Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-62-2024.pdf
PDF · 119.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/62/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Aleny Mikovej v správnom spore žalobcu: A. B., C. XX, D., E. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, zást. advokát JUDr. Jozef Barabás, Letná 45, Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1. I. B., J. XX, K., nar. X.XX.XXXX a 2. H. B., L. E. XXXX, C., nar. XX.X.XXXX, zást. oboch advokát JUDr. Tomáš Tauber, Stará cesta 6, Spišská Nová Ves, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 8C/70/2021 - 241 z 21. februára 2024
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom určujúcom výroku, že dôvody vydedenia nie sú dané, ako aj vo výroku o trovách konania.
Žalobcovi proti žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, na ktoré plnenie žalovaní 1 a 2 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví určil, že dôvody vydedenia žalobcu ako syna poručiteľky M. B., N. K., posledné bydlisko C. XX, D., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, uvedené v listine označenej ako závet a listina o vydedení, spísanej vo forme notárskej zápisnice z 25.5.2018, sp. zn. N 301/2018, Nz 16944/2018 neexistovali a nie sú dané. Žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia, že matka žalobcu na notárskom úrade vo forme notárskej zápisnice 25.5.2018 spísala o. i. aj listinu o vydedení, ktorou vydedila žalobcu ako svojho syna a výslovne určila, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na jeho potomkov. Dôvodom vydedenia bolo, že žalobca o poručiteľku trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, neposkytuje jej pomoc, ktorú od neho ako od syna možno požadovať, nekomunikuje s ňou, napriek tomu, že žijú v jednom dome, jediný kontakt s ňou realizuje, len keď žalobca niečo potrebuje, nezaujíma sa o ňu, neblahoželá jej pri sviatkoch, slovne ju napáda a nadáva jej, niekoľkokrát ju fyzicky napadol, pričom v jednom prípade musela vyhľadať ošetrenie u lekára, žalobca jej neposkytuje žiadnu pomoc napriek tomu, že túto pomoc vzhľadom na svoj vek ona potrebuje, pričom túto pomoc jej poskytujú ostatné deti (žalovaní – pozn. odvolacieho súdu), žalobca svojím správaním poručiteľke komplikuje život, prisvojuje si veci, potraviny, financie a nezaujíma sa o jej zdravotný stav, pričom tento stav trvá viac ako 3 roky (2015 - 2017). Ďalej zistil, že (i) ešte 3.5.2013 poručiteľka žalobcovi zaslala výzvu, aby si vybudoval vlastné prípojky elektriny, vody a plynu, ako aj vlastný vchod do domu, s čím žaloba argumentujúc sústavnými nedorozumeniami medzi ním a poručiteľkou, súhlasil; (ii) žalobca ešte 5.10.2015 tvrdil, že poručiteľka ho zbila palicou, pichla ho nožom do hrudnej kosti a škrtila jeho manželku, vypla plyn a vykurovala elektrickými ohrievačmi, aby žalobca sa nedoplatil, (iii) následne svoju polovicu domu poručiteľka prepísala na žalovaných a proti žalobcovi
podala žalobu o vrátenie daru; (iv) v septembri 2016 poručiteľka bola ošetrená na chirurgii z dôvodu napadnutia žalobcom; (v) v r. 2016 - 2017 poručiteľka navštevovala psychiatra, pretože trpela depresiami z dôvodu disharmonického spolužitia so žalobcom; (vi) susedy D., O., M. a P. k starostlivosti žalobcu o poručiteľku sa vyjadrovali kladne, podľa nich žalobca v r. 2015 - 2021 o poručiteľku sa ukážkovo staral, zabezpečoval jej nákupy, lekársku starostlivosť a bol jej oporou až do jej smrti.
