Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-3T/45/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného U. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , o odvolaní okresného prokurátora a poškodeného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 15.07.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. novembra 2025 pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava II z a m i e t a.

Podľa sa odvolanie poškodeného - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I zn. zo dňa 15.07.2024 bol obžalovaný U. Y. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II, sp. zn. , zo dňa 16.mája 2022 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa s poukazom na / na tom skutkovom základe, že

dňa 24.októbra 2020 v čase o 17.30 hod. v Bratislave, na križovatke ulíc Mramorová - Svornosti - Lieskovská viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf evidenčného čísla BL XXXEY po ulici Svornosti v smere von z mesta, pričom na svetelnej križovatke odbočoval s vozidlom doľava v ľavom jazdnom pruhu z ulice Svornosti na Mramorovú ulicu v čase, keď to celková dopravná situácia v danom mieste neumožňovala, nedal prednosť v jazde vodičovi protiidúceho vozidla značky BMW, ktoré viedol vodič Úradu pre ochranu ústavných činiteľov v smere do centra mesta, ktorý nebol v zmysle Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o používaní služobných cestných vozidiel č. 68/2010 v znení NMV SR č. 23/2016 písm. a) povinný dodržať maximálnu dovolenú rýchlosť v uvedenom úseku, obžalovaný porušil ustanovenie o cestnej premávke a v dôsledku jeho nesprávnej techniky jazdy došlo k stretu zúčastnených vozidiel a vzniku dopravnej nehody, následkom čoho utrpela poškodená U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. B. XX, Y. nad X., sériovú zlomeninu piateho až jedenásteho rebra vpravo s dislokáciou a so skrátením deviateho rebra vpravo, ktoré boli príčinou pneumothoraxu vpravo aj so zakrvácaním do pleurálnej dutiny vpravo, zlomeninu v oblasti fazetového kĺbu krčného stavca C4 bez luxácie, pomliaždenie a odreninu v pravom kolene, zlomeninu jedenásteho rebra vľavo bez dislokácie staršieho dáta, pričom vzniknuté zranenia sťažovali obvyklý spôsob života poškodenej v tom zmysle, že poškodená musela byť hospitalizovaná, následne bola v domácej liečbe, bránili jej v bežnej práci, pri osobnej hygiene, v celkovom pohybe, spánku a pri dýchaní, musela nosiť krčný stabilizačný golier, pričom celkovo bola obmedzená na obvyklom spôsobe života minimálne 60 dní s práceneschopnosťou minimálne 80 dní, poškodený V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 9, V., utrpel zlomeninu zubu čapovca druhého krčného stavca tretieho typu podľa Anderson D Alonza, zlomeninu priečneho výbežku druhého krčného stavca vpravo, poškodenie artérie vertebralis (stavcovej tepny) vpravo, otras mozgu, pomliaždenie pľúc obojstranne,

opuch miechy v mieste zlomeniny a whiplash syndróm a tzv. Brown - Sequardov syndróm (miechová hemiparalýza alebo plegia), ktorá je prejavom zranenia miechy, pričom vzniknuté zranenia sťažovali obvyklý spôsob života poškodeného vtom zmysle, že musel byť hospitalizovaný a musel po hospitalizácii nosiť tzv. „halo trakciu“, nemohol používať motorové vozidlo a bol stále odkázaný na pomoc inej osoby pri bežných denných činnostiach, pričom celkovo bol práceneschopný 52 dní, avšak aj napriek tomu, že prerušil práceneschopnosť a nastúpil do práce, zranenia mali naďalej vplyv na jeho obvyklý život pričom objektívna dĺžka práceneschopnosti je pri vyššie uvádzaných zraneniach šesť až dvanásť mesiacov, poškodený Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. nad X. XXX, utrpel traumu hlavy s pomliaždením a tržnozmliaždenou ranou vľavo na čele veľkosti 1 cm ošetrenou chirurgicky a pomliaždenie chrbtice s dobou liečby do 10 dní a taktiež v dôsledku dopravnej nehody vznikla poškodenej Kooperativa poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441 škoda vo výške 11.095,-€, poškodenej Sociálnej poisťovni, Záhradnícka 31, Bratislava, IČO: 30807484 škoda vo výške 1.685,80 €, poškodenej Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. IČO: 35942436 škoda vo výške 133,55 €, Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky škoda vo výške 306,41 € a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky škoda poškodením vozidla BMW vo výške 29.311,-€ a škoda vyplatením bolestného kpt. Z. I. vo výške 1.202,-€

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa boli poškodení

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, art flame, s.r.o., Mramorova 1, Bratislava 821 06, IČO: 31 377 165,-Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava

- mestská časť Petržalka 851 04, IČO: 35 937 874, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka č. 31, Bratislava, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, Bratislava 85101, IČO: 35 942 436, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, 812 80 Bratislava I, U. I., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvalý pobyt P. B. XXXX/XX, Y. nad X., U.. V. M., nar. XX.XX.XXXX v V., trvalý pobyt P. č. X, V. so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote v zmysle odvolania okresný prokurátor a poškodený - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Odvolanie prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného a smeruje proti výroku o oslobodení spod obžaloby. Prokurátor v dôvodoch odvolania konštatuje, že prvostupňový súd pri odôvodnení svojho rozsudku poukazuje najmä na to, že správanie obžalovaného, teda nedanie prednosti vjazde - vychádzajúc zo základného pravidla v cestnej premávke - po účastníkovi v cestnej premávke nemožno spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal možné porušenie pravidiel tejto prevádzky inými účastníkmi (vodičom vozidla BMW) a aby tomu prispôsobil svoje správanie. Naopak ak nie je z okolností, ktoré môže účastník cestnej premávky bežne vnímať či predvídať zrejmé, že iný účastník cestnej premávky porušil svoje povinnosti, je oprávnený očakávať od ostatných účastníkov cestnej premávky dodržiavanie stanovených pravidiel. Účastník cestnej premávky, ktorý porušil pravidlá cestnej dopravy, potom na druhej strane nemôže očakávať dodržanie týchto pravidiel od ostatných účastníkov, ak im to znemožnil s ohľadom na charakter a závažnosť svojho porušenia pravidiel cestnej dopravy. Obžalovaný nemohol vyhodnotiť, že vozidlo BMW sa pohybuje rýchlosťou väčšou ako maximálna povolená rýchlosť. Obžalovaný nemal povinnosť vzhľadom na skutočnosti, ktoré mu boli zrejmé v kritickom čase, venovať dlhšiu a detailnejšiu pozornosť pohybu vozidla BMW pred tým, ako sa rozhodol vykonať odbočovací manéver.

S uvedeným odôvodnením rozhodnutia Mestského súdu Bratislava I sa prokuratúra nestotožňuje. V posudzovanej trestnej veci je podľa prokuratúry kľúčovou skutočnosťou to, že podľa znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy, technika jazdy obžalovaného nebola z technického hľadiska správna, nebola v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov - o cestnej premávke. Obžalovaný nedal prednosť vjazde vozidlu BMW vzhľadom ku skutočnej rýchlosti vozidla BMW v uvedenom úseku. Nesprávnym prvkom v technike jazdy obžalovaného bol z technického hľadiska nesprávny spôsob jazdy, t.j. vodič obžalovaného odbočoval doľava v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Vzhľadom na vykonané dokazovanie má prokuratúra za to, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody je konanie obžalovaného spočívajúce

v porušení ustanovenia o cestnej premávke - vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane, cyklistom idúcim súbežne s cestou a chodcom prechádzajúcim cez vozovku, pričom prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti zo strany vodiča BMW, ktorý však reagoval na vozidlo obžalovaného skôr, ako mu z technického hľadiska vznikla povinnosť na vozidlo obžalovaného reagovať, je skutočnosťou, ktorá mala vplyv na priebeh dopravnej nehody, avšak nie je primárnym dôvodom vzniku nehodového deja, ktorým bolo konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete obžaloby. Okresná prokuratúra Bratislava II je toho názoru, že prekročenie povolenej rýchlosti zo strany vodiča BMW mohlo mať vplyv na rozhodnutie Mestského súdu Bratislava I vo vzťahu k výroku o treste obžalovaného, nie však vo vzťahu k výroku o jeho vine.

Obžalovaný konal minimálne z nevedomej nedbanlivosti, keď síce nevedel, že svojím konaním ohrozí vodiča a posádku vozidla BMW, avšak vzhľadom na všetky preukázané skutočnosti (obžalovaný videl prichádzajúce vozidlo BMW) ako aj na svoju prax, toto vedieť mal a s ohľadom na okolnosti skutku aj mohol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol prokurátor krajskému súdu, aby na základe jeho odvolania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Mestskému súdu Bratislava I na nové prejednanie a rozhodnutie.

Odvolanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky smeruje proti výroku o náhrade škody, teda proti odkázaniu s nárokom na civilný proces. Pre prípad vyhovenia odvolaniu prokurátora navrhol poškodený, aby súd v prípade pokračovania v konaní, konal aj o uplatnenom nároku na náhradu škody. K podanému odvolaniu prokuratúry sa poškodený vyjadril tak, že sa s ním stotožňuje.

Nakoľko krajský súd po predložení veci na rozhodnutie o podaných odvolaniach nezistil dôvod na zamietnutie podľa alebo zrušenie rozsudku podľa , určil vo veci termín verejného zasadnutia a urobil kroky k zabezpečeniu účasti všetkých oprávnených osôb.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry navrhol vyhovieť podanému odvolaniu a rozhodnúť v zmysle petitu, ktorý je uvedený v písomných dôvodoch odvolania.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v procesnom postavení poškodeného, navrhlo podanému odvolaniu vyhovieť.

Obhajca obžalovaného poukázal na to, že znalecký posudok vedie k jednoznačnému záveru o skutočnej rýchlosti vozidla BMW, ktorá bola o 50 km vyššia, ako je v danom úseku povolená. Vyplýva tiež z neho, že obžalovaný dal protiidúcemu vozidlu prednosť za predpokladu, že by sa toto pohybovalo rýchlosťou maximálne povolenou v danom úseku. Zdôraznil, že obžalovaný nemal pri bežnom spôsobe jazdy možnosť rozpoznať skutočnú rýchlosť, ktorá takto prevyšovala povolený limit. Vyjadril názor, že obžalovaný neporušil žiadnu povinnosť, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre uznanie viny v tomto prípade. Preto označil rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné.

