Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-113-2025.pdf
PDF · 82.89 KB
No categories available
2Tos/113/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/69/2024 zo dňa 09.09.2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 19. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Nitra (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 50 ods. 4 veta prvá za bodkočiarkou Tr. zák. vyslovil, že odsúdený A. B. (ďalej len odsúdený), sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto trest, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/69/2024 zo dňa 08.11.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2024 vo výmere 6 mesiacov vykoná a podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 50 ods. 8 Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že skúšobná doba odsúdenému začala plynúť od 27.11.2024 a mala uplynúť dňa 27.11.2025. Z vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí mal preukázané, že odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život a teda nesplnil podmienky podmienečného odsúdenia. 19.06.2025 došlo k prerušeniu plynutia skúšobnej doby u odsúdeného, nakoľko nastúpil výkon trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/39/2025, právoplatným dňa 04.06.2025. Z uvedeného trestného rozkazu mal súd I. stupňa jednoznačne preukázané, že odsúdený sa dňa 02.06.2025, t. j. v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. Uviedol, že spáchanie opätovného úmyselného trestného činu pod vplyvom alkoholu a porušenie uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke naznačuje, že odsúdený sa počas skúšobnej doby nezmenil, jeho správanie sa nezlepšilo a podmienečný odklad výkonu trestu s uloženým trestnom zákazom činnosti zjavne nemali na odsúdeného žiadny výchovný vplyv a neviedli k jeho náprave. Taktiež poukázal, že skutočnosti, ktoré uviedol obhajca, že si odsúdený našiel nové ubytovanie, auto, ktoré použil pri páchaní trestnej činnosti odhlásil z evidencie, nastali až po porušení trestu zákazu činnosti a právoplatnom odsúdení za úmyselný trestný čin. Z trestného rozkazu Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/39/2025, právoplatného 04.06.2025 vyplynulo, že odsúdený dňa 02.06.2025 po požití alkoholických nápojov viedol ako vodič osobné motorové vozidlo, nevenoval pozornosť vedeniu vozidla a po podrobení sa dychovej skúške, bola u neho zistená prítomnosť 1,51 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu v čase o 11.25 hod., čím sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm.
a/, písm. b/ Tr. zák. a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie. Mal za to, že úmyselné protiprávne konanie odsúdeného indikovalo, že odsúdený má výrazné sklony k porušovaniu kodifikovaných pravidiel správania sa, opakovane sa dopúšťa konania, ktoré právny poriadok považuje za nedovolené, a ktoré je súčasne prejavom záporného postoja k rešpektovaniu a k akceptovaniu spoločenských a zákonných noriem. Boli tak splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie o tom, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a bolo mu nutné výkon uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov (správne malo byť 6 mesiacov) nariadiť, keďže podmienečné odsúdenie v prípade odsúdeného nesplnilo svoj účel.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom obhajcu, sťažnosť odsúdený a to pre nesprávnosť jeho výrokov. Uviedol, že síce v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spáchal trestný čin marenia úradného výkonu rozhodnutia, pretože šoféroval osobné motorové vozidlo zn. C. XXXX, ale súd pri posudzovaní o osvedčení sa v skúšobnej dobe neprihliadol na všetky dôvody, pre ktoré tomu tak došlo. Nastala u neho neľahká situácia, pretože bol nútený sa vysťahovať z ubytovni, v ktorej býval, nakoľko ju predchádzajúci majiteľ predal, pričom predmetné vozidlo zn. C. XXXX využíval aj ako svoje obydlie a mal ho zaparkované pri rybníkoch, kde býval a zároveň aj rybárčil. Súdom uložený trest zákazu činnosti plnil s výnimkou prípadu, kedy bol kontrolovaný policajnou hliadkou, za čo bol neskôr uznaný vinným z trestného činu marenia úradného výkonu rozhodnutia, pričom