Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/2/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: Lekocentrum s.r.o., IČO: 47 011 599, Štefánikova 721/26, Senica, proti žalovanému: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpená: Advokátska kancelária SIHELNIK & Partners s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Senica dňa 24.04.2025, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 15.05.2025 domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľkou G. H. ako konateľkou firmy Lekocentrum s.r.o. a odporkyňou A. B. C. D., ku ktorému malo dôjsť okamžitým skončením pracovného pomeru dňa 21.1.2025 zo strany odporkyne, je neplatné.

2. Žalobu skutkovo zdôvodnil tým, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou bol uzatvorený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, s dohodnutým miestom výkonu práce v lekárni Centrum, pričom výplata mzdy mala prebiehať výlučne v hotovosti. Dňa 20.12.2024 sa odporkyňa dostavila na pracovisko, krátko po nástupe z neho odišla bez udania dôvodu. Navrhovateľka následne zistila, že ju odviezol jej partner I. E., ktorý predtým fyzicky napadol ďalšiu zamestnankyňu priamo na pracovisku, bola privolaná Polícia. V tejto veci bolo podané trestné oznámenie a vedené priestupkové konanie. Odporkyňa sa následne nedostavila do práce a až dodatočne bolo navrhovateľke oznámené, že má práceneschopnosť (PN) od 20.12.2024 do 3.1.2025, pričom o tejto skutočnosti navrhovateľka nebola vopred informovaná. Neskôr bola PN predĺžená až do konca januára 2025. Navrhovateľka mala mzdu pripravenú k výplate v hotovosti v súlade so zmluvou. Odporkyňa však namiesto prevzatia výplaty zaslala prostredníctvom aplikácie whatsApp číslo bankového (zrejme účtu -pozn. súdu), s požiadavkou na zaslanie mzdy. Výzvy na osobné prevzatie mzdy boli zasielané najprv na adresu trvalého bydliska (C.), neskôr aj na adresu miesta jej výskytu (E. XX, F.), kde na schránke mala rôzne vlastné mená a taktiež používala rôzne tituly. Odporkyňa uvádza, že dňa 24.1.2025 podala okamžité skončenie pracovného pomeru podľa z dôvodu nevyplatenia mzdy. Táto výpoveď však nikdy nebola navrhovateľke doručená a pošta ju vrátila ako nedoručenú. Navrhovateľka nemala možnosť sa s jej obsahom oboznámiť, reagovať na ňu, ani posúdiť jej dôvodnosť. Dozvedeli sa to, až z výzvy Úradu Práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Odporkyňa bola v predmetnej lekárni uvedená aj ako odborný zástupca (garant) podľa zákona o liekoch. Navrhovateľka odporkyňu z tejto pozície neodhlásila, keďže bola v presvedčení, že pracovný pomer stále trvá a nedošlo k jeho právoplatnému skončeniu, nakoľko si nesplnila svoje povinnosti ako aj hlásenia na príslušné orgány a ďalšie veci spojené s chodom lekárne. V apríli 2025 odporkyňa podala podnet na