Obžalovaný sa v rámci záverečného návrhu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave v intenciách preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa , pričom zistil, že podaným odvolaniam nie je možné vyhovieť.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu prijať spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia , ktoré súd potreboval pre svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

Súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto primeraným spôsobom vyhodnotil a následne dospel k správnym záverom v otázke viny. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať jednoznačné závery. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, odvolací súd nepovažuje za úplne dostatočné argumenty súdu prvého stupňa a za sčasti nejednoznačné považuje aj právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Uvedené zistenie je podkladom pre nahradenie nedostatku v postupe prvostupňového súdu v rámci posúdenia veci odvolacím súdom, čo je premietnuté aj do odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné:

Obžalovaný U. Y. je na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 16.05.2022 trestne stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa s poukazom na / na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe.

Obžalovanému je v podstate kladené za vinu, že ako vodič osobného motorového vozidla pri odbočovaní s vozidlom doľava nedal prednosť v jazde vodičovi protiidúceho vozidla, ktoré viedol vodič Úradu pre ochranu ústavných činiteľov, ktorý nebol v zmysle Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o používaní služobných cestných vozidiel č. 68/2010 v znení NMV SR č. 23/2016 písm. a) povinný dodržať maximálnu dovolenú rýchlosť v uvedenom úseku, obžalovaný porušil ustanovenie o cestnej premávke a v dôsledku jeho nesprávnej techniky jazdy došlo k stretu zúčastnených vozidiel a k vzniku dopravnej nehody, následkom čoho utrpeli pasažieri vo vozidle idúcom po hlavnej ceste vyššie špecifikované zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní minimálne 80 dní, 52 dní a 10 dní a taktiež v dôsledku dopravnej nehody vznikla poškodenej Kooperativa poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441 škoda vo výške 11.095,-€, poškodenej Sociálnej poisťovni, Záhradnícka 31, Bratislava, IČO: 30807484 škoda vo výške 1.685,80 €, poškodenej Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. IČO: 35942436 škodu vo výške 133,55 €, Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky škoda vo výške 306,41 € a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky škoda poškodením vozidla BMW vo výške 29.311,-€ a škoda vyplatením bolestného kpt. Z. I. vo výške 1.202,-€

Prvostupňový súd pôvodne vydal dňa 08.03.2023 vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným v zhode s podanou obžalobou.

Po podaní odporu obžalovaným nariadil súd prvého stupňa vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. So súhlasom strán súd ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal výpovede svedkov U. I., V. M., Y. Y., Y. U. M., U. U., W. M. O., U. Z., Z. I., K. P., V. L. a Y. B. z prípravného konania. Takisto so súhlasom strán boli na hlavnom pojednávaní prečítané závery znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy vrátane ich doplnenia, závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a výsluchy znalcov z prípravného konania. Súd prvého stupňa sa tiež opieral o listinné dôkazy prečítané na hlavnom pojednávaní, predovšetkým o záznam o dopravnej nehode, zápisnicu z obhliadky miesta činu a dokumentáciu z miesta nehody.

Na podklade vykonaného dokazovania je možné v zhode so závermi súdu prvého stupňa ustáliť, že obžalovaný sa pohyboval so svojim vozidlom po ulici Svornosti v smere von z mesta ku križovatke s ulicou Mramorová, keď zaregistroval prichádzajúce oproti idúce vozidlo značky BMW. Nebol si pritom istý, v ktorom jazdnom pruhu vozidlo šlo. Toto vozidlo nemalo zapnuté žiadne majáky, ani sirénu, neblikalo svetlami. Nič na vozidle nebolo, čo by upozorňovalo, že jazdí vysokou rýchlosťou. Obžalovaný videl vozidlo BMW v momente, keď sa rozhodol odbočiť a bolo veľmi ďaleko od neho. Na semafore svietila zelená.

K otázke, v ktorom pruhu sa pohybovalo vozidlo BMW tesne pred stretom, sa nevedel vyjadriť ani vodič tohto vozidla, svedok U. U. a rovnako nevedel uviesť, akou rýchlosťou sa pohyboval. Tým, že nemal zapnutú svetelnú ani zvukovú signalizáciu, jazdil podľa predpisov. Brzdiť pred križovatkou začal, až keď mu vozidlo obžalovaného vchádzalo do jeho pruhu. Kolízii s vozidlom Volkswagen Golf sa snažil zabrániť spôsobom, že začal brzdiť a snažil sa vozidlu vyhnúť vyhýbaním do pravej strany. Manéver doľava neurobil z dôvodu, aby nedošlo k stretu s prípadným protiidúcim vozidlom. Cez križovatku prechádzal na zelenú. Tiež potvrdil, že vozidlo nemalo zapnutú svetelnú a ani zvukovú signalizáciu. Vozidlo obžalovaného začal registrovať v čase, keď mu začalo vchádzať do jeho jazdného pruhu.

V zhode s výpoveďou svedka U., aj svedok Z. I. potvrdil, že vozidlo BMW nemalo zapnutú svetelnú a ani zvukovú signalizáciu. Takisto nevedel uviesť, v ktorom pruhu vozidlo šlo a ani akou rýchlosťou. Keď vodič zbadal motorové vozidlo obžalovaného ako vchádzalo do pruhu, podľa neho začal vodič vozidla BMW brzdiť, bolo to intenzívne brzdenie. Aký čas brzdilo pred nehodou uviesť nevedel. Nemal vedomosť o tom, kedy vodič vozidla BMW zbadal motorové vozidlo obžalovaného. Svedok prvýkrát spozoroval motorové vozidlo Volkswagen Golf, keď bolo pár metrov pred ich vozidlom. K brzdeniu sa vyjadril tak, že išlo o intenzívne brzdenie, pri ktorom cítil výrazné spomalenie vozidla a reagoval naň tak, že sa zaprel nohami do podlahy. Vodič ich stihol upozorniť, že sa blíži zrážka.