po celý čas šiel po poľnej ceste, nikoho neohrozoval na živote a na zdraví, okrem krátkeho okamihu, keď prechádzal cez cestu smerom k obchodu, kde si šiel nakúpiť potraviny a natankovať benzín do auta, ktorý využíval prioritne na kúrenie (počas chladných nocí pri rybníku, bol nútený si v predmetnom automobile prikúriť, aby tam nezamrzol). Mal za to, že v tejto súvislosti je preto nevyhnutné prihliadnuť na to, za akých okolností došlo k porušeniu zákazu činnosti, keďže nešoféroval predmetné vozidlo pre to, aby sa bezdôvodne premával po meste s úmyslom porušovať trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, ale k tomu porušeniu došlo v dôsledku nevyhnutnosti zabezpečiť si základné životné potreby. Uviedol, že si už našiel nové ubytovanie, kam pôjde bývať po prepustení z výkonu trestu a predmetný automobil už odhlásil z evidencie a žiadny iný majetok už nevlastní, možno preto očakávať, že v budúcnosti už nebude ani dochádzať k páchaniu trestnej činnosti v dôsledku porušenia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. Je už dôchodca a v minulosti viedol riadny život s výnimkou posledného obdobia, kedy spáchal dva trestné činy, ktoré súviseli so šoférovaním motorového vozidla. Mal za to, že ak predmetný automobil už odhlásil z evidencie motorových vozidiel, žiadne iné motorové vozidlo nevlastní, v minulosti viedol riadny život, tak za týchto okolností možno s vysokou pravdepodobnosťou očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Namietal, že na jeho osobu bolo preto možné aplikovať inštitút probačného dohľadu, resp. predĺženia skúšobnej doby, keďže k porušeniu trestu zákazu činnosti došlo iba v dôsledku toho, aby si zabezpečil základné životné potreby. Navrhol preto, aby nadriadený súd vydal uznesenie, ktorým podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zruší napadnuté uznesenie a rozhodne tak, že ponechá podmienečné odsúdenie v platnosti a prípadne ustanoví nad ním probačný dohľad, resp. predĺži skúšobnú dobu.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokov a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 50 odsek 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený, vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.
V rámci prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej z citovaného ustanovenia preskúmal nadriadený súd postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o osvedčení, resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému uzneseniu sa nedopustil žiadneho pochybenia. Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že jasné a úplné skutkové zistenia a zrozumiteľné právne úvahy súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, a ktorého obsahom je záver, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v prejednávanej veci neosvedčil a bolo preto potrebné rozhodnúť o tom, že výkon trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov vykoná, sú jednak zákonu zodpovedajúce, jednak opodstatnené.
Na potvrdenie správnosti napadnutého uznesenia nadriadený súd sumarizuje, že preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel k rovnakému záveru ako súd I. stupňa, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby v trvaní 1 rok, určenej mu trestným rozkazom Okresného súdu Nitra vydaným dňa 08.11.2024 sp. zn. 3T/69/2024, právoplatným dňa 26.11.2024 neviedol riadny život, pretože už v čase plynutia ročnej skúšobnej doby od 27.11.2024, sa dňa 02.06.2025 dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 389 ods. 3 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za ktorý bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 0T/39/2025 a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý vykonáva od 19.06.2025, s predpokladaným ukončením trestu 17.12.2025. I keď odsúdený v Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemá evidovaný žiadny záznam, v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa však dopustil úmyselnej trestnej činnosti, a preto je potrebné konštatovať, že odsúdený počas skúšobnej doby nesplnil podmienku vedenia riadneho života, ako to vyžaduje vyššie citované ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák.