príslušný VÚC Trnava odbor farmácia, že navrhovateľka ju má neoprávnene uvedenú ako odborného garanta, hoci podľa jej názoru pracovný pomer skončil už v januári 2025. Navrhovateľke v dôsledku tohto podnetu aktuálne hrozí pokuta až do výšky 33.000,- EUR, ak bude spätne uznané, že pracovný pomer platne skončil dňom 21.1.2025. Z dôvodu právnej neistoty a možných vážnych následkov sa navrhovateľka domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Zároveň už iniciovala kroky na zmenu odborného garanta v súlade s príslušnými predpismi. Ako dôkazy predložila: pracovná zmluva, výzvy na prevzatie mzdy, potvrdenie o nedoručení zásielky s výpoveďou, PN odporkyne, záznam o incidente z 20.12.2024, korešpondencia s úradom o odbornom garantovi, návrh na zmenu odborného garanta.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.06.2025 navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu nedodržania prekluzívnej lehoty. Uviedla, že dňa 24.01.2025 odoslala žalobcovi listinu „Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca podľa ", v ktorej uviedla, že okamžite končí pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy. Žalobca si tento list od žalovanej neprevzal a zásielka sa vrátil ako neprevzatá v odbernej lehote. Zásielka sa žalovanej vrátila dňa 18.02.2025. S poukazom na ust. uviedla, že žaloba bola podaná dňa 24.04.2025, a to na nepríslušnom súde. Žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty. Už len táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby. Zároveň platí, že žalobca nikdy neoznámil žalovanej, že trvá na tom, aby žalovaná naďalej pracovala. Žalobca v podanej žalobe výslovne potvrdil, že žalovanej, ako zamestnancovi nevyplatil mzdu, pričom žiadala výslovne o vyplatenie mzdy na bankový účet a zaslala žalobcovi aj číslo účtu. Žalobca už v minulosti vyplácal žalovanej mzdu aj na bankový účet. Žalovaná bola práceneschopná a potrebovala, aby jej bola mzda zaslaná na bankový účet. Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca – žalovanej bol preto jednoznačne daný. Z podanej žaloby vyplýva, že dôvodom na jej podanie bolo to, že žalobcovi, hrozí ujma v podobe pokuty za neoznámenie, že už nie je odborným garantom v Lekárni CENTRUM, Štefánikova 726/2, Senica. Žalovaná uvádza, že vykonať toto oznámenie bolo povinnosťou žalobcu, o ktorej ju poučila aj advokátka J. K. G.. Táto argumentácia nemôže mať za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaná poukazuje na to, že žalobca neurobil oznámenie o tom, že trvá na tom, aby žalovaná naďalej vykonávala prácu. Súčasťou predložených príloh žaloby je aj „Výpoveď zamestnávateľa daná zamestnancovi podľa ", žalobca nemal ďalej záujem, aby pre neho žalovaná vykonávala prácu. S poukazom na uvedené žiada žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Ako dôkazy predložila: Okamžité skončenie pracovného pomeru spolu s doručenkou a podacím lístkom, Oznámenie PN, Žiadosť o vyplatenie mzdy na bankový účet, podací lístok, mailovú komunikáciu.

4. Žalobca v replike (č.l. 77) uviedol, že zamestnankyňa neoznámila zamestnávateľovi vznik dočasnej PN v zákonnej lehote podľa , t. j. najneskôr do 3 dní od jej vzniku. Podklady o práceneschopnosti boli doručené oneskorene, až dňa 31.12.2024, prostredníctvom korešpondenčnej schránky. Konateľka firmy bola nútená zabezpečiť výkon odbornej činnosti v lekárni bez potvrdenia o neprítomnosti zodpovedného farmaceuta. Na výzvy zo strany konateľov telefonicky ohľadom zabezpečenia pohotovostnej lekárenskej služby dňa 25. 12. 2024 nebolo možné reagovať bez informácie o jej dôvode neprítomnosti. Žalovaná nereagovala na výzvy konateľky, a to ani po opakovanom telefonickom a písomnom kontaktovaní. Žalovaná zároveň nesprávne uviedla číslo účtu, kam jej mala byť vyplácaná mzda. Od roku 2014 do 01.05.2020 bolo iné číslo účtu zadané firme na vyplácanie mzdy a potom dodatkom to chcela mať v hotovosti. Zamestnávateľ nemá možnosť overiť vlastníctvo bankového účtu zamestnanca, čo môže viesť k sporom o riadne splnenie mzdovej povinnosti. Na základe informácie z Úradu práce Bratislava sa dozvedeli, že zamestnankyňa zaslala výpoveď, ktorá však nebola doručená firme Lekocentrum, ani na adresu sídla spoločnosti, ani do sídla prevádzky lekárne. Nie je pravda, že jej nebola včas vyplácaná mzda, nakoľko dňa 20.12.2024 si mala prevziať mzdu, ale bezdôvodne utiekla z práce, ako to vyplýva z policajného záznamu, kde jej terajší spolubývajúci I. E. rozkázal opustiť pracovisko. Žalovaná si zároveň nesplnila viaceré odborné povinnosti: nepodala mesačné hlásenie a uzávierku k omamným a psychotropným látkam, doposiaľ nedostali ani ukončenie, ktoré podala na ŠUKL,VÚC a Ministerstvo zdravotníctva. Nepodala hlásenie o drogových prekurzoroch za rok 2024, ako jej to ukladá (o liekoch a zdravotníckych pomôckach). Nebola vykonaná inventúra v lekárni napriek opakovanej výzve zo strany zamestnávateľa. Všetky uvedené skutočnosti vedú k záveru, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnankyne. V rokoch 2024 zistili, že si neplní ani povinnosť registrácie na