Svedkovia V. M. a U. I., ktorí sedeli vo vozidle BMW vzadu, sa nevedeli vyjadriť k okolnostiam nehody, pretože situáciu na vozovke pred vozidlom nesledovali. Vodič ich iba upozornil, že dôjde k zrážke. Svedkovia sa tiež nevyjadrili k tomu, či použili bezpečnostné pásy.

Z výpovede spolujazdca obžalovaného, svedka Y. U. M., ktorý sedel na zadnom sedadle vpravo, je možné zistiť, že keď prichádzali ku križovatke, mali zelenú, preto odbočovali smerom doľava a vtedy do nich narazilo čierne auto. Odhadoval, že obžalovaný s vozidlom vchádzal do križovatky rýchlosťou 20 - 25 km/hod. Cez križovatku obžalovaný tiež prechádzal na zelenú, podobnou rýchlosťou. Rýchlosť oproti idúceho vozidla BMW čiernej farby odhadol cca na 100 km/h. Keď už boli s vozidlom skoro za križovatkou, došlo k nárazu a niekoľko metrov ich odhodilo späť. Po vystúpení z vozidla videl, ako ďaleko ich odhodilo a vtedy si uvedomil, že vozidlo oproti pomaly nemohlo ísť. Pred vozidlom BMW nevidel jazdiť nijaké iné auto. Vozidlo BMW nemalo zapnutú svetelnú a ani zvukovú signalizáciu.

Zo záznamu dopravnej nehody vyplynulo, že miestom dopravnej nehody bola lokalita - komunikácia sledovaná medzi dvoma uzlami (hl. m. Bratislava - Košice), 222 - Ul. svornosti - Slovnaftská, 223 - Ul. svornosti - Mramorová. Čas dopravnej nehody bol stanovený dňa 24.októbra 2020 v čase o 17:30 hod. Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody vyplynulo, že táto bola vykonaná dňa 24.októbra 2020 v čase od 18:00 hod. do 22:50 hod. Križovatka bola štvorramenná. Povrch vozovky bol suchý, neznečistený. Rýchlostný limit v úseku bol 60 km/hod. Miesto dopravnej nehody bolo v uzavretej obci v Bratislave na svetelnej križovatke ulíc Svornosti - Mramorová - Lieskovská. Doprava na uvedenej križovatke bola riadená trojfarebnou signalizáciou, ktorá bola v čase dopravnej nehody v prevádzke.

Za účelom spracovania analýzy dopravnej nehody, stanovenia technických príčin jej vzniku a posúdenia techniky jazdy vodičov oboch vozidiel, bola do konania pribratá znalecká organizácia v odbore cestnej dopravy, odvetvie nehody v cestnej premávke, ktorá svoje zistenia uviedla v znaleckom posudku a v dvoch jeho doplneniach.

Zo záverov písomného znaleckého posudku, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané a znalec bol ku nim v prípravnom konaní aj vypočutý, možno zistiť, že technika jazdy obžalovaného nebola z technického hľadiska správna. Vodič nedal prednosť vodičovi vozidla BMW vzhľadom ku skutočnej rýchlosti jazdy vozidla BMW, ani vzhľadom k maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy v danom úseku. Nesprávnym prvkom v technike jazdy obžalovaného bol z technického hľadiska nesprávny spôsob jazdy,

teda vodič odbočoval doľava v čase, keď mu to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Súčasne znalec konštatoval, že technika jazdy vodiča BMW nebola z technického hľadiska správna, nakoľko jeho počiatočná rýchlosť jazdy bola v rozsahu 80,8-89,3 km/h, teda vyššia ako je maximálna dovolená v danom úseku. Vodič však začal na odbočujúce vozidlo reagovať včas a správnym spôsobom. Na základe vypracovanej analýzy priebehu nehodového deja konštatoval, že prvkami nehodového deja boli v tomto prípade z technického hľadiska nesprávna technika jazdy obžalovaného, vyvolanie kolíznej situácie, ktorý nedal počas odbočovania doľava prednosť v jazde vodičovi vozidla BMW vzhľadom ku skutočnej rýchlosti jazdy vozidla BMW, ani vzhľadom k maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy v danom úseku. Ďalej ním bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča BMW, ktorý sa v danom úseku pohyboval rýchlosťou, ktorá bola vyššia ako maximálna povolená rýchlosť a táto mu znemožnila zabrániť nehode.

Následne bolo vypracované doplnenie znaleckého posudku z odboru dopravy za účelom posúdenia, či boli účastníci dopravnej nehody pripútaní bezpečnostnými pásmi. Na základe vykonanej obhliadky vozidiel dospela znalecká organizácia k záverom, že z technického hľadiska bolo možné konštatovať: - vodič vozidla X. U. Y. a spolujazdec vo vozidle Volkswagen sediaci vpredu Y. Y. boli počas nehodového deja pripútaní bezpečnostnými pásmi. Spolujazdec vo vozidle Volkswagen sediaci vpravo vzadu Y. U. M. nebol počas nehodového deja pripútaný bezpečnostným pásom. Z technického hľadiska nebolo možné jednoznačne vyhodnotiť, či boli vodič vozidla BMW U. U. a spolujazdec sediaci vpredu Z. I. počas nehodového deja pripútaní bezpečnostnými pásmi. Spolujazdkyňa vo vozidle BMW sediaca vľavo vzadu U. I. a spolujazdec sediaci vpravo vzadu U.. V. M. neboli počas nehodového deja pripútaní bezpečnostnými pásmi.