3. Prihliadajúc na dôvody vydedenia ustanovené v §469a ods. 1 písm. a) a písm. b) o. z. a neposudzujúc izolovane len správanie žalobcu k matke, ale aj správanie poručiteľky k synovi, voči ktorému táto mala výhrady, zazlievala mu jeho lenivosť, nedostatočnú starostlivosť o nehnuteľnosť, nezáujem osamostatniť sa, ako i požívanie alkoholu, konštatoval, že celkovo z postoja poručiteľky a jej právnych krokov, ktoré táto v neprospech žalobcu urobila, jednoznačne vyplynulo, že táto voči žalobcovi bola oveľa kritickejšia a od neho vyžadovala viac, ako od svojich ostatných dvoch synov, pričom jej nároky voči nemu vyústili až do napätých a vyhrotených situácií, dokonca do fyzických útokov, že táto žalobcovi vulgárne nadávala a polámala na ňom palicu, pričom k zhoršeniu vzťahov medzi nimi prispeli tak problémy spôsobené pokročilým vekom poručiteľky, ako aj generačné problémy či problémy spôsobené správaním sa žalobcu a jeho neprispôsobivou povahou. Konštatoval preto, že vzťahy medzi žalobcom a jeho matkou boli dlhodobo narušené a takto konštatoval, že nielen žalobca sa nesprával ku svojej matke štandardne, ale že neštandardným zároveň bolo aj to, že poručiteľka ako matka žalobcu slovne aj fyzicky útočila tak na žalobcu, ako aj na jeho manželku. S týmto odôvodnením napriek tomu, že vzťahy medzi žalobcom a poručiteľkou nesporne mali napätý charakter, uzavrel, že to nebolo možné pripísať len na vrub žalobcu a že v dôsledku toho na žalobcu, ako aj na jeho potomkov nemôžu dopadnúť následky vydedenia, a to tobôž nie, ak, ako aj v danom prípade, na spolužitie matky a žalobcu zle vplývala nevraživosť medzi ním a jeho bratmi (žalovaní), ktorí svoju matku vo vzťahu k žalobcovi negatívne ovplyvňovali. Zároveň prihliadol aj na to, že (i) nesporne problémové spolužitie poručiteľky so žalobcom v konečnom dôsledku nebolo také vyhrotené, aby prinútilo či už poručiteľku odsťahovať sa od žalobcu alebo žalovaných, aby situáciu nejako riešili a tak poručiteľka žiť v spoločnom dome so žalobcom a jeho rodinou zostala, aj keď už bola na ich pomoc úplne odkázaná, a to až do svojej smrti, ako aj na to, že (ii) poručiteľka v čase urobenia prejavu vôle žalobcu vydediť (25.5.2015) nebola odkázaná na pomoc iných, a teda ani na pomoc žalobcu, nakoľko, ako jednoznačne vyplynulo z výpovedí a vyjadrení oboch žalovaných v konaní, ich matka v tom čase bola plne sebestačná, zdravotne plne spôsobilá, pri plnom vedomí a bez vážnych zdravotných problémov, žalovaný 1 dokonca sa vyjadril, že matka mala dôstojné podmienky na život. S týmto odôvodnením preto uzavrel, že neposkytnutie potrebnej pomoci poručiteľke v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch žalobcom ako dôvod vydedenia v čase spísania listiny o vydedení poručiteľkou, ktorá takúto pomoc ani nepotrebovala a túto od žalobcu ani nepožadovala, nebol daný.
4. Vzhľadom na to, že žalobca dostatočne preukázal, že v čase podľa obsahu spísania listiny o vydedení relevantnom o matku tak on, ako aj jeho manželka záujem javili, aktívne sa s ňou kontaktovali a v konečnom dôsledku ju doopatrovali, jeho manželka mala prehľad o jednotlivých odborných a ošetrujúcich lekároch poručiteľky, o liekoch, ktoré táto užívala, zabezpečovala jej stravu, sprevádzala ju k jednotlivým lekárom, proti čomu nemali výhrady ani samotní žalovaní, pričom už aj zo samotnej skutočnosti, že poručiteľka žila so žalobcom a jeho rodinou v jednom dome a denne s ním prichádzala do kontaktu, vyvodil, že ich vzťah objektívne nemohol naplniť znaky dlhodobého až trvalého nezáujmu žalobcu o poručiteľku, a teda že ani druhý dôvod vydedenia v čase spísania spornej listiny neexistoval, keďže o trvalom nezáujme žalobcu o poručiteľku by bolo možné hovoriť, len pokiaľ by sa žalovaný ani minimálne nezaujímal o život, zdravie, či potreby poručiteľky, čo žalovanými v konaní nebolo preukázané.
