Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/12/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2025, v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom B. XXX,

uznáva sa za vinnú, ž e

dňa 26.3.2024 v čase o 11.05 h viedla osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 301, ev. č. F. XXX A. po ceste III/2486 v smere Pitelová časť Čierne zeme do obce Pitelová tým spôsobom, že pri prechádzaní železničného priecestia SP0523 nerešpektovala svetelné priecestné výstražné znamenie, ktoré signalizovalo zákaz vjazdu na koľajisko, vošla na železničné priecestie v čase, keď z pravej strany od Hronskej Dúbravy prichádzal špeciálny vlak č. 99569162003-4, čím porušila ustanovenie , písm. b) o cestnej premávke, následkom čoho došlo k vzájomnej zrážke s vlakom, pri ktorej utrpeli spolujazdci vo vozidle Peugeot 301 – G. H., nar. XXXX, a I. H., nar. XXXX obidvaja bytom F. XX, zranenia, ktorým na mieste podľahli,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobila smrť závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti, uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( troch ) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 ( štyroch ) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanej ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 5 ( piatich) rokov.

Podľa súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenému J. H., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/X, C. D. E., majetkovú škodu vo výške 2.543 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur.

Podľa súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenej I. K., nar. X.X.XXXX, bytom I. K. XXXX/XX, C., nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur a poškodenému G. H., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, K., nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur.

Podľa súd poškodených J. H., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/X, C. D. E., I. K., nar. X.X.XXXX, bytom I. K. XXXX/XX, C. a G. H., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, K., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa súd poškodených L. K., nar. X.X.XXXX, bytom I. K. XXXX/XX, C., mal. E. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I. K. XXXX/XX, C., mal. J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/ X, C. D. E., mal. M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, C. D. E., mal. K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, K., mal. B. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, K., odkazuje s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podal dňa 19.2.2025 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. -29 zo dňa 18.2.2025 na obvinenú A. B., nar. XX.XX.XXXX v Žiari nad Hronom, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej A. B.; výsluchom svedkov – právnych nástupcov poškodených J. H., I. K. a G. H., svedkov F. N., O. G. E. a O. M. M.; výsluchom znalca z odboru cestnej dopravy O. P. K.; prečítaním znaleckých posudkov znalca z odboru cestnej dopravy O. P. K. pod č. 7/2024, znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie M. K. Q., F., MPH pod č. 17, 18/2024 a MUDr. Lucie Zacharovej pod č. , so súhlasom obžalovanej a prokurátora podľa ; oboznámením fotodokumentácie zo spisu podľa , ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa .

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o jej právach v zmysle prísl. ustanovení vyhlásila, že sa necíti byť vinná. Nevie sa k tomu vyjadriť. Je presvedčená, že by to nespravila, že by tam nevošla. Nemôže dať vyhlásenie, keď jednoducho si to nepamätá. Nepamätá si ani to ako prišla do roboty, ani na nič z toho dňa 26.3.2024. Ani nevie, že ich mala zobrať. Iba podľa toho, čo bolo vo vysielačke vie, že mala ísť zobrať od Kauflandu a odviezť niekoho do Janovej Lehoty. To vie, že nahlásila. Čo sa tam potom stalo, prečo išla s nebohými na Pitelovú, na to si vôbec nepamätá. Nepamätá si možno mesiac dozadu. Strašne by chcela, aby sa jej pamäť vrátila, lebo je to pre ňu zaťažujúce, nezvláda to a strašne ju mrzí, že tam vyhasli dva životy. V tom období bola zamestnaná ako šofér v ANO taxi. Pracovala pre pána O. z Prievidze. Robila tam 5 rokov. Bola niečo ako pravá ruka pána O. pre Žiar. To znamená, že robila zmeny pre šoférov, riešila servisy áut, chodila s autami na STK- čky. Na otázku, či jej boli počas tohto obdobia uložené nejaké pokuty alebo bola prejednávaná na úseku priestupkov, čo sa týka dopravy, sa vyjadrila, že mala pokuty. Priznáva, že zo začiatku to bolo za telefón a za pás, lebo keď nastúpila, tak ich majiteľ ju presviedčal o tom, že ako taxikári nemusia mať pás. Po nejakých pokutách jej však vysvetlila policajtka, že to už neplatí. Bol to i telefón a prekročená rýchlosť v meste o 5 – 10 km/h. To uznáva, keď bol veľký tlak od zákazníkov. Brala tú robotu ako poslanie, že robí to preto, lebo chce ľuďom pomôcť. Bolo to hlavne kvôli tomu, že nechcela nechať ľudí niekde dlho čakať. Na otázku či vykonávala v rámci taxi aj funkciu dispečerky pre Žiar nad Hronom, uviedla, že vždy jeden šofér robil dispečera a vždy na tej zmene, keď bola v robote, tak robievala dispečera ona. Určite to tak bolo aj toho 26.3.2024. Taxík bol objednávaný cez služobný telefón, ktorý mal vždy jeden šofér na zmene. Ona už potom používala hands-free a medzi sebou komunikovali cez mobilnú aplikáciu v telefóne, kde mali stojany na palubnej doske. Hovory od zákazníkov prijímala cez hands-free za jazdy. Zo začiatku je pravda, že bola postihovaná za rýchlu jazdu častejšie ako ku koncu, keď sa upokojila. Už sa potom poučila. Na otázku či sa snažila po nehode kontaktovať rodinu obetí, sa vyjadrila, že jej rodina

