Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1To-76-2025.pdf
PDF · 91.44 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/76/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom 18. novembra 2025 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8T/19/2025 z 21. júla 2025 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8T/19/2025 z 21. júla 2025 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe, že:
dňa 11.1.2025 v čase okolo 22.00 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Volvo V70 s prideleným evidenčným číslom C. po ceste II/584 od Liptovského Mikuláša smerom na Pavčinu Lehotu, kde bol pri križovatke v obci Demänovská Dolina s odbočkou na Pavčinu Lehotu hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Liptovský Mikuláš predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný a po riadnom poučení o správnom používaní prístroja podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu a elektronickým meračom prístrojom AlcoQuant 6020 plus s prideleným evidenčným číslom A410205 mu bola v čase o 22.03 hod. nameraná pozitívna hodnota 0,84 miligramu etanolu na jeden liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte 1,75 promile alkoholu v krvi.
Za to bol podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Zároveň mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., s použitím § 438d Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 rokov.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť v časti uloženého trestu zákazu činnosti, pretože bol napadnutý odvolaním prokurátora.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 21.7.2025 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie aj za všetky oprávnené osoby a prokurátor podal odvolanie vo vzťahu k výroku o treste zákazu činnosti (na č.l. 104 súdneho spisu).
Podaním doručeným okresnému súdu dňa 31.7.2025 prokurátor doplnil dôvody odvolania (na č.l. 115-116 súdneho spisu). Odvolanie zahlásil priamo do zápisnice po vyhlásení rozsudku v neprospech obžalovaného, výlučne do výroku o treste zákazu činnosti. Dôvodom jeho podania je nesprávne právne
posúdenie súdu vo vzťahu k aplikácii ust. § 61 ods. 3, ods. 7 Tr. zák. a z toho vyplývajúce uloženie trestu zákazu činnosti mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Prvostupňový súd dostatočne nevysvetlil svoju úvahu, že obvinený vo veci skoršieho odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 1T/135/2003 zo dňa 25.11.2023 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (ďalej aj „skoršie odsúdenie“) sa osvedčil podľa ustanovení Trestného zákona č. 140/1961 Zb., preto by došlo podľa súdu aplikáciou § 61 ods. 3 Tr. zák. k porušeniu zákazu retroaktivity. Prvostupňový súd uvádza, že ustanovenia § 61 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. s účinnosťou od 1.11.2011 sa vzťahujú aj na osoby odsúdené pre niektorý z tam uvedených trestných činov pred 1.11.2011 s tým, že také odsúdenie nemusí vziať do úvahy s odkazom na prechodné ustanovenie § 438d Tr. zák. Následne sa však nevysporiadal, z akého dôvodu tieto ustanovenia nepoužil, nepoukázal na nijaké mimoriadne okolnosti predchádzajúceho prípadu, ale iba pomerne vágne odkázal na zásadu zákazu retroaktivity v rámci trestnej zodpovednosti obžalovaného. Rovnako nie je zrejmé, prečo súd používa ust. § 438d Tr. zák. priamo vo výroku, avšak ust. § 61 ods. 3 Tr. zák. už neaplikuje. Argumentácia zákazom retroaktivity nie je v tomto prípade namieste. Uloženie sprísneného trestu zákazu činnosti by nemalo nijaký neprípustný spätný vplyv na skoršie odsúdenie obžalovaného, ktoré zostáva zahladené. Ide o použitie zákona účinného v čase spáchania skutku, ktorého ustanovenia do istej miery modifikujú právne následky skoršieho odsúdenia, avšak výlučne len smerom do budúcnosti. V tomto prípade ide o tzv. nepriamu retroaktivitu, ktorú právna teória a prax uznáva ako prípustný nástroj na dosiahnutie významných cieľov verejnej moci. Nie je rozhodujúce, či bolo predchádzajúce odsúdenie obžalovaného podľa starého Trestného