Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-58-2025.pdf
PDF · 103.91 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/58/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky: H. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. N., J. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom Zámocká 525/28, Stropkov, proti odporcovi: K. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. N., J. XXX/XX, Y.. Č.. E. X, právne zastúpený: VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Mlynská 27, Košice, v konaní o určenie príspevku pre rozvedeného manžela/ku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Pc/2/2022-380 zo dňa 27.2.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania a obsah napadnutého rozhodnutia
1. Predmetom konania je určenie príspevku pre rozvedeného manžela.
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. 29Pc/2/2022-149 zo dňa 26.1.2023 tak, že zaviazal povinného z platenia výživného prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 eur mesačne. Z dôvodu odvolaní účastníkov konania Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 4CoP/36/2023-257 zo dňa 22.2.2024 zrušil predmetný rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Následne súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 29Pc/2/2022-380 zo dňa 27.2.2025 návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
4. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie faktúrami o príjme bývalého manžela, výdavkami navrhovateľky a bývalého manžela, ako aj ďalším spisovým materiálom. Súd konštatoval, že navrhovateľka preukázala, že jej mesačné výdavky v roku 2022 boli 260 eur, z toho 100-150 eur bolo na stravu (aj keď pri vyšších úhradách bola nakupovaná aj drogéria a oblečenie), skylink 9,90 eur, internet 5 eur, mobil 24,55 eur, lieky do 20 eur (aj keď preukázané lieky boli všetky hradené zdravotnou poisťovňou) a oblečenie 50 eur (aj keď nejde o pravidelný mesačný výdavok). Pokiaľ teda navrhovateľka v určitý mesiac si nezakúpila oblečenie, jej výdavok bol 210 eur. Hoci navrhovateľka v čase podania návrhu poberala a aj v súčasnosti poberá čiastočný invalidný dôchodok, v minulosti pracovala, keďže pokles jej schopnosti pracovať je 45 %. Okrem invalidného dôchodku teda bol príjem navrhovateľky zo mzdy v januári 2022. Po tom, ako bola navrhovateľka PN, začala poberať nemocenskú dávku od 31.1.2022 do 28.1.2023 vo výške 5,5431 eur denne, teda od 155,2 eur do 171,8 eur mesačne, podľa počtu dní
v mesiaci. Po tom, ako navrhovateľke skončilo podporné obdobie, bola evidovaná na úrade práce, ale následne bola vyradená pre nespoluprácu, keďže neprijala ponúkanú prácu. Podľa odborného posudku k invalidite je navrhovateľka schopná pracovať vo svojom odbore, nemôže vykonávať len ťažkú fyzickú prácu alebo prácu s veľkou psychickou záťažou. Sama navrhovateľka potvrdila, že si dlhodobo hľadá prácu, ponúkanú prácu z úradu práce odmietla údajne z dôvodu, že bola na plný úväzok a ona žiadala prácu na čiastočný úväzok. Navrhovateľka nevedela preukázať, ako intenzívne si prácu hľadá, uviedla však, že aj v súčasnosti má cez pracovný portál niekoľko žiadostí o prácu, odpovede zatiaľ nedostala. Je teda zrejmé, že napriek zdravotným problémom, ktoré navrhovateľka má, a ktoré preukázala príslušnými lekárskymi správami, jej nič nebráni v tom, aby si našla prácu vhodnú k jej zdravotnému stavu. Bývalý manžel už pri začatí konania spochybnil vôľu navrhovateľky skutočne sa zamestnať, keďže podľa jeho vyjadrenia navrhovateľka dlhodobo nepracovala už počas manželstva, a to z vlastnej vôle. Aj v súčasnosti sa súdu javí snaha navrhovateľky zamestnať sa ako nedostatočná. Namiesto intenzívneho hľadania si práce, v čase, kedy žiada od bývalého manžela príspevok na výživu rozvedenej manželky, si navrhovateľka podala prihlášku na externé štúdium na vysokej škole, ktoré je platené, a ktoré má údajne výrazne zvýšiť šancu navrhovateľky sa uplatniť na trhu práce. Súd nespochybňuje právo navrhovateľky študovať, vzhľadom však na jej možnosti a vek sa toto štúdium skôr javí účelové, v snahe zvýšiť si náklady v súvislosti s týmto konaním, ako aj nájsť si dôvod pre nemožnosť