Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoCsp-23-2025.pdf
PDF · 101.15 KB
Case nature
Subarea
5CoCsp/23/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX, zastúpený JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, so sídlom Humenné, Štefánikova 22, IČO: 37 938 754, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 27. júna 2025 č.k. 10Csp/41/2025-49
r o z h o d o l :
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Žalovanému proti žalobcovi priznáva náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie nasledovne:
I./ Súd ukladá žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva predajom dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie C., obec C., okres D., vedené na Okresnom úrade Michalovce, katastrálny odbor a to rekreačná chata, C., E.. č. XXXX na parc. CKN 1302//294 o výmere 456 m2 zastavané plochy, a parc. CKN 1365 o výmere 39 m2 - zastavané - zastavané plochy.
II./ P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia, súdnym úradníkom.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu podaného proti žalovanému v identickom znení tvrdiac, že žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie dňa 20.7.2016, na základe ktorej mu bolo poskytnutých 18.900 EUR. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy bola zriadená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve D. F., ktorá v čase podpisu zmluvy bola ešte vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu: G. H. - C., zapísaná na LV č. XXXX a pozemky parc. č. 1302/294 o výmere 456 m2 a č. 1365 o výmere 39 m2, oboch zapísaných na LV č. XXXX. Žalobca sa v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu dostal do situácie, kedy viac ako polroka nepracoval a dostal sa do omeškania s platením splátok. Žalovaný na základe výzvy na úhradu zo 17.2.2016, pokusu o zmier z 20.3.2024, výzvy na úhradu k 20.3.2025 a napokon oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z 23.4.2025 vyhlásil k 22.4.2025 splatnosť dlhu vo výške 14.074,62 EUR. Z poznámky na LV č. XXXX vyplýva, že záložný veriteľ požiadal o poznamenanie Oznámenia o začatí výkonu záložného práva pod č.z. 221/25. Predmetné oznámenie záložcovi však oznámené nebolo. Okrem toho už žalobcovi bola doručená výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti na účely jej znaleckého ohodnotenia na účely dražby. Žalobca uskutočnenie znaleckého dokazovania ale považuje za predčasné, keďže mu nebolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva
a zosplatnenie úveru považuje za neplatné, pretože posledná výzva na úhradu neobsahuje označenie splátky, pre ktorú nastala predčasná splatnosť úveru. Keďže zosplatnenie úveru je neplatné, nie je dôvod vzniku údajnej pohľadávky žalovaného, pre ktorú koná dražbu a dlh vo výške uvádzanej žalovaným neexistuje. Dražbu realizuje spoločnosť U9, a.s., Bratislava, ktorá požiadala žalobcu o umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti, ktorú ale žalobca nemôže uskutočniť, pretože uzavrel zmluvu o dielo na výkon diela na území Nemecka s nástupom 10.6.2025, kde lehota na vykonanie diela je do 31.8.2025 a cena za dielo predstavuje sumu 12.690 EUR, čo mu umožní svoj dlh voči žalovanému uhradiť. Prípadným pokračovaním vo výkone záložného práva by došlo k porušeniu jeho ústavného práva na obydlie a práva na súkromný život.
3. Súd vec právne posúdil podľa príslušných ustanovení CSP upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia, keď zhodnotil, čo je účelom neodkladných opatrení a tiež, aké sú predpoklady pre ich nariadenie, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a keď súčasne zhodnotil, že pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, pretože pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené.
