Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61C-104-2019.pdf
PDF · 86.64 KB
Case nature
Subarea
61C/104/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobkyne: D. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Na H. XXXXX/ XXA, G., právne zastúpená: L.I.B. legal s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 237 546, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: I. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, G., právne zastúpený: SVITOK a spol., s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 863 980, so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, o zaplatenie 50.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.07.2019 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 50.000 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že ako veriteľka poskytla žalovanému ako dlžníkovi formou viacerých pôžičiek peňažné prostriedky v žalovanej sume. Žalovaný prevzatie peňažných prostriedkov uznal aj v písomnom uznaní dlhu zo dňa 08.01.2018, v ktorom sa súčasne zaviazal finančné prostriedky žalobkyni vrátiť najneskôr do 31.05.2018, ktoré však do dňa podania žaloby nevrátil. Žalobkyňa k žalobe pripojila ako listinný dôkaz zmluvu o pôžičke zo dňa 31.07.2017 a uznanie dlhu zo dňa 08.01.2018.
2. Dňa 30.07.2019 Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 32Up/822/2019, ktorý bol žalovanému doručený dňa 05.08.2019. Žalovaný dňa 15.08.2019 podal proti predmetnému platobnému rozkazu odpor, čím zo zákona došlo k zrušeniu platobného rozkazu (§ 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov).
3. Žalovaný v riadne a včas podanom odpore okrem iného namietol nedostatok právomoci súdu, keďže spor strán na základe predložených dokumentov obsahuje rozhodcovské doložky a má sa prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že dvojstranný právny úkon označený ako „uznanie dlhu“ zo dňa 08.01.2018 uzatvorený medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom predložený žalobkyňou obsahuje rozhodcovskú doložku: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené (písomne zrýchlenou formou) rozhodcom ustanoveným do funkcie „vybranou osobou“ podľa § 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a to spoločnosťou Rozhodcovské konanie SR s.r.o. so sídlom Žilinská 14, Bratislava (www.rsba.sk) podľa pravidiel zverejnených v Obchodnom vestníku č. 96/2016, značka O000260. Rozhodcovské konanie bude vedené v súlade s právnymi predpismi SR, a to jedným rozhodcom. Rozhodcom v spore môže byť aj štatutárny orgán vybranej osoby. Účastníci sa podrobia rozhodcovskému konaniu a rozhodnutiu.“ Obdobne zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 31.07.2017 obsahuje rozhodcovskú doložku v ustanovení článku VI odsek 3 (ktorá bola zo strany žalovaného splnená). Navrhol, aby súd konanie v tejto veci zastavil podľa § 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému priznal náhradu trov konania.
4. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 5. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa Čl. 1 CSP spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
8. Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
9. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
10. Podľa § 5 ods. 1 CSP na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. 11. Podľa § 5 ods. 2 CSP na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.
12. Podľa § 6 ods. 1 CSP ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví. 13. Podľa § 6 ods. 2 CSP ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 a ak bola v tej istej veci podaná žaloba na rozhodcovský súd do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania, zostávajú právne účinky pôvodnej žaloby zachované.
14. Podľa § 7 ods. 1 CSP súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne, ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. Podľa § 7 ods. 2 CSP podľa odseku 1 súd postupuje aj vtedy, ak zistí, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať.
16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "zákon č. 244/2002 Z.z.") tento zákon upravuje a) rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. 17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní 1) vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. 18. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. 19. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.1a)
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 22. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 23. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
24. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. ak rozhodcu ustanovuje zmluvnými stranami vybraná právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len "vybraná osoba"), alebo súd (§ 8 ods. 2), je povinný pri tom prihliadať na kvalifikáciu požadovanú od rozhodcu podľa dohody zmluvných strán a na okolnosti, ktoré zabezpečia ustanovenie nezávislého a nestranného rozhodcu. Vybraná osoba alebo osoba, ktorá koná v mene vybranej osoby, musí pritom spĺňať podmienky podľa odseku 1. Súd ustanoví rozhodcu podľa § 8, ak vybraná osoba v čase ustanovenia rozhodcu neexistuje, vybraná osoba nie je oprávnená ustanoviť rozhodcu, alebo rozhodcu v dohodnutom čase neustanoví.
25. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. zmluvné strany sa môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. 26. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia, a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd, b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a), c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.
27. Podľa § 585 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (1) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. (2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. (3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
28. Súd s poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a konanie vedené na všeobecnom súde zastavil, keďže dospel k záveru, že nie je daná právomoc všeobecného súdu prejednať a rozhodnúť túto právnu vec, ktorú zákon zveril inému orgánu (rozhodcovskému súdu). Nedostatok právomoci súdu je pritom neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, pre ktorý je súd povinný konanie zastaviť.
29. Žalovaný včas, teda pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril, v tomto prípade v podanom odpore, vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu podľa § 5 ods. 1 CSP. Preto bol súd povinný skúmať, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.
30. Súd dospel k záveru, že spor medzi stranami má byť podľa ich dohody prejednaný v rozhodcovskom konaní, preto všeobecný súd nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu, a je povinný konanie zastaviť. Žalovaný ako oprávnená osoba riadne a včas podal námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu a vzhľadom na to, že sú splnené predpoklady na zastavenie súdneho konania, súd je zo zákona povinný toto konanie zastaviť. Súd zistil, že strany uzatvorili rozhodcovskú doložku vzťahujúcu na predmet sporu strán, v dôsledku ktorej je potrebné vec prejednať a rozhodnúť na základe nimi uzatvorenej dohody v rozhodcovskom konaní.
31. Samotná existencia rozhodcovskej dohody nevylučuje síce konanie aj na všeobecnom súde, avšak iba v prípade zákonom ustanovených podmienok (§ 7 CSP), a to vtedy 1. ak by strany vyhlásili, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo 2. ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia
bolo v Slovenskej republike odopreté, 3. v prípade, ak by súd zistil, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo 4. ak by súd zistil, že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať. Ako vyplýva z písomných vyjadrení strán sporu, ani jedna situácia predpokladaná zákonom v danom prípade nenastala, čím boli splnené predpoklady na zastavenie súdneho konania pre nedostatok právomoci súdu. Strany nevyhlásili, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, nenastala ani situácia, že by uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd tiež nezistil, že spor by nemohol byť predmetom rozhodcovského konania. Ide o spor o zaplatenie peňažnej sumy, a teda spor je v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. objektívne arbitrabilný (§ 1 zákona č. 244/2002 Z.z.) teda ide o spor riešiteľný v rámci rozhodcovského konania. Je tiež nesporné, že nenastala ani situácia, že sa už rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať. Z uvedených zákonných predpokladov pritom jasne vyplýva, že dôvodom neprihliadnutia na námietku nedostatku právomoci súdu oprávnenou osobou by za súčasnej právnej úpravy nemohla byť ani spornosť platnosti rozhodcovskej zmluvy či doložky. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že z obsahu dohody strán riešiť ich spory v rozhodcovskom konaní vyplýva aj výslovne uvedený záväzok, že strany sa podrobia rozhodcovskému konaniu a rozhodnutiu.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
34. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP (a contrario) podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Dôvod pre ktorý súd rozhodol o zastavení konania bol, že žalobkyňa sa domáhala svojho nároku na všeobecnom súde, čo jej zákon aj pri existencii rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy umožňuje, avšak len do okamihu, kedy žalovaný s takýmto postupom nesúhlasí a účinne vznesie námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že z procesného hľadiska zastavenie konania nezavinila žiadna zo strán, nakoľko žalobkyňa bola oprávnená podať žalobu aj na všeobecný súd, ale žalovaný bol naopak oprávnený namietať taký postup z dôvodu existencie dohody o tom, že strany budú svoje spory v danej veci riešiť v rámci rozhodcovského konania. Obe strany boli síce oprávnené eliminovať účinky nimi uzatvorenej dohody o riešení ich vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní, ale len tým, že by v rámci svojich dispozičných oprávnení, ktoré im zákon priznáva, výslovne vyhlásili, že na rozhodcovskej dohode netrvajú. Súd preto dospel k záveru, že z procesného hľadiska žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania a v rámci rozumného usporiadania procesných vzťahov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto uznesenia, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v potrebnom počte rovnopisov /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) a písm. m) CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.