bola na pohrebe H.. Ona po nehode nechodila, bola vtedy na vozíku, nemohla chodiť. Je jej to strašne ľúto, že sa jednoducho nedokáže ich deťom pozrieť do očí, lebo bola tam a je to na ňu, že ona im zabila rodičov, čo neurobila. Prisahá, že by si nedovolila nikoho ohroziť. Ohľadne nahlásenia tejto udalosti na poisťovni sa vyjadrila, že to mal nahlasovať majiteľ, teda pán O.. Tento jej tvrdil, že to nahlasoval, kým s ňou ešte komunikoval. Už s ňou nekomunikuje vôbec. Povedal, že povinné zmluvné poistenie má v Komunálnej poisťovni a že to riešil. Ona pracovala pre taxi službu na základe dohody s pánom O.. Tým, že bola živnostník, tak to bola dohoda, teraz nevie presne povedať ako to má v tej zmluve s pánom O.. Ona mala prvú živnosť na obrábanie kovov a keď urobili dohodu o tom, že bude na živnosť, tak si ju mala doplniť o dopravu ako jej to povedal. Je pravda, že to už nestihla. A predtým vlastne bola na dohodu, keď k nemu nastúpila úplne na začiatku. Na otázku, či cez to železničné priecestie chodievala často, či to dobre poznala, sa vyjadrila, že poznala to a chodila tadiaľ často, nebolo to prvýkrát. Chodili na Pitelovú tri, štyrikrát denne. Nikdy by si nedovolila ísť tadiaľ ako znalec určil, že išla 40 km/h cez to železničné priecestie. GPS v tom Peugeote v taxíku poslednú rýchlosť zaznamenanú ukazovala 28 km/ h. Nevie si predstaviť, že by štyridsiatkou vbehla na tie koľajnice. Pred tými koľajnicami, keď vchádzate od Žiaru, aj keď schádzate z tých koľajníc sú i jamy a nedá sa takou rýchlosťou tade vojsť. A vie, že na tom priecestí okrem svetiel bola aj zvuková signalizácia. Proste neexistuje, aby nepočula. Nikdy nemala rádio nahlas, vždy dávala priestor zákazníkom, aby mali pokoj v aute a v prípade potreby sa mohli pýtať. Takže neexistuje, že by nepočula ten zvuk alebo proste vošla na červenú. Nevie si predstaviť čo by ju muselo prinútiť vojsť na červenú. Prisahá, že tam nevošla. Neohrozila by nikoho.

Svedok F. N. pred súdom vypovedal, že bol rušňovodičom predmetného vlaku. Začal vtedy zmenou vo Vrútkach a išli do Hronskej Dúbravy, kde sa otočili a išli smerom naspäť. Prišli k tomu inkriminovanému priecestiu a zaznamenal náraz. Z jeho pohľadu nebolo vidieť nič, nakoľko ako sedí na stoličke, tak ten výhľad je obmedzený. Bol tam prítomný aj jeho šéf a ešte nejaký ľudia, ktorý vypovedali. Po náraze došlo k poškodeniu bŕzd, tak vlak za priecestím samočinne zastavil. Predmetné vozidlo vlastne prvýkrát vnímal až po vystúpení z vlaku, keďže nebolo vôbec vidieť. Tam sú tie sklonové pomery také, že idete z mierneho oblúka a na ľavej strane stál aj nejaký domček, ešte pred tým priecestím. Tam nebolo vidieť nič, že sa niečo približuje. Čo sa týka vlaku, na tomto fungovali všetky signalizačné bezpečnostné zariadenia. On ale nemá ako zistiť či to priecestie funguje alebo nie. Čo sa týka videozáznamu z vlaku, ktorý bol predložený aj polícii, jedná sa o záznam z kamery, ktorá nepochádza z jeho pohľadu, ale iných kamier na vlaku. Ako rušňovodič sa pozerá dopredu. Má i výhľad do strán, ale nepozerá sa do strán nonstop. Vozidlo prichádzalo z oblasti pod úrovňou železničného zvršku, kde nevidí. Tiež tam zacláňa ten domček a cesta sa pred priecestím skláňa dole, takže tam nebolo vôbec vidieť, že sa niečo blíži. Z jeho pohľadu ako rušňovodiča očakáva, že priecestia sú zabezpečené, čiže neočakáva, že niekto na tom priecestí bude.

K otázke zisťovania funkčnosti priecestného zabezpečovacieho zariadenia ( PZZ ) súd na hlavnom pojednávaní vypočul ako svedkov zamestnancov ŽSR O. G. E. a O. M. M.. Svedok O. E. vypovedal, že pracuje ako vedúci oddelenia zabezpečovacej techniky na Oblastnom riaditeľstve ŽSR Zvolen. V ten deň, kedy došlo k nehode boli zavolaný prednostom sekcie, aby išli vykonať premeranie PZZ v zmysle predpisov. Boli tam prítomný traja zamestnanci, pričom vykonali všetky predpísané úkony a merania podľa zápisnice ( nachádzajúca sa na č.l. 75 spisu ). Nezistili pritom žiadne technické nezrovnalosti, ktoré by mohli spôsobiť nehodu, všetko fungovalo. Premerali predpísané hodnoty prístrojmi, ktoré sú uvedené v zápise a tiež skontrolovali viditeľnosť výstražníkov a dopravné značenie. PZZ bolo plne funkčné. Jedná sa o autonómne zariadenie, ktoré nemá žiadneho obsluhujúceho zamestnanca. Spúšťa sa do činnosti automaticky jazdou vlaku. Koľajové body sú priamym spúšťačom zariadenia do činnosti. Po prejdení vlaku automaticky spustí zvukovú i svetelnú signalizáciu. Bolo to preskúšané a všetko bolo v poriadku. Výpravca na stanici v Hronskej Dúbrave má kontrolnú skrinku, na ktorej vidí zelené svetielko, že priecestie je funkčné. Ak by nebolo funkčné, tak musí robiť určité opatrenia. V tomto prípade bolo všetko funkčné a výpravca vypravil vlak do K. R.. Aj sa tam boli potom pozrieť a kontrolka svietila. V prípade, ak by PZZ vykazovalo technickú chybu, tak sa rozsvieti žltá alebo červená kontrolka podľa typu poruchy a výpravca robí opatrenia ako zníženie rýchlosti vlaku, trúbenie cez priecestie. Obdobne svedok O. M. M. vypovedal, že pracuje na ŽSR vo funkcii vedúci výkonného pracoviska, Stredisko miestnej správy a údržby zabezpečovacej techniky vo Zvolene. Vtedy bol vyrozumený pravdepodobne prednostom sekcie, že došlo k nehode. Bolo to v doobedňajších hodinách. Išli teda na miesto i so svedkom O. E. a majstrom, ktorý mal meracie prístroje a fyzicky vykonával meranie elektrických parametrov, ktoré sú predpísané v protokole. Na mieste otvorili domček a postupne vykonávali tie predpísané úkony. Údaje, ktoré namerali sú uvedené v tom protokole. Nebol zistený žiadny rozpor s predpismi a výsledkom