výkon zodpovedného odborného zástupcu. Zamestnávateľ má za to, že výpoveď je nedoručená, obsah výpovede ani deň, ku ktorému dňu je skončená sa nedozvedel, obsah listu nemali k nahliadnutiu.

5. Žalovaná v duplike zo dňa 01.10.2025 (č.l. 103) uviedla, že oznámenie o PN bolo zamestnávateľovi doručené bez zbytočného odkladu dňa 20. 12. 2024 prostredníctvom korešpondenčnej schránky. Oznámenie žalovaná odoslala ihneď, ako jej to zdravotný stav a prevádzkové obmedzenia Slovenskej pošty (predvianočné obdobie) umožnili. Žalobca bol informovaný o zmene trvalého bydliska (predaj nehnuteľnosti prebehol v 05/2024, sťahovanie v 09/2024). Túto skutočnosť vie žalovaná doložiť fotodokumentáciou zverejnenou samotnou bývalou zamestnávateľkou- žalobcom na sociálnych sieťach. Všetky zásielky zasielané na starú adresu nebolo možné doručiť. Žalovaná mala riadne uhradenú službu Doposielanie pošty Slovenskej pošty zo starej adresy (C.) na novú adresu (F.). Napriek tomu žalovanej zásielky od žalobcu, neboli doposlané. Ako zamestnanec žalovaná nie je zodpovedná za personálne otázky a fluktuáciu zamestnancov u zamestnávateľa žalobcu. Má zákonné právo na čerpanie PN a bolo výlučne povinnosťou žalobcu zabezpečiť chod prevádzky a dostatočný počet farmaceutov. Mzda za mesiac október 2024 bola riadne poukázaná žalobcom na žalovanej uvedené bankové spojenie, je preto nepochybné, že žalobca poznal identitu majiteľa účtu -žalovanej. Žalovaná bola u žalobcu zamestnaná viac ako 11 rokov. Je preto nevierohodné tvrdiť, že si dlhodobo neplnila povinnosti. V lekárenskom sektore je štandardnou praxou, že poplatok Slovenskej lekárnickej komore za zodpovedného farmaceuta hradí majiteľ lekárne. Toto bolo dlhodobo zaužívané aj v prípade žalobcu. Žaloba nemá základ v pracovných výsledkoch, ale vyplýva zo subjektívnej nevraživosti bývalej zamestnávateľky voči žalovanej. S vyjadrením doložila potvrdenie o doposielaní pošty, doklad o úhrade mzdy na účet.