4. Žalobca predložil súdu na osvedčenie opodstatnenosti svojich tvrdení označené listinné dôkazy, a to:
- Objednávku č. 1/2025 zo dňa 6.6.2025 (č.l.6), ako aj Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 6.6.2025 (č.l.7-12) medzi ním ako zhotoviteľom a firmou AG STAVING DE s.r.o. ako objednávateľom na „elektromontážne práce - ťahanie káblov, priemyselná inštalácia“ so začiatkom výkonu 10.6.2025 miesto výkonu: Neubau Isopartner, Sonnenberg 17, Volkach, Nemecko s termínom odovzdania diela 31.8.2025; Výzvu na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 20.5.2025 zaslanú mu dražobnou spoločnosťou U9 (č.l.13-14); Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z 23.4.2025 (č.l. 15), Poslednú výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 17.2.2025 (č.l. 16); Pokus o zmier zo dňa 20.3.2024 (č.l. 17), Posledná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 21.3.2025 (č.l. 18); Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 29.7.2016 (č.l.19-23); Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie reg. č. 467454 zo dňa 20.7.2016 (č.l.24-33); Výpis z LV č. XXXX (č.l. 34-35). Z uvedených podkladov mal za preukázané, že dôvody uvádzané žalobcom sú opodstatnené a že v tomto prípade sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veci tak, ako je to formulované vo výrokovej časti I. tohto uznesenia, lebo zo strany žalovaného voči žalobcovi hrozí majetková ťažko nahraditeľná ujma - strata obydlia a tiež aj porušenie jeho práv na súkromný život. Čo sa týka zákonného spôsobu doručenia „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva“, nie je možné nateraz z predložených dokladov zistiť, či skutočne bolo záložcovi aj žalobcovi doručené. Žalobca však tvrdí, že mu nebolo zákonne doručené. Navyše súd z predloženej „Poslednej výzvy na úhradu zo dňa 17.2.2025“, ktorá bola žalobcovi doručená žalovaným a ktorú žalobca súdu doložil, nemal súd preukázanú a identifikovanú splátku, pre omeškanie s ktorou malo dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody a preto bez jej konkretizácie, pre ktorú prichádza k zosplatneniu (celého poskytnutého úveru), nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom určených podmienok (§ 53 ods. 9 OZ, § 565 veta druhá OZ
- uplynutie zákonom stanovených lehôt), z čoho vyplýva neplatnosť takéhoto úkonu (či už § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ - viď uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/152/2022 z 15.2.2025). Žalobca predložením Objednávky zo 6.6.2025, ako aj Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo 6.6.2025 zdokumentoval, že je opäť zaradený do pracovného procesu, s ktorým výkonom práce je spojená aj výplata mzdy za vykonanú prácu. Preto súd prihliadal na túto skutočnosť s tým, že nie je nevyhnutnosťou dobrovoľnou dražbou predať jeho nehnuteľnosti, nakoľko je daná možnosť dlh voči žalovanému zo strany žalobcu uspokojiť aj iným vhodnejším a primeranejším spôsobom bez zásahu do jeho obydlia a práva na súkromný život, ktorému sa žalobca nebráni a je ochotný svoj dlh aj v primeraných splátkach opäť splácať, keďže u neho odpadli dôvody, pre ktoré nemohol splácať svoj dlh (zdravotné dôvody a strata zamestnania). Preto súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keďže jeho nariadením žalovaný nebude nijako zvlášť poškodený (finančná inštitúcia poskytujúca finančné prostriedky).
5. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej v zastúpení právnym zástupcom, preto ho súd nepoučoval v zmysle § 336 ods. 1 CSP.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na 100 % náhradu vzniknutých trov konania.
7. Proti uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote v jeho celom rozsahu odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Mal za to, že žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli rozhodujúce a odôvodnili by potrebu neodkladnej úprav pomerov v zmysle § 326 CSP. V predmetnom prípade nebol osvedčený uplatnený nárok, nárok žalobcu je nedôvodný v celom rozsahu a žalobca návrhom sleduje iba poškodenie žalovaného. Tvrdenie žalobcu o tom, že mu nebolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva sa nezakladá na pravde, pretože písomnosť označená ako začatie výkonu záložného práva podľa § 151l OZ - oznámenie zo 6.5.2025 bolo zo strany záložného veriteľa adresované žalobcovi a žalobcom prevzaté dňa 12.5.2025. Z uvedeného je nesporné, že žalobca o začatí výkonu záložného práva vedel, avšak žiadnu aktivitu za účelom dohody o splatení dlhu nevykonal. Pokiaľ by žalovaný vedel o možnostiach žalobcu splatiť dlh, potom by k dražbe nepristúpil. Súčasne uviedol, že skutočnosť, že žalobca má podpísanú rámcovú zmluvu a potvrdenú objednávku o zhotovenie diela ešte žiadnym spôsobom žalovanému nezaručuje, že k vyplateniu celého dlhu dôjde. Okrem toho nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu a ani konajúceho súdu v súvislosti s identifikáciou konkrétnej splátky v poslednej výzve či v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti. Aj keď sú žalovanému známe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, tieto sa týkajú prípadov, kedy vyhlásenie predčasnej splatnosti bolo vykonané podľa platnej právnej úpravy účinnej do 31.10.2024. Vzhľadom k tomu, že od 1.11.2024 nadobudla účinnosť nová právna úprava, ktorá jednoznačne upravuje postup zosplatňovania úverov, túto judikatúru nemožno aplikovať na prípady zosplatnené po 1.11.2024 (úver bol vyhlásený za predčasne splatný dňa 22.4.2025). Uvedenú skutočnosť konštatovalo aj Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR svojou právnou vetou zo dňa 4.6.2025: „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ).“ Okrem toho súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k zásahu do práv oprávneného záložného veriteľa a dražobnej spoločnosti. Základným zmyslom neodkladného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak je potrebné aj rešpektovať ústavné pravidlá ochrany práva aj toho, voči komu smeruje. Ochrana jednej strany sporu nemôže byť daná do takej miery, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Odvolateľ mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia bola ohrozená a znemožnená ochrana jeho oprávnených nárokov, a to napriek tomu, že má splatnú pohľadávku, ktorá je zabezpečená záložným právom. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. 8. Žalobca k odvolaniu uviedol, že zotrváva na tvrdení o tom, že mu zásielka zo dňa 6.5.2025 zo strany záložného veriteľa nebola nikdy doručená. Aj zo zbežného nahliadnutia do listín v spise dostupných s podpisom žalobcu je zrejmé, že všade tam obsiahnutý rovnaký podpis žalobcu je úplne odlišný od podpisu na doručenke predloženej žalovaným. Komu pošta listinu vydala, by muselo byť predmetom skúmania v konaní, čo ale v konaní na účely vydania neodkladného opatrenie nie je možné. Naďalej zotrval na argumentácii o potrebe konkretizovania splátok v súvislosti s následným zosplatnením, keď v opačnom prípade takéto zosplatnenie nie je platným. Opačný názorový prístup by znamenal neurčitosť právneho úkonu. Záverom poukázal na osobitosť NO, kedy súd vyhodnocuje na základe predmetného návrhu rozhodujúce skutočnosti o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, a či navrhované neodkladné opatrenie je v záujme dosiahnutia ochranného účelu, charakteristického pre tento inštitút. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, a to zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V prejednávanom prípade hrozba straty obydlia v tomto štádiu je neprimeraná, pretože výška údajného dlhu nie je judikovaná a žalobca aj výšku namieta. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. 9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie bolo potrebné zmeniť, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 10. Predmetom konania je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej, ktorému súd vyhovel, pretože mal za to, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie. Ako vyplýva z predmetného návrhu a tiež z napadnutého uznesenia, neodkladné opatrenie smeruje k ochrane ústavných práva žalobcu na ochranu jeho obydlia a práva na súkromný život v súvislosti s okolnosťou, podľa ktorej žalovaný ako záložný veriteľ v súvislosti so žalovaným uzatvorenou Zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie č. 467454 z 20.7.2016 a v tej súvislosti s dojednanou Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, hoci podľa žalobcu 1/ Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, tak ako bolo zapísané v poznámke na LV č.
XXXX (k.ú. C.) pod č.z. 221/25, mu nebolo doručené a 2/ žalovaný začal výkon záložného práva ohľadne zosplatnenia úveru, ktoré žalobca považuje za neplatné zosplatnenie pre absenciu údaja označenia splátky, pre ktorú mala nastať predčasná splatnosť úveru.
11. Súd pritom vychádzal z toho, že nie je možné nateraz z predložených dokladov zistiť, či skutočne bolo záložcovi aj žalobcovi doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva s tým, že žalobca tvrdí, že mu doručené nebolo a navyše, pokiaľ išlo o poslednú výzvu na úhradu zo dňa 17.2.2025, ktorá síce žalobcovi bola doručená, súd vo vzťahu k nej nemal preukázanú a identifikovanú splátku, pre omeškanie s ktorou malo dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody a preto bez jej konkretizácie, pre ktorú prichádza k zosplatneniu (celého poskytnutého úveru) nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom určených podmienok, z čoho vyplýva neplatnosť takéhoto úkonu.
12. Odvolací súd uvádza, že pre samotné účely navrhovaného nariadenia neodkladného opatrenia v čase, kedy o ňom rozhodoval súd prvej inštancie, sa možno stotožniť so záverom súdu o tom, že žalobca osvedčil danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V kontexte uvedeného potom nemožno považovať za opodstatnené odvolanie v časti, v ktorej odvolateľ mal za to, že nebol osvedčený uplatnený nárok.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu ide ale o odlišnú situáciu v tej časti odvolania, v ktorej odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k zásahu do práv oprávneného záložného veriteľa a dražobnej spoločnosti. Základným zmyslom neodkladného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak je potrebné aj rešpektovať ústavné pravidlá ochrany práva aj toho, voči komu smeruje. Ochrana jednej strany sporu nemôže byť daná do takej miery, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, ktorú námietku odvolací súd považuje za dôvodnú.
14. Predmetná odvolacia námietka súvisí s posúdením, či nariadeným neodkladným opatrením pôjde o trvalú úpravu pomerov strán sporu, ktorá predstavuje časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva.
