Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-102-2024.pdf
PDF · 110.11 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/102/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B. C., ktorý je stíhaný pre pokračovací prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. novembra 2025 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B. D. E. F., nar. XX.XX.XXXX v B. C., trvale bytom G. XXX/XX, B. C., bez zamestnania,
j e v i n n ý, ž e
1.
v bližšie nezistenom čase od 18:48 hod. do 19:39 hod. dňa 18.06.2022 na presne nezistenom mieste v Rimavskej Sobote odcudzil za bližšie nezistených okolností z osobných vecí F. H., jeho bankomatovú platobnú kartu č. XXXX XX** **** XXXX vydanú k bežnému účtu číslo C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v C. C., A., a následne dňa 18.06.2022 z bankomatu 365.bank, a.s. nachádzajúceho sa pri budove I. v B. C. J. K. L. H. XXXX/X uskutočnil, bez súhlasu F. H., hotovostný výber finančnej čiastky v čase o 19:39:26 hod. v sume 300€ a v čase o 23:25:01 hod. v sume 40 €, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenému F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. M. – C., N. XXXX/XX, v súčasnosti bytom B. C., G. O. XXX/X, škodu nie menej ako 340 €,
2.
vo večerných hodinách dňa 01.09.2022 si v meste Rimavská Sobota zaobstaral stratenú bankomatovú platobnú kartu VISA č. XXXXXXXXXXXXXXXX vydanú k účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v C. C. A., ktorej majiteľom je P. L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, okr. Rimavská Sobota, ktorú následne prechovával a ktorou dňa 01.09.2022 v herni Synot Tip v Rimavskej Sobote, na ul. Malohontskej v čase o 20:04:54 hod., 22:24:05 hod. a 22:24:36 hod. vykonal tri neoprávnené výbery hotovosti po 50 €, čím takto svojim konaním spôsobil poškodenej banke Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 škodu vo výške 150 €,
t e d a
v bodoch 1. a 2.
- neoprávnene použil platobný prostriedok,
- neoprávnene prechovával a inak si zadovážil platobný prostriedok,
t ý m s p á c h a l
- pokračovací prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona,
- pokračovací prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona.
Podľa § 44 Trestného zákona samosudca upúšťa u obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona a to vzhľadom na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/26/2022 zo dňa 24.10.2022, právoplatným dňa 07.02.2023, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, pretože tento trest pokladá na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaný je povinný nahradiť pre poškodeného F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. M. – C., N. XXXX/XX, t. č. bytom G. N. O. XXX/X, B. C., škodu vo výške 340,- eur.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaný je povinný nahradiť pre poškodenú Slovenskú sporiteľňu, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653, škodu vo výške 150,- eur.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 16.12.2024 pod č. konania 1 Pv 234/23/6609-50 obžalobu na obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) pre pokračovací prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 18.11.2025 v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 ods. 2 písm. a), b), c) a ods. 3 Tr. poriadku. Obžalovaný bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom doručenie predvolania do vlastných rúk bolo preukázané dňom 19.05.2025. Napriek riadnemu predvolaniu sa obžalovaný na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, ani neoznámil žiadnu prekážku, ktorá by mu bránila na pojednávaní sa zúčastniť. Za daných okolností súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, keďže obžalovaný bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil a jeho prítomnosť nebola nevyhnutná na objasnenie veci. Súd preto postupoval podľa § 252 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku a hlavné pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti. Pred