Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-42-2025.pdf
PDF · 109.05 KB
Case nature
Subarea
23C/42/2025
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., zast. JUDr. Matej Valjent, advokát so sídlom v Partizánskom, Jesenského 232, proti žalovanej: E. D., nar. XX.XX.XXXX, B. F. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.10.2025 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. a to k pozemku reg. „C“ parc. číslo XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 347 m2, k pozemku reg. „C“ parc. číslo 1622 – záhrada o výmere 518 m2 a k stavbe so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku parc. číslo XXXX, ktoré nehnuteľnosti sú evidované v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na LV číslo XXXX.
2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že začiatkom roku 2015 žalobkyňa začala hľadať dom na kúpu v meste D.. Nakoľko žalobkyňa mala v tom čase určité finančné problémy, po dohode so žalovanou sa dohodli, že dom nadobudne do vlastníctva žalovaná s tým, že žalobkyňa zaplatí kúpnu cenu za kúpu domu a následne bude aj splácať hypotekárny úver, ktorý si zoberie žalovaná na úhradu časti kúpnej ceny. V marci roku 2015 sa žalobkyňa dohodla s vlastníkmi Nehnuteľností na ich kúpe s tým, že podľa dohody so žalovanou bude ako kupujúca uvedená žalovaná, avšak uvedené nehnuteľnosti bude užívať výlučne žalobkyňa, a všetky úhrady kúpnej ceny bude platiť žalobkyňa. Žalobkyňa na úhradu časti kúpnej ceny čerpala hypotekárny úver od Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava, so sídlom ul.Tomášikova 48, ICO: 00 151 653 s tým, že všetky splátky hypotekárneho úveru bude platiť žalobkyňa v prospech bankového účtu žalovanej a Slovenská sporiteľňa, a.s. si bude jednotlivé splátky hypotekárneho úveru zrážať priamo z bankového účtu žalovanej. Žalobkyňa preto už po dobu viac ako desať rokov uhrádza v prospech žalovanej každý kalendárny mesiac splátku hypotéky v sume 513 eur (t.j. splátky od 01. júla 2024, pričom do 30. júna 2024 predstavovala splátka hypotéky sumu 350 eur. Žalobkyňa sa so žalovanou nedohodla na konkrétnom čase prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu. V roku 2018, konkrétne dňa 21. marca 2018 však bola medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanou ako predávajúcou uzatvorená Kúpna zmluva, predmetom ktorej je Kúpna zmluva, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam a to za kúpnu cenu vo výške 50000 eur (slovom „Päťdesiattisíc eur“), ktorú uhradila v hotovosti, k rukám žalovanej (ďalej aj „Kúpna zmluva“). Rovnakého dňa bol medzi zmluvnými stranami Kúpnej zmluvy podpísaný aj Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Potvrdenie o úhrade kúpnej ceny v celej dohodnutej výške obsahuje jednak obsah samotného právneho úkonu, uvedenej Kúpnej zmluvy, pričom na osobitnom písomnom dokumente úhradu kúpnej ceny potvrdili dvaja ďalší svedkovia, písomný dokument má žalobkyňa k dispozícií. Je potrebné uviesť, že podpis žalovanej na všetkých dokumentoch je úradne osvedčený matričným úradom, ktorým je obec B. F.. Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu. Je nesporné, že žalobkyňa si svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z Kúpnej zmluvy a to zaplatiť predávajúcej kúpnu cenu splnila riadne a včas, naproti tomu Žalovaná si svoju primárnu zákonnú povinnosť previesť na žalobkyňu ako kupujúcu vlastnícke právo nesplnila doteraz. Žalobkyňa sa ešte v decembri roku 2024 so žalovanou dohodla na tom, že vyplatí zostatok hypotekárneho úveru, ktorý je vedený na žalovanú (ktorý však skutočne spláca výlučne žalobkyňa), a súčasne dôjde k prevodu vlastníckeho práva v evidencii katastra nehnuteľností, avšak žalovaná začala