Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/82/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu MIDU SK s. r. o., so sídlom Trenčianska cesta 58, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 44 771 967, právne zastúpeného JUDr. Martinom Žaťkom, advokátom, so sídlom Trenčianska cesta 603, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 44 695 802, proti žalovanému ODU - trade s. r. o., so sídlom ul. Športová 8420/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 350 421, právne zastúpenému MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52 418 219, o zaplatenie 384,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -90 zo dňa 21. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -90 zo dňa 21. januára 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 384,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 384,-- Eur od 19.10.2023 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovanému prenajal vysokozdvižnú plošinu odo dňa 15.05.2023 do 14.06.2023, pričom žalovaný v preberacom protokole č. 20230243 deklaroval, že predmetnú plošinu prevzal „plne funkčnú, nepoškodenú, čistú bez výhrad“. Následne v zmysle preberacieho protokolu č. 20230243 žalovaný deklaroval, že plošina bola vrátená „špinavá“ (t.j. znečistená). Z uvedeného mal žalobca za zrejmé, že má nárok na náhradu nákladov za odstránenie znečistenia plošiny.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovania listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie zamietol návrhy žalobcu na výsluch žalobcu, na výsluch jeho zamestnanca, p. A. a na výsluch svedka p. B. C. D. z dôvodu, že žalobca netrval na ich vykonaní. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalovaného na výsluch svedka p. E. F. G., nakoľko žalovaný na pojednávaní uviedol, že na vykonaní tohto dôkazu netrvá.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 384,-- Eur s príslušenstvom

a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur a nahradiť trovy konania, a to titulom nezaplatenia faktúry č. 20230432 vystavenej na sumu 384,-- Eur s DPH, kde boli vyčíslené náklady za odstránenie znečistenia plošiny. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca prenajal žalovanému vysokozdvižnú plošinu odo dňa 15.05.2023 do 14.06.2023. V konaní nebolo sporné, že žalovaný prevzal plošinu od žalobcu plne funkčnú, nepoškodenú v zmysle preberacieho protokolu č. 20300243. V konaní nebolo sporné, že žalovaný plošinu užíval a že faktúra za prenájom plošiny č. 2023431 bola zo strany žalovaného žalobcovi uhradená. Nebolo sporné ani to, či plošina bola žalobcovi vrátená znečistená. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že nájomná zmluva nebola uzavretá v písomnej forme. Nebolo sporné, že sa s nájomnou zmluvou žalovaný oboznámil. Sporné bolo, či je ňou žalovaný viazaný len na základe oboznámenia sa s nájomnou zmluvou. Sporné bolo, či zmluva o nájme plošiny je zmluvou o nájme dopravného prostriedku podľa a nasl. (ďalej len „“) alebo podľa a nasl. (ďalej len „“). Sporný bol nárok žalobcu uplatnený žalobou a sporné bolo, či plošina bola pri vrátení znečistená v rozsahu ktoré zodpovedá bežnému užívaniu pri stavebných prácach. Sporné bolo, či uhradením nájomného sú uhradené náklady na vyčistenie plošiny. Nebolo sporné, že žalovaný používal plošinu na odstránenie železných regálov vo vojenskom objekte v Zemianskych Kostoľanoch. Sporné bolo, či žalobca vykonával práce s plošinou prostredníctvom tretej osoby. Nebolo sporné, že žalovaný vrátil žalobcovi plošinu dňa 05.06.2023, a teda nebolo sporné, že bola znečistená, len bolo sporné, že či bola znečistená bežne, alebo vo väčšom rozsahu ako bežne.

5. Pokiaľ ide o obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie mal za to, že ide o obchodno-záväzkovo-právny vzťah, a to podľa . Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ ide o vzťah medzi žalobcom a žalovaným, tento bol založený ústnou nájomnou zmluvou, a to podľa a nasl. v spojení s nasl. . Pokiaľ ide o nárok na náhradu nákladov uplatnených žalobou súd prvej inštancie ich posudzoval ako nárok na náhradu škody.

6. Súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval ustanovenia , , , , prvá veta, , , , , , , a (ďalej len „“).