Na podklade žiadosti vyšetrovateľky bolo znaleckou organizáciou vypracované doplnenie č. 2 znaleckého posudku č. 49/2021, v ktorom boli zohľadnené údaje poskytnuté svedkami - účastníkmi dopravnej nehody v rámci ich výsluchov vykonaných po vznesení obvinenia. Zo záverov doplnenia č. 2 možno zistiť, že za podstatné východiskové údaje, ktoré mali za následok zmenu v pôvodných záveroch, boli brané vyjadrenia svedka Z. I. v jeho výpovedi po vznesení obvinenia. V ich dôsledku bolo pri vypracovaní analýzy priebehu dopravnej nehody počítané s dlhším časom brzdenia, teda oproti pôvodne použitom údaji 0,23 s, znalci počítali s časom cca 1,00 s.

Na základe opätovne vypracovanej analýzy nehodového deja bolo konštatované, že technika jazdy obžalovaného nebola z technického hľadiska správna. Vodič nedal prednosť vodičovi vozidla BMW vzhľadom ku skutočnej rýchlosti jazdy vozidla BMW určenej v rozsahu 98,5-108,9 km/h v danom úseku. Nesprávnym prvkom v technike jazdy obžalovaného bol z technického hľadiska nesprávny spôsob jazdy, teda vodič odbočoval doľava v čase, keď mu to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Zároveň je s prihliadnutím na možnosť zabránenia stretu vozidla obžalovaného s vozidlom BMW zo strany vodiča BMW možné konštatovať, že obžalovaný dal prednosť v jazde vozidlu BMW vzhľadom k maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy v danom úseku. Tiež bolo možné konštatovať, že obžalovaný nevytvoril vodičovi vozidla BMW z technického hľadiska prekážku náhlu. Súčasne znalec konštatoval, že technika jazdy vodiča BMW nebola z technického hľadiska správna. Vodič vozidla BMW síce reagoval na odbočujúce vozidlo obžalovaného z technického hľadiska skôr, ako mu z technického hľadiska vznikla povinnosť na toto vozidlo reagovať, ale nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla BMW bola jeho počiatočná rýchlosť jazdy v rozsahu 98,5-108,9 km/h, teda vyššia ako je maximálna dovolená v danom úseku. Záverom znalec konštatoval, že príčinou dopravnej nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy obžalovaného v súčinnosti z technického hľadiska nesprávnou technikou jazdy vodiča vozidla BMW.

Pokiaľ ide o následky dopravnej nehody v podobe zranení jej účastníkov a spôsobenej materiálnej škody, v tejto časti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na dôkazy, ktoré boli vykonané súdom prvého stupňa a ide predovšetkým o závery znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo Prof. MUDr. U. Vidiščáka, ktorý posudzoval zranenia vzniknuté v súvislosti s dopravnou nehodou u poškodených U. I., V. M., Z. I. a u Y. U. M.. Z podaných posudkov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa prečítané, vyplýva rozsah zranení, ich závažnosť, nevyhnutná doba liečenia, ovplyvnenie spôsobu života poškodených počas liečby a bodové ohodnotenie bolestného. Čo sa týka ďalších dôkazov vykonaných za účelom objasnenia následkov dopravnej nehody, ide predovšetkým o potvrdenia z poisťovní obsahujúce vyčíslenia úhrady nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti, výplat poistného plnenia, vyplatených nemocenských dávok a takisto znalecký posudok o stanovení rozsahu škody na

osobnom motorovom vozidle zn. BMW. Nakoľko voči týmto záverom prvostupňového súdu nesmerovali žiadne odvolacie námietky a v priebehu dokazovania boli tieto otázky jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustálené, nepovažuje odvolací súd za potrebné venovať im v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia ďalšiu pozornosť. V celom rozsahu je možné v tomto smere odkázať na odôvodnenie prvostupňového rozsudku.

Vychádzajúc z vymedzenia skutkovej vety, bolo na podklade vyššie uvedených dôkazov potrebné bez rozumných pochybností ustáliť, či obžalovaný U. Y., ako vodič osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf W. BL XXXEY, svojim spôsobom jazdy nedal pri odbočovaní doľava prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu zn. BMW, ktoré viedol U. U., čím mal porušiť dôležitú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia o cestnej premávke. Súčasne je vzhľadom na formuláciu skutkovej vety podanej obžaloby nevyhnutné pri právnom posúdení veci dať odpoveď na otázku, či vozidlo zn. BMW bolo v čase dopravnej nehody vozidlom s právom prednostnej jazdy v zmysle /

Podľa vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane, cyklistom idúcim súbežne s cestou a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo a vozidlu idúcemu vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho pravej strane.

Podľa dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.