6. Súd vec prejednal v zmysle na pojednávaní, konanom dňa 19.11.2025. Vec prejednal a rozhodol v prítomnosti oboch strán sporu. Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených do spisu žalobcom a to: žaloba zo dňa 24.04.2025, vyjadrenia žalovanej, replika žalobcu, výzvy na prevzatie mzdy, pracovná zmluva zo dňa 24.02.2013,výzvy na prevzatie mzdy, potvrdenie o nedoručení zásielky s výpoveďou, práceneschopnosť odporkyne, Okamžité skončenie pracovného pomeru spolu s doručenkou a podacím lístkom, Oznámenie PN, Žiadosť o vyplatenie mzdy na bankový účet a podací lístok, mailová komunikácia, potvrdenie o doposielaní pošty, doklad o úhrade mzdy na účet a íné, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 24.02.2013 došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy medzi stranami sporu, žalovaná sa zamestnala v spoločnosti žalobcu ako odborný zástupca vo verejnej lekárni s dohodnutým dňom nástupu do práce dňa 23.02.2013. Žalobca ako zamestnávateľ sa až prostredníctvom výzvy ÚPSVR dozvedel, že jeho zamestnankyňa ukončila pracovný pomer, namieta, že mu nebolo nič doručené. Žalovaná dňa 24.01.2025 odoslala žalobcovi listinu „Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca podľa ", v ktorej uviedla, že okamžite končí pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy. Žalobca si tento list od žalovanej neprevzal a zásielka sa vrátila žalovanej dňa 18.02.2025 ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca namieta platnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca, nakoľko mu listina so skončením pracovného pomeru nebola doručená. Spornou skutočnosťou je tak platnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca, žaloba podaná žalobcom znie na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

8. Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby. Súdu doručil vyjadrenie dňa zo dňa 17.11.2025, ktoré obsahuje práva a povinnosti žalovanej ako garanta, ktoré mala zabezpečiť, nesplnením povinností ohrozila chod lekárne. Žalovanú oslovili telefonicky, aby sa vrátila naspäť do práce a dala veci do poriadku, bolo to v priebehu januára, keď dostali list ohľadne oznámenia adresy, na ktorej sa nachádza – E. F.. Potom už mala telefón zablokovaný. Plánujú riešiť ďalšie záležitosti súvisiace s ukončením pracovného pomeru. Žalovanej nebola vyplatená mzda za mesiace 11-12/2024, sú ochotní to zaplatiť, čakali na súd, vyzývali ju, aby si prebrala hotovosť, nemali istotu, že č.ú., ktoré uviedla, patrí jej, v zmluve má uvedené, že mzda sa vypláca v hotovosti. Žalovaná mala exekúcie, žiadala, aby jej vyplácali mzdu v hotovosti. Návrhy na vykonanie dôkazov žalobca nemá.

9. Na pojednávaní zástupca žalovanej uviedol, že poukazuje na to, že došlo k zmeškaniu prekluzívnej 2-mesačnej lehoty na podanie žaloby a zároveň poukazuje aj na to, že zamestnávateľ neoznámil zamestnancovi, že trvá na tom, aby u neho naďalej pracoval (§ 78 ods. 3 Zák. práce, a teda aj v prípade,

že by bol pracovný pomer skončený neplatne, má sa za to, že pracovný pomer skončil dňom, kedy sa mal skončiť podľa zaslaného okamžitého skončenia, čo je zrejmé aj priamo z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, keď mal pre žalovanú pripravenú výpoveď. Ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov nemá. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že peniaze, ktoré boli žalovanej zasielané, neboli označené ako výplata, k tomu predkladá detail účtu, z ktorého je zrejmého, že fin. prostriedkami zasielané na účet žalovanej sú označené ako „výplata A. B.“ a tieto pochádzajú z účtu spol. Lekocentrum s.r.o., Žalovaná mala jednu exekúciu, ktorú si vysporiadala, dispozičné právo k účtom svojich detí nemá. Žalovaná t.č. pracuje od júla 2025. Výsluch žalovanej nevyžaduje.

