Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoPr/4/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci v právnej veci žalobcu UNIQA Management Services, s. r. o., so sídlom Evropská 810/136, Praha 6 - Vokovice, 160 00, Česká republika, organizačná zložka UNIQA Management Services s. r. o., Slovensko, so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava - mestská časť Petržalka, 851 01, IČO: 50 008 056, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRBKA, s. r. o., so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., B. X, zastúpenému JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom v Prešove, Konštantínova 3308/6, IČO: 50 490 044, o zaplatenie 4.160,13 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 26.05.2020, č. k. - 272 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.160,13 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých sa rozhodne samostatným uznesením.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli zmluvu, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu vykonávať činnosť a žalobca sa zaviazal žalovanému za predmetnú obchodnú službu zaplatiť províziu podľa Zmluvy a v súlade Províznymi podmienkami, ktoré tvoria prílohu Zmluvy. Druhy provízie, jej výška, podmienky vzniku a zániku nároku a spôsob úhrady, ako aj ďalšie podrobnosti týkajúce sa provízií za uzatváranie produktových zmlúv, sú uvedené v Províznych podmienkach. Žalobca za uvedenú činnosť priebežne uhrádzal žalovanému jednotlivé provízie. Nárok na vyplatenú províziu však podľa zmluvy zaniká, a to v prípade splnenia rozväzovacej podmienky uvedenej pre príslušnú províziu vyplácanú za produktovú zmluvu v súlade s províznymi podmienkami. Preto podľa súdu prvej inštancie došlo k zániku nároku na výplatu provízie, žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy, ktorá je aj predmetom sporu. Žalobca preukázal, že provízie boli žalovanému uhradené. Pokiaľ bola splnená rozväzovacia podmienka dohodnutá v čl. IV. bod 6 Províznych podmienok, vznikol žalobcovi nárok požadovať vrátenie vyplatených provízií, či ich častí a súčasne žalovanému vznikla povinnosť tieto provízie alebo ich časť vrátiť. Neobstojí podľa súdu prvej inštancie stanovisko žalovaného, že nárok na províziu vznikol už obstaraním záležitosti. Poukázal na , v ktorom je uvedený taxatívny výpočet ustanovení týkajúcich sa záväzkov, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť, zmluva o sprostredkovaní je v uvedená v ustanoveniach až , ustanovenia upravujúce zmluvu o sprostredkovaní sa v taxatívnom výpočte nenachádzajú, a teda strany sa od nich môžu odlíšiť, čomu korešponduje aj úprava realizovaná v týchto zmluvách a Províznom poriadku. Súd prvej inštancie poukázal na záverečné vyúčtovanie, ktoré vypracoval žalobca, súd prvej inštancie sa s

ním bez ďalšieho stotožnil, žalobe vyhovel a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa a nasl. .