Vykonané dokazovanie potvrdilo, že obžalovaný U. Y. so svojim vozidlom odbočoval z ulice Svornosti (v smere von z mesta) na Mramorovú ulicu, čiže odbočoval doľava a nevyhnutne tak musel prekrižovať dráhu pohybu vozidla zn. BMW. Križovatka uvedených ulíc je vybavená svetelnou signalizáciou. Zo signálneho plánu križovatky, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný, vyplýva, že v čase dopravnej nehody bola križovatka riadená svetelným signalizačným zariadením. Vyplýva tiež z neho, že svetelný signál „Voľno“ svieti na svetelnom signalizačnom zariadení v uvedenej križovatke súčasne pre oba smery jazdy po ulici Svornosti, vrátane vozidiel odbočujúcich z ulice Svornosti na Mramorovú ulicu.

Na to, aby bolo možné prijať záver, že obžalovaný vykonával odbočovací manéver tak, že nedal prednosť v jazde vodičovi vozidla BMW, muselo by byť splnené, že ho donútil náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Pojem „náhla zmena smeru alebo rýchlosti jazdy“ je z technického hľadiska definovaná ako zmena, pri ktorej vodič naplno využije maximálne možný súčiniteľ adhézie medzi pneumatikou a vozovkou, teda vozidlo brzdí maximálnym brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky, resp. mení smer jazdy na hranici šmyku. Na základe vykonanej analýzy priebehu dopravnej nehody znalci dospeli k záveru, že je možné z technického hľadiska konštatovať, že obžalovaný nedal prednosť vozidlu BMW vzhľadom ku skutočnej rýchlosti, teda vodič nemohol nenáhlou zmenou rýchlosti alebo smeru jazdy zabrániť stretu s vozidlom obžalovaného. Súčasne však bolo možné konštatovať, že obžalovaný dal prednosť v jazde vozidlu BMW vzhľadom ku maximálnej povolenej rýchlosti v danom úseku. Zároveň v zmysle definície z technického hľadiska prekážky náhlej, je možné konštatovať, že obžalovaný so svojim vozidlom nevytvoril vodičovi vozidla BMW z technického hľadiska prekážku náhlu. Prekážka je z technického hľadiska náhla, ak je vytvorená na vzdialenosť kratšiu, než na ktorej môže vodič z povolenej, respektíve primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nie je inak obmedzený.

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov znalcov, rešpektujúc pritom ustanovenie / , povinnosť dať prednosť v jazde, nie je koncipovaná ako absolútna, ale na dodržanie tejto povinnosti musí byť splnené, že vodič, ktorý má prednosť v jazde, nesmie byť donútený náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. V posudzovanej trestnej veci zdieľa aj krajský súd názor, že vodič vozidla BMW by za predpokladu dodržania maximálnej povolenej rýchlosti jazdy v danom úseku, ktorá je 60 km/h, nemusel v snahe vyhnúť sa stretu s vozidlom obžalovaného, náhle brzdiť. To, že vodič vozidla BMW nedokázal zastaviť svoje vozidlo a zabrániť zrážke, pretože išiel rýchlosťou vyššou takmer o 50 km/h, ako je maximálna povolená, znamená, že práve táto okolnosť mala za následok, že sa odbočovací manéver nepodarilo obžalovanému bezpečne zrealizovať. Prijatím záveru o

zodpovednosti obžalovaného za vznik dopravnej nehody za tejto situácie, by fakticky došlo k tolerovaniu nebezpečného spôsobu jazdy, ktorý previedol vodič BMW v rámci mesta, pričom hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti vodiča vysokým prekročením maximálnej povolenej rýchlosti, čím súčasne ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky.

Druhou zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť s prihliadnutím na vymedzenie skutkovej vety obžaloby, ako aj s prihliadnutím na odvolacie námietky prokuratúry, je otázka maximálnej povolenej rýchlosti v prípade vozidla zn. BMW v správe Ministerstva vnútra SR, používaného Úradom na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misii. Prokurátor sa na podporu svojho tvrdenia o výnimke z povinnosti dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť, odvoláva na Nariadenie Ministerstva vnútra SR č 68/2010 v znení č. 23/2016 o používaní služobných cestných vozidiel, konkrétne čl. 20 písm. a/. V prvom rade je potrebné uviesť, že v prípade tohto aktu, ide o predpis interný, ktorý upravuje postup útvarov v pôsobnosti ministerstva vnútra, teda nepôsobí navonok.

Dokazovanie vykonané v tejto trestnej veci umožňuje prijať záver, že vozidlo, ktoré viedol svedok U. U., bolo vybavené zvláštnym výstražným zariadením, tak ako to predpokladá čl. 17 ods. 1 citovaného nariadenia, nakoľko toto vozidlo bolo používané pri preprave chránenej osoby, ústavného činiteľa. Zo zhodných vyjadrení vodiča tohto vozidla, ako aj druhého člena ochrany, svedka I., vyplýva, že počas jazdy nepoužili výstražné zariadenie, preto „museli dodržiavať rýchlosť a keď ho používajú, vtedy ju nemusia dodržiavať“, sa dá jednoznačne vyvodiť, že vozidlo takýmto zariadením vybavené bolo. Článok 18 v písmenách a/ až j/ citovaného nariadenia ďalej upravuje dôvody použitia výstražného zariadenia a článok 19 citovaného nariadenia určuje, kto rozhoduje o použití výstražného zariadenia.

Podľa článku 20 ods. 1 citovaného nariadenia, vodiči vozidiel, ktoré nie sú vybavené výstražným zariadením, pri jazde musia dodržiavať maximálne povolenú rýchlosť jednotlivých skupín vozidiel podľa právneho predpisu okrem vodičov vozidiel a/ úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií ministerstva pri zabezpečovaní ochrany a prepravy určených osôb

Podľa článku 20 ods. 2 citovaného nariadenia /veta prvá/, povolené maximálne rýchlosti pre jednotlivé skupiny vozidiel je možné prekročiť iba v prípadoch uvedených v článku 18.