sa zamestnať. Súd však práve túto skutočnosť považuje za dôležitú pre zamietnutie návrhu, pretože, ak je navrhovateľka schopná intenzívne každú sobotu študovať, je zrejmé, že jej zdravotný stav nebráni nájsť si prácu v kancelárskom prostredí, prípadne sedavé zamestnanie, a vlastnou prácou si zarábať finančné prostriedky. Súd rovnako považuje výdavky navrhovateľky na mobilný telefón práve súvislosti so štúdiom za neodôvodnené, aj vzhľadom k tomu, že v priestoroch K. W. je wifi, vysoký paušál kvôli dátam teda nie je dôvodný a ako preukázala navrhovateľka, internet si vo svojej domácnosti platí. Súd taktiež spochybnil výdavky navrhovateľky na stravu, ktoré uvádzala vo výške 280 eur mesačne čo je navýšenie viac ako dvojnásobné oproti predchádzajúcim výdavkom, pričom napriek opakovaným snahám súdu navrhovateľka tieto výdavky náležite nepreukázala, tvrdila, že nakupuje oveľa viac, pokiaľ sú potraviny v akcii, teda ňou predložené dôkazy nemôže súd považovať za priemerné výdavky v bežnom mesiaci, a zároveň súd poukazuje na predložené doklady o zakupovaní potravín, vzhľadom na samotné množstvo nakupovaných potravín pre jednu osobu a časové rozmedzie, ktoré jednotlivé nákupy delí. Súd má teda pochybnosť, či pokladničné doklady, ktoré predložila navrhovateľka, sú jej doklady, alebo ich skôr získala od iných osôb a použila v tomto konaní. Súd zohľadnil tiež skutočnosť, že bývalý manžel mesačne prispieva na bývanie navrhovateľky formou platenia platieb za byt, okrem elektriny vo výške 116 eur. Súd pri zamietnutí návrhu tiež zohľadnil to, že v minulosti bolo preukázané, že navrhovateľka sa zadlžovala bez toho, aby o tejto skutočnosti bývalý manžel mal vedomosť, prípadne, aby navrhovateľka náležite ozrejmila, z akého dôvodu bolo nutné sa takýmto spôsobom zadlžovať, pričom čiastočnú úhradu dlhov prevzal na seba bývalý manžel. Súd teda návrh ako nedôvodný zamietol. V čase, kedy bola navrhovateľka na PN, boli jej potreby hradené z invalidného dôchodku, nemocenskej dávky a príspevku bývalého manžela, ktorý platil byt, v ktorom navrhovateľka žije. Po skončení PN boli náklady navrhovateľky hradené z invalidného dôchodku, príspevku bývalého manžela na byt a zároveň navrhovateľke nič nebránilo intenzívne si prácu hľadať. Pokiaľ si namiesto toho zvolila štúdium na univerzite, je to jej právo, nevzniká jej ale na základe toho právo žiadať od bývalého manžela príspevok na rozvedenú manželku.
5. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 72 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
6. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
II. Obsah odvolania navrhovateľky a vyjadrení k odvolaniu
7. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Namieta, že súd prvej inštancie rozpor s dobrými mravmi ani nekonštatoval, pričom neexistuje skutkové ani právne zdôvodnenie, pre ktoré by bolo priznanie výživného pre navrhovateľku v rozpore s dobrými mravmi. Odôvodnenie považuje za arbitrárne a zmätočné. Zdravotný stav navrhovateľky má zhoršujúcu tendenciu, čo s poukazom na narastajúcu infláciu znamená podstatne vyššie náklady pre zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb. Je potrebné uvedomiť si, že už počas manželstva bola
navrhovateľka odkázaná na príjem manžela a v súčasnosti výdavky navrhovateľky vysoko presahujú jej príjem. Aj keď povinný z platenia výživného v konaní tvrdil, že uhrádza všetky náklady spojené s nájmom za byt, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri niektorých platbách bol v omeškaní aj niekoľko mesiacov. Namieta, že súd nevyužil všetky dostupné prostriedky na preukázanie zdravotného stavu navrhovateľky napriek vedomosti, že S.. Č. nemohol poskytnúť informácie bez zbavenia mlčanlivosti a súd sa o tento procesný úkon ani nepokúsil. Zároveň súd nevyhodnotil relevantne posudok sociálnej poisťovne, ani skutočnosť, že navrhovateľka bola opakovane práceneschopná a jej pracovné schopnosti sú objektívne obmedzené. Záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku navrhovateľky považuje za nesprávny, keďže nezohľadňuje aktuálnu životnú situáciu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrhu navrhovateľky vyhovel.