10. Podľa v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru (ďalej len „“),Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

Podľa , Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa , Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,

Podľa , v znení účinnom ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru, Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa veta prvá , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa b) veta prvá , Ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v , , , , , ,, a . Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to strana sporu nenamietne. Podľa R 40/1969: Ak sa žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru okamžitým zrušením nepodala včas, skončil sa pracovný pomer podľa jednostranného zrušovacieho prejavu, aj keď to bol právny úkon neplatný; platnosť rozviazania pracovného pomeru nemôže potom súd preskúmavať. Podľa R 20/1987: Neplatnosť rozviazania pracovného pomeru môže tak pracovník, ako aj organizácia uplatniť podľa ustanovenia najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním. Podľa R 75/1977: Ak chce zamestnanec alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali účinky vyplývajúce z rozviazania pracovného pomeru, v lehote dvoch mesiacov ( ) musí podať na súde žalobu o určenie, že právny úkon o rozviazanie pracovného pomeru je neplatný. Ak takáto žaloba nebola podaná, pracovný pomer medzi účastníkmi sa skončil podľa tohto právneho úkonu, aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty sa súd už otázkou platnosti

rozväzovacieho úkonu nemôže zaoberať, a to ani ako predbežnou otázkou. Platí to aj v konaní o žalobe na určenie, že pracovný pomer trvá. Podľa Z III (s. 68): Lehota podľa ustanovenia je lehotou prekluzívnou. Súčasne ide o lehotu hmotnoprávnu (, ods. 1 ), to znamená, že účastník ktorý uplatňuje neplatnosť rozviazania pracovného pomeru musí svoj nárok uplatniť žalobou na súde tak, aby žaloba došla na súd najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Ak nárok neuplatní včas. t.j. aspoň v posledný deň lehoty podľa ustanovenia , nárok zaniká a rozviazanie pracovného pomeru je účinné.

11. Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom žalovanej zo dňa 20.01.2025. Z ustanovení vyplýva, že ak zamestnávateľ so skončením pracovného pomeru nesúhlasí, musí neplatnosť skončenia pracovného pomeru uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer takto skončiť. Účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú doručením druhej strane bez akejkoľvek výpovednej doby.

12. Primárne sa súd zaoberal otázkou či bola podaná žaloba včas. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.01.2025 žalovaná zaslala poštou na adresu pracoviska zamestnávateľa v zmysle ustanovenia . Z predloženej doručenky na č.l.69 má súd preukázané, že zásielka bola doručovaná doporučene ako list 2.triedy dňa 24.01.2025, adresát zásielky nebol zastihnutý, zásielka nebola prevzatá ani v odbernej lehote, dátumom vrátenia zásielky je deň 18.02.2025. Žalobkyňa síce uvádzala, že poštu preberali a nevie, ako sa mohlo stať, že nedostali „žltý lístok“, na preukázanie svojich tvrdení o tom, že by žalovaná riadne nedoručovala zásielku s okamžitým skončením pracovného pomeru, nenavrhla vykonanie žiadneho dokazovania. Žalovaná predložila súdu na nahliadnutie originál neprevzatej zásielky s okamžitým skončením pracovného pomeru, rovnako tiež originál doručenky a podacieho listu, ktorých kópie sú súčasťou spisu. Súd tak nemal dôvod spochybňovať riadne doručovanie uvedených listín. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi tak fikciou – tzn. vrátením nedoručenej zásielky jej adresátovi, a to dňa 18.02.2025 a týmto dňom začala plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorá uplynula dňa 18.04.2024. Tento deň bol posledným dňom, kedy mala byť žaloba o neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručená na súd, pretože ide zároveň o hmotnoprávnu lehotu. Nestačí podanie žaloby v uvedenej lehote na poštovú prepravu. Keďže žaloba bola doručená na súd dňa 24.04.2025, čo preukazuje potvrdenie o prijatí žaloby na súd a aj prezenčná pečiatka súdu, žalobca ju podal oneskorene po uplynutí lehoty podľa . Zároveň, keďže v tomto prípade ide o prekluzívnu lehotu ( ), právo žalobcu na uplatnenie určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zaniklo, a súd musel na túto skutočnosť prihliadnuť z úradnej povinnosti aj bez námietky žalovaného. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol ako oneskorene podanú.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.