Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/72/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXX XXXX v C., trvalé bydlisko D. XXX/XXX, E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa účinného od 06.08.2024 s poukazom na účinného od 06.08.2024 a iné, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava z 11. februára 2025, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 18. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 11. februára 2025, sp. zn. , uznal A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného v bode 1/ zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa účinného od 06.08.2024 (ďalej v texte už len Tr. zák.) s poukazom na Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. 2. Okresný súd ho za to odsúdil podľa Tr. zák., , , . zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 42 (štyridsaťdva) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa Tr. zák. zaradil do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej obžalovanému podľa . zák. uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 42 (štyridsaťdva) mesiacov. A súčasne postupom podľa (ďalej v texte len ) okresný súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenej spoločnosti TMK Solutions, s.r.o. vo výške 13.000 eur a so zvyškom nároku túto spoločnosť podľa odkázal na civilný proces. 3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania. Obžalovaný sa k opravnému prostriedku nevyjadril, no následne zahlásil voči rozsudku odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu 26. februára 2025, podaným na poštovú prepravu 24. februára 2025. 4. Zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Imricha Hrebíčka (ďalej v texte len obhajca). 4.1. Obhajca v odôvodnení upresnil, že odvolanie obžalovaného smeruje len voči výroku o treste rozsudku okresného súdu a to z dôvodu, že podľa obhajoby je výrok o treste v napadnutom rozsudku nedostatočne zdôvodnený. Okresný súd v úvode vychádza z osobných pomerov obžalovaného, z registra trestov a priestupkového registra, pričom aj keď na jednej strane v bode 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že neprihliadal na trestnú minulosť obžalovaného, nakoľko jeho doterajšie odsúdenia sú zahladené, tak a druhej strane pri ukladaní trestu trestnú minulosť` zohľadňoval. Vzájomné protirečenie si súdu zakladá dôvod na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. 4.2. Ďalej obhajca namietal neaplikovanie ust. Tr. zák. okresným súdom. Okresný súd nevidel žiadny racionálny dôvod na jeho aplikáciu, pričom toto odôvodnil rozhodnutiami v rámci rozhodovacej

praxe súdov. Napriek citácií uvedených rozhodnutí je obhajca toho názoru, že okresný súd pochybil pri ukladaní trestu obžalovanému v jeho neprospech z dôvodu, že prihliadal na okolnosti, ktoré mu zákon neumožňuje uplatniť pri výmere trestu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že obžalovaný urobil dodatočné vyhlásenie o vine. V súdnej praxi taký pojem - dodatočné vyhlásenie o vine – neexistuje, obžalovaný urobil vyhlásenie na druhom hlavnom pojednávaní, na ktorom sa osobne zúčastnil, kedy bol aj riadne poučený, že môže vyhlásenie urobiť. Zdôvodnenie okresného súdu, že na prvom hlavnom pojednávaní, na ktorom sa obžalovaný nezúčastnil, už boli vykonané dôkazy smerujúce k dokázaniu viny obžalovaného nemožno dávať za vinu obžalovanému a na jeho ťarchu. V tejto súvislosti treba uviesť, že ide o pochybenie okresného súdu v jeho postupe a v príprave hlavného pojednávania. Obžalovaný má v tejto súvislosti pocit zaujatosti voči jeho osobe. Obžalovaný nielenže urobil vyhlásenie o vine a svoje konanie úprimne oľutoval, ale sa aj osobne ospravedlnil jednému z poškodených policajtov. V rámci dokazovania obhajoba poukazovala na pohnútky konania obžalovaného v súvislosti s trestným činom útoku na verejného činiteľa, najmä že obžalovaný svedčí proti policajtom a spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. Táto skutočnosť nebola pri ukladaní trestu žiadnym spôsobom zohľadnená a bola pri odôvodnení napadnutého rozsudku opomenutá. Obžalovaný je toho názoru, že v jeho prípade prvostupňový súd mal a mohol zo zákonných dôvodov uvedených v ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. uložiť miernejší trest. 4.3. Z vyššie uvedených dôvodov obhajca navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol s poukazom na vykonané dokazovanie pred okresným súdom a s poukazom na ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. o zodpovedajúcom treste. 4.4. Prokurátor, ktorému bolo písomné odôvodnenie odvolania obžalovaného doručené, sa k nemu nevyjadril. 5. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 28. mája 2025. 6. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 18. novembra 2025. Na verejné zasadnutie sa dostavili prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Účasť obžalovaného z ÚVTOS Dubnica nad Váhom na úkone bola zabezpečená prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa , voči čomu obhajoba neuplatnila žiadne výhrady. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predseda senátu po podaní správy o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť, doplnil dokazovanie oboznámením podstatného obsahu pripojených spisov, konkrétne spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. a Okresného súdu Galanta sp. zn. , ako aj aktualizovaných správ a relácií na obžalovaného. Po ukončení dokazovania bolo udelené slovo na konečné návrhy. V rámci nich prokurátor navrhol vzhľadom na oboznámené skutočnosti, aby odvolací súd zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a uložil obžalovanému súhrnný trest. Obhajca navrhol, aby odvolací súd z dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a aby sám rozhodol o treste tak, že obžalovanému s poukazom na trest uložený skorším rozsudok OS Galanta sp. zn. z 19. marca 2025, právoplatným 19. marca 2025, upustí od uloženia súhrnného trestu a v prípade, že nebude prichádzať do úvahy uloženie súhrnného trestu, obhajca navrhol, aby odvolací súd rozhodol o treste s použitím ust. Tr. zák. Obžalovaný sa v rámci konečného návrhu pridržal vyjadrenia svojho obhajcu. 7. Podľa , o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo 8. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne námietky obžalovaný v odvolaní nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , krajský súd odvolacím prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. 9. Pokiaľ ide o chyby konania, obžalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd hlavné pojednávanie vykonával sprvoti v neprítomnosti obžalovaného. Táto námietka nie je dôvodná. Na daný postup boli

splnené všetky zákonné podmienky predpokladané v ust. , keď obžalovaný bol na termín hlavného pojednávania konaného 18. júla 2024 riadne a včas predvolaný, nedostavil sa, svoju neúčasť neospravedlnil, v predvolaní bol upozornený na možnosť vykonať pojednávanie v jeho neprítomnosti, jeho práva na úkone hájil zvolený obhajca a vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného. Súčasne neexistovala žiadna prekážka pre daný postup predpokladaná ust. K doplnenému dokazovaniu odvolacím súdom 10. Krajský súd považoval za potrebné v odvolacom konaní doplniť dokazovanie, keďže obžalovaný bol medzičasom právoplatne odsúdený v inej trestnej veci, na čo poukazovala aj obhajoba. 10.1. Z oboznámeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. vyplynulo, že na obžalovaného bola 20. februára 2025 podaná obžaloba, pričom okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom vyhláseným na hlavnom pojednávaní konanom 19. marca 2025, na ktorom uznal obžalovaného za vinného v bode 1/ pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa zák. (skutky z 22.3.2024 a 17.10.2024 – neoprávnené obstaranie a neoprávnené prechovávanie spolu 301,12 gramov kokaínu a 1100,883 gramov metamfetamínu) a v bode 2/ pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa Tr. zák. v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa Tr. zák. (skutok zo 17.10.2024 – neoprávnene zadováženie a neoprávnená držba strelnej zbrane a streliva). Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa Tr. zák., s použitím , , , , . zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého ho podľa Tr. zák. zaradil do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu podľa Tr. zák. uložil aj trest prepadnutia tam opísaných vecí s tým, že ich vlastníkom sa stáva štát. Zároveň mu okresný súd podľa a Tr. zák. uložil ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Strany sa po vyhlásení rozsudku na hlavom pojednávaní vzdali práva na podanie odvolania, v dôsledku čoho rozsudok nadobudol 19. marca 2025 právoplatnosť. Uvedené odsúdenie je evidované v odpise registra trestov GP SR obžalovaného pod por. č. 5. Predpokladaný koniec trestu je určený na 17. októbra 2031. 10.2. Z oboznámeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. vyplynulo, že na obžalovaného bola 3. júla 2019 podaná obžaloba pre skutok spáchaný od 5.11.2016 do 10.11.2016 právne kvalifikovaný ako podvod podľa Tr. zák., pričom okresný súd vo veci rozhodol trestným rozkazom vydaným 25. novembra 2019, doručeným obžalovanému do vlastných rúk 4. decembra 2019, voči ktorému obžalovaný podal odpor. Po vykonaní dokazovania na hlavom pojednávaní okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým uznal obžalovaného za vinného na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe a uložil mu trest. Obžalovaný voči rozsudku zahlásil odvolanie čo do výroku o vine, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 17. augusta 2023, sp. zn. , tak, že zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám rozhodol o treste pre obžalovaného s tým, že mu podľa Tr. zák., s použitím ust. Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ktorého výkon mu podmienečne odložil podľa Tr. zák. a podľa Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 1 rok. Po uplynutí skúšobnej doby okresný súd preveroval správanie sa obžalovaného v skúšobnej dobe a keďže nezistil žiadne negatívne poznatky, tak so súhlasom prokurátora tzv. od stola (ex cathedra) uznesením zo 6. novembra 2024, rozhodol tak, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v tejto veci osvedčil. Uvedené rozhodnutie je zaznamenaná v odpise RT obžalovaného pri odsúdení pod por. č. 4. K výroku o treste 11. Obžalovaný v odvolaní uloženému trestu vytýkal neprimeranú prísnosť pre neaplikovanie ust. Tr. zák. o mimoriadnom zmiernení trestu. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na otázku prísnosti uloženého trestu, musel preskúmať, či bol trest uložený v súlade so zákonom. 12. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd ich postupom podľa Tr. zák. správne u obžalovaného preskúmal a správne u neho ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval. Iné poľahčujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. Hoci obžalovaný vo viacčinnom súbehu spáchal dva trestné činy dvomi skutkami, z ktorých jeden je zločinom, správne mu okresný súd nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák., keďže mu ukladal trest s použitím tzv. asperačnej zásady podľa Tr. zák. Iné priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. 13. Správne okresný súd ukladal obžalovanému trest ako úhrnný podľa ust. Tr. zák., keďže ho odsudzoval za dva trestné činy, z ktorých najprísnejšie trestný bol zločin útoku na verejného činiteľa

podľa § 323 ods. 2 Tr. zák., za ktorý zákon v osobitnej časti ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody od 3 rokov do 8 rokov. Rovnako správne okresný súd hornú hranicu zvýšil o jednu tretinu s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., keďže tieto trestné činy boli spáchané vo viacčinnom súbehu a jeden z nich bol zločinom. Vo výsledku preto správne ustálil, že obžalovanému bolo potrebné ukladať za súdené trestné činy trest v rozpätí od 3 rokov do 9 rokov a 8 mesiacov. 14. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd správne obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody, iný druh trestu za súdenú trestnú činnosť ani podľa názoru krajského súdu neprichádzal do úvahy, tu najmä s poukazom na to, že predchádzajúce podmienečné tresty evidentne obžalovaného od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti neodradili, naopak jeho trestná činnosť gradovala od prečinov, cez aktuálne súdený zločin a prečin až po obzvlášť závažný zločin drogového charakteru a zločin nedovoleného ozbrojovania, za ktoré bol už právoplatne odsúdený. Preto možno súhlasiť s okresným súdom v tom smere, že iný ako nepodmienečný trest by neplnil funkciu trestu ani z hľadiska individuálnej, ani z hľadiska generálnej prevencie. 15. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, obžalovanému okresný súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, teda blízko dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby troch rokov. Z pohľadu správne stanovenej trestnej sadzby je to trest zákonný a z hľadiska kritérií upravených v ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. ide o trest primeraný, ktorý aj podľa mienky krajského súdu dostatočne zohľadňuje všetky aspekty predpokladané zákonom, vrátane obžalovaným akcentované skutočnosti v podobe priznania sa k trestnej činnosti, v priebehu dokazovania učineného vyhlásenia o vine, ospravedlnenia sa jednému z poškodených a tiež jeho obranu, že nemusel celkom správne vyhodnotiť okolnosti zásahu príslušníkov Policajného zboru SR. Bez týchto okolností by dôvodne mohol očakávať vyšší trest. 16. Odvolaciu námietku obžalovaného ohľadom nezníženia trestu pod dolnú hranicu postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Správne okresný súd poukázal na to, že obžalovaný nemá právny nárok na mimoriadne zníženie trestu. Ide o možnosť súdu, nie povinnosť znižovať trest podľa vôle obžalovaného. Nepoužitie ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. neznamená automaticky neprimeraný trest, ak bol uložený v rámci zákonnom stanovenej trestnej sadzby, zvlášť pri jej dolnej hranici ako v tomto prípade. 