Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Ps-3-2025.pdf
PDF · 98 KB
Case nature
Area
Subarea
9Ps/3/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní o spôsobilosti na právne úkony A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., t.č. bytom B. E., F. G. F., E. XXX, zast. procesným opatrovníkom Mestská časť Bratislava – Ružinov, o návrhu E. H., I. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom XXXX J. K., L., C., J. XXX, J., zast. JUDr. Miroslavou Tencerovou, advokátkou so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, takto
r o z h o d o l :
Súd obmedzuje A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá:
- nakladať so svojím majetkom – hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, právami či inými majetkovými hodnotami, uzatvárať zmluvy týkajúce sa preberania akýchkoľvek záväzkov či zmluvy zaväzujúce k majetkovým a nemajetkovým plneniam alebo vykonávať takéto jednostranné právne úkony,
- preberať finančnú hotovosť a disponovať s ňou,
- vykonávať úkony vo vzťahu k orgánom verejnej moci, finančným a iným inštitúciám a organizáciám,
- rozhodovať vo veciach zdravotnej starostlivosti o svoju osobu,
- rozhodovať o svojom umiestnení v zariadení zdravotnej starostlivosti či sociálnej starostlivosti a o mieste svojho pobytu,
- udeľovať plnomocenstvá a preberať doručované zásielky.
Súd ustanovuje obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, opatrovníka E. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ju v rozsahu obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony.
Opatrovník je povinný podávať súdu správy o obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, týkajúce sa jej zdravotného stavu, miesta jej pobytu, nakladania s jej majetkom a akýchkoľvek iných podstatných vecí, a to 2-krát ročne vždy k 30.06. a 31.12. každého kalendárneho roka.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 30.12.2024 podala navrhovateľka na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojej matky (ďalej aj ako „vyšetrovaná“). Svoj návrh odôvodnila tým, že jej matka je vdova, žije úplne sama od januára 2022. Obe jej deti žijú dlhodobo v Kanade. Vyšetrovaná má na Slovensku len jedinú sestru, ktorá je tiež v dôchodkovom veku. Trpí demenciou pri Alzheimerovej chorobe, čo je nezvratná diagnóza, ide o demenciu zmiešaného typu a stupeň jej odkázanosti na cudziu pomoc je podľa rozhodnutia Bratislavského samosprávneho kraja a rozhodnutia Mestskej časti Ružinov V. a VI.
Vzhľadom k charakteru a závažnosti tejto duševnej poruchy je vyslovenie obmedzenia spôsobilosti na právne úkony potrebné na ochranu majetku vyšetrovanej ako aj na ochranu tretích osôb. V prípade obmedzenia spôsobilosti na právne úkony navrhla za opatrovníka ustanoviť seba. Ďalej navrhla, aby bolo vyšetrovanej umožnené ponechanie disponovania so sumou maximálne 100 Eur mesačne na zariaďovanie si bežných záležitostí a potrieb.
2. Na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne doplnila, že brat navrhovateľky žije v zahraničí, a preto okrem navrhovateľky tu nie je žiadna iná vhodná osoba na výkon opatrovníctva vyšetrovanej. Navrhovateľka chodí pravidelne na Slovensko, niekoľkokrát ročne, pričom tu má aj známu, ktorá jej vie v záležitostiach vyšetrovanej vypomôcť.
3. Procesný opatrovník vyšetrovanej sa na pojednávaní vyjadril, že s návrhom súhlasí.
4. Súd sa oboznámil s návrhom a vykonal dokazovanie vzhliadnutím vyšetrovanej a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: rodný list vyšetrovanej, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Ružinov o odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 19.04.2024, posudok Mestskej časti Bratislava – Ružinov o odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 19.04.2024, prepúšťacia správa Psychiatrickej kliniky UNB zo dňa 25.09.2024, ďalšími lekárskymi správami vyšetrovanej, generálnym plnomocenstvom zo dňa 26.09.2022, lustráciou v registri trestov a v registri priestupkov na navrhovateľku, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého po podaní písomného znaleckého posudku vypočul, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.