začatím dokazovania samosudca v súlade s § 232 Tr. poriadku zisťoval dotazom na prokurátora a obhajcu, či majú záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. Prokurátor aj obhajca zhodne uviedli, že k uzavretiu dohody o vine a treste nedôjde, a to ani v priebehu ďalšieho konania, čím boli splnené podmienky na pokračovanie v riadnom hlavnom pojednávaní. Následne prokurátor predniesol obžalobu v celom rozsahu, a to v zhode s jej písomným vyhotovením, pričom zotrval na skutkových aj právnych záveroch uvedených v podanej obžalobe. Vzhľadom na neprítomnosť zástupcu poškodeného Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2025, a so zreteľom na to, že poškodený si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, samosudca postupoval podľa § 263 ods. 3 Tr. poriadku a oboznámil obsah listinných dôkazov týkajúcich sa tohto nároku. Súd preto oboznámil zápisnicu o výpovedi svedkyne – poškodenej L. R. G. na č. l. 127 – 129 spisu, vrátane jej doplnenia a upresnenia nachádzajúceho sa na č. l. 383 – 385, ako aj zápisnicu o výpovedi poškodeného F. H. na č. l. 110 – 114 spisu. Tieto listinné dôkazy boli vykonané v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie uplatneného nároku na náhradu škody, a to v súlade s princípmi hospodárnosti a rýchlosti konania. Na návrh prokurátora a obhajcu samosudca postupoval podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku a vykonal dôkaz prečítaním výpovede obžalovaného nachádzajúcej sa na č. l. 83 – 91 trestného spisu. Keďže obžalovaný nebol na hlavnom pojednávaní prítomný a žiadnym spôsobom neospravedlnil svoju neúčasť, súd považoval za potrebné oboznámiť jeho výpoveď z prípravného konania, aby mal k dispozícii všetky podstatné skutkové tvrdenia obžalovaného významné pre rozhodnutie o vine. Prečítaná výpoveď bola vykonaná v súlade so zákonom, bez námietok procesných strán, a súd ju hodnotil v rámci celkového dokazovania spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že skutku zo dňa 01.09.2022 sa dopustil tak, že našiel platobnú kartu, pomocou ktorej v herni vybral 50 € a následne prehral ďalších 100 € na automatoch; kartu potom odhodil. Konanie oľutoval a poškodeného nepoznal. Pokiaľ ide o skutok z 18.06.2022 (bod 2 obžaloby), obžalovaný uviedol, že poškodeného dlhodobo poznal a v minulosti u neho aj býval. V ten deň mu
poškodený poskytol svoju platobnú kartu s pokynom vybrať 300 €, ktoré poškodenému aj odovzdal, pričom z tejto sumy mu poškodený ponechal 100 €. Neskôr v ten istý večer obžalovaný bez súhlasu poškodeného vykonal ešte jeden výber približne 40 €, ktoré si ponechal, a kartu následne odovzdal policajtom, ktorí ho nasledujúci deň kontrolovali. Uviedol tiež, že približne týždeň predtým poškodenému požičal 120 €, a preto sa domnieval, že uvedenou sumou si len vzájomne vyrovnali dlh. Zároveň dodal, že poškodený bol v čase udalosti pod vplyvom alkoholu. Svoje tvrdenia potvrdil aj pri konfrontácii so F. H.. Samosudca následne podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku a so súhlasom prokurátora aj obhajcu vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc o výpovediach svedkov. Oboznámil výpoveď svedka F. H. nachádzajúcu sa na č. l. 110 – 124 spisu, ako aj zápisnicu o jeho konfrontácii s obžalovaným na č. l. 92 – 97, pričom procesné strany sa k týmto výpovediam nevyjadrili. Rovnako prečítal výpoveď svedka P. L. I. na č. l. 98 – 109, svedka S. N. na č. l. 144 – 147, svedkyne Q. T. na č. l. 148 – 150 a výpoveď svedkyne L. R. G. na č. l. 127 – 130, bez toho, aby k nim prokurátor alebo obhajca predniesli akékoľvek vyjadrenia. Svedok - poškodený F. H. vypovedal, že v daný deň sa nachádzal v spoločnosti obvineného A. B., ktorý u neho aj prespal. Ráno plánoval ísť na nákup, no zistil, že jeho platobná karta sa stratila, a preto sa pýtal obvineného, ktorý však poprel, že by kartu vzal. Následne sa obrátil na políciu, s ktorou si prezreli kamerové záznamy z bankomatu, kde bolo zrejmé, že obvinený vykonal výbery z jeho účtu. Kartu