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol v celom rozsahu. Pokiaľ ide o záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústna nájomná zmluva podľa a nasl. v spojení s a nasl. . Pokiaľ ide o dôvod posudzovania predmetnej ústnej zmluvy podľa príslušných zákonných ustanovení, súd prvej inštancie vychádzal z návrhu nájomnej zmluvy, ktorý poslal žalobca ako prenajímateľ žalovanému ako nájomcovi mailom. Z predmetného návrhu nájomnej zmluvy mal súd prvej inštancie za zrejmé (čl. VII. bod 2. predmetného návrhu), že právne vzťahy tejto zmluvy sa riadia príslušnými ustanoveniami a . Z uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané, že úmyslom žalobcu ako prenajímateľa bolo uzavrieť zmluvu o nájme podľa , a teda, že uvedené korešponduje s argumentáciou žalobcu prezentovanou počas celého konania. Uvedené v prípade zmluvy o nájme dopravného prostriedku by bolo vylúčené, nakoľko zmluva o nájme dopravného prostriedku je zmluvným typom uvedeným v a v prípade, ak by bola vôľa žalobcu uzavrieť tento typ zmluvy, v zmluve by nebol odkaz na ustanovenia , nakoľko tak žalobca, ako aj žalovaný sú podnikateľmi a ich vzťah by sa v tom prípade spravoval výlučne ustanoveniami . Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že v návrhu zmluvy odoslanej žalovanému bola zmluva označená ako zmluva o nájme, nie zmluva o nájme dopravného prostriedku. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalobca navrhoval žalovanému uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku tak, ako to tvrdí žalovaný. Z obsahu návrhu zmluvy sú zrejmé zmluvné strany, predmet nájmu, ktorý však nie je označený ako dopravný prostriedok, ale ako stavebná mechanizácia uvedená v ponuke stavebných strojov a pracovných plošín, cena nájmu a ďalšie náležitosti, ale ani z jedného ustanovenia predmetnej zmluvy nie je zrejmé, že by malo ísť o zmluvu o nájme dopravného prostriedku, resp. že by úmyslom žalobcu ako prenajímateľa bolo uzavrieť so žalovaným zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa a nasl. .

8. S poukazom na znenie súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na znenie návrhu zmluvy, teda jeho obsah je zrejmé, že úmyslom žalobcu bolo uzavrieť nájomnú zmluvu podľa a tento úmysel bol žalovanému známy. Žalovaný bol oboznámený so znením návrhu zmluvy, čo ani raz v konaní nerozporoval, pričom svoje tvrdenie, že podľa obsahu návrhu zmluvy bolo úmyslom strán uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku nepreukázal. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že uvedené tvrdenie žalovaného je v rozpore aj s ďalšou skutočnosťou, a to, že zaplatil za užívanie predmetu nájmu žalobcovi nájomné. V prípade, ak by teda úmyslom strán sporu bolo tak, ako to tvrdí žalovaný, uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorej neplatnosti pre nedodržanie písomnej formy sa v tomto konaní dovoláva, žalobcovi by neuhradil dobrovoľne nájomné za užívanie predmetu nájmu, ale poskytol by plnenie z iného titulu, a to titulom bezdôvodného obohatenia, čo by uviedol aj priamo v tomto konaní. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na ďalšie zákonné ustanovenie, a to na . Z následného správania strán, keďže žalovaný dobrovoľne žalobcovi ako prenajímateľovi uhradil nájomné, čo zhodne tvrdili strany sporu, resp. čo žalovaný nerozporoval bolo zrejmé, že úmyslom strán sporu bolo uzavrieť nájomnú zmluvu podľa príslušných ustanovení ( a nasl. v spojení s a nasl. ), ktorá pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú podobu.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že ďalším dôvodom, prečo vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako nájomnú zmluvu uzavretú v ústnej podobe podľa ustanovení je skutočnosť, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že vysokozdvižná plošina je dopravný prostriedok, čo je podmienkou na to, aby zmluvné strany mohli uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa a nasl. . Napriek judikátom, ktoré boli stranami sporu uvádzané v rámci predmetného konania, súd prvej inštancie mal za to, že z nich pri posúdení, či je vysokozdvižná plošina dopravný prostriedok, alebo nie je, nemôže vychádzať, nakoľko ani v jednom prípade nebolo predmetom preskúmania Najvyšším súdom Slovenskej republiky a ani Najvyšším súdom Českej republiky, či výťah alebo autožeriav, ktoré boli predmetom dotknutých konaní sú dopravné prostriedky. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nemohol prijať záver, že Najvyšší súd Slovenskej republiky alebo Najvyšší súd Českej republiky zaujal stanovisko, že autožeriav, alebo výťah sú dopravnými prostriedkami a rovnako vzhľadom k uvedenému predmetné rozhodnutia nemohol považovať ani za ustálenú rozhodovaciu prax súdov o tom, že autožeriav, či výťah sú dopravnými prostriedkami. Pokiaľ ide o jednotlivé rozhodnutia, súd prvej inštancie uviedol, že v jednom prípade Najvyšší súd SR () len konštatoval, že odvolací súd použil ustanovenia, ktoré neexistujú v právnom poriadku SR a v druhom prípade Najvyšší súd ČR () skutočnosť, že autožeriav je dopravným prostriedkom nebolo napadnuté podaným dovolaním, a preto uvedené nebolo predmetom prieskumu Najvyššieho súdu ČR, čo konštatoval aj samotný najvyšší súd, ako aj žalovaný. Preto súd prvej inštancie nemohol v danej veci vychádzať z predmetných judikátov.