5. Výpoveď svedkyne Randýsovej vyhodnotil ako nedôveryhodnú s odôvodnením, že táto o svojom poslednom kontakte s poručiteľkou, ktorý sa uskutočnil v čase, keď tá už bola ťažko chorá, vypovedala, že menovaná vážne chorá nebola, podľa svedkyne poručiteľka mala len dvoch synov a nepravdivo tvrdila, že poručiteľka spáchala samovraždu a ďalej vypovedala, že nákupy, obedy, ako i starostlivosť o poručiteľku zabezpečil žalovaný 1, hoci ten sám vypovedal, že žalobca spolu s manželkou boli tí, čo pre matku zabezpečili dobré podmienky a uzavrel, že informácie svedkyne o živote poručiteľky vzhľadom na vzdialenosť jej bydliska od bydliska poručiteľky, ako i jej pokročilý vek, boli skreslené.
6. S odôvodnením, že napätosť vzťahov medzi žalobcom a poručiteľkou potvrdil aj samotný žalobca, ako aj jeho manželka, zamietol vykonanie dôkazu prehratím nahrávok hlasu urobených za života poručiteľky, ktorých prepis do písomnej podoby žalovaní na požiadanie súdu zabezpečili, pričom priznali, že vyhotovené prepisy nie sú autentické, nakoľko neprepisovali celú nahrávku, ale len vypichli
určité časovo ohraničené pasáže, pri prehratí ktorých súd zistil, že ani u týchto nebolo prepísané ich celé znenie, pričom časť nahrávok bola zrealizovaná až po spísaní listiny o vydedení, vykonanie navrhovaného dokazovania prehratím týchto zvukových záznamov nepripustil a ani na ne preto neprihliadol. Navrhované dokazovanie výsluchom svedkýň D., P., M. a O. nevykonal s odôvodnením, že ich výsluch by nemal vplyv na rozhodnutie súdu a nezvrátil by jeho stanovisko.
7. Pri svojom rozhodovaní nenechal bez povšimnutia ani fakt, že vzťahy medzi poručiteľkou a žalobcom sa vyhrotili po tom, čo žalovaní, ktorí mali svoje spoluvlastnícke podiely v dome, v ktorom žil žalobca s poručiteľkou, od poručiteľky, ako aj od žalobcu požadovali peniaze tak za opravu fasády, ako aj na to, aby ich žalobca vyplatil a ktorí poručiteľku stavali do pozície, v ktorej táto na žalobcu zvyšovala hlas, útočila na žalobcu a stále od neho požadovala peniaze pre žalovaných, pričom úkon vydedenia urobený poručiteľkou bol situovaný práve do obdobia zhoršovania vzťahov medzi súrodencami navzájom, pričom aj vo vyjadreniach žalovaných v konaní jednoznačne dominovali ich majetkové nároky smerom k žalobcovi, ktoré postavili aj nad potreby svojej matky. Skonštatoval pritom, že žalovaným, ak mali také vážne výhrady voči správaniu sa žalobcu k poručiteľke, nič pritom nebránilo, aby sa obrátili na patričné úrady, alebo aby si matku zobrali do svojich domácností, tam sa postarali o ňu a dochovali ju.
8. Z týchto dôvodov, keďže dôvody neposkytnutia potrebnej pomoci a trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu žalobcu o poručiteľku ako dôvody uvedené v listine o vydedení vyhodnotil ako nepravdivé a neobjektívne, žalobe v tejto často preto vyhovel.
9. Pretože notárska zápisnica z 25.5.2018 vo zvyšku zároveň bola aj závetom, žalobu o určenie neplatnosti závetu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v tomto sporovom konaní, v ktorom nemohol rozhodovať ani o dedičskom práve žalobcu ako zákonného dediča po poručiteľke ako zákonného dediča v prvej skupine.
10. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil čiastočným úspechom v spore tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaných (§255 ods. 2 CSP).
11. Proti tomuto rozsudku žalovaní podali odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu predovšetkým vytýkali porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku jeho nesprávneho procesného postupu nevykonaním nimi navrhnutého dôkazu prehratím predložených zvukových nahrávok, ktorých prepis síce nebol úplný, ale z prehratia celých nahrávok v konaní by bolo zrejmé, že vzťahy medzi žalobcom a poručiteľkou boli napäté a že boli dôvody na vydedenie žalobcu.
12. Súdu tiež vytkli, že vôbec sa nezaoberali listinou o vydedení a dôkazmi, ktoré boli k nej priložené, a to najmä čestným vyhlásením svedkyne, ktoré bolo zasielané notárovi, ktorý listinu o vydedení spísal, pričom tento dôkaz bol z doby, ktorá zodpovedala času vydedenia. Podľa odvolateľov v podstate aj samotný žalobca, ako aj jeho manželka zhodnotili, že vzťahy s poručiteľkou neboli dobré a z dokazovania podľa nich vyplynulo, že žalobca nebol oprávneným dediť po poručiteľke z dôvodov popísaných v listene o vydedení. To, že v niektorých a možno aj v mnohých činnostiach poručiteľka bola samostatná, podľa odvolateľov neznamenalo, že by pomoc nepotrebovala, keďže už len z dôvodu, že bola chorá a postaršia, vyžadovala určitú opateru, možno nie takú intenzívnu, no napriek tomu sa jej tejto zo strany žalobcu nedostávalo. Poručiteľka podľa odvolateľov nemala zabezpečený riadny hygienický štandard, okolie domu, v ktorom bývala so žalobcom, bolo neupravené. Súd podľa odvolateľov riadne nevykonal a ani nevyhodnotil ani lekárske správy potvrdzujúce zdravotný stav poručiteľky, z ktorých tento by zistil, v akom zdravotnom stave poručiteľka bola a akú starostlivosť tento si vyžadoval a tak by tomu aj prispôsoboval svoje otázky za účelom zistenia, či sa jej táto starostlivosť zo strany žalobcu aj dostávala.
13. Podľa odvolateľov to, ako hrubo a arogantne žalobca sa správal k poručiteľke, dokazujú jednotlivé výpovede ich samých, ako aj výpoveď svedkyne N., ktorú podľa nich v mnohom treba chápať obrazne a v prenesenom význame, v kontexte, a nie doslovne a preto poskytli vysvetlenie, čo bolo potrebné rozumieť a ako bolo potrebné chápať to, keď táto vypovedala, že poručiteľka mala dvoch synov, vzala si život, spáchala samovraždu.
14. Odvolatelia súdu ďalej vytýkali, že hoci to žalovaní požadovali, nevyžiadal si oznámenie z polície, ktoré na žalobcu podala poručiteľka a že tiež náležite neskúmal, že poručiteľka vrátenie daru od žalobcu
žiadala súdnou cestou, čo rovnako bolo dôkazom negatívneho vzťahu medzi žalobcom a poručiteľkou. Na druhej strane odvolatelia nepopreli, že žalovaný 1 v konaní sa vyjadril, že poručiteľka mala dôstojné podmienky na život, ale tvrdili, že aj keby mala ideálne upratané a stále navarené, to ešte neznamená, že mala pokoj, naopak stále bola v strese, nervózna, pričom tieto stavy preukázateľne jej vyvolával žalobca. Súd podľa odvolateľov napokon nezohľadnil, že medzi žalobcom a poručiteľkou vznikali konflikty, čo vo svojej výpovedi potvrdila aj samotná manželka žalobcu, pričom poručiteľka so žalovanými takéto konflikty nemala a nevypovedala o nich ani manželka žalobcu. Zároveň netvrdili, že boli ideálnymi synmi, ale v porovnaní so žalobcom neboli konfliktní a majetnícki voči svojej matke, z ktorého dôvodu táto žalobcu požiadala o vrátenie daru a aj ho vydedila.