8. Povinný z platenia výživného vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Súčasne uviedol, že súd vykonal pomerne podrobný výsluch navrhovateľky, z ktorého bola zrejmá účelovosť konania. Navrhovateľka nepreukázala, že jej zdravotný stav jej bráni v akejkoľvek zárobkovej činnosti. Základným predpokladom pre priznanie príspevku na rozvedeného manžela je neschopnosť živiť sa. V danom prípade má povinný z platenia výživného za to, že navrhovateľka nepreukázala, že je objektívne neschopná dosahovať akýkoľvek príjem. Právo na príspevok na rozvedeného manžela má byť nástroj na zabezpečenie primeranej výživy, ak sa rozvedený manžel nedokáže o seba postarať sám, nie nástrojom na zabezpečenie vyššieho komfortu a štandardu života po rozvode. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia sa odvolací súd plne stotožňuje tiež s dôvodmi, na ktorých je toto založené.
10. Odvolateľka (navrhovateľka) vychádzajúc z obsahu odvolania namietala nesprávnosť skutkových a právnych záverov (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) ťažiskovo tvrdiac, že súd pri rozhodovaní o výške príspevku nezohľadnil jej zdravotný stav, ktorý má zhoršujúcu tendenciu, že už počas manželstva bola navrhovateľka odkázaná na príjem manžela a v súčasnosti výdavky navrhovateľky vysoko presahujú jej príjem.
11. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností v kolízii s obsahom spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Z odôvodnenia rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že skutkové a právne závery o nenaplnení hmotnoprávnych predpokladov pre vznik nároku na strane navrhovateľky na príspevok na jej výživu ako rozvedenej manželky, založil súd prvej inštancie na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dôvodil z konkrétnych zistení, ktoré majú pôvod v dostatočne vykonanom dokazovaní, za jeho správneho vyhodnotenia v zmysle zásad uvedených v ust. § 191 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre účastníkov známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre jeho potvrdenie. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na obsah odvolania, uvádza odvolací súd nasledovné:
12. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
13. Oprávnenou pre priznanie príspevku na výživu je bývalá manželka, ktorá nie je schopná sama sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávnenej. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru, alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho dennú starostlivosť v danom mieste, alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Schopnosť bývalej manželky živiť sa sama sa však neodvodzuje len od jej skutočných a potenciálnych zárobkových možností, ale aj od jej majetkových pomerov. Súd prihliada na množstvo a druh jej majetku a tiež na účel, na ktorý je určený. Zásadne nemožno žiadať od oprávnenej manželky, aby pre zabezpečenie prostriedkov na svoju výživu rozpredávala ten majetok, ktorý jej slúži na uspokojovanie jej primeraných životných potrieb (bytové zariadenie, oblečenie a pod.). Taktiež nemožno prihliadať na to, že rozvedená manželka poberá sociálny, invalidný alebo iný dôchodok, a to ani vtedy, ak jej bol priznaný z toho dôvodu, že jej výživa nie je zabezpečená výživným od iných osôb. Nie je opodstatnený taký výklad zákona, ktorý prenáša zodpovednosť za zabezpečenie výživy z bývalého manžela, ktorý na jeho poskytovanie má prostriedky, na spoločnosť. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľke (hoci aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako počas trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalá manželka nie je schopná sama sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva. Nemožno skúmať, ani porovnávať ani životnú úroveň navrhovateľky počas trvania manželstva a po jeho rozvode. Dokazovanie súdu sa na strane oprávnenej obmedzuje len na porovnanie jej možností, schopností, majetkových pomerov a primeraných potrieb (koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej primeranej výživy a či je v jej schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť). Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedenej manželky živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať jej na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávnenej zabezpečené v primeranej miere. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 72 [Príspevok na výživu rozvedeného manžela]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 452-453.)
14. Odvolacie námietky navrhovateľky nesmerujú proti rozhodujúcim skutkovým zisteniam, na ktorých súd prvej inštancie založil zamietnutie návrhu, ale týkajú sa najmä jej subjektívneho hodnotenia zdravotného stavu, životnej úrovne a výdavkov. Pre priznanie príspevku podľa § 72 Zákona o rodine je však rozhodujúca objektívna neschopnosť živiť sa, nie subjektívna náročnosť alebo nepohodlnosť životnej situácie. Navrhovateľka nepreukázala žiadny nový objektívny dôkaz, ktorý by spochybňoval závery prvostupňového súdu. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že navrhovateľka má 45 % mieru poklesu schopnosti pracovať, čo podľa posudku Sociálnej poisťovne nebráni výkonu práce zodpovedajúcej jej zdravotnému stavu. Navrhovateľka sama potvrdila, že si prácu hľadá, avšak nepreukázala intenzitu jej hľadania, nepredložila dôkazy o zamietnutých ponukách alebo neúspešných výberových konaniach. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ponúknuté zamestnanie odmietla z dôvodu rozsahu pracovného času. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka nepreukázala objektívnu neschopnosť sa živiť, ale skôr subjektívne preferencie, pokiaľ ide o typ a rozsah zamestnania. Samotná skutočnosť, že poberá čiastočný invalidný dôchodok, nepostačuje k záveru o splnení zákonných podmienok na priznanie príspevku.
15. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú argumentáciu navrhovateľky, že súd nesprávne právne posúdil otázku rozporu s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie túto otázku výslovne neriešil, pretože primárne dospel k záveru o nesplnení základnej podmienky - neschopnosti sa živiť, a preto sa ďalšími podmienkami už nemusel zaoberať. Záver navrhovateľky, že súd rozhodoval v rozpore s dobrými mravmi, preto nie je opodstatnený.
16. Navrhovateľka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jej zdravotný stav a nevyužil všetky dôkazné prostriedky. Odvolací súd však konštatuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dostupné lekárske správy, rovnako ako posudok Sociálnej poisťovne, ktorý má v konaní o príspevku pre rozvedeného manžela zásadný význam. Navrhovateľka neoznačila žiadny ďalší dôkaz, ktorý by bol
súd povinný vykonať. Odvolací súd poukazuje na to, že ak mala navrhovateľka v úmysle preukázať závažnejší zdravotný stav, bola to práve ona, kto mal súdu umožniť vykonať potrebné dôkazy. Námietka o zhoršujúcom sa zdravotnom stave nie je podporená žiadnym lekárskym nálezom či posudkom predloženým v odvolacom konaní. Ide len o tvrdenie bez dôkaznej sily. Odvolací súd preto považuje túto námietku za právne bezvýznamnú.
17. Námietky týkajúce sa výšky životných výdavkov sú irelevantné, pretože ani kvalifikované zvýšenie výdavkov nenahrádza splnenie zákonnej podmienky neschopnosti živiť sa, ktorá nebola preukázaná. Navyše, súd prvej inštancie výdavky podrobne preskúmal a dôvodne zistil, že časť výdavkov bola nepreukázaná alebo účelovo nadhodnotená. Rovnako považuje za správny záver, že výrazné zvýšenie výdavkov na stravu nebolo preukázané a nákupy potravín nevykazovali známky priemernej spotreby jednej osoby. Odvolací súd považuje za významné aj to, že značnú časť nevyhnutných nákladov navrhovateľky (nájomné, služby spojené s bývaním) uhrádza povinný. Navrhovateľka v odvolaní nepriniesla žiadne nové dôkazy, ktoré by tieto zistenia mohli zvrátiť. Je preto zrejmé, že navrhovateľka nie je v situácii, ktorá by ju bezprostredne ohrozovala v zabezpečení základných životných potrieb.
18. Námietka, že manžel neplatil náklady na byt vždy načas, je pre posúdenie nároku bez významu, keďže pravidelnosť platieb neovplyvňuje samotnú existenciu povinnosti navrhovateľky preukázať vlastnú neschopnosť zabezpečiť si primeranú výživu.
19. Posúdením rozhodujúcich skutočností v danej veci odvolací súd nezistil, že by sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní od týchto teoretických východísk určujúcich pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bol odchýlil. Odvolací súd považuje odvolacie námietky za irelevantné preto, že nevyvracajú rozhodujúcu skutočnosť - navrhovateľka nepreukázala objektívnu neschopnosť sa živiť, ktorá je jediným a nevyhnutným predpokladom priznania príspevku. Všetky ostatné námietky sa týkajú okolností, ktoré na právne posúdenie nemajú podstatný vplyv. Vychádzajúc z vyššie uvedeného so stotožnením sa s dôvodmi napadnutého rozsudku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
20. V mimosporových konaniach upravených CMP, ktorý osobitne upravuje tiež náhradu trov vzniknutých účastníkom v takomto konaní platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku, a to v zmysle § 55, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.
21. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská v ich aplikácii na konkrétne skutkové okolnosti, súd prvej inštancie rozhodol správne o náhrade trov konania vychádzajúc z ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže nezistil v kolízii s dôvodmi na strane povinnej osoby, ktorá by bola takýmito jej trovami zaťažená, taký výnimočný dôvod, aby indikoval na ťarchu navrhovateľky k aplikácii výnimky v zmysle § 55 CMP, z ktorého dôvodu odvolací súd aj v tejto časti rozhodnutie vyhodnotil ako vecne správne. Vychádzajúc z rovnakého posúdenia rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).