10. Súd prvej inštancie však vzhľadom aj na obsah navrhovaného znenia nájomnej zmluvy - napr. ustanovenia čl. III bod.3. Zmluvy o nájme, podľa ktorého cena za nájom neobsahuje dopravu predmetu nájmu zo strediska prenajímateľa na pracovisko nájomcu a späť, ak nie je dohodnuté inak a podľa čl. III bod. 4, podľa ktorého cena za dopravu prenajatého zariadenia zo strediska prenajímateľa na pracovisko nájomcu a späť, je stanovená podľa ponuky prenajímateľa (prílohy č. 1), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, ako aj s ohľadom na preberací protokol - doprava mimo mesto DOVOZ -ODVOZ mal za to, že účelom nájmu vysokozdvižnej plošiny nebola doprava nákladu, ale len manipulácia s nákladom v obmedzenom priestore. Uvedené vyplýva aj z č.l. III. bod. 5 návrhu zmluvy, podľa ktorého doprava predmetu nájmu sa uskutoční len na miesta a z miest, ktoré sú prístupné pre prepravné vozidlo. Nájomca je povinný zabezpečiť pristavenie predmetu nájmu na miesto prístupné pre prepravné vozidlo. V prípade, že pri nakládke predmetu nájmu vzniknú na mieste prestoje pri doprave či vykládke .....Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie mal za to, že v danom konkrétnom prípade nie je možné vysokozdvižnú plošinu považovať za dopravný prostriedok, keď nie je spôsobilá sama sa dopraviť na miesto jej skutočného využitia ale ako hnuteľnú vec, ktorá je predmetom podnikateľského nájmu dohodnutého medzi dvoma podnikateľskými subjektmi.

11. Súd prvej inštancie mal za to, že skutočnosť akú zmluvu strany sporu reálne uzavreli je potrebné vykladať podľa navrhovaného obsahu zmluvy v spojení s úmyslom strán sporu akú zmluvu mali v úmysle uzavrieť, ktorý vyplýva z predmetného obsahu návrhu zmluvy, ďalej v spojení s účelom nájmu, resp. využitia predmetu nájmu, ako aj označenia zmluvy a rovnako aj v spojení s následným správaním sa strán sporu. V spojení označenia navrhovanej zmluvy, s jej navrhovaným obsahom, účelom nájmu

(manipulácia s nákladom v obmedzenom priestore), ako aj skutočnosťou, že žalovaný dobrovoľne uhradil žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné, a teda považoval zmluvu medzi nimi uzavretú ako platnú nájomnú zmluvu uzavretú v ústnej podobe, súd prvej inštancie uviedol, že úmyslom strán bolo uzavrieť nájomnú zmluvu podľa ustanovení a túto takto posudzoval. Teda mal za to, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva o nájme vysokozdvižnej plošiny, a to podľa príslušných ustanovení a túto považoval za platnú, nakoľko bolo v konaní preukázané, že sa zmluvné strany dohodli o jej podstatných náležitostiach ako sú zmluvné strany, dohoda o prenechaní určitej veci na dočasné užívanie (preberací protokol - nájom mal trvať od 15.05.2023 do 14.06.2023), predmet nájmu a dokonca aj nájomné.

12. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že z obsahu zmluvy vyplýva, že strany sporu uzavreli zmluvu o nájme dopravného prostriedku. Uvedené nevyplýva zo žiadneho ustanovenia navrhovaného znenia zmluvy a o svojom tvrdení žalovaný nepredložil žiaden iný dôkaz.

13. Pokiaľ šlo o uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie nákladov v súvislosti s odstránením znečistenia predmetu nájmu súd prvej inštancie uviedol, že, žalobca tvrdil, že žalovanému poslal návrh zmluvy o nájme. Uvedenú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, pričom uvedená skutočnosť vyplýva aj z mailovej komunikácie nachádzajúcej sa na č.l. 35 a nasl súdneho spisu, z ktorej je zrejmé, že žalobca poslal žalovanému návrh zmluvy dňa 12.05.2023. Z predmetnej komunikácie súd prvej inštancie považoval za zrejmé, že dňa 02.06.2023 poslal žalobca žalovanému upravenú zmluvu. Podľa preberacieho protokolu k odovzdaniu predmetu nájmu žalovanému došlo dňa 15.05.2023, pričom nájom mal trvať do 14.06.2023, avšak k vráteniu predmetu nájmu žalobcovi došlo dňa 05.06.2023. Podľa mailu zo dňa 05.06.2023 žalobca žiadal žalovaného o zaslanie podpísanej zmluvy, k čomu však nedošlo, čo zhodne tvrdili obe strany sporu. Z uvedeného bolo teda zrejmé, že v konaní nebolo preukázané, že mailom zaslané znenie zmluvy žalovaný akceptoval, a teda že by akceptoval ustanovenie čl. III bod 7. podľa ktorého v prípade znečistenia predmetu nájmu napr. farbou, betónom, stierkou, lepidlom a pod. bude vyfakturovaný skutočný čas potrebný na odstránenie znečistenia v hodinovej cene 20,-- Eur/hod.. Naopak bolo zrejmé, že voči návrhu zmluvy mal žalovaný výhrady, a preto žalobca poslal žalovanému upravené znenie nájomnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že upravený návrh zmluvy žalovaný nepodpísal, nebolo preukázané, že by ho žalovaný akceptoval. Vzhľadom na , tým, že žalovaný neprijal návrh žalobcu ako celok, žalovaný odmietol návrh na uzavretie zmluvy. To, že žalovaný odmietol návrh žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy tvrdil aj sám žalobca, a to vo svojom žalobnom návrhu. Zároveň žalovaný rozporoval, že by bol navrhovaným znením zmluvy viazaný.

14. Súd prvej inštancie dodal, že napriek tomu, že písomný návrh znenia zmluvy bol zo strany žalovaného odmietnutý a nebolo preukázané, že upravený návrh zmluvy žalovaný akceptoval, zo zhodného tvrdenia strán sporu mal preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna nájomná zmluva, ktorej predmetom bol prenájom vysokozdvižnej plošiny, pričom strany sa dohodli na prenechaní určitej veci na dočasné užívanie žalovanému, bol dohodnutý predmet nájmu a dokonca aj nájomné. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne žalobcovi uhradil nájomné za užívanie predmetu nájmu.

15. Na druhej strane súd prvej inštancie uviedol, že napriek tomu, že žalovaný nepodpísal žalobcom navrhované znenie nájomnej zmluvy žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobca mal v úmysle uzavrieť so žalovaným zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa . Uvedené nevyplýva zo žiadneho zo žalovaným predložených dôkazov.

16. Súd prvej inštancie mal teda preukázané, čo žiadna zo strán sporu nerozporovala, že predmetom nájmu bola vysokozdvižná plošina, mal preukázanú dohodu o výške nájomného, pričom uvedené vyplýva jednak priamo z preberacieho protokolu, kde je odkaz na cenovú ponuku a uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, čo zhodne tvrdili obe strany sporu, že žalovaný za nájom vysokozdvižnej plošiny zaplatil žalobcovi nájomné a toto nájomné medzi stranami nie je sporné. Pokiaľ však ide o dohodu ohľadom práva žalobcu ako prenajímateľa, že v prípade znečistenia predmetu nájmu napr. farbou, betónom, stierkou, lepidlom a pod. bude vyfakturovaný skutočný čas potrebný na odstránenie znečistenia v hodinovej cene 20,-- Eur/hod., túto dohodu súd prvej inštancie preukázanú nemal, nakoľko žalovaný tvrdil, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetnú nájomnú zmluvu nepodpísal, nie je ňou viazaný.