15. Žalobca, ktorého zástupcovi odvolanie protistrany bolo doručené 10.4.2024, nevyužil svoje právo a k tomuto v konaní písomne sa nevyjadril. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
17. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP preto ho potvrdil.
18. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 19.11.2025 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 11.11.2025 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).
19. Odvolanie žalovaných nesmerovalo proti zamietavému výroku ktorý preto nadobudol právoplatnosť a z toho dôvodu nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol preto iba vyhovujúci výrok o učení, že dôvody vydedenia nie sú dané, ako aj závisiaci výrok o trovách konania (§367 CSP).
20. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. a) (neboli splnené procesné podmienky), písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm. d) (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam), písm. g) (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) a písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto neboli naplnené.
21. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a rozsudok aj náležite odôvodnil. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
22. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, dostatočne zrozumiteľný, určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi vzťahujúcimi sa na určovací výrok napadnutého rozsudku, že dôvody vydedenia nie sú dané, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Naopak odvolací súd s týmito dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie sa
stotožnil v plnom rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej veci spolu so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto, ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované, odkázal, ako na jemu vlastné dôvody určujúceho rozsudku, že dôvody vydedenia žalobcu ako syna poručiteľky touto uvedené v listine z 25.5.2018 o jeho vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice, nie sú dané.
23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľov, odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody.
24. Z obsahu spisu je zrejmé, že po poručiteľke M. B., N. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX ako dedičia zo zákona prichádzajú do úvahy synovia poručiteľky, a to žalobca A. B. a žalovaní I. B. a H. B.. Poručiteľka pred smrťou zanechala vo forme notárskej zápisnice zriadenú listinu z 25.5.2018 označenú ako závet a listina o vydedení, podľa ktorej poručiteľka žalobcu vydedila (s dôsledkami vydedenia vzťahujúcimi sa aj na jeho potomkov) a závetom všetok svoj majetok odkázala obom svojím synom ako závetným dedičom, ktorí v tomto sporovom súdnom konaní vystupovali v procesnej pozícii žalovaných. Notár ako súdny komisár prejednávajúci dedičstvo po poručiteľke (8D/32/2021) žalobcu odkázal na uplatnenie jeho dedičského práva v sporovom súdnom konaní, v lehote počítanej od právoplatnosti uznesenia, v dôsledku čoho, pretože žalobca v zmysle tohto pri podaní žaloby v tejto sporovej veci postupoval, medzi dedičmi poručiteľky bolo preto sporným, či žalobcovi dedičské právo po matke patrí alebo nie, keďže v tomto sporovom súdnom konaní žalobou na súde tento sa domáha určenia, že dôvody jeho vydedenia nie sú dané. Z dôvodu, že súdny komisár v konaní o dedičstve po poručiteľke postupoval podľa §194 ods. 1 CMP a konanie o dedičstve po tejto prerušil a žalobcu odkázal na podanie žaloby o určenie svojho dedičského práva, naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v danom prípade nebolo potrebné preukazovať. Bolo totiž nepochybné, že predmetná žaloba je procesne prípustná, keďže žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ako i neistoty v jeho právnom postavení. Spornosť dedičského práva žalobcu v konaní o dedičstve nastala pritom bez ohľadu na postoj ostatných dedičov v konaní, a to najneskôr momentom uplatnenia dedičského práva žalobcu ako neopomenuteľného dediča po poručiteľke v tomto sporovom konaní, nakoľko vôľa poručiteľky vyjadrená v listine o vydedení nemôže byť zmarená ani prípadným súhlasným prejavom vôle dedičov nestotožňujúcich sa s vydedením žalobcu, t. j. že zákonné podmienky vydedenia nie sú dané (čo však nie je prípad posudzovanej veci).