našiel približne tri dni neskôr v poštovej schránke, pričom bola už zablokovaná. Zdôraznil, že nikdy nedal obvinenému súhlas na výber peňazí. Svedok svoje tvrdenia potvrdil aj pri konfrontácii s obvineným a uplatnil si v trestnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 340 €. Svedok - poškodený P. L. I. vypovedal, že v daný deň niekde stratil svoju peňaženku spolu s platobnou kartou. Zistil, že ešte v ten deň došlo k trom výberom po 50 € z jeho účtu, a preto kartu okamžite zablokoval prostredníctvom bankovej aplikácie. Následne podal v banke reklamáciu, na ktorú mu banka vyhovela a vrátila mu celú sumu 150 €, takže nevznikla žiadna škoda a svedok neuplatnil nárok na náhradu škody. Svedok - poškodený S. N. vypovedal, že pracuje v herni Synot Tip v Rimavskej Sobote na Malohontskej ulici. Dňa 01.09.2023 prišiel do herne obvinený, známy mu pod prezývkou „Peno“, ktorý si prostredníctvom karty vybral 50 € v hotovosti a tento postup zopakoval ešte dvakrát, potom herňu opustil. Svedok nevedel určiť, či karta patrila obvinenému. Uviedol, že obvinený herňu navštevoval aj predtým pomerne často. Svedkyňa - poškodená Q. T. vypovedala, že je bývalou družkou obvineného a spolu majú dve dcéry. Vo svojej výpovedi vyvrátila časť obrany obvineného, keď uviedla, že mu v danom roku neposkytla 100 € „na míňanie“, ale s cieľom, aby tieto peniaze odovzdal F. H. za nájomné, keď bol u neho v podnájme. Potvrdila, že obvinený jej v danom období odovzdal 120 €, avšak nevedela uviesť, odkiaľ tieto peniaze pochádzali. Svedkyňa L. R. G. vypovedala, že bola splnomocnená Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava na zastupovanie ich klienta P. L. I. v súvislosti s reklamačným konaním, keď došlo k zneužitiu jeho platobnej karty. Banka následne vrátila poškodenému požadovanú sumu 150 €. Svedkyňa zároveň uviedla, že Slovenská sporiteľňa sa pripojila k trestnému konaniu so svojím nárokom na náhradu škody od páchateľa. Samosudca následne podľa § 269 Tr. poriadku vykonal dokazovanie čítaním ďalších listinných dôkazov. Oboznámil vyjadrenie L. F. M. O. na č. l. 383 – 385 spisu, listinný materiál obsahujúci bankové informácie na č. l. 154 – 170 a 171 – 184, ako aj viaceré rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota, a to rozsudok sp. zn. 3T/4/2017 zo dňa 03.05.2017, právoplatný dňa 19.05.2017, na č. l. 218 – 221, rozsudok sp. zn. 3T/86/2018 zo dňa 02.08.2018, právoplatný v ten istý deň, na č. l. 222 – 224, a rozsudok sp. zn. 11T/26/2022 zo dňa 24.10.2022, právoplatný dňa 07.02.2023, na č. l. 225 – 232. Ďalej boli prečítané trestný rozkaz sp. zn. 11T/81/2022 zo dňa 13.07.2022 na č. l. 223 – 226 a správa o povesti z Mestského úradu Rimavská Sobota na č. l. 373, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na č. l. 374 – 376, odpis z registra trestov na č. l. 377 – 380 a ďalší odpis z registra trestov na č. l. 433. Súd zároveň oboznámil aj pripojené spisy Okresného súdu Rimavská Sobota vedené pod sp. zn. 11T/81/2022 a 11T/26/2022. K žiadnemu z uvedených listinných dôkazov procesné strany nevzniesli pripomienky. Z evidovaných právoplatných odsúdení obžalovaného vyplýva, že sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, pričom ide o recidívu v oblasti majetkových a násilných deliktov: 1. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/4/2017 zo dňa 03.05.2017, právoplatným dňa 19.05.2017, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
2. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/86/2018 zo dňa 02.08.2018, právoplatným dňa 02.08.2018, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a iné a bol odsúdený na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka. 3. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/26/2022 zo dňa 24.10.2022, právoplatným dňa 07.02.2023, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. 4. Trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/81/2022 zo dňa 13.07.2022 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona a iné; proti tomuto trestnému rozkazu bol podaný odpor, ktorý bol súdom prejednaný. V súvislosti s tým bol obžalovanému uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so stredným stupňom stráženia. Ďalej bol do spisu predložený dokument – správa o povesti obžalovaného, ktorá poskytuje jeho všeobecnú charakteristiku, ako aj výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z ktorého vyplýva, že obžalovaný je evidovaný v súvislosti s 18 priestupkami, prevažne majetkového charakteru. Odpis z Registra trestov Generálnej prokuratúry SR preukazuje, že obžalovaný bol doposiaľ 19-krát súdne trestaný, pričom naposledy bol odsúdený Landesgericht für Strafsachen vo Viedni rozhodnutím zo dňa 24.04.2025, spis. zn. 055 HV 138/2024a. Predmetné odsúdenie sa týka krádeže spáchané s priťažujúcimi okolnosťami v rámci organizovanej činnosti, bez použitia násilia alebo zbraní. V rozhodnutí nebola priznaná žiadna forma zbavenia zodpovednosti alebo pozbavenia trestnej zodpovednosti. Ide o pokračujúci trestný čin, pričom obžalovaný vystupoval ako páchateľ. Za spáchané skutky mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov. Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku súd vykonal dôkaz oboznámením obrazového záznamu z nosičov uložených na č. l. 155, 188, 192 a 196 spisu. Prezreté boli len tie časti záznamov, ktoré boli relevantné pre posúdenie skutkového deja, a to v súlade s analýzou obrazového materiálu uvedenou na č. l. 197 – 198. K výroku o vine: Vina obžalovaného bola súdom preukázaná na základe celého súboru dôkazov predložených v konaní, pričom súd posudzoval ich dôveryhodnosť, relevanciu a vzájomnú konzistenciu. Samosudca vyhodnotil výpovede svedkov, ktoré boli do spisu predložené formou prečítania zápisníc o výpovediach svedkov F. H., P. L. I., S. N., Q. T. a L. R. G.. Výpovede poškodených jednoznačne potvrdili spáchanie skutkov uvedených v obžalobe, pričom konfrontácia obžalovaného so F. H. potvrdila súlad tvrdení poškodeného a obžalovaného v relevantných bodoch skutkového stavu. Ďalej bol súdom posúdený listinný dôkazový materiál podľa § 269 Tr. poriadku, najmä výpisy z účtov a bankových informácií, predchádzajúce právoplatné rozsudky a trestné rozkazy, odpisy z registra trestov, ako aj správa o povesti a výpis z Ústrednej evidencie priestupkov, ktoré objektívne dokumentujú predchádzajúcu trestnú činnosť obžalovaného, jeho recidívu a charakter jeho protiprávneho správania. Súčasne boli oboznámené obrazové záznamy z kamerových nosičov a ich relevantná analýza podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku, ktoré potvrdili vykonanie skutku obžalovaným – výber peňazí poškodeného z bankomatu. Súd zhodnotil, že všetky predložené dôkazy sú relevantné, spoľahlivé a vzájomne sa dopĺňajú, pričom neboli predložené žiadne dôkazy alebo argumenty vyvracajúce ich obsah. Výpovede svedkov a listinné dôkazy poskytujú súladný obraz o spáchaní skutkov, obžalovaný sám priznal skutok uvedený v bode 2 skutkovej vety tohto rozsudku a jeho konanie z bodu 1 bolo potvrdené dôkazmi a konfrontáciou. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaný spáchal skutky, za ktoré je stíhaný a jeho vina je taktiež preukázaná bez pochybností, pričom je zjavná aj jeho trestnoprávna zodpovednosť, vrátane aspektu recidívy a predošlých právoplatne skončených odsúdení. Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, po zhodnotení všetkých predložených dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že skutky, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu sa stali a že ich spáchal obžalovaný. Z toho dôvodu súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania pokračovacích prečinov: neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 122 ods. 10 Tr. zákona a neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 122 ods. 10 Trestného zákona. Vina obžalovaného bola preukázaná na základe súboru dôkazov, a to listinných materiálov, výpovedí poškodených a svedkov, obrazových záznamov, ako aj konfrontácií.