merania bolo, že PZZ fungovalo. Toto zariadenie v poslednom období pred nehodou nemalo evidovanú nejakú poruchu. Každé zariadenie má predpísané cykly údržby, vrátane vykonávania kontroly a merania. V čase, keď prechádzal vlak toto PZZ bolo v bezporuchovom stave. Výpravca, ktorý má kontrolku v dopravnej kancelárii v Hronskej Dúbrave žiadny záznam o poruche neeviduje. Zariadenie sa spúšťa automaticky, elektrickým skratom tým, že vlak svojou nápravou vyskratuje pravý a ľavý koľajnicový pás. Mohlo by sa stať, že by sa to nespustilo napr. v prípade, keby bola nejakým spôsobom znečistená koľaj, čo sa v danom prípade nestalo. Koľaj sa prehliadala a skúšalo sa či tie koľajové body fungujú a nezistili tam žiadny problém.

V súlade s ust. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na podklade znaleckých posudkov znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie M. K. Q., F., MPH pod č. 17, 18/2024 a M. R. S. pod č. súd zistil, že v prípade pošk. Jozefa Sklenku bol bezprostrednou príčinou smrti úrazovo -krvácavý šok na podklade polytraumy, ktorú utrpel pri predmetnej dopravnej nehode ako spolujazdec na ľavom zadnom sedadle osobného auta. Smrti menovaného nebolo možné zabrániť ani včasne poskytnutou odbornou lekárskou pomocou. Na základe zranení zistených na tele menovaného pri prehliadke tela a pitve i fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody a vyšetrených okolností možno priebeh zraňujúceho deja s najväčšou pravdepodobnosťou vysvetliť tak, že následkom nárazu prednej časti koľajového vozidla ( špeciálneho vlaku ) do pravej bočnej časti osobného motorového vozidla došlo k prudkému spomaleniu, čo zotrvačným pohybom tela menovaného spôsobilo jeho vymrštenie smerov dopredu a doprava smerom k telu spolujazdkyne I. H.. Súčasne dochádzalo k deformácii bočnej časti vozidla v zmysle jej stláčania a vtláčania bočného priestoru kabíny dovnútra vozidla. Distribúcia zranenia na tele zomrelého svedčí pre pôsobenie mohutného mechanického násilia do oblasti hlavy, hrudného koša, brucha a panvy, čo viedlo ku vzniku závažných smrteľných zranení. Obdobne v prípade pošk. I. H. znalci konštatovali, že bezprostrednou príčinou smrti bola centrálna smrť pri poranení hlavy ( trieštivé zlomeniny lebečnej klenby a spodiny ) s krvácaním mimo cievne riečisko ako následok dopravnej nehody, ktoré utrpela ako spolujazdec na zadnom pravom sedadle osobného auta pri jeho zrážke s vlakom. Smrti menovanej nebolo možné zabrániť ani včasne poskytnutou odbornou lekárskou pomocou. Na základe zranení zistených na tele menovanej pri prehliadke tela a pitve i fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody a vyšetrených okolností možno priebeh zraňujúceho deja s najväčšou pravdepodobnosťou vysvetliť tak, že následkom nárazu prednej časti koľajového vozidla ( špeciálneho vlaku ) do pravej bočnej časti osobného motorového vozidla došlo následkom odovzdania veľkej kinetickej energie jednak k priamym mechanickým poraneniam spôsobeným súčasťami pohybujúceho sa veľkohmotného telesa smerom do kabíny a zároveň zotrvačným pohybom tela menovanej spôsobilo jej vymrštenie smerov dopredu a doprava. Súčasne dochádzalo k deformácii bočnej časti vozidla v zmysle jej stláčania a vtláčania bočného priestoru kabíny dovnútra vozidla resp. k poškodeniu čelného skla. Distribúcia zranenia na tele zomrelej svedčí pre pôsobenie mohutného mechanického násilia najmä do oblasti hlavy, čo viedlo ku vzniku závažných smrteľných zranení hlavy s rozlámaním tvárových a lebečných kostí.

Na základe znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy O. P. K. pod č. 7/2024 ako i výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že znalec ako technickú príčinu dopravnej nehody vyhodnotil nesprávnu techniku jazdy vodičky vozidla Peugeot 301 v tom, že nerešpektovala dopravnú značku A26, návestné tabule A27b, A28b, A29b upozorňujúce na železničné priecestie a tiež nerešpektovala svetelný a zvukový signál priecestného výstražníka a vošla na železničné priecestie do jazdnej dráhy vlaku, čím vodičovi vlaku vytvorila prekážku náhlu. Prekážka náhla z technického hľadiska je definovaná ako prekážka, ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu, než je vzdialenosť, na ktorej môže vodič z povolenej resp. primeranej rýchlosti zastaviť vozidlo, pokiaľ nie je inak obmedzený. Vodič rušňa jazdil v danom úseku trate rýchlosťou 57,8 km/h, pričom podľa správy ŽSR je rýchlosť v danom úseku stanovená na maximálne 60 km/h. Vodička použila nesprávnu techniku jazdy tiež vtedy, keď 50 m pred priecestím jazdila rýchlosťou 35 km/h a 20 m pred priecestím začala zrýchľovať, čím prekročila maximálne povolenú rýchlosť jazdy pred priecestím tzn. 30 km/h. Vodička namiesto brzdenia začala intenzívne zrýchľovať a rýchlosťou 40 km/h vošla do jazdnej dráhy vlaku. Vodička v mieste 20 m pred priecestím mohla spozorovať blikajúce červené svetlá výstražníka a mala spomaľovať. Dynamika jazdy vodičky vozidla Peugeot pred zrážkou preukazuje, že táto nerešpektovala uvedené dopravné značky a