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že zmluva o finančnom sprostredkovaní vo všetkých predložených trov zneniach bola uzatvorená podľa . Predmetné zmluvy svojim obsahom zodpovedajú definícií Zmluvy o obchodnom zastúpení, keďže jeho činnosťou dochádzalo k uzatváraniu zmlúv s vopred neurčeným okruhom klientov s cieľom uzavretia vopred neurčeného počtu obchodov vymedzených druhovo. Čo sa týka tvrdenia, že došlo k ukončeniu viacerých poistných zmlúv a vznikol nárok na vrátenie provízie, žalobca bol povinný zdokladovať za akých okolností sa tak stalo, inak mu nemôže pripísať zodpovednosť za tieto ukončenia. Ďalej tvrdí, že o tom, že pokiaľ ukončím Zmluvu o finančnom sprostredkovaní do dvoch rokov, musím adaptačnú províziu vrátiť žalovaný vôbec nevedel, pri podpise zmluvy nevidel žiadne provízne podmienky ani prílohy, o ktorých sa píše v žalobe. Na konci zmluvy o finančnom sprostredkovaní je síce spomenutá príloha - vnútorné predpisy, ale ide o tak neurčito pomenované písomnosti, že sa môže jednať o čokoľvek v neobmedzenom množstve. Aj konajúci sudca vyslovil pochybnosti nad záväznosťou minimálne Prílohy pojednávajúcej o adaptačnej provízii, keďže sa jedná o prezentáciu zo Stretnutia regionálnych riaditeľov, F. F. 07.05.2013. Podľa žalovaného nárok na vyplatenie provízie vznikol momentom obstarania príležitosti na uzavretie obchodov, ktoré aj reálne uzavreté boli. Preto nárok na vrátenie vyplatenej provízie nezodpovedá predmetu takto dohodnutej činnosti. Nesúhlasí s vrátením tzv. adaptačnej provízie, keďže zakladá právo žalobcu na požadovanie vrátenia vyplatených provízií bez nadväznosti na jeho konanie, čo sa uzavretých obchodov týka. Naviac povinnosť vrátiť adaptačnú províziu mu známa nebola. Poukazuje tiež na motivačnú províziu definovanú v čl. IV., ako odmenu za vykonávanie obchodnej činnosti, ak sprostredkovateľ riadne a včas plní všetky povinnosti súvisiace s vykonávaním obchodnej služby. Tvrdí, že na jej vyplatenie mu vznikol nárok za vykonanú činnosť a jej vrátenie naviazané iba na dobu zotrvania v zmluvnom vzťahu so žalobcom je podmienkou v neprospech obchodného zástupcu. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňuje, že žalobca má v Zmluve, ako aj vo vnútorných predpisoch jasne a zrozumiteľne špecifikované podmienky zániku nároku na ponechanie si tej-ktorej provízie. Žalovaný sa snaží vyvolať dojem spočívajúci v tom, že podmienky nároku na vrátenie akéhokoľvek druhu provízie nebolo stranami dohodnuté. Žalovaný bol v postavení podnikateľa podľa osobitného zákona, ktorým je , je zodpovedný za vlastné konanie, vystavuje sa podnikateľskému riziku a v prípade, že by o niektorých ním namietaných podmienkach nemal vedomosť (žalobca však trvá na tom, že o nich žalovaný vedel), nemal vstúpiť do obchodnoprávneho záväzku. Podpisom v Zmluve o finančnom sprostredkovaní žalovaný potvrdil, že sa oboznámili s vnútornými predpismi a podmienkami v nich dojednanými.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len ), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď zároveň sa súd prvej inštancie nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, vo vzťahu medzi stranami sporu bola po prvýkrát uzatvorená Zmluva o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent - finančný sprostredkovateľ dňa 04.02.2013, v poradí druhá takto označená zmluva bola uzatvorená dňa

01.01.2014 a napokon tretia zmluva o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent bola stranami konania uzatvorená dňa 01.03.2014.

8. Podaním z 23.05.2014 doručeným žalobcovi dňa 03.06.2014, žalovaný požiadal o zrušenie zápisu v registri, podregister poistenia alebo zaistenia, zoznam viazaných finančných agentov, ktorý je vedený Národnou bankou Slovenska, žalobca túto žiadosť akceptoval a oznámil, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi pre pozíciu viazaný finančný agent - finančný sprostredkovateľ bola ukončená ku dňu 03.06.2014.

9. Ust. § ukladá povinnosť posúdiť zmluvy ako zmluvné typy upravené v hlave II. , ak obsah práv a povinnosti dohodnutý zmluvnými stranami zahŕňa podstatné znaky niektorého zo zmluvných typov. Pojmové znaky zmluvného typu sú označené ako podstatné časti zmluvy a predstavujú základne kvalifikačné kritérium pre posúdenie, či konkrétnu zmluvu možno považovať za zmluvný typ upravený . Na základe uvedeného je možné medzi zmluvnými stranami uzatvoriť zmluvu, ktorá je zmluvným typom upraveným v alebo môže byť uzatvorená podľa iného právneho predpisu, prípadne sa môže jednať o zmluvu nepomenovanú. To znamená, že dohoda o podstatných častiach zmluvy nie je nevyhnutná na platnosť zmluvy, vyžaduje sa však ako kvalifikačné kritérium zmluvného typu.

10. Súd prvej inštancie je povinný posúdiť jednoznačným spôsobom, aký typ zmluvy bol uzatvorený medzi stranami sporu, a to s ohľadom na obsah zmlúv vyššie spomínaných, ktoré účastníci týchto právnych úkonov uzatvorili. Medzi stranami pritom nie sporné, že tieto právne úkony spĺňajú klasifikačné kritérium pre posúdenie zmlúv ako zmluvných typov upravených .

11. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou žalovaného v zmysle tom, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal jednotlivými žalobcovými nárokmi uplatnenými v žalobe. Zo žaloby vyplýva, že žalobca žiada vrátiť alikvotnú časť vyplatených provízií z dôvodu, že došlo k ukončeniu poistných zmlúv z dôvodu neplatenia poistného, resp. výpovede zmluvy a zároveň si uplatnil aj právo na vrátenie vyplatenej adaptačnej provízie v sume 1.800,- eur, keďže žalovaný nezotrval v zmluvnom vzťahu po dobu dvoch rokov od uzatvorenia zmluvy, ako aj vrátenie motivačnej provízie (akcie/súťaže) vo výške 600,- eur. Nie je pritom zrejmé, či proti takto žiadaným sumám žalobca započítal vo vzťahu k žalovanému pohľadávku plynúcu z garančného fondu a z čoho teda má pozostávať žiadaná suma 4.160,13 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení neuvádza, že ide o dva samostatné nároky žalobcu uplatnené jednou žalobou, v dôsledku čoho sa ani nevysporiadal s charakterom jednotlivých práv a ich právnym posúdením.

12. Čo sa týka tzv. získateľných provízií, javí sa, že tieto je potrebné posúdiť podľa - , keďže sa jedná o odmenu za činnosť obchodného zástupcu pre zastúpeného. Ust. , ktorým implementoval do slovenského právneho poriadku obsah Smernice Rady č. 86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov, týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov, pričom ust. implementovalo čl. 11 predmetnej smernice. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C - 48/16 vyplýva, že článok 11 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas. V bode 47 Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že skutočnosť, že zmluva o obchodnom zastúpení ukladá zástupcovi povinnosť vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade, že zmluva uzavretá medzi zastúpeným a treťou osobou sa zrealizuje iba čiastočne, nemožno v zásade považovať za „odchýlenie v neprospech obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 3 Smernice č. 86/653. Naopak, táto povinnosť je v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 1 a 2 tejto smernice. V ďalšom obsahu odôvodnenia predmetného rozhodnutia Súdny dvor konštatoval, že článok 11 ods. 1 prvá zarážka Smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že nárok na províziu obchodného zástupcu môže zaniknúť tiež v prípade, ak zmluva uzavretá medzi zastúpeným a treťou osobou sa čiastočne realizuje. Je však potrebné spresniť na jednej strane, že povinnosť vrátiť províziu musí byť striktne primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy. Povinnosť vrátiť pomerne vyššiu časť provízie, než bol rozsah nerealizovanej zmluvy, by v skutočnosti predstavovala odchýlenie v neprospech zástupcu, ktoré článok 11 ods. 3 Smernice 86/653 zakazuje.

13. Vzhľadom na uvedené závery bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či žalobcom uplatnený nárok na vrátenie alikvotnej časti získateľných provízií je v súlade s ust. a zároveň v súlade s výkladom čl. 11 Smernice č. 86/653/EHS, ktoré podal Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C - 48/16.

14. Čo sa týka samotného žalobcom uplatneného práva na vrátenie vyplatených získateľných provízií a ich výšky, odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca síce v žalobe uviedol, že si tento nárok uplatňuje, v žalobe bližšie špecifikovaný nie je, a teda nie je zrejmé, z ktorých zrušených zmlúv si žalobca uplatňuje vrátenie alikvotnej časti získateľných provízií, z akého dôvodu došlo k zániku zmlúv s poukazom na ustanovenie vnútorných predpisov, ktoré upravujú konkrétnu rozväzovaciu podmienku, v dôsledku ktorej dochádza k zániku nároku na vyplatenú províziu, teda neuviedol relevantné hmotnoprávne skutočnosti, na základe overenia ktorých by bol súd spôsobilý vo veci meritórne rozhodnúť. Žalobca tiež neuviedol spôsob, akým dospel ku konkrétnej výške alikvotnej časti získateľnej provízie, ktorú žiada vrátiť.

15. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie so zdôraznením, že pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, teda dokázala pred súdom pravdivosť tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. Relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia by mali byť obsiahnuté v žalobe, resp. v replike a duplike. Skutkové tvrdenia žalobcu v zmysle ust. sú prostriedkami procesného útoku. Súdy v prípade, ak stranami uvádzané skutočnosti nie sú postačujúce na rozhodnutie vo veci, môžu podľa požiadať strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie dať žalobcovi na vedomie potrebu špecifikácie ním uplatneného práva na vrátenie získateľných provízií s tým, že javí sa ako žiadúce konkrétne uviesť označenia zmlúv, ktoré boli zrušené, s označením dňa ich uzavretia, aj dňa zrušenia týchto zmlúv, dôvodu ich zrušenia s označením internej normy žalobcu, ktorá upravuje právo na vrátenie alikvotnej časti pre konkrétne zrušenie zmluvy a zároveň spôsob výpočtu výšky jednotlivých nárokov na vrátenie alikvotných častí provízií.

16. Čo sa týka žalobcom uplatneného práva na vrátenie vyplatenej adaptačnej provízie a motivačnej provízie, s týmito sa súd prvej inštancie vyporiadal len ako s celkovým nárokom žalobcu na vrátenie provízie. Žiadané vrátenie týchto provízií je však potrebné právne posúdiť, teda je nevyhnutné sa najskôr vyporiadať s tým, či tento nárok svojim charakterom predstavuje nárok na vrátenie provízií podľa alebo ide o iné „nepomenované“ dojednanie zmluvných strán obsiahnuté v zmluve o obchodnom zastúpení, na ktoré sa viaže rozväzovacia podmienka podľa v spojení s , keďže právny úkon je nevyhnutné posudzovať podľa jeho obsahu. Vzhľadom na prijaté právne závery bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa aj tou skutočnosťou, či vrátenie plnej sumy vyplatených provízií (adaptačnej a motivačnej) nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom podľa za situácie, keď je zrejmé, že žalovaný nezotrval v zmluvnom vzťahu so žalobcom po celú určenú dobu 24 mesiacov a v tejto súvislosti strany konania uzatvorili tri po sebe nasledujúce zmluvy o finančnom sprostredkovaní pre pozíciu viazaný finančný agent. Súd prvej inštancie zváži, či nie je potrebné vykonať vlastný výpočet alikvotnej časti týchto provízií so zreteľom na dĺžku trvania zmluvného vzťahu medzi stranami konania (do pozornosti rozsudok KS Prešov, sp. zn. , uznesenie KS Prešov, sp. zn. ).

17. Čo sa týka postupu odvolacieho súdu v súlade s , je potrebné konštatovať, že odborná a právna verejnosť zaujala k predmetnému ustanoveniu názor, že výkladom je potrebné dospieť k záveru, že povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia a vrátení veci na nové rozhodnutie bude možné aplikovať iba vtedy, ak prvé zrušené rozhodnutie bolo rovnakej procesnej povahy (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. , Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1306 s.). V prejednávanom prípade však súd prvej inštancie po prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného ( ), neprihliadal na zistený skutkový stav a týmto rozhodnutím len sankcionoval žalovaného za nesplnenie povinností určených . Preskúmavaným v poradí druhým rozhodnutím súd prvej inštancie o veci už meritórne rozhodol podľa a nasl. . Tieto rozhodnutia sú teda inej procesnej povahy, každé z nich je možné vydať za splnenia odlišných procesných situácií, sú upravené odlišnými normami, odôvodnenie predmetných rozhodnutí obsahuje odlišné náležitosti a taktiež odlišne je upravená aj možnosť podania oprávneného prostriedku proti týmto rozhodnutiam.

18. Za situácie, že súd prvej inštancie, pokiaľ ide o predmetnú vec, dôsledne neskúmal skutočnosti relevantné na posúdenie žalobcom uplatnených nárokov, jeho záver o tom, že v predmetnom prípade došlo k naplneniu dôvodu zániku nároku na províziu obchodného zástupcu sa javí ako predčasný. Nesprávny procesný postup viedol k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd preto rozsudok zrušil postupom podľa , a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa . Uplatnené odvolacie dôvody poukazujúce na nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci sú v danom štádiu opodstatnené.

19. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať podľa vyššie uvedených intencií a následne vec právne posúdi a opätovne rozhodne o uplatnenom nároku ( ). V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).