zákona č. 140/1961 Zb., alebo podľa aktuálneho Trestného zákona pred účinnosťou novely č. 313/2011 Z.z. Dôležité je, aby predmetné odsúdenie bolo pre trestný čin s rovnakým zákonným pomenovaním a so skutkovou podstatou, ktorá by napĺňala aj znaky skutkovej podstaty podľa súčasného znenia § 289 Tr. zák. Aplikácii ust. § 61 ods. 3, ods. 7 Tr. zák. môže brániť jedine zistenie „mimoriadnych okolností predchádzajúcich prípadov“, ako to uvádza ust. § 438d Tr. zák. Súd na žiadne takéto mimoriadne okolnosti nepoukázal a prokurátor je presvedčený, že také ani neexistujú. Pri skoršom odsúdení nešlo u obžalovaného o hraničnú hodnotu, keď mu bolo nameraných 1,63 promile alkoholu v krvi, pričom spôsobil zranenie spolujazdkyni s dobou liečenia 7 dní a celkovú škodu vo výške 269 496,80 Sk (8 945,65 eur). Ide tak o konanie závažnejšie než „bežný“ prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky bez dopravnej nehody. Podľa prokurátora takouto mimoriadnou okolnosťou nemôže byť ani plynutie času (oba skutky obvineného delí od seba cca 21 a pol roka). Zákonodarca zjavne sleduje ukladanie tohto trestu aj s väčším odstupom. Odstup na úrovni cca 20-25 rokov prokurátor nepovažuje za natoľko významný, aby sám osebe založil mimoriadnu okolnosť v prospech obžalovaného. Ani predchádzajúce odsúdenie u obžalovaného neviedlo k požadovanej náprave, keď sa opätovne dopustil toho istého trestného činu, pričom opäť nešlo o hraničnú hodnotu alkoholu v krvi, ale pomerene výrazné prekročenie hranice 1 promile. V neprospech obžalovaného vyhodnotil aj skutočnosť, že bol správnym orgánom postihnutý za odmietnutie dychovej skúšky pri vedení bicykla, čo zjavne poukazuje na to, že u obžalovaného ide o dlhodobejší problém a je potrebné naňho pôsobiť trestom zákazu činnosti v dlhšej výmere. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a zároveň sám rozhodol o uložení trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel za použitia § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 7 Tr. zák., s poukazom na § 438d Tr. zák. v hornej polovici trestnej sadzby.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný podaním doručeným súdu dňa 14.8.2025 (na č.l. 119 súdneho spisu). Odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť. Rozhodnutie okresného súdu považuje za správne, uložený trest za primeraný, spravodlivý a rešpektujúci účel trestu. Tiež je dostatočne odôvodnené. Napriek tomu, že od posledného dosúdenia uplynulo 22 rokov, prokurátor sa dožaduje uloženia prísnejšieho trestu a okrem vlastného výkladu právnych otázok tvrdí, že obžalovaný má dlhodobejší problém s alkoholom. Tu obžalovaný poukázal na závery znaleckého posudku MUDr. Beáty Husárovej, podľa ktorých znalkyňa u obžalovaného závislosť na alkohole nezistila, ani príznaky svedčiace pre užívanie omamných látok. Preto ide o nedôvodnú požiadavku prokurátora a v rozpore so závermi znaleckého dokazovania. Obžalovaný si uvedomuje zodpovednosť za porušenie zákona, preto sa ku skutku čestne priznal a svoje konanie oľutoval. Postoj prokurátora však považuje za zaujatý a navrhovaný trest za nespravodlivý a neprimerane prísny. Žil riadnym životom po dobu 22 rokov, dopustil sa iba dvoch priestupkov na úseku cestnej dopravy, asi ako každý človek. Nesúhlasí ani s názorom prokurátora, že uplynutie doby 22 rokov nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť, nakoľko takouto logikou by súdy nepriaznivo postihovali občanov celý ich život.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní intervenujúci prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste zákazu činnosti a obžalovanému uložil trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby. Obžalovaný uviedol, že urobil chybu, ktorej si je vedomý a túto už nedokáže zvrátiť. Preto rozhodnutie ponechal na odvolací súd.
Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie podala oprávnená osoba (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), riadne a včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr. por. na to určenom súde.