tiež nespozorovala svetelné a zvukové signály výstražníka. Ak vodička spozorovala len železničnú trať v mieste križovania s cestou, tak mohla začať rozpoznávať prichádzajúci vlak najskôr v čase 1 sekundy pred zrážkou, keď sa nachádzala 6,5 m pred koridorom pohybu vlaku. Ak by aj tento vlak spozorovala, nestihla by nijako reagovať. Vodička nemohla vlak včas vidieť a bola odkázaná na dopravnú značku, návestné tabule a signály výstražníka, nakoľko vlak sa v tom čase nachádzal v oblasti výhľadu zakrytého stromami a releovým domčekom vpravo od cesty. Rovnako vodič vlaku mal stromami a releovým domčekom zakrytý výhľad na prichádzajúce vozidlo a tiež ho nemohol spozorovať preto, že výhľad z jeho stanovišťa cez predné okno vo výške 3 metre mu umožňoval vidieť len viac ako cca 30 m pred rušňom a prekážky, ktoré vznikli na trati vo vzdialenosť menej ako cca 30 metrov pred rušňom, nemohol pre výšku spodnej hrany okna spozorovať. To spôsobilo, že vodič vlaku vozidlo vôbec nevidel a jeho výpoveď, že zaregistroval náraz, ale nevedel čo sa stalo je technicky prijateľná. Dokazuje to aj kamerový záznam z kamery umiestnenej na stanovišti vodiča vlaku. Zo simulácie pohybu vozidiel pred zrážkou vyplýva, že vlak jazdil v úseku 200 m pred zrážkou konštantnou rýchlosťou 57,8 km/h a vozidlo Peugeot 301 jazdilo najskôr rýchlosťou 35 km/h a vo výjazde z pravotočivej zákruty 20 m pred priecestím začalo zrýchľovať na 40 km/h a touto rýchlosťou vošlo na priecestie do jazdnej dráhy vlaku. Vodička práve v mieste, kde mohla spozorovať blikajúce červené svetlá výstražníka a mala spomaľovať, začala pridávať plyn a zrýchľovať zrýchlením cca 0,6 m/s2, čo vzhľadom na strmé stúpanie cesty zodpovedná intenzívnemu zrýchleniu. Vodič vlaku použil správnu techniku jazdy, pričom zrážke s vozidlom Peugeot nemohol zabrániť. Znalec ďalej uviedol, že sa zúčastnil ohliadky na mieste dopravnej nehody dňa 26.3.2024, v rámci ktorej tiež kontroloval funkčnosť bŕzd a riadenia na vozidle Peugeot. Vozidlo bolo po zrážke poškodené, pričom pre posúdenie vplyvu funkčnosti riadenia a brzdového systému na vznik a priebeh nehody vychádzal z dynamiky jazdy vodičky pred zrážkou. Vodička v čase 2,4 sekundy pred zrážkou v mieste 20 m pred priecestím začala zrýchľovať. Z toho vyplýva, že prípadná závada na brzdovom systéme by nemala vplyv na vznik a priebeh nehody. Súčasne brzdový systém predmetného vozidla je dvojokruhový, teda akákoľvek závada na jednom okruhu nespôsobí úplné zlyhanie bŕzd. Čo sa týka riadenia, tak vozidlo jazdilo pred zrážkou sériou viacerých zákrut, pričom pred priecestím viedla cesta krátkym priamym úsekom 20 m bez nutnosti zmeny smeru jazdy. Teda ani prípadná porucha riadenia vozidla nemala vplyv na vznik a priebeh nehody. Na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že rýchlosť vlaku pred zrážkou t.j. 57,8 km/h je dokumentovaná diagnostickým zariadením, k čomu aj ŽSR vypracovali podrobnú správu zo šetrenia. V čase zrážky bola rýchlosť vlaku konštantná. Po náraze tlačil vlak vozidlo ešte 133 metrov od miesta zrážky. Kamera bola umiestnená na ľavej strane vlaku a táto zachytila vozidlo Peugeot pomedzi stromy a domy, ako prechádza ku priecestiu, kde prvý záchyt bol 11,3 s pred zrážkou. Ďalší moment, kedy sa vozidlo zase objaví bol 6,7 s pred zrážkou a potom už len 2,4 s pred zrážkou. Z toho úseku 2,4 sekundy pred zrážkou sa dala pomerne presne stanoviť rýchlosť vozidla Peugeot, teda 40 km/h, ktorou vodička vošla na priecestie. Vodička mohla pozorovať zabezpečovacie zariadenie viac ako 20 metrov pred zrážkou ( 25 – 30 m ) a 20 metrov by postačovalo na to, aby zastavila pred priecestím v prípade, ak by začala intenzívne brzdiť. Vzhľadom na vysoký porast a domček na danom mieste vodička mohla spozorovať vlak len 1 sekundu pred zrážkou a preto zabránenie zo strany vodičky nebolo riešené vo vzťahu k spozorovaniu vlaku, ale vo vzťahu k spozorovaniu priecestného zabezpečovacieho zariadenia, ktoré podľa správy ŽSR a skúšok vykonaných hneď po nehode, bolo funkčné. Uvedené priecestie bolo tiež riadne označené dopravnými značkami už vo vzdialenosti 240 metrov a potom každých 80 metrov. Rýchlosť jazdy 50 m pred priecestím upravuje zákon o cestnej premávke na max. 30 km/h. Vodička i napriek rýchlosti 40 km/h mohla zrážke zabrániť, teda prekročenie maximálne povolenej rýchlosti nie je technickou príčinou dopravnej nehody. K otázkam obžalovanej ohľadne skutočnosti, že vozidlá Taxi služby ANO sú vybavené zariadením komandér, ktoré zaznamenávalo rýchlosť jazdy aj polohu podľa GPS, pričom posledný záznam o rýchlosti vozidla bol 27 km/h a znalec uvádza rýchlosť 40 km/h, sa vyjadril, že rýchlosť vozidla vypočítal priamo z pohybu vozidla, kde tento pohyb vozidla bol viditeľný na kamerovom zázname uvádzané 2,4 sekundy pred zrážkou. Vzhľadom na priestorové pomery sa dá určiť za aký čas akú dráhu vozidlo prešlo. Rýchlosť, ktorú takto určil potom overil aj simuláciou v programe PC Crash a táto bola technicky prípustná i z hľadiska tejto simulácie. Čo sa týka toho komandéra, tento má tiež nejakú hustotu tých záznamov, pričom on tento neskúmal, ale tých 27 km/h sa nemuselo vzťahovať na čas nehody, lebo je otázne ako často komandér ten záznam rýchlosti uchováva.

Trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania. Jedná sa o trestný čin, ktorý má charakter prečinu ( § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ). Smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu ( cerebrálna smrť ). V zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie

tiež spáchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaná A. B. sa dopustila skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže iným osobám z nedbanlivosti spôsobila smrť a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania tzn. porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona. Obžalovaná ako vodička osobného motorového vozidla taxislužby zn. Peugeot 301, ev. č. F. pri prechádzaní železničného priecestia č. SP0523 nerešpektovala výstražné znamenia priecestného zabezpečovacieho zariadenia, čím porušila predovšetkým ustanovenia , písm. b) o cestnej premávke v platnom znení ( ďalej len "zákon o cestnej premávke" ), podľa ktorých : „Vodič nesmie vchádzať na železničné priecestie, ak a) sa dáva výstraha dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami priecestného zabezpečovacieho zariadenia, b) sa dáva výstraha prerušovaným zvukom húkačky alebo zvončeka priecestného zabezpečovacieho zariadenia.“ Porušenie uvedenej povinnosti obžalovanou vodičkou možno nepochybne považovať za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby tzn. spáchanie činu závažnejším spôsobom konania v zmysle / Tr. zákona. Podľa ustálenej judikatúry sa za porušenie dôležitej povinnosti považuje porušenie takej povinnosti, ktoré má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, teda kde jej porušením môže ľahko dôjsť k takému následku.

Obž. A. B. je zo spáchania činu bez pochybností usvedčovaná závermi vyššie uvedených znaleckých posudkov, ako aj výpoveďami svedkov, zápisnicami o obhliadke miesta nehody, listinnými a vecnými dôkazmi. Obžalovaná v podstate vypovedala, že si na samotnú nehodu ani okolnosti z toho dňa nepamätá. Nevie si však predstaviť, že by prechádzala cez železničné priecestie v čase výstražnej svetelnej a zvukovej signalizácie a jazdila by rýchlosťou ako vypočítal znalec t.j. 40 km/h. Uvedené vylučuje, určite by takto nikoho neohrozila. Cez toto železničné priecestie prechádzala často a poznala ho. Posledná zaznamenaná rýchlosť vozidla podľa nej bola 26 km/h, k čomu doložila i záznam zo systému, ktorý používali v taxi službe ( č.l. 435, 436 spisu ). Z hľadiska posúdenia rýchlosti jazdy vozidla Peugeot 301 bezprostredne pred zrážkou je potrebné vychádzať z výpovede znalca O. P. K., ktorý vysvetlil, že túto rýchlosť vypočítal objektívne a presne podľa pohybu vozidla pred zrážkou a prejdenej dráhy, kedy toto vozidlo bolo zaznamenané v čase 2,4 sekundy pred zrážkou na videozázname z kamery vlaku. Vypočítanú rýchlosť následne overil aj počítačovou simuláciou, ktorá tento výpočet potvrdzovala. Uvedený údaj o poslednej rýchlosti vozidla pred zrážkou 26 km/h nemožno hodnotiť ako spoľahlivý, keďže tento nemusí zaznamenávať presne rýchlosť vozidla v 1 - 2 sekundách pred zrážkou, čo závisí aj od nastavenia hustoty zaznamenávania údajov, presnosti aktuálnej polohy podľa signálu GPS, prípadného časového posunu medzi záznamom rýchlosti a aktuálnej polohy a pod.. Rýchlosť vozidla pred zrážkou však nemá rozhodujúci význam z hľadiska posúdenia zavinenia a samotnej príčiny dopravnej nehody. Napriek tomu, že vodička jazdila pred železničným priecestím rýchlosťou vyššou ako povoľuje § 27 ods. 3 zákona o cestnej premávke ( ktorá je vo vzdialenosti 50 m pred priecestím najviac 30 km/h ), tak prekročenie maximálne povolenej rýchlosti jazdy nebolo technickou príčinou dopravnej nehody. Vodička aj z rýchlosti 40 km/h mohla zrážke zabrániť, ak by včas reagovala na signalizáciu priecestného zabezpečovacieho zariadenia intenzívnym brzdením vozidla. Podstatnou okolnosťou bola teda otázka funkčnosti alebo prípadnej nefunkčnosti priecestného zabezpečovacieho zariadenia. V tomto smere bolo vykonané dokazovanie prečítaním správy o zisťovaní príčin vzniku dopravnej nehody, vypracovanej Železnicami Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo, odbor bezpečnosti a inšpekcie, zo dňa 6.6.2024 pod č. 35681/2024/ÚS ŽSR-SBI ZV/12954 ( č.l. 63 – 70 spisu ); výsluchom svedkov O. G. E. a O. M. M.; prečítaním zápisu z komisionálnej o preskúšania PPZ po nehode ( č.l. 75 spisu ). ŽSR v záveroch uvedenej správy konštatovali, že príčinou vzniku nehody bolo nerešpektovanie výstrahy priecestného zabezpečovacieho zariadenia ( ďalej „PZZ“ ) vodičkou osobného motorového vozidla a vojdenie vozidla do priechodného prierezu traťovej koľaje na priecestí v čase, kedy priecestím prechádzal vlak Služ 93458 VVÚŽ-TÚI. Iné príčiny v súvislosti so vznikom nehody neboli zistené a záver bol taký, že túto zavinila vodička osobného motorového vozidla A. B.. V správe sa tiež uvádza, že po nehode bolo vykonané premeranie parametrov PZZ a v zápisnici z premerania bolo konštatované, že pri nehode bola reléová skriňa riadne uzamknutá a bez známok násilnej manipulácie či poškodenia a taktiež bezpečnostné závery na ovládacom paneli v dopravnej kancelárii ŽST Hronská Dúbrava neboli porušené. V záznamníku porúch zabezpečovacieho zariadenia priecestia v reléovej skrini ani v dopravnej kancelárii ŽST Hronská Dúbrava neboli v čase vzniku nehody evidované žiadne poruchy. PZZ