K výroku o treste: V súvislosti s výrokom o treste je nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovalo konanie obžalovaného, zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Súd pri rozhodovaní o treste obžalovaného starostlivo zvážil všetky okolnosti skutku, osobnosť obžalovaného, jeho predchádzajúce odsúdenia a charakter uložených trestov. Zo spisu vyplýva, že obžalovaný má vo svojej trestnoprávnej minulosti viaceré právoplatne skončené odsúdenia, ktoré svedčia o jeho predchádzajúcej trestnej činnosti a recidíve. Uložené tresty boli prevažne nepodmienečné a mali zároveň prevýchovný charakter, pričom obžalovaný ich vykonal. Okrem toho boli do spisu predložené cudzie súdne rozhodnutia, ktoré obsahovali prísne sankcie, čím sa potvrdzuje závažnosť jeho predchádzajúcej trestnej činnosti a opakovaný konflikt so zákonom. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd v zmysle § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona. Súd vyhodnotil, že právoplatne uložený trest odňatia slobody je postačujúci na dosiahnutie účelu trestu podľa § 42 Tr. zákona, najmä na ochranu spoločnosti, odstrašenie a nápravu páchateľa. Ďalšie uloženie súhrnného trestu by v danom prípade bolo nadbytočné a nepomerné, pričom už existujúci výkon nepodmienečného trestu zabezpečuje primeranú represiu a preventívny efekt, ktorý trestnoprávna norma sleduje. Súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovanému bol právoplatne uložený trest odňatia slobody v trvaní štyroch (4) mesiacov so stredným stupňom stráženia, a to rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/26/2022 zo dňa 24.10.2022, právoplatným dňa 07.02.2023, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona. Súd konštatuje, že aj keď sa jednalo o skutok, ktorý bol následne novelou Trestného zákona zrušený, obžalovaný trest vykonal v plnom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že uložená trestná sankcia naplnila svoj účel z hľadiska ochrany spoločnosti, ako aj nápravy páchateľa,
pričom výkon tohto trestu v plnom rozsahu posudzuje súd ako primeraný a dostatočný na dosiahnutie cieľa trestnoprávnej represie a resocializácie. Záverom súd uvádza, že pri rozhodovaní o treste prihliadol na § 44 Tr. zákona, podľa ktorého je možné upustiť od uloženia súhrnného trestu. Súd zvážil, že obžalovanému bol právoplatne uložený trest odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý bol v plnom rozsahu vykonaný, a že tým bol dosiahnutý cieľ trestnej sankcie, a to ochrana spoločnosti a náprava páchateľa. Judikatúra Slovenskej republiky potvrdzuje, že upustenie od uloženia súhrnného trestu je prípustné aj vtedy, keď by inak mala byť aplikovaná asperačná zásada, a že takéto upustenie neznamená absolútne oslobodenie od zodpovednosti, ale umožňuje súdu primerane posúdiť individuálnu trestnoprávnu situáciu obžalovaného. V danom prípade súd konštatuje, že vzhľadom na predchádzajúce právoplatné tresty odňatia slobody, ktoré mali prevýchovný charakter, a zároveň vzhľadom na tvrdé sankcie uložené v zahraničí, je uloženie ďalšieho súhrnného trestu zbytočné. Obžalovaný týmto dosiahol účel trestnej sankcie, a preto súd od uloženia súhrnného trestu upustil. K výroku o náhrade škody: Súd po vyhodnotení predložených dôkazov konštatuje, že obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenému F. H. škodu vo výške 340,- eur a C. C., a.s. škodu vo výške 150,- eur. Nároky poškodených boli riadne uplatnené a preukázané predloženými dôkazmi, pričom obžalovaný konal neoprávnene s platobnou kartou poškodeného. V zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku je preto povinný tieto škody nahradiť, čím sú naplnené účely reparačnej a nápravnej funkcie trestu. v bodoch 1. a 2.
- neoprávnene použil platobný prostriedok,
- neoprávnene prechovával a inak si zadovážil platobný prostriedok,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.