25. Zo 40. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú všetky dôvody, pre ktoré súd sa odmietol vecne zaoberať žalovanými v konaní predkladanými tak samotnými nahrávkami, ako i ich prepismi do písomnej podoby (napätosť vzťahov medzi žalobcom a poručiteľkou potvrdil tak žalobca, ako aj samotní žalovaní a nebol preto dôvod túto nespornú skutočnosť preukazovať nahrávkami, prepisy nahrávok neboli autentické, časť nahrávok bola zrealizovaná v bezpredmetnom čase po spísaní listiny o vydedení). Dôvodom nevykonania navrhovaného dokazovania prehratím predložených dôkazov nebola preto len odvolateľmi zmienená skutočnosť, že prepisy týchto nahrávok do písomnej podoby neboli úplné či autentické a odvolatelia preto márne namietali, že ani nebolo ich povinnosťou ich prepisy vyhotoviť, ako to na nich súd požadoval, a že súd tieto nahrávky mohol ako dôkaz vykonať ich vypočutím bez ďalšieho. V tejto súvislosti podstatným však je, že žalovaní vykonaním tohto nimi navrhnutého dôkazu vypočutím sporných nahrávok mienili preukázať, ako to namietali aj v odvolaní jednak, že vzťahy medzi poručiteľkou a jej synom A., ktorého vydedila, boli napäté a jednak, že tu boli dôvody na jeho vydedenie. Samotná napätosť vzťahov medzi poručiteľkou a žalobcom v konaní spornou však nebola, z tohto hľadiska išlo preto o bezpredmetné dokazovanie a dôkazy, keďže žalovaní nimi chceli preukazovať skutočnosti, ktoré v konaní neboli sporné. Pokiaľ išlo o samotnú existenciu dôvodov vydedenia, aj v tomto smere išlo o dokazovanie bezpredmetné, keď súd prvej inštancie správne totiž uzavrel a prihliadal na to, že v danom prípade nielen žalobca ako syn ku svojej matke, sa nesprával štandardne, ale aj jeho matka tak slovne, ako aj fyzicky útočila na svojho syna, ktorého následne vydedila, takže ani ich neštandardný vzťah a správanie žalobcu, ktorý (by) vyplynul z predmetných nahrávok, by nebolo možné pripísať výlučne na vrub len žalobcovi, na ktorého preto nemôžu dopadnúť dôsledky vydedenia.
26. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu podľa
zákona inak patrilo. Pokiaľ subjekt právnych vzťahov (v súdenej veci poručiteľka) využije svoje zákonné oprávnenie vydediť niektorého z potomkov, princíp legitímnych očakávaní neznamená, že táto jeho vôľa nemôže byť nikým napadnutá a spochybnená. Zodpovedá preto princípu legitímnych očakávaní, že vydedený potomok využije svoje zákonné oprávnenie a namietne „neplatnosť vydedenia“. Následne (všeobecný sporový) súd je tým orgánom, ktorý v konkrétnostiach prípadu posúdi argumenty a protiargumenty dotknutých strán. Ak listina o vydedení spĺňa zákonné formálne náležitosti ustanovené v §469a ods. 3 o. z., je potrebné vychádzať z toho, že zákonné predpoklady pre vydedenie splnené boli a vtedy je na vydedenom, aby preukázal opak a v tom prípade na základe právoplatného rozhodnutia bude určené, že dôvody pre vydedenie žalobcu poručiteľom uvedené v listine o vydedení nie sú dané a inak platná listina v tomto smere stratí účinnosť. V danom prípade bolo preto na žalobcovi v tomto sporovom konaní preukázať, že dôvody jeho vydedenia nie sú dané, a nebolo pritom povinnosťou žalovaných preukazovať, že dôvody vydedenia žalobcu poručiteľkou dané predsa len boli a ich existenciu dokazovať ich vyhľadávaním vo zvukových nahrávkach prejavov osobnej povahy poručiteľky, keďže existencia dôvodov vydedenia ani nemôže byť predmetom dokazovania, ale tieto v listine o vydedení musia byť formulované vecne natoľko konkrétne a nezameniteľne s inými, aby nemohli vznikať pochybnosti, čo konkrétne malo byť dôvodom vydedenia daného potomka poručiteľky. Inak by to pre dedičov, ktorí vydedení neboli, umožňovalo neprípustne dotvárať poslednú vôľu poručiteľky a napasovať z jej života a zo života vydedeného potomka taký konkrétny dôvod jeho vydedenia, aký by ako platný dôvod vydedenia v súdnom spore nakoniec aj mohol obstáť, ako sa o to v tomto sporovom konaní usilovali aj žalovaní. Čo i len čiastočná absencia dostatočne konkrétnych skutkových dôvodov vydedenia nie je však nahraditeľná vykonaním dokazovania, pretože jeho výsledky nemôžu s istotou preukázať dôvod, pre ktorý poručiteľ potomka vydediť skutočne chcel, pričom platnosť vydedenia, vzhľadom na závažnosť jeho účinkov pre neopomenuteľného dediča a prípadne aj pre jeho potomkov, nemôže byť preto postavená na dohadoch a domnienkach (ale ani len na presvedčení) dedičov, pre ktorých vydedenie žalujúceho dediča je na prospech.