17. Senát 6To krajského súdu síce nezdieľa názor okresného súdu vyjadrený v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že vyhlásenie o vine učinené až v priebehu dokazovania (podľa okresného súdu tzv. dodatočné vyhlásenie o vine) automaticky diskvalifikuje obžalovaného z aplikácie ust. § 39 ods. 5 Tr. zák., keďže túto okolnosť treba posudzovať prípad od prípadu. V tomto prípade však okresný súd celkom správne nesiahol po aplikácii ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. Obžalovaný totiž v prípravnom konaní využil svoje právo odoprieť vypovedať, teda OČTK nijako nenapomáhal pri objasňovaní stíhanej trestnej činnosti a konania pred súdom sa nezúčastňoval až do momentu, kým neskončil vo väzbe v trestnej veci Okresného súdu Galanta sp. zn. . Tieto okolnosti okresný súd správne zhodnotil pri ukladaní trestu obžalovanému. 18. Z doplneného dokazovania dokonca vyplynulo, že počas tohto prebiehajúceho trestného stíhania sa dopúšťal závažnej drogovej trestnej činnosti, pričom z termínu hlavného pojednávania konaného v tejto veci 17. októbra 2024 sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, no práve v tento deň bol zadržaný pri drogovej trestnej činnosti a nedovolenom ozbrojovaní, za čo bol medzičasom právoplatne odsúdený vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. . Za daných okolností krajský súd zdieľa názor okresného súdu, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom nie je pre obžalovaného neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti by trest kratšieho nepostačoval. Vzhľadom na okolnosti prípadu, závažnosť spáchanej trestnej činnosti a mieru kriminálneho narušenia obžalovaného by aj podľa názoru krajského súdu nebolo možné od mimoriadne zníženého trestu očakávať zabezpečenie ochrany spoločnosti. 19. Dôvody na aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. obžalovaný v odvolaní netvrdil, okresný súd ich nezistil a rovnako ich nevidel ani krajský súd. 20. Obžalovaný tiež nedôvodne namietal, že okresný súd prihliadol pri hodnotení jeho osoby aj na zahladené odsúdenia. Okresný súd obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. správne nepriznal, keďže všetky odsúdenia evidované v odpise registra trestov mal v čase rozhodovanie o treste zahladené. Správne ale okresný súd poukázal na to, že na zahladené odsúdenia je možné prihliadať pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho sklonov páchať trestnú činnosť. Totižto samotná skutočnosť, že sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený, neznamená, že by sa na neho malo hľadieť tak, ako keby sa skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený, vôbec nestal. Zákon totiž ustanovuje len fikciu neodsúdenia páchateľa v dôsledku zahladenia odsúdenia, nie teda fikciu, že sa nestal skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Inak vyjadrené, zahladením odsúdenia, alebo

zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 71/1975). Fikcia zahladenia odsúdenia nebráni tomu, aby súd pri hodnotení možností nápravy prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonu k trestnej činnosti a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným , možností jeho nápravy a podobne (R 10/1974). 21. Ani návrh obžalovaného na uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k jeho skoršiemu odsúdeniu vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. nebol dôvodný. Súhrnný trest podľa Tr. zák. súd ukladá vtedy, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený. Ak Tr. zák. zákon stanovuje v ustanovení povinnosť spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda zosumarizovať, že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že na takéto odsúdenie je možné prihliadnuť. Inak vyjadrené, základným predpokladom uloženia súhrnného trestu je, aby medzi trestným činom, ktorý je predmetom prebiehajúceho konania a trestným činom, vo vzťahu ku ktorému má byť uložený súhrnný trest existoval viacčinný súbeh. Viacčinný súbeh trestných činov je z časového hľadiska vtedy, ak v období medzi prvým z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin toho istého páchateľa, a to takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní pre tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň dosiaľ prihliadať. Z uvedeného vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom (za ktorý už bol odsúdený). Aj judikatúra akcentuje, že viac trestných činov je v súbehu (viacčinnom) len potiaľ, pokiaľ medzi prvým a posledným z nich nebol vyhlásený, súdom prvého stupňa, odsudzujúci (hoci aj neprávoplatný) rozsudok za nejaký iný trestný čin obžalovaného. Činy spáchané po odsudzujúcom rozsudku do doby jeho právoplatnosti treba posúdiť obdobne ako