5. Podľa prepúšťacej správy Psychiatrickej kliniky UNB zo dňa 25.09.2024 vyšetrovaná trpí demenciou pri Alzheimerovej chorobe – zmiešaná forma, hypotyreózou a arteriálnou hypertenziou, má poruchy myslenia v zmysle paranoidných bludných obsahov, poruchy správania a agresivitu. V prípade vyšetrovanej je nutná 24 hodinová opatrovateľská starostlivosť, potrebuje kontrolu nad užívaním liekov, pomoc a dohľad pri bežných činnostiach a primeranú dennú aktivizáciu.
6. Podľa vykonaných lustrácií navrhovateľka nemá záznam v registri trestov ani v registri priestupkov.
7. Súd v zmysle § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku vzhľadom na zdravotný stav vyšetrovanej upustil od jej výsluchu. Súd pristúpil k tomu, že dňa 04.08.2025 vzhliadol vyšetrovanú v zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytuje vyšetrovanej starostlivosť. Vyšetrovaná je mobilná, nadväzovala očný kontakt, snažila sa odpovedať na otázky a spolupracovať, avšak nevedela si spomenúť, nevedela uviesť dátum narodenia, mená svojich detí, prácu, akú v minulosti vykonávala.
8. Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH č. 13/2025 zo dňa 07.07.2025 a výsluchu znalkyne na pojednávaní vyplynulo, že vyšetrovaná bola prvý raz vyšetrená ambulantne vo februári 2024 na odporúčanie neurológa pre poruchy v správaní, dezorientáciu, úbytok sebestačnosti. Na magnetickej rezonancii mozgu bola zistená prítomnosť mozgovej atrofie. V septembri 2024 bola vyšetrovaná akútne hospitalizovaná v PNPP Pezinok, kde už bola zrejmá demencia, odtiaľ bola presunutá do zariadenia sociálnej starostlivosti. Podľa záznamov ambulantného psychiatra sa zdravotný stav vyšetrovanej prudko zhoršuje, v súčasnosti už je prítomný dementný syndróm ťažkého stupňa, kachektizuje, býva agresívna, trvalo dezorientovaná. Znalkyni sa nepodarilo zrealizovať adekvátne vyšetrenie, vyšetrovaná nenadväzovala očný kontakt, nereagovala na oslovenie. V anamnéze má vyšetrovaná udávané poruchy správania, dezorientáciu, agresívne prejavy, konzum alkoholu, paranoidné koncepcie v myslení, konfabulácie, dysforicko rezonantné ladenie, impulzivitu, stratu sebestačnosti. Osobnosť vyšetrovanej je dementná, zmazaných kontúr. V závere znaleckého posudku znalkyňa na položené otázky súdu uviedla, že vyšetrovaná trpí duševnou poruchou – demenciou pri Alzheimerovej chorobe – ťažký stupeň. Táto porucha je trvalá, prognóza vývoja tejto duševnej poruchy je veľmi nepriaznivá, liečbou nie je možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu. Vyšetrovaná nie je vôbec schopná obstarávať si svoje záležitosti v styku s orgánmi štátnej správy, samosprávy a inými organizáciami. Ďalej nie je schopná robiť uvážené rozhodnutia a porozumieť dôsledkom svojho konania pri nakladaní so svojim majetkom a nedokáže ani v obmedzenej miere disponovať s finančnou hotovosťou. Vyšetrovaná nie je schopná porozumieť zmyslu a významu súdneho konania a významu rozhodnutia, rozhodovať o svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Znalkyňa odporučila vzhliadnutie vyšetrovanej v zariadení sociálnej starostlivosti. Pri výsluchu znalkyňa zotrvala
na záveroch svojho znaleckého posudku. Ochorenie vyšetrovanej sa prudko zhoršuje, možná je len stabilizácia stavu.
9. Podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
10. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
11. Podľa ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1).
12. Podľa ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony ,b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
13. Podľa ust. § 239 Civilného mimosporového poriadku, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
14. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
15. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
16. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.
17. Podľa ust. § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.
18. Podľa ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
19. Podľa ust. § 272 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
20. Podľa ust. § 274 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
21. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.
22. Podľa § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.
23. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším
predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania (R 6/1964).
24. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný) a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012).
25. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).
26. Súd vychádzal zo všetkých pre vec podstatných skutkových zistení a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené zákonné podmienky k obmedzeniu vyšetrovanej v spôsobilosti na právne úkony. Zo znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyšetrovaná trpí duševnou poruchou, a to demenciou pri Alzheimerovej chorobe ťažkého stupňa, pričom tento stav nie je len prechodný, prognóza vývoja tejto duševnej poruchy je negatívna a táto duševná porucha, je takého charakteru a závažnosti, že zakladá dôvod na obmedzenie spôsobilosti. Súd považoval s ohľadom na závery znaleckého dokazovania za nevyhnutné obmedziť vyšetrovanú v rozsahu, ako s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku vymedzil vo výroku rozsudku. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má poskytnúť ochranu predovšetkým vyšetrovanej. Je v záujme vyšetrovanej, aby nakladanie s majetkom ako hnuteľným tak i nehnuteľným ako aj spravovanie
jej ďalších záležitostí bolo pod dozorom ustanoveného opatrovníka a súdu. K stanoveniu určitého vreckového súd nepristúpil s ohľadom na stav vyšetrovanej, ktorý sa len zhoršuje, pričom nie je možné predpokladať, že by reálne došlo zo strany vyšetrovanej k využívaniu vreckového hoci v minimálnej výške, keď ide o osobu plne odkázanú na starostlivosť a dohľad inej osoby. Je zároveň potrebné na ochranu života a zdravia vyšetrovanej, aby za ňu opatrovník vykonával úkony voči zdravotníckym zariadeniam, ako aj vo vzťahu k jej umiestneniu v zariadení sociálnej starostlivosti či k zmene jej bydliska.
27. Súd zároveň obligatórne rozhodoval o ustanovení opatrovníka osobe, ktorú obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Ustanovenie opatrovníka z okruhu osôb v príbuzenskom pomere má zásadne prednosť pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie osobné, citové a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo inom obdobnom blízkom či rodinnom pomere, povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a svedomito, bola v prvom rade poverená fyzická osoba blízka osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon je nevyhnutné, aby takýto opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasil. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka má mať teda v zásade len výnimočný charakter, a to až v prípade, ak tu nie je žiada fyzická osoba, ktorá by bola schopná a ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať.
28. Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd za opatrovníka ustanovil navrhovateľku – dcéru vyšetrovanej, ktorá s ustanovením do tejto funkcie súhlasila. Starostlivosť o vyšetrovanú zabezpečuje aktuálne zariadenie sociálnych služieb a navrhovateľka, hoci žije v zahraničí, vyšetrovanú niekoľkokrát ročne v zariadení navštevuje, pravidelne sa o nej informuje a zabezpečuje všetko potrebné. Aj s ohľadom na technické možnosti vybavovania v zásade všetkých úradných záležitostí aj na diaľku súd nevidel ako prekážku v ustanovení navrhovateľky za opatrovníka skutočnosť, že žije v zahraničí. Navrhovateľka je na výkon tejto funkcie spôsobilá a je predpoklad, že túto funkciu bude vykonávať v najlepšom záujme vyšetrovanej tak, aby boli aj naďalej riadne zabezpečené jej potreby a dôstojné podmienky pre život. Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony konať v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Výkon funkcie opatrovníka bude pod dohľadom súdu a na tento účel súd uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu správy o obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony vždy k 30.06. a 31.12 každého roka.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 251 ods. l Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát, preto mu ich náhradu nepriznal a ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 4 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.