Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/33/2025

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 067 13 Rokytov pri Humennom č. 42, zast. JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, proti žalovanej: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Štátu voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V r a c i a sa žalobcovi súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 40,- eur, ktorého vrátenie vykoná do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.04.2025 domáhala vydania rozhodnutie, ktorým by súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, ktoré zaniklo 30.12.2023, nakoľko medzi ním a žalobkyňou nedošlo k uzatvoreniu dohody jeho vyporiadaní.

2. Dňa 11.11.2025 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu, žiadala konanie zastaviť a žiadnej zo strán sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že podal na súd žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s vedomím, že počas manželského spolužitia spoločne so žalovanou nasporili finančné prostriedky, pretože počas manželstva a spolužitia po celý čas žalovaná hovorila o sporení na výstavbu rodinného domu. Pri odchode zo spoločnej domácnosti si nezobral vôbec nič, len osobné veci, pričom mal vedomosť, že žalovaná má odložené peniaze. O tom, že skutočne mala žalovaná finančné prostriedky svedčí aj skutočnosť, že rok po rozvode začala s výstavbou rodinného domu v obci F., pričom čerpala (podľa jej vlastných tvrdení) len úver vo výške 34 600,- eur na výstavbu rodinného domu, pričom len hrubá stavba rodinného domu musela stáť rádovo niekoľko desaťtisíc eur viac. Rovnako tak si bola žalovaná schopná zakúpiť v krátkom čase po rozvode aj motorové vozidlo v hodnote 30 000,- eur, preto bol presvedčený, že bude možné preukázať vykonaným dokazovaním, že počas manželstva existovali úspory, na ktoré by mal žalobca nárok.

Po vykonaní lustrácií v bankách zo strany súdu sa však zistilo, že na meno žalovanej nie sú vedené účty, na ktorých by sa nachádzali finančné prostriedky, ktoré by mohli byť predmetom vyporiadania, pričom je úplne zrejmé, že finančnú hotovosť, ktorou nepochybne žalovaná disponovala, nebude môcť

v prebiehajúcom konaní preukázať. Poukázal na to, že má vedomosť o tom, že počas spoločného žitia so žalovanou táto splácala úver, resp. hypotéku a chcel, aby boli zabezpečené podklady o tom, v akej výške žalovaná hypotéku čerpala a na čo tieto finančné prostriedky použila a to vzhľadom na to, že by mal teoreticky nárok na polovicu takto vykonaných splátok, keďže žalovaná mu po celý čas tvrdila, že spláca úver za kúpu pozemku v Jasenove. Z odpovedí bánk však nie je možné zisť, či, kedy a v akej výške žalovaná úver čerpala a keďže nemá ako zabezpečiť listinné dôkazy o týchto skutočnostiach, dostal sa do dôkaznej núdze.

Uviedol, že vzhľadom na to, že súd môže rozhodnúť o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva len v tom prípade, ak existuje spoločný majetok bývalých manželov, ale v danom prípade nemá možnosť preukázať existenciu úspor počas manželstva, ktoré by mali tvoriť predmet vyporiadania. Preukázať jeho tvrdenia by bolo možné len v tom prípade, ak by súd pripustil dokazovanie, ktorým by musela práve žalovaná preukazovať za čo si postavila rodinný dom alebo kúpila motorové vozidlo, čo je však veľmi málo pravdepodobné vzhľadom na doposiaľ zabezpečené dôkazy zo strany súdu, preto nemá možnosť ako svoje tvrdenia preukázať a je nútený z vyššie uvedených dôvodov zobrať žalobu späť a požiadať o zastavenie konania.

Vzhľadom na predmet súdneho sporu navrhol aby súd rozhodol, že žiadnej zo strán neprizná právo na náhradu trov konania. On nemal inú možnosť ako preveriť okolnosti ohľadom spoločných úspor ako podaním žaloby na súde, pretože žiadna z bánk by mu informácie neposkytla. Na druhej strane po zistení, že žalovaná mala finančné úspory pravdepodobne v hotovosti, čo nebude môcť objektívne preukázať, netrvá na podanej žalobe, teda jeho postup je v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2025 uviedla, že súhlasí so zastavením konania. V časti návrhu žalobcu nepriznať súdom žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania s týmto nesúhlasí. Žalobca zavinil zastavenie konania preto je povinný podľa nahradiť trovy konania protistrane. Dôvody, na základe ktorých žalobca opiera svoj návrh podľa jej názoru nie sú dôvodmi, na základe ktorých by mal súd postupovať podľa .