bolo v čase vzniku nehody v činnosti, svetelná a zvuková signalizácia boli v poriadku a PZZ vyhovovalo technickým normám a predpisom. Spúšťací koľajový obvod sa nachádzal v smere jazdy k priecestiu v km 231,913, pričom pri uvedenej rýchlosti vlaku, jazda tohto vlaku na dráhe 398 metrov ako aj výstražný stav na výstražníkoch priecestia trval minimálne 24 sekúnd. Svedkovia O. G. E. a O. M. M. potvrdili, že boli osobne prítomný pri predpísaných meraniach a skúške funkčnosti celého technického vybavenia PZZ, ktoré sa uskutočnili ešte v ten deň po nehode. O tomto je vyhotovený zápis, v ktorom sú uvedené výsledky meraní predpísaných parametrov, pričom zariadenie bolo plne funkčné a nevykazovalo žiadnu technickú poruchu.

Pokiaľ ide o vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, z hľadiska zavinenia súd dospel k záveru, že na strane obžalovanej ide o zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a/ Tr. zákona. Podľa tohto ustanovenia je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. O zavinenie z nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného sú dané súčasne. V danom prípade obidve tieto podmienky u obžalovanej splnené boli, keďže ako vodička osobného motorového vozidla taxislužby zn. Peugeot 301, ev. č. F. mala právnym predpisom stanovenú povinnosť tzn. nevchádzať na železničné priecestie v čase, kedy sa dáva výstraha červenými svetlami a výstraha zvukom húkačky priecestného zabezpečovacieho zariadenia. Porušenie uvedenej povinnosti obžalovanou vodičkou možno nepochybne považovať za porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona, keďže prípadný kontakt cestného vozidla s vlakom má vždy veľmi závažné následky. Zároveň obžalovaná mala možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody predovšetkým tým, že by včas reagovala na signalizáciu PZZ a s vozidlom by zastavila v bezpečnej vzdialenosti pred železničným priecestím. Naproti tomu zo strany rušňovodiča špeciálneho vlaku, ktorý v tej chvíli prechádzal železničným priecestím objektívne neexistovala žiadna možnosť zabrániť zrážke s motorovým vozidlom, ktoré mu z technického hľadiska vytvorilo náhlu prekážku. Predpokladom výroku o vine je zistenie, že medzi zavineným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom spočívajúcim v ujme na zdraví inej osoby existuje príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ). V predmetnej veci je z vykonaných dôkazov nepochybné, že primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany obžalovanej. Obžalovaná si na priebeh samotnej nehody ani okolnosti, ktoré jej predchádzali nepamätá, no vykonané dôkazy jednoznačne preukázali, že priecestné zabezpečovacie zariadenie bolo v čase nehody funkčné, nevykazovalo žiadnu poruchu a nebolo preukázané, že by sa na vzniku nehody podieľali prípadne iné nepredvídateľné okolnosti, či už technického alebo iného charakteru ( vis major a pod. ). Vychádzajúc z výsledkov dokazovania súd preto uznal obžalovanú vinnou v zmysle podanej obžaloby.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Súd mal preukázané, že obžalovaná A. B. nemá podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ žiaden záznam. Podľa evidenčnej karty vodiča má od roku 2008 zaznamenaných celkovo 6 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Naposledy bola v roku 2023 postihnutá za prekročenie rýchlosti jazdy podľa / v platnom znení, a to dňa 12.3.2023 ( uložená bloková pokuta 50,-Eur ) a 15.12.2023 ( sankcia napomenutia ). V roku 2020 bola tiež postihnutá blokovými pokutami v sume 10 a 20,-Eur za prekročenie rýchlosti jazdy podľa / a dvakrát za priestupok spočívajúci v používaní telefónu počas jazdy podľa / , za ktoré bola tiež postihnutá uložením blokových pokút vo výške po 20,-Eur. V mieste trvalého bydliska v obci Kopernica nebola riešená komisiou verejného poriadku a jej správanie je hodnotené ako slušné ( správa starostu

obce na č.l. 365 ). Súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu nezistil u obžalovanej žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti podľa § 36, § 37 Tr. zákona. Po posúdení všetkých okolností prípadu, najmä miery zavinenia, spôsobu spáchania činu a následku, súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 roky. Obžalovaná pred spáchaním činu viedla bezúhonný život, pričom vykonávala prácu taxikárky. Okrem priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nebola postihovaná za iné protiprávne konania. Sama pripustila, že bola ako vodička taxi služby spočiatku postihnutá pokutami za telefonovanie vo vozidle, no neskôr už tomu tak nebolo a používala iba hands- free zariadenie. Prekročenia rýchlosti jazdy sa vyskytli najmä z dôvodu, že nechcela, aby na ňu zákazníci museli dlho čakať. To ju pochopiteľne neospravedlňuje, no záznamy o priestupkoch nesvedčia o tom, že by obžalovaná mala byť pred týmto skutkom nejak zvlášť nezodpovednou vodičkou. V danom prípade ako súd uviedol vyššie, obžalovaná síce prekročila povolenú rýchlosť jazdy pred železničným priecestím, no vyššia rýchlosť jazdy nebola príčinou dopravnej nehody. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanej zároveň uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov, keďže k spáchaniu činu došlo pri riadení vozidla obžalovanou v cestnej premávke, a to práve v dôsledku závažného porušenia právnych noriem upravujúcich pravidlá cestnej premávky. Po vyhodnotení osoby obžalovanej dospel k záveru, že uložený trest bude dostatočne napĺňať svoj účel jednak z hľadiska prevýchovného, ako aj preventívneho a represívneho pôsobenia na páchateľku. Počas skúšobnej doby je obžalovaná povinná viesť riadny život a nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodnúť, že uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený vykoná.