Po analýze citovaných článkov je možné podľa názoru nadriadeného súdu dospieť k záveru, že argumentácia prokuratúry o použiteľnosti ustanovenia citovaného v obžalobe neobstojí. Dôvodom je najmä to, že vozidlo, ktoré bolo účastné na posudzovanej dopravnej nehode, bolo vybavené zvláštnym výstražným zariadením, to znamená, že nie je na tento prípad článok 20 nariadenia vôbec použiteľný. V každom prípade vo vzťahu k takémuto predpisu platí, že nemôže negovať všeobecne záväzný právny predpis alebo s ním byť v rozpore a taktiež platí, že citovaný článok nemožno vykladať izolovane, pretože v odseku 2 tohto článku sa jasne hovorí, že výnimka z maximálnej povolenej rýchlosti platí iba v prípadoch uvedených v článku 18 nariadenia.

Krajský súd však pri riešení otázky, akou rýchlosťou sa bezprostredne pred nehodou v danom úseku mohlo pohybovať vozidlo zn. BMW, primárne vychádzal z ustanovení , ktoré hovorí o povinnosti umožniť vozidlu, ktoré používa typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým svetlom alebo červeným svetlom, prípadne ich kombináciou (ďalej len "") pri plnení špeciálnych úloh (ďalej len "vozidlo s právom prednostnej jazdy"), a vozidlu, ktoré sprevádza, bezpečný a plynulý prejazd podľa ,

Podľa o cestnej premávke - vodič vozidla s právom prednostnej jazdy nie je povinný dodržiavať povinnosti a zákazy ustanovené týmto zákonom okrem povinností podľa a až f), pričom je povinný dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej premávky neohrozil.

Podľa o cestnej premávke najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2 až 6 nie sú povinní dodržiavať vodiči vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby, ak to vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruh určí príslušný minister a riaditeľ Slovenskej informačnej služby.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplývajú jasné pravidlá, z ktorých sa dá vyvodiť, kedy pre vozidlo (napríklad ozbrojeného bezpečnostného zboru) neplatia najvyššie dovolené rýchlosti, ako aj iné povinnosti a zákazy ustanovené zákonom o cestnej premávke. Z vymedzenia pojmu vozidlo s právom prednostnej jazdy vyplýva, že sa s ním nevyhnutne spája použitie zvláštneho výstražného znamenia a je daná podmienka plnenia špeciálnych úloh (výnimky z dodržiavania predpisov sa vzťahujú aj na ním sprevádzané vozidlo). Znamená to, že musí byť aktivované, aby pre vodiča vozidla s takýmto zariadením platila výnimka z dodržiavania predpisov a súčasne je použitie takéhoto zariadenia jednoznačným signálom pre ostatných účastníkov cestnej premávky, aby takémuto vozidlu umožnili plynulý prejazd a zároveň si uvedomovali, že vodič takéto vozidla nie je povinný dodržiavať viaceré z povinností vodiča, medzi inými aj povinnosť dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť. Okrem toho je v vo vzťahu k vozidlám ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby uvedené, že nie sú ich vodiči povinní dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť, ak to vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruh určí minister, prípadne riaditeľ SIS. Logicky sa však v kontexte s vymedzením pojmov uvedených v 6a písm. j/ citovaného zákona dá dovodiť, že ustanovenie sa nevzťahuje na vozidlá s právom prednostnej jazdy, nakoľko u nich platí režim osobitne vymedzený v citovaného zákona. Na znenie a v ňom obsiahnutú delegáciu nadväzuje úprava interným predpisom vydaným ministrom, konkrétne v posudzovanom prípade ide o už citované články 20 ods. 1, ods. 2 a 18 nariadenia č. 68/2010.

Opierajúc sa o vyššie uvedené argumenty, krajský súd prijal záver, že vozidlo vedené svedkom U. nedisponovalo právom prednostnej jazdy, nakoľko nepoužilo počas jazdy , hoci ním vybavené bolo. Tejto situácie si bol vedomý v prvom rade jeho vodič, ktorý počas celého konania spolu so svojim kolegom zhodne uvádza, že bol povinný dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť, pretože nepoužil výstražné znamenie a logicky ho za vozidlo s právom prednostnej jazdy nemal prečo považovať ani obžalovaný, ako vodič odbočujúceho motorového vozidla. Obžalovaný sa tak mohol oprávnené domnievať, že vodič oproti idúceho vozidla bude dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť, pretože neexistovali žiadne rozumné dôvody pre vyvodenie záveru, že sa tak nestane.

Vo všeobecnej rovine z hľadiska posudzovania zavinenia vodiča pri spoluzavinení poškodeného dáva odvolací súd do pozornosti tzv. princíp obmedzenej dôvery. Ide o osobitný princíp v cestnej doprave, ktorý zohľadňuje špecifiká právnej úpravy cestnej premávky. Uplatňuje sa na území Slovenskej republiky, ako aj v iných krajinách Európy. Princíp obmedzenej dôvery znamená, že vodič ako účastník cestnej premávky môže spoliehať na to, že ostatní účastníci cestnej premávky budú dodržovať pravidlá cestnej premávky, pokiaľ z konkrétnych okolností nebude vyplývať opak.