4. Podľa ( ďalej len ,,CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

5. V danej právnej veci žalobca zobral žalobu späť v celom rozsah a to ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, žalovaná so späťvzatím žaloby a zastavením konania vyslovila súhlas, preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení celé konanie zastavil.

6. Podľa zákona , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania, keďže zobral žalobu v celom rozsahu späť. V priebehu konania, vzhľadom na výsledky doteraz vykonaného dokazovania ktoré navrhol dospel k záveru, že na jeho strane nie je možné uniesť dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností a preto zobral žalobu v celom rozsahu späť.

Pokiaľ žalobca požadoval nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania, súd v danej právnej veci nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa tak ako to ustanovuje , pre ktoré by akceptoval tento návrh žalobcu.

Súd poukazuje, že v rámci dokazovania v civilnom sporovom konaní platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno

zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal. Rozhodujúca je hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť žalovaného.

Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

Teda ak v priebehu konania vykonaným dokazovaním žalobca dospeje k záveru, že nie je možné na jeho strane uniesť dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočných na ktorých je postavená žaloba a dôvodnosť uplatneného nároku, táto skutočnosť nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý by následne súd úspešnému žalovanému, ak žaloba následne bude zamietnutá, resp. konanie zastavené pre späťvzatie žaloby, nárok na náhradu trov konania nepriznal. Už pri podaní žaloby je žalobca povinný nielen skutkovo odôvodniť uplatnený nárok, ale je povinný dôvodnosť nároku preukázať relevantnými dôkazmi, resp. návrhmi na vykonanie dokazovania. Ešte pred podaním žaloby musí dôsledne zvážiť, či nárok uplatnený súdnou cestou je možné z jeho strany náležite preukázať, nemôže sa spoliehať na činnosť súdu a na výsledky takto súdom vykonaného dokazovania a potom následne podľa toho vykonávať procesné návrhy v prebiehajúcom súdnom konaní bez toho, aby za takýto postup v konaní niesol aj svoju procesnú zodpovednosť.

Preto súd žalovanej voči žalobcovi v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Podľa , ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením , podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v s použitím ustanovenia v spojení s ustanovením a CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018, sp. zn. .

Súčasná procesná úprava obsiahnutá v teda neobsahuje analogické ustanovenia o náhrade trov konania štátu, ako tomu bolo za predošlej procesnej úpravy podľa , v zmysle ktorej štát mal podľa výsledkov konania proti účastníkom (pokiaľ u nich neboli splnené predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov) právo na náhradu trov konania, ktoré platil ( ) a o ktorých súd rozhodoval aj bez návrhu ( ). Absencia takejto procesnej normy avšak nespôsobuje, že by nárok štátu na náhradu trov konania zanikol, ale práve naopak, štátu aj napriek tomu náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou (podľa ktorej mu nárok na ich náhradu vznikol ex lege), patrí a súd je povinný o nej aj bez návrhu rozhodnúť.

V danej právnej veci vzhľadom na návrh žalobcu súd požiadal Slovenskú sporiteľňu, a.s. o poskytnutie súčinnosti a predloženie dokladov – výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 01.01.2021 do 30.12.2023 s uvedením stavu na účte žalovanej ku dňu 30.12.2023. Banka súdu požadované doklady a vyjadrenie predložila, za poskytnutie informácie súdu vyúčtovala sumu 24,60 a táto bola následne uhradená zo štátnych prostriedkov.

Na strane štátu tak vznikli trovy vo výške 24,60 eur a vzhľadom na skutočnosť, že banka bola požiadaná o poskytnutie informácie na základe návrhu žalobcu, súd preto uložil povinnosť žalobcovi nahradiť štátu

trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Podľa o súdnych poplatkoch ( ďalej len ,,Zákon“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10,- eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zákona, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

9. Zo súdneho spisu bolo zistené, že žalobca zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 50,- eur.

10. Keďže žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd zároveň rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu žalobcovi vo výške 40,- eur tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd do Prešova prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).