postupne požadovať od Žalobkyne určité finančné prostriedky, ktoré si podľa jej vlastného vyjadrenia zaslúži za pomoc, ktorú poskytla žalobkyni. Žalobkyňa však odmietla zaplatiť žalovanej za to, že v určitom období bola žalovaná namiesto žalobkyne evidovaná ako vlastníčka predmetných Nehnuteľností v príslušnej evidencii katastra nehnuteľností, a od uvedeného oznámenia žalobkyne prestala žalovaná so žalobkyňou komunikovať. Žalovaná najskôr žiadala od žalobkyne sumu 75000 eur, neskôr svoje požiadavky znižovala a naposledy žiadala od Žalobkyne odmenu vo výške 1000 eur za každý rok, počas ktorého bola vedená ako vlastníčka Nehnuteľností v evidencii katastra nehnuteľností, t.j. sumu vo výške 10000 eur. Predmetné nehnuteľností obýva a užíva už od roku 2015 výlučne žalobkyňa, uhrádza všetky náklady spojené s ich užívaním, platí dane z nehnuteľností, poplatky za komunálny odpad a teda platí všetky náklady spojené s ich vlastníctvom a užívacím právom. Žalobkyňa platí všetky náklady spojené so spotrebou všetkých druhov energií, vodu, elektrickú energiu a plyn, pričom žalobkyňa je ako odberateľka už od roku 2015 evidovaná na odber plynu a elektrickej energie, vodné a stočné je evidované na žalovanú a to z dôvodu, že Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. umožňuje prihlásenie len vlastníkovi nehnuteľností, ktorý je evidovaný v príslušnej evidencii katastra nehnuteľností. Žalovaná je len evidovaná ako vlastníčka predmetných Nehnuteľností v evidencii katastra nehnuteľností, nikdy predmetné Nehnuteľnosti neužívala, neobývala a nikdy sa nesprávala k nim ako ich vlastníčka. Je nesporné, že uvedená Kúpna zmluva zo dňa 21. marca 2018 je platná a účinná podľa ustanovenia § 44 Občianskeho zákonníka to dňom 21. marca 2018, keď bol vykonaný osvedčený podpis žalovanej ako predávajúcej a po úhrade celej čiastky dohodnutej kúpnej ceny. Od 01. januára 1993 naše platné právo nepozná prípad, v ktorom by v súkromnoprávnej zmluve bolo potrebné rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby zmluva nadobudla účinnosť, t.j. aby sa účastníci takej zmluvy mohli domáhať plnenia zo zmluvy. K žalobe priložila listinné dôkazy a to: Kúpna zmluva zo dňa 21. marca 2018, Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 21. marca 2018, Potvrdenie o úhrade kúpnej ceny zo dňa 21. marca 2018, súčasne navrhla na preukázanie svojich tvrdení vykonať dôkazy, výsluch strán sporu, výsluch svedkyne G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. F. I. XXX, PSČ: 972 48, SR, výsluch svedka D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., C. XXX/X, PSČ: 958 01, SR. Zároveň si voči žalovanej uplatnila nárok na náhradu trov konania. 3. Dňa 21.10.2025 podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.10.2025, ktorým žiadala aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s Nehnuteľnosťami, akékoľvek ich scudzenia, zdržať sa zriadenia akéhokoľvek vecného bremena k Nehnuteľnostiam, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že dňa 15.10.2025 bolo žalobkyni zo stany žalovanej doručené oznámenie zo dňa 13.10.2025, v ktorom žalovaná žiada žalobkyňu, aby v lehote 15 dní vypratala predmetné Nehnuteľnosti a to z dôvodu, že mieni s uvedenými Nehnuteľnosťami vlastnícky disponovať. Žalobkyňa je spolu s maloletou dcérou odkázaná na bývanie v predmetných Nehnuteľnostiach, za tieto platí stále každý mesiac splátku hypotekárneho úveru, uhradila v celosti kúpnu cenu za ich kúpu a preto je dôvodné, aby súd určil jej vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Podľa názoru žalobkyne neodkladné opatrenie zabráni v konaní aj prípadnému ďalšiemu rozširovaniu počtu strán sporu na strane žalovaných, nakoľko akýkoľvek prevod vlastníckeho práva k predmetným Nehnuteľnostiam by bol spojený s potrebou podania návrhu na zmenu strán sporu na strane Žalovaných. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia by mal venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k: a) zásahu do vlastníckych práv dotknutej osoby nad nevyhnutnú mieru, b) obmedzeniu, ba až znemožneniu podnikania alebo inej zárobkovej činnosti dotknutej osoby, je nepochybné, že žalovaná v predmetných nehnuteľnostiach nemá svoje sídlo, ani prevádzku, a tieto neužíva ani za účelom svojho bývania, c) zásahu do súkromia (súkromnej autonómie vlastníka veci alebo práva), ktorý nemá spojitosť so zabezpečovaním nárokov žalobkyne prostredníctvom neodkladného opatrenia, nariadením neodkladného opatrenia nebude žiadnym spôsobom zasiahnuté do súkromia žalovanej, nakoľko táto býva v inej nehnuteľnosti, a to v obci B. F.. Je teda nesporné, že žalovaná sa aktuálne snaží vlastnícky disponovať s uvedenými Nehnuteľnosťami, vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva. So zreteľom na podstatu a charakter konania je podľa názoru žalobkyne nepochybné, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko žalobkyňa sa od žalovanej nedomáha žiadneho finančného plnenia, ale domáha sa určenia vlastníckeho práva. Na
konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle ustanovenia § 324 odsek 1 a § 325 odsek 1 Civilného sporového poriadku môže súd na návrh pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 odsek 2 písmeno c) Civilného sporového poriadku možno neodkladným opatrením strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí existencia právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, pričom sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne sa do nich neprimeraným spôsobom (nedôjde k obmedzeniu účastníka spôsobom neprimeraným povahe veci). K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.10.2025 žalobkyňa priložila listiny splnomocnenca žalovanej JUDr. Muzika, s.r.o. zo dňa 13.10.2025 s označením Výzva na vypratanie nehnuteľnosti. 4. Súd sa oboznámil so žalobou a s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe a k návrhu: Kúpna zmluva zo dňa 21. marca 2018, Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 21. marca 2018, Potvrdenie o úhrade kúpnej ceny zo dňa 21. marca 2018 a listina splnomocnenca žalovanej JUDr. Muzika, s.r.o. zo dňa 13.10.2025 s označením Výzva na vypratanie nehnuteľnosti a z verejne dostupného registra katastra nehnuteľností sa oboznámil s listinou, list vlastníctva č. XXXX, k.ú. D..
5. Z listín predložených žalobkyňou mal súd za osvedčené: 6. Žalobkyňa ako kupujúca a žalovaná ako predávajúca uzatvorili, podpísali dňa 21.3.2018 Kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ďalej aj ako Kúpna zmluva) o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to: k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. D., a to k pozemku parc. číslo XXXX – záhrada o výmere 518 m2, obe ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, umiestnenie pozemkov: 1 a k stavbe so súpisným číslom XXX, postavenej na Parcele číslo XXXX, druh stavby: 10, popis stavby: rod. dom, umiestnenie stavby: 1, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, katastrálny odbor. Z Kúpnej zmluvy ďalej vyplýva, že zmluvne strany sa dohodli na kúpnej cene 50000,- eur, ktorú kupujúca zaplatila predávajúcej pred podpisom tejto zmluvy, ktorú skutočnosť potvrdzujú obe zmluvné strany svojim vlastnoručným podpisom (Článok VII. Kúpnej zmluvy). V Článku XI s označením Spoločné a záverečné ustanovenia, v bode 6 Kúnej zmluvy predávajúca splnomocnila kupujúcu na všetky právne úkony spojené s podaním návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe tejto Kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, vrátane podania návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Kúpna zmluva obsahuje podpisy predávajúcej a kupujúcej, pričom pravosť podpisu predávajúcej bola osvedčená pred obcou Horná Ves dňa 21.3.2018, pod č. 91/2018. Kúpna zmluva bola vyhotovená v štyroch vyhotoveniach (Článok XI, bod 2 Kúpnej zmluvy). Dňa 21.3.2018 žalobkyňa a žalovaná podpísali listinu Potvrdenie o úhrade kúpnej ceny, v ktorej žalovaná ako predávajúca vyhlasuje, že dňa 21.3.2018 prevzala v mieste svojho trvalého bydliska od kupujúcej, žalobkyne finančnú hotovosť vo výške 50000,- eur, a to z titulu úhrady kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy a okrem podpisov kupujúcej a predávajúcej sa na tejto listine nachádzajú podpisy osôb D. J. a G. H. (svekovia), ktorý každý z nich v tejto listine prehlásil, že úhrada kúpnej ceny sa uskutočnila za ich stálej prítomnosti. Z listiny Označenej ako Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná na základe priloženej Kúpnej zmluvy (2x) zo dňa 21.3.2018 písomne navrhli Okresnému úradu Partizánske, katastrálny odbor aby rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne k Nehnuteľnostiam, pričom uvedená listina je žalobkyňou a žalovanou podpísaná a obsahuje dátum 21.3.2018. Dňa 13.10.2025 zástupca žalovanej vyzýva žalobkyňu aby v lehote 15 dní od jej doručenia vypratala Nehnuteľnosti, nakoľko žalovaná má záujem s danou nehnuteľnosťou disponovať. Z verejne dostupného registra katastra nehnuteľností o listoch vlastníctva, vzťahujúcich sa konkrétne k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. D. (zo dňa 22.10.2025, 6.11.2025 a 18.11.2025) vyplýva, že tieto nehnuteľnosti vlastní na základe titulu-Kúpna zmluva V965/15-1137/15 osoba H. E. K. H., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt B. F. XXX a pod V857/15 vzniklo záložné právo k nehn. D. XXX (rod.dom), parc. č. XXXX v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. Z týchto listov vlastníctva nevyplýva údaj že sa s Nehnuteľnosťami nakladá a listy vlastníctva neobsahujú žiadne iné údaje a iné Poznámky. 7. Podľa § 324 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), (1) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
(2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami,. 10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 12. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.. 13. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 14. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 15. Podľa ust. § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (1) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
16. Podľa ust. § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
17. Podľa ust. § 31b ods. 1 katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak
a) návrh nepodal účastník konania,
b) účastník konania odstúpil od zmluvy 10d) pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad,
c) už bol vo veci zamietnutý návrh na vklad z dôvodu uvedeného v § 31 ods. 1,
d) účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili,
e) v určenej lehote nebol zaplatený správny poplatok,
f) účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh,
g) vo veci koná iný príslušný okresný úrad.
18. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
20. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.07.2010). 21. Súd v prvom rade dospel k názoru, že z povahy veci a postavenia strán nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je vzhľadom na rozhodné skutočnosti tvrdené žalobkyňou prípustné. 22. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov strán sporu s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.
23. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle cit. § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane sporu, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. D. vyplýva, že žalovaná je vlastníčkou Nehnuteľností na tomto liste vlastníctva. 24. Podľa ust. § 137 písm. a.), b), c) a d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 25. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je teda výlučne vecou strany konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 C.s.p) a súd pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. 26. Jednou zo základných náležitostí neodkladného opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok javí ako nedôvodný, predbežná ochrany nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom
neodkladného opatrenia. Žalobca je preto zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku môže žalobca dosiahnuť relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 27. Žalobkyňa svojou argumentáciou, či už právnou alebo skutkovou neosvedčila bezprostrednú hrozbu na jej právach zo žalovanej procesnej strany a teda na potrebu bezodkladne upravovať pomery medzi procesnými stranami, nakoľko neuviedla z akého dôvodu a to aj napriek tvrdeným skutočnostiam, že disponuje právnym úkonom-kúpnou zmluvou, samotným dokladom zo dňa 21.3.2018 o úhrade kúpnej ceny, písomným splnomocnením od žalovanej (v Kúpnej zmluve) na všetky právne úkony spojené s podaním návrhu na povolenie vkladu, dokonca návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva samotná žalovaná i podpísala, žalobkyňa preukázateľne od 21.3.2018 návrh na vklad vlastníckeho na Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor nepodala, a tak sama, bez ďalšieho, odstránila stav právnej neistoty, ktorým stavom odôvodňuje aj svoj naliehavý právny záujem na svojej žalobe vo veci samej, o určenie práva. Súd je názoru, že žalobkyňa tak toho času neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 28. V ďalšom súd však tiež uvádza, že z návrhu ani z predložených dôkazov a najmä ani z tvrdení žalobkyne nevyplýva, že by žalovaná mala v úmysle s Nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom nakladať, zaťažiť alebo previesť. Za daného stavu by potom zásah do práv žalovanej bol zjavne neprimeraný. 29. Preukázanie, osvedčenie týchto predpokladov spočíva práve na žalobkyni. Aj keď v listine zástupcu žalovanej zo dňa 13.10.2025 zástupca žalovanej uvádza, že žalovaná má záujem s Nehnuteľnosťami disponovať, nie je zrejmé akým spôsobom. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. D. nevyplýva žiadny úkon, ktorý by smeroval k nakladaniu, k prevodu vlastníckeho práva žalovanej k Nehnuteľnostiam na inú osobu, ani k ich zaťaženiu – zriedeniu vecného práva, takýto zápis (napr. plomba katastra o prebiehajúcom konaní o vklade) sa na tomto liste vlastníctva nenachádza. V tejto súvislosti súd poukazuje na dostupné informácie z verejnej evidencie nehnuteľností ku dňu 17.11.2025, z ktorých súd zistil, že na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. D., na ktorom sú sporné nehnuteľnosti evidované nie je toho času ani zmienka - poznámka (podľa § 38 zákona č. 162/1995 Z.z.) o existencii tohto sporu. Bez ohľadu nato, že táto poznámka má len informatívny charakter, teda informuje potencionálneho nadobúdateľa predmetnej nehnuteľnosti o prebiehajúcom súdnom spore, nebráni v prevode, má však vplyv na prípadnú dobromyseľnosť potencionálneho nadobúdateľa, súd je názoru, že ak by takáto hrozba akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami žalovanou existovala žalobkyňa by minimálne potom ako obdržala listinu zo dňa 13.10.2025 aj takúto možnosť, ktorú jej umožňuje kataster nehnuteľností, určite využila, ako jednu z možných prevencií (vo vzťahu k budúcemu nadobúdateľovi, alebo vo vzťahu k samotným nehnuteľnostiam bez toho žeby dochádzalo k zmene ich vlastníctva). Žalobkyňa však doteraz nepreukázala, žiadnym spôsobom neosvedčila že žalovaná skutočne a konkrétne má v úmysle Nehnuteľnosti previesť alebo že má (alebo sú také okolnosti z ktorých to možno dôvodiť ) Nehnuteľnosti zaťažiť a lebo s ním inak nakladať. Žiadne okolnosti uvedené žalobkyňou nenasvedčujú tomu, že je na mieste prevencia. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len uviedla, že bezprostredne hroziaca ujma spočíva v tom, že by došlo k zhoršeniu jej postavenia, či skomplikovaniu súdneho sporu, avšak neuvádza žiadne konkrétnosti o nakladaní s Nehnuteľnosťami žalovanou. 30. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, súd o nároku na náhradu trov konania vzhľadom na § 262 ods. 1 C.s.p. nerozhoduje. 32. O poplatkovej povinnosti súd rozhodne samostatným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to postupom podľa ust. § 14 ods. 4, veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch"), podľa ktorého v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza (§ 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. d) C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V Bánovciach nad Bebravou, dňa 18. novembra 2025 JUDr. Monika Sitáriková
sudkyňa