Pokiaľ vodič idúci po hlavnej ceste ide rýchlosťou povolenou, resp. primeranou a vodič odbočujúci doľava a križujúci jeho dráhu, mu nedá prednosť v jazde, je v obvyklých prípadoch zodpovednosť na vodičovi, ktorý z hlavnej cesty odbočoval doľava. Pokiaľ však vodič na hlavnej ceste ide rýchlosťou, ktorá výrazne presahuje maximálne povolenú rýchlosť a vodič odbočujúci z hlavnej cesty doľava ešte nemá dôvod predpokladať také prekročenie rýchlosti, nemôže niesť zodpovednosť za prípadnú kolíziu.

Odvolací súd konštatuje, že pre vyriešenie otázky, čo bolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehody je potrebné vyhodnotiť právnu otázku, či obžalovaný mal predpokladať, že oproti nemu sa môže pohybovať vozidlo rýchlosťou takmer o 50 km/h vyššou, ako je maximálne povolená v danom úseku a teda či má vzhľadom na to, že sa proti nemu môže pohybovať vozidlo takouto rýchlosťou, dlhšie a detailnejšie vyhodnocovať dopravnú situáciu.

Z logického výkladu pravidiel cestnej premávky vyplýva, že vodič, ktorý dáva pri jazde križovatkou prednosť vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste nemusí dať prednosť absolútne všetkým vozidlám, ktoré v ľubovoľnej vzdialenosti od križovatky vidí, ale iba tým, ktoré sú natoľko blízko, že vojdenie ním riadeného vozidla do križovatky by u vodičov idúcich po hlavnej ceste vyvolalo nebezpečenstvo nutnosti náhlej zmeny smeru alebo rýchlosti jazdy. Pritom vodič spravidla na základe svojich skúsenosti odhaduje, ktoré vozidlo je v dostatočnej vzdialenosti tak, že mu umožňuje križovať jeho jazdnú dráhu a ktoré už nie, a pri tomto svojom odhade vychádza z rýchlosti, ktoré právne predpisy v mieste križovatky povoľujú.

Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný vykonal odbočovací manéver, pri ktorom zohľadnil aktuálnu dopravnú situáciu, ktorá mu nebránila v odbočení za predpokladu dodržania pravidiel cestnej premávky ostatnými účastníkmi. Obžalovaný preto nemal povinnosť vzhľadom na skutočnosti, ktoré mu boli zrejmé v rozhodnom čase, venovať dlhšiu a detailnejšiu pozornosť pohybu oproti idúceho vozidla predtým, ako sa rozhodol vykonať odbočovací manéver. Ak by sme pripustili opačný názor, teda že vodič musí venovať nad obvyklú mieru dostatočne dlhú a detailnú pozornosť každému účastníkovi cestnej premávky, ktorého vidí, bez ohľadu na jeho vzdialenosť od daného vodiča, resp. že sa má dôsledne presvedčiť, či iný účastník neporušuje nejakú svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona, či iného predpisu a až podľa toho potom urobiť rozhodnutie, ako sa bude vodič správať, by predstavovalo neprimerané zaťaženie vodiča povinnosťou, ktorá nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a v praktickej rovine by skutočne viedla k možným absurdným situáciám, keď by na niektorých frekventovaných križovatkách prakticky nebolo možné odbočiť, pretože vodič by nikdy nemal istotu, či sa iný účastník premávky nespráva protiprávne a či ho svojim odbočovacím manévrom neohrozí.

Správne preto uvažoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom, preto výrok o oslobodení obžalovaného U. Y. spod obžaloby podľa odvolací súd považuje za správny a zákonný.

Pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa skutková podstata predpokladá zavinenie nedbanlivostné, či už vo forme vedomej alebo nevedomej, ktoré však nebolo z konania obžalovaného v rámci dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný vzťah môže rozvinúť (R 20/1981). Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je teda v zavinení obsiahnutý a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne. Uvedené platí aj v tomto prípade a nemožno obžalovanému dať na zodpovednosť následok na základe pre neho nepredvídateľného priebehu spočívajúceho v protiprávnom konaní poškodeného. Nebolo preukázané, že obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu ublíženia na zdraví a ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti a preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné.

Po vyhodnotení získaných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, zohľadňujúc argumenty uvedené prokurátorom v podanom odvolaní, musí odvolací súd konštatovať, že záver mestského súdu o nenaplnení skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a o použitom dôvode oslobodenia v zmysle je správny.

Čo sa týka rozhodnutia o uplatnených nárokoch poškodených na náhradu škody, o tomto bolo rozhodnuté v súlade s , ktorý v prípade oslobodenia spod obžaloby obligatórne určuje, že poškodený subjekt je s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Z uvedeného dôvodu nebol daný žiaden zákonný podklad na zmenu výroku o náhrade škody, ktorý je uvedený v prvostupňovom rozsudku.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je plne v súlade so zásadou prezumpcie neviny upravenou v a táto zásada vychádza z . Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením a odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného, v prípade oslobodzujúceho rozsudku ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, nakoľko s prijatím výroku o oslobodení spod obžaloby spája iba jediný možný nadväzujúci výrok o náhrade škody a tým je postup podľa o odkázaní poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces, teda ani rozhodnutím nadriadeného súdu nie je možné tento výrok zmeniť. Ak podá poškodený odvolanie proti výroku o náhrade škody podľa , ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.