V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie (vo výroku o uloženom treste zákazu činnosti, ako aj spôsobe jeho výkonu), ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo. Mal pri tom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania prokurátora odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pre úplnosť treba dodať, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil právo urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považoval za priznanie spáchania skutku (§ 257 ods. 4 Tr. por.). Následne súd po bezchybnom procesnom postupe v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného. Zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Výrok o vine, vrátane právnej kvalifikácie, ktorý bol vyhlásený rozsudkom na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. v príslušnom znení na hlavnom pojednávaní, nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. a analogickým použitím § 334 ods. 4 Tr. por. Vzdaním sa práva na kontradiktórne prejednanie výroku o vine pred okresným súdom sa obžalovaný vzdal aj svojho práva na odvolanie. Oznámením rozsudku sa výrok o vine stal právoplatným.
Vo vzťahu k rozhodnutiu o treste a jeho výmere prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a zákonným spôsobom, rešpektujúc zásady stanovené zákonom pre vykonanie dôkazov (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil. Jeho právne úvahy v rámci odôvodnenia rozhodnutia však neboli úplné, keď absentovali závery ohľadom nepoužitia § 61 ods. 3 Tr. zák. pri uložení trestu zákazu činnosti vodiča, teda správne skutkové závery ohľadom recidívy trestnej činnosti uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení nenašli odraz v právnych záveroch súdu, nakoľko v zmysle § 61 ods. 7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. nemá vplyv zahladenie odsúdenia.
Odvolanie prokurátora smerovalo len do výroku o uložení trestu zákazu činnosti vodiča.
Ako vyplýva zo zistení prvostupňového súdu, ako aj odvolacích námietok prokurátora, v prípade obžalovaného ide o recidívu trestnej činnosti – ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, ktorá otvára otázku aplikácie § 61 ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 438d Tr. zák. pri ukladaní trestu zákazu činnosti v jeho sprísnenej podobe – v hornej polovici trestnej sadzby danej zákonom pre tento druh trestu, t.j. viac ako 5 rokov až 10 rokov.
V súvislosti s aplikáciou citovaného zákonného ustanovenia prvostupňovým súdom na danú trestnú vec krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď uložil obžalovanému trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bez jeho sprísnenia, zároveň však vzhľadom na odvolaciu argumentáciu prokurátora konštatuje nedostatok právnych úvah prvostupňového súdu, ktoré je potrebné doplniť.
Primárne treba uviesť, že ust. § 61 ods. 3 Tr. zák. zakladá nepriamu retroaktivitu, čo znamená, že ak bol páchateľ odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. (alebo adekvátny trestný čin so zodpovedajúcimi znakmi skutkovej podstaty) pred 1. novembrom 2011, pri posudzovaní jeho neskoršej novej rovnakej trestnej činnosti je súd povinný prihliadnuť na tieto skoršie odsúdenia, čo sa premieta do výmery trestu zákazu činnosti. Pokiaľ ust. § 61 ods. 3 Tr. zák. zvyšuje trestnú sadzbu v prípade tých páchateľov, ktorí sa ako vodiči dopravného prostriedku dopustili trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. a už v minulosti boli „za taký trestný čin“ odsúdení, potom toto skoršie odsúdenie sa vzťahuje aj na trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 zákona č. 141/1961 Zb., nakoľko rozhodným kritériom pre určenie totožnosti dvoch trestných činov je súlad zákonných znakov oboch do úvahy prichádzajúcich skutkových podstát a nie, či ich znaky boli upravené v tom istom Trestnom zákone, či ich systematického začlenenia do zákona a už vôbec nie ich pomenovanie či paragrafové označenie. Nepriama retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie dostatočne významných cieľov verejnej moci. Tato právna úprava je ústavne konformná, keďže páchateľ je už pri spáchaní skutku informovaný o tom, že predchádzajúce odsúdenia je možné zohľadniť pri ukladaní trestu zákazu činnosti. Ide o východiská, ktoré boli pre krajský súd rozhodujúce pre rozhodnutie o odvolaní prokurátora a v týchto sa s prokurátorom stotožnil.
Ustanovenie § 438d, druhá veta Tr. zák. ponecháva súdu priestor na úvahu, či predchádzajúce odsúdenia uložené pred 1. novembrom 2011 nezoberie do úvahy, ak by bolo uloženie trestu zákazu činnosti podľa sadzby ustanovenej v § 61 ods. 3 Tr. zák. neprimerane prísne. Teda ide o zohľadnenie osobitostí toho-ktorého prípadu, aby sa predišlo len formálnemu uplatňovaniu zákona.