27. Vzhľadom na to, ako v konkrétnom prípade poručiteľka formulovala dôvody vydedenia žalobcu, že ten trvalo, v danom prípade viac ako tri roky, o ňu neprejavuje opravdivý záujem, ako potomok by prejavovať mal, pretože s ňou nekomunikuje, kontaktuje ju len, keď niečo potrebuje, nezaujíma sa o ňu, o jej zdravotný stav, nezablahoželá jej, nadáva jej a napadol ju aj fyzicky, zo strany žalobcu postačovalo, aby preukázal, že uvedené pravdivé nie je, prípadne že medzi poručiteľkou a ním ako jej potomkom išlo o vzťahy vzájomne narušené, t. j. že nielen on k matke sa správal neprípustne, ale že práve naopak aj matka k nemu ako k svojmu synovi sa správala neprípustne, čo v danom prípade medzi stranami sporným nebolo. Žalobcom predložené lekárske správy boli relevantné, pokiaľ tieto preukazovali, že manželka žalobcu v relevantnom období vymedzenom v listine o vydedení (tri roky spätne pred 25.5.2018), sprevádzala poručiteľku na lekárske vyšetrenia. Uvedený dôkaz aj sám o sebe, nieto ešte aj v spojení s potvrdzujúcimi tvrdeniami žalovaných postačoval pre správny skutkový záver súdu, že v danom prípade nebolo možné dospieť k záveru o absencii trvalého opravdivého záujmu žalobcu ako potomka o poručiteľku, a to z dôvodu, že v konaní týmito listinnými dôkazmi, ako napokon aj výpoveďou a obsahom písomných podaní samotných žalovaných bolo preukázané, že žalobca prostredníctvom svojej manželky v rozhodnom období rokov 2015 – do mája 2018 poskytoval poručiteľke pomoc a javil záujem o jej zdravotný stav minimálne vo forme sprevádzania poručiteľky na lekárske vyšetrenia a dávkovania jej liekov. Na druhej strane tak žalovaní tvrdili, že v rozhodnom čase do 05/2018 poručiteľka bola plne sebestačná a čulá, ako aj samotná poručiteľka v listine o vydedení uviedla, že potrebnej pomoci sa jej dostávalo a dostáva od jej ostatných detí. Súd prvej inštancie preto aj z tohto hľadiska správne uzavrel, že v danom prípade nebol naplnený dôvod vydedenia ustanovený v §469a písm. b) o. z. Preto pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že súd riadne nevykonal a nevyhodnotil dôkazy, najmä lekárske správy potvrdzujúce zdravotný stav poručiteľky, hoci tieto svoje námietky nijako nekonkretizovali, museli buď myslieť na zdravotný stav poručiteľky v období, ktoré nastalo až po spísaní listiny o vydedení a ktoré preto v tomto sporovom konaní nie je právne relevantné alebo týmito námietkami potom protirečili tomu, čo v konaní sami tvrdili o sebestačnosti, zdravotnom stave poručiteľky a o absencii jej odkázanosti na pomoc iných vôbec, a teda aj výlučne žalobcu v relevantnom čase spísania predmetnej listiny. Poručiteľka 25.5.2018 sama pritom netvrdila, že by bola odkázaná na potrebnú pomoc výlučne zo strany žalobcu, že tohto o potrebnú pomoc prípadne aj požiadala a že tejto sa jej od neho nedostalo. Naopak výslovne uviedla, že pomoc, ktorú vzhľadom na svoj vek potrebuje, poskytnutú má. Ak teda poručiteľka žalobcu ako svojho potomka o poskytnutie potrebnej pomoci ani nepožiadala a ani na ňu nebola odkázaná, keďže tejto sa jej dostávalo od jej ostatných detí, súd prvej
inštancie bezpochyby správne uzavrel, že nemohol byť preto naplnený ani dôvod vydedenia ustanovený v §469a písm. a) o. z.
28. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď pred dožiadaným súdom či písomné čestné vyhlásenie svedka N., táto ani nevypovedala a ani sa nevyjadrovala o tom, čo vnímala vlastnými zmyslami, ale len o tom, čo jej o udalostiach, ktoré sa odohrali, sprostredkovala samotná poručiteľka a ani v jednom prípade nebola preto svedkom udalosti, o ktorej vypovedala alebo sa vyjadrovala a preto bez ohľadu na to, že súd správne vyhodnotil podstatné nezrovnalosti v jej výpovedi, na čo poukázal v 42. odseku svojho odôvodnenia, na jej výpoveď z dôvodu, že ani nešlo o svedka v pravom slova zmysle, nebolo možné prihliadať pri rozhodovaní v tejto veci a hodnotiť ju ani len v prenesenom význame, ako sa toho dožadovali odvolatelia, keďže táto, ako na to správne poukázal aj žalobca vo svojom vyjadrení z 11.5.2023 v spise na č. l. 195, disponuje len sprostredkovanými informáciami, ktoré boli odrazom subjektívneho vnímania nebohej poručiteľky, a nie informáciami o objektívnej realite, ktorú by táto ako svedok bezprostredne vnímala svojimi zmyslami. 29. Pokiaľ odvolatelia namietali pochybenie súdu v tom, že pri svojom rozhodovaní sa nezaoberal najmä čestným vyhlásením svedka zasielaným aj notárovi, ktorý 25.5.2018 spísal s poručiteľkou listinu o vydedení a ktoré bolo preto z relevantného obdobia zodpovedajúcemu času vydedenia, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, o ktorom čestnom vyhlásení a ktorého svedka odvolatelia takto uvažovali, nakoľko obsahom spisu takéto čestné vyhlásenie nie je a neodkazuje naňho ani samotná listina o vydedení. Pokiaľ odvolatelia súdu vytýkali, že si nevyžiadal trestné oznámenia od polície podávané poručiteľkou na žalobcu, títo v konaní návrh na vykonanie takéhoto dokazovania neučinili, naopak v konaní tvrdili, že k podaniu trestného oznámenia zo strany ich matky na žalobcu nikdy ani nedošlo, keďže táto si to nepriala.
30. Odvolacie námietky žalovaných neboli preto spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým súd prvej inštancie dospel a privodiť tak pre odvolateľov priaznivejšie rozhodnutie či už jeho zmenou alebo zrušením a ako takéto preto neobstáli. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu preto potvrdil ako vecne správny vrátane napadnutého závisiaceho výroku o trovách konania správne a zákonne založeného na zásade úspechu, v danom prípade čiastočnom úspechu oboch sporových strán, keďže predmetom konania pred súdom prvej inštancie okrem určenia, že dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané, bolo aj určenie neplatnosti závetu (§255 ods. 2 CSP).
31. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní procesne plne úspešnému žalobcovi priznal preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Odvolatelia v konaní netvrdili a odvolací súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách konania postupom podľa §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešných odvolateľov, ktorí, na rozdiel od konania pred súdom prvej inštancie, sami zapríčinili potrebu odvolacieho konania.
32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).