17. Skutočnosť týkajúcu sa znečistenia predmetu nájmu mal súd prvej inštancie preukázanú, a to z listinného dôkazu - z preberacieho protokolu, z ktorého je zrejmé, že predmet nájmu bol vrátený dňa 05.06.2023 špinavý, z predloženej fotodokumentácie založenej v spise, ako aj z čestného prehlásenia pána A. H., ktoré právny zástupca žalovaného žiadnym spôsobom nerozporoval a z čestného prehlásenia konateľa žalobcu. Súd prvej inštancie však nemal preukázané tvrdenia žalobcu, že žalovaný prenechal predmet nájmu do užívania ďalšiemu subjektu. Túto skutočnosť žalovaný poprel, ale žalobca o uvedenom tvrdení nepredložil žiaden dôkaz.

18. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný bol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu. Túto skutočnosť žalovaný nerozporoval. Pokiaľ však šlo o predmetné všeobecné obchodné podmienky, v čl. III bod.- 19 je uvedené, že v prípade znečistenia predmetu nájmu, ktoré bolo zavinené nájomcom je prenajímateľ oprávnený vyfakturovať nájomcovi náklady spojené s vyčistením predmetu nájmu. Zároveň mal súd prvej inštancie preukázané, že v zmysle čl. III. bod 22 všeobecných obchodných podmienok bolo uvedené, že pri vykonávaní hrubých prác je nájomca povinný predmet nájmu zakryť a chrániť. Toto platí najmä pri maľovaní, zváraní a čistiacich prácach za použitia žieravín. Nájomca berie na vedomie, že náklady na odstránenie znečistenia farbou, betónom alebo podobným materiálom budú vyúčtované na jeho náklady.

19. S poukazom na znenie súd prvej inštancie konštatoval, že síce predmetné obchodné podmienky obsahujú právo žalobcu na náhradu nákladov spojených s odstránením znečistenia predmetu nájmu, avšak v predmetných obchodných podmienkach nie je uvedený žiaden spôsob výpočtu predmetných nákladov. Preto bolo na žalobcovi, aby preukázal skutočnú výšku nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie znečistenia predmetu nájmu.

20. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o náklady na čistenie predmetu nájmu, nemal preukázanú skutočnú výšku nákladov, ktoré žalobca vynaložil na odstránenie znečistenia, ktoré spôsobil žalovaný, pričom v tomto smere nesie dôkazné bremeno žalobca.

21. Nakoľko súd prvej inštancie nemal preukázanú dohodu žalobcu a žalovaného ohľadom úhrady nákladov na odstránenie znečistenia predmetu nájmu v sadzbe 20,-- Eur na hodinu čistenia, bolo na žalobcovi aby preukázal skutočný rozsah ním vynaloženým nákladov na čistenie. Napriek tomu, že žalobca predložil čestné prehlásenie zamestnanca zo dňa 04.11.2024, ktorý potvrdil, že vykonal čistenie predmetu nájmu v rozsahu viac ako 20 hodín, tento údaj nie je postačujúci na preukázanie skutočných nákladov, ktoré mali žalobcovi vzniknúť v súvislosti s čistením predmetu nájmu. Rovnako uvedený údaj je zrejmý aj z čestného prehlásenia konateľa žalobcu zo dňa 04.11.2024. Avšak ani tento údaj nie je pre preukázanie skutočných nákladov dostačujúci, a to s ohľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie nemal preukázanú dohodu strán sporu ohľadom žalobcom uvádzaných 20,-- Eur na hodinu čistenia. Uvedené náklady nepreukazuje ani faktúra č. 20230432, ktorá je len daňovým dokladom, ktoré však skutočné náklady žalobcu vynaložené na čistenie predmetu nájmu nepreukazujú. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom nákladov, ktoré skutočne vynaložil na čistenie predmetu nájmu, súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu.