V danom prípade súd za takéto mimoriadne okolnosti prípadu považuje dobu, ktorá uplynula od skoršieho odsúdenia (skutok z 12.6.2003) do recidívy trestnej činnosti (aktuálne stíhaný skutok z 11.1.2025) – takmer 22 rokov od spáchania skutku. Počas tejto doby sa obžalovaný nedopustil žiadnej inej trestnej činnosti, teda viedol riadny život. Z centrálnej evidencie priestupkov vyplývajú len 2 záznamy pre porušenie dopravných predpisov (z 11.7.2023 a 7.5.2024), teda aj z tohto pohľadu je obžalovaný disciplinovaným vodičom. Pokiaľ prokurátor namietal spáchanie priestupku, že obžalovaný ako cyklista odmietol dychovú skúšku na alkohol, treba zdôrazniť, že obžalovanému nebola táto sankcia uložená v administratívnom konaní v súvislosti s vedením motorového vozidla. Podporne aj zo záverov znalkyne MUDr. Beáty Husárovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že u obžalovaného nezistila závislosť na alkohole, ani príznaky svedčiace pre užívanie omamných látok, ďalej uviedla, že jeho pobyt z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, a nenavrhla žiadne ochranné liečenie. Znalkyňa u obžalovaného konštatovala len sporadický abúzus alkoholu, občasné pitie v partii, ktoré má relaxačný charakter, bez zistenia závislosti. Uvedené závery znalkyne nesvedčia o dlhodobom, resp. trvalom probléme obžalovaného s alkoholom, ako uvádzal prokurátor. Preto aj prokurátorom akcentovaný priestupok v týchto súvislostiach krajský súd vyhodnotil ako jednorazové zlyhanie bez výrazného vplyvu na rozhodnutie tejto veci. Taktiež treba prihliadnuť na postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, jeho priznanie a úprimné oľutovanie skutku. Súhrn vyššie uvedených viacerých okolností prejednávanej veci vo vzájomných súvislostiach bol pre krajský súd rozhodujúci, že neprihliadol na predchádzajúce odsúdenie za ten istý trestný čin, a preto obžalovanému neuložil sprísnený trest zákazu činnosti v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby pre tento druh trestu, nakoľko takto sprísnený trest zákazu činnosti by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Súd tak využil priestor, ktorý mu poskytol zákon, aby v okolnostiach prejednávanej veci uložený trest obžalovanému spĺňal kritérium primeranosti trestu, úmerný závažnosti spáchanej trestnej činnosti a osobe páchateľa.
Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. Dôraz na ukladanie primeraného trestu zákonodarca kladie priamo vo všeobecných zásadách pre ukladanie sankcií § 33a Tr. zák., z ktorého vyplýva výslovný zákaz ukladania neprimeraných sankcií.
Krajský súd záverom konštatuje, že trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel vo výmere 3 roky popri uloženom treste odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov je pre obžalovaného trestom zákonným, primeraným a spravodlivým, zodpovedajúcim všetkým hmotnoprávnym ustanoveniam určujúcim pre ukladanie trestov, ktorý súčasne napĺňa účel trestu vyjadrený v zákone. Je na obžalovanom, aby
skutočnosti prezentované pred súdom pretavil do riadneho života a vystríhal sa obdobnej trestnej činnosti.
Uvedenie ustanovenia § 438d Tr. zák. vo výrokovej časti napadnutého rozsudku signalizuje, že sa prvostupňový súd zaoberal aj aplikáciou sprísnenej trestnej sadzby pre uloženie trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel (viď druhá veta citovaného zákonného ustanovenia), túto však na daný prípad nakoniec neaplikoval, nakoľko neprihliadol na jeho predchádzajúceho odsúdenie. Krajský súd preto nepovažoval námietku prokurátora tohto charakteru za chybu, pre ktorú by len formálne upravoval predmetný výrok.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku prokurátorom, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.
Na základe týchto dôvodov krajský súd odvolanie prokurátora zamietol postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.