Právni nástupcovia zomrelých poškodených si v štádiu prípravného konania uplatnili nároky na náhradu škody z titulu nákladov spojených s pohrebom usmrtených osôb a tiež náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. Poškodený J. H., nar. X.X.XXXX, syn nebohých G. H. a I. H. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.543,-Eur, pozostávajúcej z nákladov súvisiacich s pohrebom nebohých rodičov, fakturovaných pohrebnou službou M. T. – Orchidea, so sídlom Žiar nad Hronom ( doklady na č. l. 408 - 409 spisu ), a to v sumách 1.156,-Eur ( zomr. I. H. ) a 1.387,-Eur ( zomr. G. H. ). Keďže tieto nároky boli uplatnené v súlade s a preukázané listinnými dôkazmi, súd ich v rámci adhézneho konania poškodenému priznal.

Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ( č.l. 403 – 405 spisu ), súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy najbližším príbuzným nebohých, a to ich deťom J. H., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/X, C. D. E., I. K. P. H., nar. X.X.XXXX, bytom I. K. XXXX/XX, C. a G. H., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, K., o to každému vo výške po 20.000,-Eur tzn. po 10.000,-Eur za každého z usmrtených rodičov. V prevyšujúcich častiach uplatneného nároku ich súd s poukazom na odkázal na náhradu škody na civilný proces. upravuje škodu ako škodu majetkovú, morálnu a inú ( ), pričom obsahovo tu odkazuje na porušenie či ohrozenie iných zákonných práv alebo slobôd poškodeného. Pojem morálna škoda a iná škoda je potrebné vnímať ako pojmy, ktoré sú v priamej súvislosti so všeobecným pojmom nemajetková resp. imateriálna ujma v civilnom práve. Rovnako ako pri náhrade škody, aj pri náhrade nemajetkovej ujmy musia byť splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti, a to zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, vznik nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy a zavinenie. Tieto predpoklady v danom prípade nepochybne splnené boli. Pri rozhodovaní o neoprávnených zásahoch do osobnostných práv a právnych prostriedkoch nápravy súdy rozhodujú podľa a nasl. ( ďalej „OZ“ ). Podľa - 3 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Úprava ochrany súkromia, vrátane rodinného súkromia, vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. SR chráni súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne, či materiálne. V prípade, že medziľudské väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca

dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Ustanovenia a nasl. teda poskytujú aj právny základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby. Súčasťou súkromného života je život rodiny, zahrňujúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, hlavne vzťahy sociálne a morálne. Úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej osoby, ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa poškodení domáhali v prejednávanej veci, môže súd priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase ( v tej istej situácii ) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Výšku náhrady zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť dvoma v zákone taxatívne stanovenými kritériami tzn. závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Konaním obžalovanej, ktorým naplnila skutkovú podstatu prečinu usmrtenia došlo k neoprávnenému zásahu do práva poškodených ( detí usmrtených ) na ochranu osobnosti, konkrétne k zásahu do práva na súkromný a rodinný život ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby, ktorému poskytuje ochranu ustanovenie . Rodinný život zahrňuje okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi (deťmi, rodičmi, prarodičmi, súrodencami a pod.) a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život.

V posudzovanom prípade tento zásah predstavovaný smrťou rodičov je nepochybne mimoriadne významným a nenapraviteľným vo vzťahu k deťom nebohých. Rodinné a citové väzby detí a ich rodičov boli budované od ich narodenia, hoci už nebývali v spoločnej domácnosti, mali medzi sebou navzájom vybudované dobré vzťahy, rodičom pomáhali, navštevovali sa a udržiavali pravidelný kontakt. V tomto zmysle pošk. J. H. pred súdom vypovedal, že rodičia ho od malička vychovávali, aby sa z neho stal dobrý človek. Vždy keď bolo treba, ochotne rodičom išiel pomáhať. Keď mu zavolali telefónom, čo sa stalo, tak všetko sa zrútilo behom sekundy. Nakoľko býva a pracuje v Žiari nad Hronom a rodičia bývali v Pitelovej, takže boli v kontakte často, či to boli nákupy, či pomôcť u nich doma. On bol zo súrodencov najbližšie, tak bol po ruke. Aj súrodenci, vždy keď mali možnosť prísť, keď bola oslava alebo niečo, tak navštevovali rodičov, chodili často k rodičom aj zo Žiliny i Bratislavy. Tam nebol žiadny dôvod nenavštevovať rodičov. Ujmu pociťuje i v tom, že všetky zážitky, všetko čo prežili sa behom sekundy skončilo a ostalo prázdno. Človek sa s tým nevie vyrovnať. Jednoznačne mu rodičia chýbajú. Boli vo vitálnom veku. Otec chodil s ním na bežky, teda mali aj spoločné aktivity a nedá sa to vrátiť. Pošk. G. H. v podstate uviedol, že je ťažké niečo k tomu povedať, keď prišli o rodičov. Boli si blízky. Snažili sa pravidelne navštevovať. Bol to šok, keď sa to stalo. Aj ich dve dcéry to niesli úplne najťažšie. On býva v Bratislave. V podstate ako najmladší zo súrodencov odišiel. Do 25 rokov s rodičmi býval a bol s nimi zo súrodencov najdlhšie. Odsťahoval sa za prácou a svojou nastávajúcou manželkou. Pravidelne aspoň dvakrát do mesiaca sa snažili chodiť rodičov navštevovať. Aj rodičia chodili za nimi. Keď sa im narodili deti, tak im pomáhali s deťmi, s ich výchovou. Každé letné prázdniny deti trávili čas u starých rodičov. Stratu pociťuje v tom, že kým rodičia žijú, tak vždy je tam taký pocit nejakej istoty a zázemia. Vždy sa na niekoho spoľahnúť, keď potrebujete nejakú radu. Možnosť sa niekomu koho poznáte asi najviac v živote, zdôveriť a povedať si nejaké svoje útrapy, ísť za ním. A z opačnej strany, aj tí rodičia mali vždy sa komu vyspovedať alebo poprosiť o nejakú pomoc, keby potrebovali. Zdieľanie spoločných chvíľ či už dobrých alebo zlých a to je celé nenávratne preč. Táto opora chýba. Pošk. I. K. sa pred súdom vyjadrila, že strata, ktorú utrpeli má také tri úrovne. V prvej úrovni tá materinská láska a cit, čo všetko ako človek máte a čo dostávate od rodičov. Zrazu sa už nikto naozaj úprimne neopýta ako sa má, o toto už prišla. Ona bola naučená hovoriť so svojou matkou aj 20 minút denne, veľakrát aj opakovane a už ju nebude nikdy počuť, nemá žiadnu podporu. Na druhej úrovni, jej deti stratili starkú a starkého. Kto im nahradí tú ich láskavosť a kde budú vidieť ten vzor pracovitosti, kto bude s nimi prežívať starorodičovskú hrdosť a pýchu na ich úspechy v živote. A tretia úroveň je tá hodnota ako prišli o možnosť doopatrovať svojich rodičov aj to ako teraz ukážu svojim deťom, že je to akási povinnosť, že je to hodnota, ktorú oni majú odovzdávať ďalej. Toho dňa 26.3. sa jej život úplne obrátil na ruby. Vrhla sa do povinností v práci a keď proste ustúpi svojím