Námietky odsúdeného nadriadený súd nepovažoval za dôvodné, keďže porušil základnú povinnosť v skúšobnej dobe – spáchal dva úmyselné trestné činy. V skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je najzákladnejšou povinnosťou odsúdeného zdržať sa páchania trestných činov. Odsúdený však už 6 mesiacov po začiatku skúšobnej doby spáchal opätovne prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a zároveň i prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. V prejednávanej veci bol odsúdený za jazdu pod vplyvom alkoholu, v skúšobnej dobe spáchal identický skutok a navyše ešte aj úmyselne porušil zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Recidíva rovnakého typu správania jednoznačne preukazuje, že uložený podmienečný trest nesplnil svoj účel a že odsúdený nie je schopný dodržiavať zákon. Súd I. stupňa preto oprávnene dospel k záveru, že ďalšie „poskytovanie výhod“ podmienečného odsúdenia nie je na mieste. Ani tvrdenia odsúdeného, že k porušeniu zákazu činnosti došlo iba v dôsledku toho, aby si zabezpečil základné životné potreby, keďže v aute aj býval, ako i to, že jazdil po poľnej ceste však nemenia trestnoprávnu povahu konania, keďže zákaz činnosti je absolútny, alkohol za volantom je jedným z najzávažnejších dopravných deliktov a potreba zabezpečenia potravín a benzínu nie je dôvod, ktorý by vylučoval zavinenie. Motív „zabezpečenia potrieb“ nijako neospravedlňuje odsúdeného, že vedome sadol do auta, hoci vedel, že mu bol uložený trest zákazu činnosti a ešte k tomu bol pod vplyvom alkoholu. Je potrebné zdôrazniť, že ide o úplné vedomé porušenie právnych povinností. Za skutok spáchaný v skúšobnej dobe bol odsúdenému uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a doživotný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, čo dokazuje, že konanie malo vysokú spoločenskú škodlivosť, nie minimálnu, ako na to poukázal odsúdený, keď žiadal aplikovať inštitút probačného dohľadu, resp. predĺženie skúšobnej doby.
Nadriadený súd preto konštatuje, že odsúdený si vedome nevzal ponaučenie z predchádzajúceho odsúdenia, zákazu činnosti sa úplne ignorantsky vzdal – nielen že jazdil, ale jazdil opäť pod vplyvom alkoholu, čiže takéto správanie nepreukazuje žiadnu vôľu odsúdeného viesť riadny život.
Zároveň nadriadený súd nevzhliadol dôvody na alternatívne opatrenia – uloženie probačného dohľad, resp. predĺženie skúšobnej doby, ktoré sú určené pre prípady, keď je reálna prognóza nápravy odsúdeného voľnejším režimom. V prípade odsúdeného však tento spáchal dva nové trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený, porušil ten istý typ povinnosti, ktorú mu uložený trest zakazoval a ani prísny zákaz činnosti 6 rokov ho neodradil od páchania úmyselnej trestnej činnosti. Skutočnosti odsúdeným namietané, že je dôchodca, že predtým v minulosti žil riadnym životom a v súčasnosti už nemá žiadny majetok, nie je relevantná pre posúdenie jeho schopnosti dodržiavať zákon, keďže súd posudzuje, či odsúdený dokáže rešpektovať právny poriadok a nie to, aké má materiálne pomery. Taktiež možno podotknúť, že práve naopak, vek a skúsenosti mali byť faktorom vyššej rozumnosti, nie opak, keď v pokročilom veku vedome ignoroval zákaz a pil alkohol, prejavil ešte vyšší stupeň nedbanlivosti voči spoločenským pravidlám.
Nadriadený súd preto dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že u odsúdeného ide o osobu, ktorá už dvakrát jazdila pod vplyvom alkoholu, nerešpektuje zákazy a svojím správaním zvyšuje riziko pre život a zdravie iných, rozhodnutie o vykonaní pôvodne odloženého podmienečného trestu je potrebné aj z hľadiska generálnej, ako i individuálnej prevencie. So zaradením odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody, sa nadriadený súd s rozhodnutím súdu I. stupňa v zmysle ustanovenia § 50 ods. 8 Tr. zák., plne stotožňuje.
Keďže nadriadený súd nezistil ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, na podklade vyššie uvedených skutočností a s odkazom na zákonné a správne dôvody napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.