15. Časovo neobmedzenej povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva sa zaoberal napríklad vo svojom uznesení Najvyšší súd SR sp.zn. 2Cdo/36/2019, ktorý síce rozhodoval o dovolaní podanom proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe o povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, teda súčasne ktorým nebolo rozhodované o predbežnom opatrení, avšak z ktorého závery dovolacieho súdu možno použiť aj pre tu prejednávanú vec. V predmetom rozhodnutí najvyšší súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-34/13, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd uviedol, že Súdny dvor Európskej únie síce nedeklaroval rozpor slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s únijným právom a poukázal na označené body rozhodnutia týkajúce sa straty bývania ako jedného z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že nespochybňuje názor odvolacieho súdu, že strata obydlia žalobcov by predstavovala obrovský zásah do ich práva a spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Najvyšší súd ďalej uviedol, že súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnenia zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. Najvyšší súd na záver uviedol, že vzhľadom na uvedené právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého v prejednávanom spore bolo možné žalovanej ako záložnému veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú dotknuté nehnuteľnosti predajom vo verejnej dražbe, nemožno tak považovať za správny. Zo všetkých uvedených dôvodov bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené, pretože spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
16. Odvolací súd poukazuje tiež na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 416/2022, ktorým bol rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/337/2020 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 15Co/224/2018 zrušený a aj keď ústavný súd sa vo svojom náleze prioritne zaoberal otázkou efektivity neodkladného opatrenia vo vzťahu k inštitútom procesu dobrovoľnej dražby, najmä k upusteniu od jej vykonania, požiadavku dočasnosti neodkladných opatrení vzťahujúcich sa na povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva vystihol člen senátu ústavného súdu A. B. E. vo svojom odlišnom stanovisku k odôvodneniu nálezu č.k. III. ÚS 416/2022, z ktorého vyplýva: „12. 9. Prípadné rozhodnutie o neplatnosti dražby nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci, a ak sa pomery zmenia a predaj obydlia spotrebiteľa na súkromnej dražbe sa stane už poslednou možnosťou (zvýšenie rozsahu omeškania), nová dražba s jasnou a nespochybniteľnou pohľadávkou primeranou k hodnote nehnuteľnosti nie je vylúčená. Práve preto je dôležitá ex ante ochrana neodkladným opatrením o zdržanie sa výkonu záložného práva (porov. IV. ÚS 490/2022). Neodkladné opatrenie o zdržanie sa výkonu záložného práva sa musí nevyhnutne posudzovať nie ako zákaz výkonu záložného práva navždy, ale v kontexte oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ktoré je jedinečné a nezameniteľné a spravidla aj dátumované, čo umožňuje dočasnú ochranu a posúdenie primeranosti koncentrovať k takémuto konkrétnemu oznámeniu. To zároveň neznamená, že ak konkrétne oznámenie o začatí výkonu záložného práva neobstojí, takže by nemohlo byť za primeranejších podmienok vydané nové oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Nemalo by sa prehliadať, že na rozdiel od silného zabezpečenia na strane veriteľa a variant jeho ochrany má vykonanie dražby pre dlžníka, resp. záložcu závažné, niekedy až fatálne následky.“
17. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia, nariadené neodkladné opatrenie predstavuje trvalú úpravu pomerov strán sporu, lebo zakazuje výkon záložného práva žalovaného ako záložného veriteľa všeobecne. A aj keď odvolací súd nespochybňuje, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov, v prípade uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva v podobe neodkladného opatrenia, nemožno považovať za správne také nariadenie, ktoré nezohľadňuje tú okolnosť, že výkon záložného práva sa začal na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ktoré je jedinečné a nezameniteľné a spravidla aj dátumované, iba pre ktorý prípad takéto neodkladné opatrenie bude spĺňa podmienku dočasnosti, na rozdiel od neodkladného opatrenia, ktorého nariadenia sa žalobca jednak domáhal a jednak ktoré bolo súdom následne aj nariadené. V prejednávanej veci nezohľadnenie podmienky dočasnosti nariadeného neodkladného opatrenia v naznačenom smere úzko súvisí s porušením zásady primeranosti, pretože predmetným neodkladným opatrením ide o neprimeraný zásah do oprávnených práv žalovaného ako záložného veriteľa, súčasne o zásah nereparovateľný (v kontexte nemožnosti obnovy tohto de facto zákazu výkonu záložného práva), ako tomu bolo v predmetnej veci.
18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 388 CSP pristúpil k zmene napadnutého uznesenia tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
19. V súlade s § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o trovách celého konania (t.j. prvoinštančného a odvolacieho konania) jedným výrokom tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi náhradu trov celého konania v plnom rozsahu. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).