoverne a presvedčivo osvedcˇiť do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana.

42. Spoločnosť nie je účastníkom konania, nie je preto subjektom, ktorého možno zaviazať neodkladným opatrením. Predmetom podanej žaloby nie uloženie povinnosti spoločnosti. Žalobca ani v podanej žalobe ani v návrhu na nariadenie neodkladného neosvedčuje vlastné nároky voči vplyvu na interné rozhodovanie spoločnosti, voči hodnote alebo majetku spoločnosti a voči záväzku spoločnosti na plnenia žalobcovi. Z tohto dôvodu nie je zrejmá potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi súdneho konania a obava z ohrozenia exekúcie ( ).

43. Zároveň navrhované zákazy nie len obmedzujú ale priamo pôsobia proti zmyslu existencie spoločnosti, ktorá bola zriadená za účelom podnikania, teda sústavnej činnosti ako sústavnej činnosti, ktorá sa vykonáva samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk. Limitovanie hodnoty obchodu (arbitrárne žalobcom stanovenú na 10.000 Eur) spoločnosti s nemalým obchodným imaním (<https://www.finstat.sk/35804742>) by ju vzhľadom na okolnosti posudzovaného súdneho sporu neadekvátne oberalo o obchodné príležitosti.

44. Žalobca vo vzťahu k navrhovaným obmedzeniam argumentuje článkom I bod 5 opčnej zmluvy, podľa ktorého v období od uplatnenia opcie do zápisu nadobúdateľa ako spoločníka v obchodnom registri nesmie spoločník, riaditeľ ani iný manažment spoločnosti konať žiadne podstatné systémové, personálne, obchodné ani finančné rozhodnutia, ktoré by mohli obmedziť alebo zmeniť budúce práva žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu, výkladom obsahu tohto zmluvného dojednania nemožno dospieť k záveru, že oprávňuje žalobcu (ako nadobúdateľa podľa opčnej zmluvy) koordinovať riadenie spoločnosti, alebo sa môže vzťahovať na práva spoločníka alebo budúceho spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným napríklad podľa , (opísané v ods. 37 písm. a), b) odôvodnenia tohto rozhodnutia) alebo na iné práva a z toho plynúce povinnosti či obmedzenia (opísané v ods. 37 písm. c) až g) odôvodnenia tohto rozhodnutia), ktorých sa žalobca domáhal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia by súd priznal žalobcovi viac práv, ako by mu patrilo v prípade úspechu v konaní o predmetnej žalobe.

45. Predmetom opčnej zmluvy podľa článku I bod 1 je právo žalobcu požadovať od žalovaného uzavrieť zmluvu o predaji časti obchodného podielu spoločnosti. Účelom opčnej zmluvy je teda umožniť žalobcovi uzavretie zmluvy o predaji časti obchodného podielu spoločnosti. Potom vychádzajúc zo znenia článku I bod 5 opčnej zmluvy môže sa žalobca domáhať len zákazu takého konania spoločníka, riaditeľa alebo iného manažmentu, ktoré by bránilo uzavretiu v článku I bod 1 definovanej budúcej zmluvy. Vôľa žalovaného ani spoločnosti vykonávať podnikateľskú činnosť a udržiavať alebo spravovať svoj majetok opčnou zmluvou vo väčšom ako vyššie uvedenom rozsahu nebola dotknutá.

46. V tejto súvislosti odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného opísanému v ods. 18 odôvodnenia tohto rozhodnutia, že súčasťou žalobcom vo veci samej uplatňovaného nároku nie je jeho právo na vyplatenie podielu na zisku spoločnosti ani na určitú trhovú hodnotu nadobudnutého obchodného podielu alebo na hodnotu spoločnosti a ani právo na určovanie, ktoré úkony spoločnosť smie a ktoré nesmie vykonať v rámci svojho podnikania.

47. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní tiež uvádzal, že nemá prístup k informáciám o spoločnosti a nemôže efektívne kontrolovať jej hospodárenie, pričom uvedené dal do súvisu s jeho obavou, že žalobca ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti môže svojim konaním znížiť hodnotu spoločnosti alebo inak ohroziť práva žalobcu, teda že hrozí vznik nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej škody. Žalobca neuviedol, v čom konkrétne vidí pre seba v spojitosti s ním uplatneným právom na uzavretie zmluvy o prevode časti obchodného podielu nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú škodu a neosvedčil ani, že by žalovaný poškodzoval spoločnosť konaním v rozpore s právom. Vo vzťahu k tejto námietke odvolací súd poukazuje na to, že tvrdenia žalobcu boli natoľko všeobecné, že k ich obsahu nemožno zaujať právne relevantné stanovisko. Súd nie je povinný domýšľať dôvody miesto účastníka, ktorý sám je povinný preukázať svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom. Súd nie je povinný ani nahrádzať povinnosť účastníka súdneho konania a vyhľadávať dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak ničím nepreukázané skutočnosti.

48. Zmyslom neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Žalobcom formulovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nezodpovedá požiadavkám, ako ich odvolací súd zhrnul v ods. 34 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

49. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia (opísané v od 5 až 8 odôvodnenia tohto rozhodnutia) bolo pre odvolací súd zrejmé, že sa súd prvej inštancie vecou riadne zaoberal, pričom svoje úvahy vyjadril logicky, presvedčivo a primerane zrozumiteľne, aby tak umožnil účastníkom dozvedieť sa dôvody rozhodnutia a nebolo im upreté procesné právo na obhajobu prostredníctvom opravného prostriedku.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, v zhode s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v jeho rozhodnutí, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť tvrdených skutočností na účely vydania uznesenia o neodkladnom opatrení a zároveň aj odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Preto odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne odvolací súd podľa potvrdil.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).