22. Pokiaľ šlo o nárok na náhradu nákladov v súvislosti s čistením, súd prvej inštancie konštatoval, že uvedené možno kvalifikovať aj ako nárok podľa . V tejto súvislosti však súd prvej inštancie uviedol, že predpokladom priznania nároku na náhradu škody je preukázanie existencie troch predpokladov vzniku nároku na náhradu škody (pričom musí byť preukázaná existencia všetkých troch predpokladov), a to : porušenie právnej povinnosti zo záväzkového vzťahu, škodu a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou s tým, že pokiaľ ide o škodu musí byť preukázaný jej vznik, ale aj rozsah. Sám žalovaný rozporoval preukázanie rozsahu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, nesie dôkazné bremeno ohľadom ich preukázania práve poškodený, t.j. žalobca. Nakoľko žalobca nepreukázal výšku nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie znečistenia predmetu nájmu, nepreukázal základný predpoklad vzniku jeho nároku, ktorý si uplatnil v tomto konaní, a preto musel žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

23. Nakoľko súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal uplatnenú istinu, nepriznal mu ani uplatnený úrok z omeškania z tejto istiny a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Preto súd prvej inštancie zamietol

žalobu nielen pokiaľ ide o uplatnenú istinu, ale i v časti nároku na uplatnené úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

24. Na záver sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením žalovaného, že dojednanie, ktoré bolo uvedené v návrhu nájomnej zmluvy, a to, že v prípade znečistenia predmetu nájmu, napr. farbou, betónom, stierkou, lepidlom a pod. bude vyfakturovaný skutočný čas potrebný na odstránenie znečistenia v hodinovej cene 20,-- Eur/hod. je dojednaním o zmluvnej pokute. Podľa názoru súdu prvej inštancie výška zmluvnej pokuty nemôže byť závislá od výkonu nejakej činnosti. Zmluvná pokuta totiž môže byť dojednaná ako pevná suma, percentuálne ako maximálna suma a pod. I v prípade, že by predsa len išlo o dojednanie o zmluvnej pokute, takéto dojednanie by muselo byť urobené písomne pod následkom absolútnej neplatnosti - podľa . Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané že by nájomná zmluva bola dojednaná písomne, resp. obe strany sporu zhodne tvrdili, že zmluva bola dojednaná ústne, toto dojednanie by bolo absolútne neplatné a nebolo by možné si na základe neho nárokovať žiadne plnenie. Zároveň súd prvej inštancie nemal preukázanú dohodu strán sporu ohľadom uvedeného nároku žalobcu.

25. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, keď na jednej strane tvrdil, že žalovaný bol oboznámený s podmienkami nájomnej zmluvy predtým, ako došlo k jej uzatvoreniu (v ústnej forme), ale nie je viazaný všetkými podmienkami tohto nájomného vzťahu, a to konkrétne nie je viazaný výšku nákladov na vyčistenie plošiny vo výške 20,-- Eur /hodinu (čl. III., bod 7 návrhu nájomnej zmluvy). Poukázal na to, že aj napriek tomu, že právna argumentácia žalovaného bola súdom prvej inštancie odmietnutá, žalovaný bol paradoxne v konaní úspešný. Dal do pozornosti, že v podnikateľských vzťahoch bežne vznikajú situácie, keď sa pošlú cenové ponuky, návrhy zmlúv, všeobecné podmienky a ďalšie podmienky a nik už nečaká na nejaké potvrdenie, pretože obchod nestojí a každý počíta s určitým poctivým obchodným stykom. Ak sa raz jeden podnikateľský subjekt preukázateľne oboznámil s podmienkami, za akých si má prenajať hnuteľnú vec a túto si aj prenajme, je predpokladané, že tento nájomný vzťah sa týmito podmienkami aj riadi a tieto sú normálne legálne vymáhateľné. Uviedol, že v dobrej viere nečakal na formálny podpis zmluvy, či cenovej ponuky. Ako už bolo zaužívané, pokiaľ zákazník bol s podmienkami nájmu oboznámený, čo žalovaný bol a potreboval plošinu rýchlo, postačovalo podpísanie protokolu o prevzatí. Tým, že žalovanému poskytol plošinu skôr, ako mu žalovaný podpísal nájomnú zmluvu, vyhovel práve žalovanému, ktorý potreboval plošinu okamžite. Nemohol tušiť, že ide o nepoctivého podnikateľa, ktorý v telefonických rozhovoroch všetko potvrdí, nič nie je problém a za pár dní plošinu poškodí tak, že ju znefunkční a znečistí ju a odmietne uhradiť akékoľvek náklady. Žalobca vyslovil presvedčenie, že bolo preukázané, že medzi ním a žalovaným vznikol nájomný vzťah, že žalovaný bol s podmienkami nájomného vzťahu pred jeho vznikom oboznámený, že bolo preukázané, že žalovaný plošinu prevzal čistú a vrátil ju znečistenú a že žalovaný v zmysle podmienok zaplatil nájomné. Preto mal za to, že jeho nárok je minimálne v rozsahu v akom si ho uplatnil oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu trovy odvolacieho konania.

27. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.

28. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa dnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

30. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

32. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

33. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 384,-- Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovanému prenajal vysokozdvižnú plošinu odo dňa 15.05.2023 do 14.06.2023, pričom v zmysle preberacieho protokolu č. 20230243 žalovaný deklaroval, že ju prevzal „plne funkčnú, nepoškodenú, čistú bez výhrad“. Následne v zmysle preberacieho protokolu č. 20230243 žalovaný deklaroval, že plošina bola vrátená „špinavá“ (t.j. znečistená). Predmetnou žalobou si žalobca uplatnil svoj nárok ako nárok na náhradu nákladov za odstránenie znečistenia plošiny, a to bez ohľadu, či sa žalovaný na úhradu týchto nákladov zaviazal zmluvne. Istinu žalobca vyčíslil v zmysle ustanovení formulárovej nájomnej zmluvy, s ktorou bol žalovaný oboznámený. Z faktúry č. 2023043 splatnej dňa 21.09.2023 odvolací súd zistil, že žalobca touto faktúrou žalovanému vyfakturoval čistenie plošiny vo výške 384,-- Eur s DPH. Z preberacieho protokolu č. 20230243 vyplýva, že žalovaný prevzal vysokozdvižnú plošinu plne funkčnú, nepoškodenú, čistú bez výhrad. Zároveň z tohto protokolu vyplýva, že žalovaný vrátil vysokozdvižnú plošinu dňa 05.06.2023 špinavú. Z návrhu zmluvy o nájme č. 20230123 zo dňa 12.05.2023 odvolací súd zistil, že túto zmluvu podpísal len žalobca ako prenajímateľ. Z článku I. bod 1tohto návrhu zmluvy vyplýva, že predmetom zmluvy je prenájom stavebnej mechanizácie, článok II. bod 1 návrhu zmluvy obsahuje dohodu o platnosti a účinnosti zmluvy a článok III. obsahuje cenu za prenájom s tým, že v cene za nájom je zahrnuté predvedenie a odovzdanie predmetu nájmu, zaškolenie obsluhy, cena za spotrebovaný materiál a prácu pri pravidelných servisných prehliadkach podľa predpísaných servisných intervalov, ktoré vykonávajú v servisnom stredisku prenajímateľa, ak nie je dohodnuté inak. Zároveň z článku III., bod 3. návrhu zmluvy vyplýva, že cena za prenájom neobsahuje dopravu predmetu nájmu zo strediska prenajímateľa na pracovisko nájomcu a späť. Z článku III., bod 7. návrhu zmluvy vyplýva, že v prípade znečistenia predmetu nájmu napr. farbou, betónom, stierkou, lepidlom a pod. bude vyfakturovaný skutočný čas potrebný na odstránenie znečistenia v hodinovej cene 20,-- Eur/hod. Z článku VII., bod 2 návrhu zmluvy o nájme vyplýva, že právne vzťahy tejto zmluvy, pokiaľ nie je ustanovené inak, sa riadia príslušnými ustanoveniami . Zo Všeobecných nájomných podmienok k nájomnej zmluve č. 20230123 (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), ktoré sú súčasťou návrhu nájomnej zmluvy vyplýva, že v zmysle čl. I., bod 4 za koniec nájmu je považovaný deň prevzatia predmetu nájmu prenajímateľom uvedený na protokole. Podľa bodu 5. tohto článku nájomca je povinný vrátiť predmet nájmu v rovnakom technickom stave (okrem primeraného opotrebenia) v akom ho prebral od prenajímateľa. Z čl. III., bod 19. Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že v prípade znečistenia predmetu nájmu, ktoré bolo zavinené nájomcom je prenajímateľ oprávnený vyfakturovať nájomcovi náklady spojené s vyčistením predmetu nájmu.

34. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

35. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

36. Podľa , nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

37. Podľa , prvá veta , nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda.

38. Podľa , ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

39. Podľa , ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Domáhať sa náhrady možno len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.

40. Podľa , za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním nájomca nezodpovedá.

41. Podľa , vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie veci je nájomca povinný ohlásiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu. Povinnosť nájomcu nahradiť škodu sa spravuje ustanoveniami tohto zákona o zodpovednosti za škodu; nájomca však nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla tým, že ten, kto vec prenajal, nesplnil povinnosť uloženú ustanovením .

42. Podľa , prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

43. Podľa , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

44. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

45. Podľa , za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

46. Preskúmaním veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca so žalovaným uzavreli platnú nájomnú zmluvu v ústnej podobe, pričom súd prvej inštancie v súlade s zmluvu posudzoval podľa jej obsahu. Vzhľadom na znenie návrhu nájomnej zmluvy aj podľa názoru odvolacieho súdu úmyslom žalobcu bolo uzavrieť nájomnú zmluvu podľa ustanovení a nasl. v spojení s , pričom tento úmysel bol žalovanému známy. Uvedenú skutočnosť žalovaný v konaní ani nerozporoval. Žalobca však v konaní nepreukázal, ako to správne uvádzal aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že by medzi ním a žalovaným došlo k písomne uzavretej nájomnej zmluvy. Preto pokiaľ išlo o dohodu ohľadom práva žalobcu ako prenajímateľa vyplývajúcu z článku III., bod 7 návrhu nájomnej zmluvy ohľadne výšky náhrady za odstránenie znečistenia predmetu nájmu, odvolací súd sa stotožnil zo záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebola preukázaná takáto dohoda medzi stranami, nakoľko žalovaný návrh nájomnej zmluvy predložený žalobcom nepodpísal, a teda nie je ňou viazaný.

47. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise preukázané znečistenie predmetu nájmu. Zároveň v konaní nebolo sporné, že by žalovaný rozporoval skutočnosť, že nebol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu. Z článku III., bod 19 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že v prípade

znečistenia predmetu nájmu, ktoré bolo zavinené nájomcom je žalobca ako prenajímateľ oprávnený vyfakturovať nájomcovi náklady spojené s vyčistením predmetu nájmu. V zmysle článku III., bod 22 Všeobecných obchodných podmienok nájomca – žalovaný bol povinný predmet nájmu zakryť a chrániť s tým, že toto platilo najmä pri maľovaní, zváraní a čistiacich prácach za použitia žieravín. Z tohto bodu tiež vyplýva, že nájomca vzal na vedomie, že náklad na odstránenie znečistenia v zmysle tohto bodu budú vyúčtované na jeho náklady. Z uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že uvedené články Všeobecných obchodných podmienok žalobcu obsahujú právo žalobcu na náhradu nákladov spojených s odstránením znečistenia predmetu nájmu, avšak ako správne uviedol súd prvej inštancie v týchto obchodných podmienkach nie je uvedený žiaden spôsob výpočtu týchto nákladov. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo na žalobcovi, aby preukázal skutočnú výšku nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie znečistenia predmetu nájmu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyslovil správny záver, že žalobca v predmetnom konaní relevantnými dôkaznými prostriedkami nepreukázal výšku nákladov, ktorú skutočne vynaložil na čistenie predmetu nájmu, teda nezvládol dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti ním uplatneného nároku v žalobe v uplatnenej výške.

48. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní je možné kvalifikovať aj ako nárok na náhradu škody podľa , podľa ktorého za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku nároku na náhradu škody je však na žalobcovi, ktorý sa jej náhrady domáha v tomto konaní. Nakoľko žalobca v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal výšku nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie znečistenia predmetu nájmu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal základný predpoklad vzniku nároku, ktorý si uplatnil v tomto konaní.

49. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne rozhodol v súlade s a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalobca zároveň v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

50. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa vecne správny potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému voči žalobcovi, nakoľko žalovaný mal voči žalobcovi v odvolacom konaní úspech. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

52. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).