emóciám, tak to čo vo vnútri nastalo, prázdnota, príšerne to bolí. Nedá sa to slovami povedať. Ona s rodinou býva v Žiline. Za rodičmi sa snažili dochádzať každý víkend. Nakoľko je učiteľka, tak aj celé leto a prázdniny trávili spolu. Všetci poškodení sa v podstate tiež vyjadrovali, že obžalovaná ich doposiaľ vôbec nekontaktovala, aby napr. prejavila nejakú ľútosť ani nič podobné. Smrťou nebohých sa rodinné väzby ukončili, s nemožnosťou ich opätovného obnovenia.

Pri určení peňažnej náhrady je potrebné konkrétne zohľadniť nenapraviteľný smrteľný následok vzniknutý v dôsledku protiprávneho konania obžalovanej, ako aj dôsledky, ktoré smrť vyvolala u samotných poškodených. V tejto súvislosti treba poznamenať, že účelom finančného zadosťučinenia nie je kompenzovať poškodeným stratu blízkej osoby. Účelom finančného zadosťučinenia je do istej miery kompenzovať emocionálne útrapy poškodených, keďže ujmu v nemajetkovej sfére nemožno obnoviť ani exaktne kvantifikovať. Cieľom je poskytnúť dotknutému subjektu spravodlivé zmiernenie ( satisfakciu ) za neoprávnený zásah do osobnostnej sféry, ktorý sa už nedá napraviť v naturálnej podobe. Súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva prihliadal aj na výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných obdobných prípadoch, ktorými súdy rozhodovali v civilných konaniach, či na rozhodnutie ESĽP v prípade B. proti Slovenskej republike, ktorým súd priznal sťažovateľke nemajetkovú ujmu v sume 25.000,-Eur v súvislosti s neoprávneným zásahom nekonaním štátnych orgánov, ktoré v konečnom dôsledku viedlo spáchaním trestného činu k zásahu do jej osobnostných práv, ktoré boli zasiahnuté usmrtením jej oboch maloletých detí ich otcom. V judikatúre Najvyššieho súdu SR sa ustálil názor, že určenie výšky peňažného zadosťučinenia je výsledkom individuálneho posúdenia všetkých rozhodných okolností každého prípadu, pričom nemožno vychádzať zo žiadnej fixnej čiastky aplikovateľnej na všetky prípady, súdy však môžu a v záujme zachovania proporcionality aj majú prihliadať na sumy priznávané v porovnateľných prípadoch. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd vychádzajúc z rámca rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v obdobných prípadoch považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy pre poškodených vo výške po 10.000,- Eur za usmrtenie každého rodiča. V konaní nebolo sporné, že obžalovaná nesie plnú zodpovednosť na vzniku dopravnej nehody a následku, spočívajúceho v usmrtení dvoch osôb. Tento následok je v priamej príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním obžalovanej ako vodičky motorového vozidla. Nebohí nemali na dopravnej nehode žiadnu spoluvinu. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že poškodení ako deti nebohých I. H. a G. H. mali s rodičmi pevné citové väzby v porovnateľnej intenzite a všetci traja pociťujú veľmi vážnu a nenahraditeľnú stratu spôsobenú smrťou svojich rodičov. Súd prihliadal pri stanovení výšky priznanej náhrady aj na skutočnosť, že poškodení majú vlastné rodiny a s rodičmi už v spoločnej domácnosti dlhšie nežili a tiež zohľadňoval vyšší vek usmrtených osôb. Ohľadne uplatnených nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy zo strany vnukov a vnučiek nebohých poškodených : L. K., nar. X.X.XXXX, E. K., nar. XX.X.XXXX ( deti I. K. P. H. ); J. H., nar. XX.X.XXXX, M. H., nar. XX.X.XXXX ( deti J. H. ); K. H. nar. XX.X.XXXX a B. H., nar. XX.X.XXXX ( deti G. H. ml. ); súd poškodených v zmysle odkázal s nárokmi na civilný proces, nakoľko k otázke posúdenia prípadného priznania tejto náhrady by bolo nevyhnutné vykonanie komplexnejšieho dokazovania vo vzťahu ku vzájomným citovým väzbám medzi týmito jednotlivými rodinnými príslušníkmi a usmrtenými osobami ( ich starými rodičmi ), čo by už výrazne presahovalo rámec trestného konania a neprimerane by ho predĺžilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.