recidívu (R 8/1974). Ak bol trestný čin spáchaný po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, nejde o súbeh, a teda je vylúčené uloženie súhrnného trestu v zmysle (teraz ), aj keď bol tento rozsudok v ďalšom konaní zrušený a nový odsudzujúci rozsudok súd prvého stupňa vyhlásil až po spáchaní trestného činu, za ktorý sa ukladá trest (R 52/1971). Ak bol predchádzajúci trest uložený trestným rozkazom a nový trest sa ukladá rozsudkom, musí sa za podmienok Tr. zák. (teraz Tr. zák.) uložiť súhrnný trest. Uloženie súhrnného trestu prichádza v takomto prípade do úvahy vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr než mu bol doručený trestný rozkaz. Nie je rozhodujúce, kedy bol trestný rozkaz vydaný, pretože len doručenie trestného rozkazu a nie už jeho vydanie má účinky spojené s vyhlásením odsudzujúceho rozsudku (R 57/1977). 22. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk potom platí, že trestné činy, za ktoré bol obžalovaný odsúdený vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. (skutky z 22.3.2024 a 17.10.2024) nie sú s aktuálne súdenými trestnými činmi (skutky z 26.12.2022 a 20.1.2023) v pomere viacčinného súbehu, lebo obžalovaný ich spáchal až potom, ako bol dňa 17.8.2023 právoplatne odsúdený v inej trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. . Ide o recidívu, nie súbeh, čo vylučuje ukladanie súhrnného trestu podľa Tr. zák. 23. Možno už len doplniť, že ak neboli splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu, potom nebolo možné vyhovieť obžalovanému, ktorý alternatívne žiadal postupom podľa Tr. zák. upustiť

od uloženia súhrnného trestu. Do úvahy by prichádzalo upustenie od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Tr. zák., avšak na to neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko trest vo výmere 7 rokov uložený vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. nie je možné vzhľadom k osobe obžalovaného a závažnosti aktuálne súdenej trestnej činnosti (najmä zločinu útoku na verejného činiteľa) v žiadnom prípade považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a jeho nápravu. K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii 24. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd obžalovaného správne zaradil na výkon uloženého trestu do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa Tr. zák., keďže obžalovaný dosiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol. K uloženému trestu zákazu činnosti 25. Vo všeobecnosti je potrebné podotknúť, že pri úmyselných trestných činoch v doprave je uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel každého druhu v cestnej premávke zo strany konajúcich súd pravidlom. Žiadne výnimočné okolnosti na ignorovanie tohto pravidla v tejto trestnej veci ani krajský súd nezistil, preto konštatuje, že okresný súd nepochybil, keď obžalovanému popri nepodmienečnom treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu podľa . zák. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi úmyselnej trestnej činnosti v doprave spočívajúcej predovšetkým vo vedení motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. Netreba opomínať ani fakt, že aj zločin útoku na verejného činiteľa bol obžalovaným spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla. 26. Pokiaľ ide o 42 mesačnú výmeru tohto trestu, táto je zhruba v tretine zákonného rozpätia (1 rok až 10 rokov) a ani z pohľadu krajského súdu nejde o trest neprimerane prísny. Správne okresný súd poukázal na to, že početné priestupky v doprave svedčia o tom, že obžalovaný je nedisciplinovaný vodič, ktorého administratívne postihy neprimäli k žiadnej zmene správania za volantom. A obžalovaný sa zjavne nenapravil ani výkonom predchádzajúceho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, ktorý mu bol uložený vo výmere 32 mesiacov trestným rozkazom Okresného súdu Trnava z 20.12.2016, sp. zn. , právoplatným 20.12.2016 a ktorý vykonal 20.8.2019. Racionálne tak nie je možné očakávať, že by kratší trest zákazu činnosti (ako pôvodný 32 mesačný) tento krát viedol k jeho náprave, resp. by ho od trestnej činnosti v doprave odradil. Záver 27. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd konštatuje, že tresty uložené obžalovanému okresným súdom sú vo svojom súhrnne nielen zákonné a primerané, ale aj spravodlivé, od ktorých možno dôvodne očakávať, že splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie. Zároveň vyjadrujú aj morálne odsúdenie konania obžalovaného spoločnosťou. Z prezentovaných dôvodov vyhodnotil krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, preto ho postupom podľa na verejnom zasadnutí zamietol. 28. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.