Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/106/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XX/XX, E., t. č. bytom F. XX, G., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, a otec - C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XX, G., štátny občan Holandského kráľovstva, zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka, so sídlom Javorinská 13, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II z 4. februára 2025 č. k. -254, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom výroku IV. p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že neurčuje vyživovaciu povinnosť rodičom k mal. A.; výrokom II. konanie o zverení maloletého zastavil; výrokom III. vo zvyšku návrh zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení , a Zákona o rodine, ako aj . Konanie o zverení maloletého súd zastavil, nakoľko v časti zverenia maloletého zobrala matka návrh späť a otec, ako aj kolízny opatrovník súhlasili so späťvzatím návrhu v tejto časti. V časti výživného obidvaja rodiča trvali na určení výživného. Matka žiadala určiť výživné otcovi vo výške 1000-1500 eur otcovi. Otec žiadal určiť výživné matke, a to vo výške 2337 eur mesačne. Ani jeden z rodičov nesúhlasil s možnosťou, že výživné počas striedavej osobnej starostlivosti nebude určené. Determinujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti bola tá skutočnosť, že maloletý bol od podania návrhu v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to v rovnocennej. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec má pravidelný mesačný príjem, je poberateľom starobného dôchodku a matka je podnikateľka. Ani jeden z rodičov nemá okrem maloletého A. inú vyživovaciu povinnosť. Súd mal za preukázané, že A. navštevuje súkromnú školu, poplatok za ktorú predstavuje mesačne 1786,85 eur. Doposiaľ uhrádzal tento poplatok otec. A. sa venuje sa motokáram, náklady na túto činnosť predstavujú cca 2000 eur mesačne. Aj tieto náklady uhrádzal otec. Otec je starobný dôchodca a jeho dôchodok dosahuje výšku 7739,74 eur brutto. Matka je podnikateľka, pričom podľa daňového priznania je jej príjem v zásade nulový, súd však vychádzal z potencionality príjmov matky, ktorá uviedla, že v minulosti pracovala a dosahovala príjem vo výške 3000 eur mesačne. Ak bola matka schopná v minulosti dosiahnuť v zamestnaní mzdu v priemernej mesačnej výške 3000 eur, bezpochyby by bola schopná dosiahnuť tento príjem aj v súčasnosti. Na rozdiel od

rodičov, súd dospel k záveru, že nie je dôvod na určenie výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Do úvahy bral príjem otca, potenciálny príjem matky a tú skutočnosť, že podstatnú časť nákladov maloletého (školné, motokáry, zdravotná starostlivosť) uhrádzal otec. Matka tak uhrádzala len bežné náklady maloletého (stravu, drogériu) počas obdobia, kedy bol maloletý A. v jej starostlivosti, teda polovicu mesiaca. Bolo by nespravodlivé, aby otec popri výdavkoch na školu, motokáry, zdravotnú starostlivosť, uhrádzal ešte k rukám matky 100 až 1500 eur mesačne. Otec neustále poukazoval na to, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok, nemožno však opomenúť, že v roku 2023 bola otcovi od zamestnávateľa vyplatená sumu 280000 eur, ako aj to, že v novembri 2024 boli na účte otca finančné prostriedky vo výške 370000 eur, bolo teda bezpochyby v možnostiach otca uhrádzať náklady na školu, motokáry a zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že výživné neurčil a vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa .

3. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a matke uložiť na čas do rozvodu platiť na maloletého výživné vo výške 2187 eur k rukám otca a zročné výživné uhradiť v mesačných splátkach po 1275 eur. Je nesporné, že otec hradil školné, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, v určitom období aj školský autobus do 9/2024. Otec žiadal súd zaviazať matku na úhradu polovice školného a nákladov na záujmovú činnosť. Fixné náklady maloletého vyčíslil na sumu 4375 a formou výživného určeného matke žiadal o úhradu 1 týchto fixných nákladov, t. j. 2187 eur, pričom oproti návrhu odpadol poplatok za školský autobus. Podľa založených výpisov z účtu matky mala táto za posledných 12 mesiacov príjmy celkom 119600 eur, čo je priemerne mesačne 9966 eur. Matka tiež predala osobný automobil za sumu 42490 eur a používa nový osobný automobil Volkswagen Passat. Daňové priznanie predložené matkou nezodpovedá jej reálnym príjmom, ako je zrejmé zo zakladaných výpisov z účtu. Matka evidentne necháva niektorým klientom platiť za hodiny priamo na jej súkromný účet, a tieto peniaze nezahŕňa do daňového priznania. Matka tiež nešetrí na procedúrach krásy. Vysoké sumy výdavkov na účte matky vidno len za služby krásy, ale nevidno žiadnu vyššiu sumu uhradenú na maloletého a jeho výdavky. Matka klamlivo prezentuje výdavky na maloletého, ktoré údajne ona vynakladá a svoju vlastnú tabuľku menila niekoľkokrát, a to odlišne. On poberá dôchodok z penzijného fondu J. vo výške 6042,49 netto, od ktorého je potrebné odpočítať príspevok na zdravotné poistenie. Otec je vo veku 65 rokov a jeho možnosti a schopnosti sú limitované vekom, kedy nemá možnosť pracovať alebo dosahovať iné príjmy. Akékoľvek majetkové hodnoty, ktoré majú, budú predmetom vyporiadania BSM. Podľa cenníka zverejneného na webovej stránke matky, pokiaľ by pracovala iba 6 hodín denne počas 5 pracovných dní, jej mesačný príjem by mal byť minimálne 10800 eur.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Otec v odvolaní neuviedol žiadnu novú skutočnosť, ktorú by súd nezobral do úvahy pri rozhodovaní. Zdôraznila, že rozhodnutie ukončiť pracovný pomer a odísť do predčasného dôchodku, bolo výlučne rozhodnutím otca. Táto skutočnosť má významný právny rozmer, keďže nemožno akceptovať, aby rodič jednostranným rozhodnutím o ukončení pracovného pomeru a znížení svojich príjmov prenášal dôsledky tohto rozhodnutia na maloleté dieťa v podobe obmedzenia jeho práva na primerané výživné. Poukázala tiež na to, že otcovi bola v roku 2023 vyplatená suma 280000 eur. S prihliadnutím na aktuálnu finančnú situáciu otcovi navrhla zmenu školy, ktorú maloletý navštevuje, s čím otec výslovne nesúhlasil. Uvedené svedčí o istom rozpore v jeho argumentácii. Odmietnutie ekonomicky racionálneho riešenia bez alternatívneho návrhu zo strany otca by preto nemalo byť dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, ale skôr na posúdenie jeho postoja z hľadiska jeho ochoty a schopnosti zabezpečovať potreby maloletého primerane svojim možnostiam. Je absurdné tvrdiť, že matkine mesačné príjmy predstavujú približne 9966 eur. Tvrdenia otca nezohľadňujú dynamiku podnikateľských príjmov, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od sezónnosti a trhových podmienok. Jej mesačné príjmy sa pohybujú v priemere 3000 až 3500 eur, hradí však mesačné nájomné za prenajaté priestory vo výške 3233,94 eur. Podnikanie so sebou nesie nielen výnosy, ale aj nemalé náklady. V prípade matky ide najmä o povinnosť platiť zákonné odvody, úhrada prevádzkových nákladov, nákladov na administratívu, ako aj o skutočnosť, že jej príjmy nie sú stabilné. Preto je neprimerané a právne irelevantné hodnotiť jej schopnosť podieľať sa 50% na nákladoch maloletého len na základe jej statusu podnikateľky bez toho, aby boli zohľadnené jej reálne čisté príjmy. Nie je možné považovať matkinu neschopnosť finančne sa podieľať na mimoriadne nákladnej športovej činnosti za nedostatok výchovného záujmu alebo rodičovskej angažovanosti, najmä ak sa na financovaní danej činnosti rodičia pôvodne dohodli inak. Za nepochopiteľné a účelové preto považovala, že otec v súčasnosti uvedenú dohodu popiera. Nemožno pripustiť, aby sa jednostranné rozhodnutie otca o pokračovaní v nákladnej

záujmovej činnosti maloletého premietalo do neprimeraných finančných nárokov voči matke, ktorá objektívne nemá prostriedky na ich zabezpečenie. Otcova životná úroveň je diametrálne odlišná ako matkina. Otcove príjmy sú mnohonásobne vyššie ako príjmy matky. Otec nastavil životnú úroveň rodine a to v čase, kedy sa matka osobne starala o ich spoločné dieťa, pričom otec celý čas uhrádzal všetky náklady.

5. Opatrovník maloletého sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu pridržal všetkých doterajších vyjadrení a stotožnil sa s rozhodnutím prvoinštančného súdu.

6. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky navrhol rozsudok v napadnutom výroku I. zmeniť a matke uložiť platiť výživné na maloletého vo výške 2223 eur mesačne k rukám otca. Poukázal na to, že mu matka poslala výzvu na vyporiadanie BSM, v rámci ktorej žiada aj o vyporiadanie prostriedkov na bankovom účte J. K. XXXXXXX, ktorý zostatok bol posudzovaný ako výlučné finančné prostriedky otca pre účely posudzovania jeho schopnosti hradiť školné a záujmovú aktivitu maloletého v rozsahu 100% a celkovo žiada vyplatiť sumu 650000 eur. Otcovi sa tiež znížil dôchodok z dôvodu, že časť dôchodku vo výške 1400 eur mesačne poberá matka a otec v súčasnosti poberá dôchodok 4711 eur mesačne. Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije pravidelne a približne rovnaký čas u oboch rodičov. V takom prípade sa náklady na dieťa delia medzi rodičov spravidla rovnako alebo podľa dohody rodičov. Výrok „výživné sa neurčuje“ pri striedavej osobnej starostlivosti s rovnomerným rozsahom času starostlivosti oboch rodičov znamená, že rodičia hradia všetky fixné náklady maloletého na polovicu a každý hradí bežné náklady spojené s ubytovaním, stravou počas jeho starostlivosti sám. Daný výrok tiež znamená, že životná úroveň rodičov je približne rovnaká. Maloletý sa podľa dohody rodičov nachádza na súkromnej škole L. G. M. F. G., a to v 11. ročníku a do maturity mu ostávajú 3 roky. Matka otcovi nikdy neadresovala žiadosť na zmenu školy, pričom finančné možnosti matky dovoľujú úhradu školného v rozsahu 1. Opätovne poukázal na príjmy matky. Ak by sa zobrali výdavky maloletého uvádzané matkou v sume 3400 eur mesačne za 2 týždne jej starostlivosti, k tomu pripočítali 2331 eur ako výdavky na jej potreby, tak matka mesačne vynakladá na základné potreby maloletého a seba sumu 5731 eur. Je teda zrejmé, že finančné prostriedky na úhradu školného má matka k dispozícii. Matka dosahuje taký príjem, aby vedela prispieť 50% na náklady maloletého spojených so školou a záujmovými aktivitami. Matka nie je ochotná upustiť od svojich „nie nevyhnutných a luxusných“ výdavkov na úkor vzdelania maloletého. Jej deklarované príjmy nie sú pravdivé a nesedia s účtovnými dokladmi, ani inými dokumentami, a preto je potrebné aplikovať § 63 Zákona o rodine. Potencionálne príjmy matky súd vo výške viac ako 10000 eur mesačne, pričom príjmy podľa založených výpisov z účtu sú vo výške 9000 eur mesačne. Nájomné matky v priestoroch, kde prevádzkuje svoje štúdio, predstavuje takmer celý matkou deklarovaný príjem. Otec dovŕšil riadny dôchodkový vek 65 rokov a vznikol mu nárok na odchod do starobného dôchodku. Nešlo o vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a neexistovala možnosť zachovania pracovného pomeru na území SR v spoločnosti J.. Maloletý sa venuje motokáram, pričom náklady na túto záujmovú činnosť predstavujú približne sumu 1900 eur mesačne. Maloletý má silové tréningy, s čím sú spojené náklady vo výške 240 eur mesačne. Maloletý bol poistený v súkromnej zdravotnej poisťovni, pričom túto poistku hradí výlučne otec a ide o 225 eur mesačne. Školné predstavuje sumu 2082 eur mesačne. Náklady na maloletého titulom školného, motokár, poistenia a silových tréningov predstavujú sumu 4447 eur mesačne, z čoho polovica je 2223,50 eur.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( a / ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. na čas do rozvodu manželstva. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že neurčuje vyživovaciu povinnosť rodičom k mal. A.; výrokom II. konanie o zverení maloletého zastavil; výrokom III. vo zvyšku návrh zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým súd rozhodol, že vyživovaciu povinnosť rodičom k mal. A. neurčuje a v závislom výroku IV. o trovách konania.

10. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

11. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá ustanoveniu , pričom je samozrejmé, že odvolateľ nemusí súhlasiť so všetkými skutkovými a právnymi závermi v ňom obsiahnutými.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má v systéme vyživovacích povinností Zákona o rodine významné postavenie a zaťažuje oboch rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, teda pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov (§ 75 Zákona o rodine). V konaní treba zisťovať pravidelné aj nepravidelné výdavky výživou povinnej osoby spojené s bývaním (nájomné, údržba a prevádzka bytu, domu, náklady na energie), stravou, ošatením, obutím, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami a úvermi a pod. Tieto kritériá na strane rodičov treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane výživou oprávneného dieťaťa. Podstatou vyživovacej povinnosti je uspokojenie všetkých nákladov dieťaťa, ktoré možno očakávať, nielen výživu v užšom slova zmysle. Je potrebné si uvedomiť, že výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od veku dieťaťa, jeho schopností, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, záujmov a koníčkov, voľnočasových aktivít, školského zariadenia, v ktorom sa dieťa vzdeláva a pod., čím je daná potreba odstupňovania miery týchto potrieb. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú starostlivosť rodiča o dieťa, ani zásadu rovnakej životnej úrovne, ktorá znamená, že výživným má byť dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov, a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti (Radimský, J. - Radvanová, S. a kol. Zákon o rodine. Komentár. Praha: Panorama, 1989, 434 s.). Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ).

13. Z ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že za predpokladu, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloleté dieťa a majú záujem o jeho osobnú starostlivosť, môže súd zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov len v tom prípade, ak zistí, že takáto forma osobnej starostlivosti je v záujme dieťaťa a zároveň že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní, čo je najlepším záujmom maloletého dieťaťa, súd musí zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a okolnosti tak, aby bolo zabezpečené morálne a materiálne blaho (dobro) dieťaťa a chránené jeho práva a oprávnené záujmy (porov. čl. 5 Zákona o rodine). Z uvedeného vyplýva, že pojem

najlepší záujem dieťaťa je veľmi pružný a musí byť skúmaný individuálne, vždy v konkrétnej situácii, musí vychádzať zo zistených okolností a musí sa uskutočniť tak, aby sa v plnej miere rešpektovali všetky a medzinárodnými dokumentmi zakotvené práva maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

16. Zákon o rodine v ustanovení § 62 ods. 6 upravuje určenie výživného v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Neurčenie výživného podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy by malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na strane oboch rodičov, t. j. približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci osobnej striedavej starostlivosti.

17. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle vyššie uvedených hľadísk, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil (body 25. – 27. odôvodnenia), na ktoré odôvodnenie odvolací súd v podrobnostiach odkazuje bez potreby opakovania dôvodov použitých súdom prvej inštancie. Súd správne v zmysle § 62 ods. 6 Zákona o rodine prihliadol na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, správne prihliadol k princípu potencionality príjmov, pričom rozhodnutie o neurčení vyživovacej povinnosti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti (do rozvodu manželstva) vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a uvedené dôvody považuje odvolací súd za správne a v podrobnostiach na ne odkazuje (bod 27.).

18. Námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie mal aplikovať vo vzťahu k určeniu príjmu matky ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd považoval za nedôvodnú.

19. Cieľom citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine je umožniť súdu zistiť výšku zárobkových možností povinného rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 63 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť dieťaťu jeho práva. Predmetné ustanovenie v sebe zahŕňa určité, presne zadefinované povinnosti povinného rodiča, a to: povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti; povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov (tzv. edičná povinnosť) a povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.

20. Z obsahu spisu vyplynulo, že matka súdu preukázala svoje príjmy a predložila všetky vyžiadané doklady. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka je schopná dosahovať vyššie príjmy, nevychádzal z jej preukázaných faktických príjmov, ale vychádzal z príjmov, ktoré by vzhľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania, kvalifikáciu a situáciu na trhu práce mohla dosiahnuť.

21. Správne súd prvej inštancie prihliadol na to, že otcovi bola v roku 2023 vyplatená suma 280000 eur, ako aj na stav finančných prostriedkov na jeho účte v novembri 2024 vo výške 370000 eur a za správny považoval odvolací súd záver súdu, že bolo v možnostiach otca uhrádzať do rozvodu manželstva náklady na školu, motokáry a zdravotnú starostlivosť maloletého.

22. K námietke otca, že matka sa v rámci vyporiadania BSM domáha vyporiadania i finančných prostriedkov na jeho účte, odvolací súd udáva, že predmetom konania je určenie/neurčenie výživného do rozvodu manželstva, a teda jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery súd posudzoval za rozhodné obdobie – od začatia konania do rozvodu. Rovnako nedôvodnou bola námietka odvolateľa, že jeho dôchodok je v súčasnosti nižší z dôvodu, že z tohto dôchodku je časť vyplácaná matke, nakoľko k uvedenej zmene došlo až po rozvode, teda po uplynutí rozhodného obdobia.

23. Súd prvej inštancie správne podľa rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom výroku IV. podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a .

26. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).