Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/34/2021

Potvrdené rozhodnutím 8Co/112/2021
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX/XX, X., proti žalovanej: D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. F. č. XX/XX, Z., t. č. bytom F. W. XX, L., Spolková republika Nemecko, právne zastúpená: JUDr. Peter Vevurka, advokát so sídlom Ul. H. č. XXX/XX, X., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/34/2021-14 zo dňa 14. júla 2021, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu potvrdzuje. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobkyne: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, X., proti žalovanej: D. P., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. F. XX/XX, Z., toho času bytom F. W. XX, L., X., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 25.06.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č.XXX okres: X., obec: Z., k.ú.: Z., nachádzajúcimi sa na parcele registra C, parc. č. XX/X, XX/ X, XX/X a XX/XX, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej žalobkyňa žiadala zaplatiť jej 10% zo sumy za predaný rodinný dom parc. č. XX/X a vrátiť kalich, ktorý bude darovaný ako svätenina do kostola v Z..

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaná je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudla podvodom, čím poškodila ostatných súrodencov. Uviedla, že je pravda, že nebohá matka C. B., rod. E. žalovanej tento majetok podpísala ešte za svojho života, čo časom oľutovala a čo ostatní súrodenci a deti matky C. B. nevedeli. Dozvedeli sa to až po nejakom čase. Žalobkyňa má zato, že matka ostatných súrodencov týmto pravdepodobne vydedila. Rodič však nemá právo vydediť svojich potomkov okrem závažnej veci, ktorá by mala byť zaprotokolovaná a vecne zdôvodnená. Keďže ich matka tento majetok prepísala na svoju najmladšiu dcéru - žalovanú, oni ako súrodenci to rešpektovali a žalovanej dôverovali, že to bude z jej strany korektné. Podmienka matky vždy bola, že majetok, resp. rodinný dom sa nesmie predať tretej osobe a taktiež, že majetok patrí do rodiny ako celok. Ďalej uviedla, že žalovaná začína majetok bez oznámenia súrodencom rozpredávať a nikomu zo súrodencov nechce nič dať, čo je z jej strany nemorálne, drzé a výsmech súrodencom. Žalovaná na Slovensku nežije už skoro 30 rokov, čo znamená, že o matku sa nestarala, neprejavovala sociálny, emocionálny a časom ani morálny záujem. Na návštevu k matke chodila cca 1 krát v roku. Poukázala na to, že matka chcela časom opraviť prepis domu aj majetku, no žiaľ náhle zomrela. V ďalšom popísala správanie žalovanej voči matke a spory, ktoré medzi nimi prebiehali a uviedla, že žalobkyni ako dcére nebohá matka závetom podpísaným na matrike umožnila, že do rodičovského domu môže kedykoľvek aj s jej synom F. vstúpiť. K matke žalobkyňa chodievala pravidelne každý víkend, všetky sviatky a voľné dni a pomáhala jej zo všetkých síl. Tento rodinný dom žalovaná predala, pričom predtým bránila vstupu do rodinného domu nielen jej, ale aj jej súrodencom. Takisto nemá vedomosť, kde je všetok ostatný hnuteľný majetok, ku ktorému patril aj kalich po nebohom bratovi, ktorý bol kňaz a ktorý patrí do kostola, kde nebohý brat vyrastal. V závere poukázala na to, že dňa 24.06.2021 podala žalobu o zrušenie a vysporiadanie vlastníctva k nehnuteľnostiam voči

žalovanej. Žalobkyňa má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov k nehnuteľnostiam, pretože v opačnom prípade akékoľvek ďalšie prípadné ťarchy môžu mať vplyv na prebiehajúci súdny spor s cieľom predĺžiť jeho konanie a poškodiť žalobkyňu. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka priložila rukopis (závet C. B.), výpis z LV č. XXX a č. XXXX.

X. Podľa (ďalej len ) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami,

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

7. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak sú splnené zákonné podmienky. Vydanie neodkladného opatrenia môže byť nariadené buď z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, pričom samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

8. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť len na základe dôkazov, ktorými žalobca osvedčuje naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov ( ). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Ustanovenie upravuje, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.

10. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) a d). Neodkladným opatrením podľa § 325 ods. c) sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Základným predpokladom je reálna držba spornej veci alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť. Ako vyplýva z , právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie v zmysle písm. d) predmetného ustanovenia, toto spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť určité obmedzenia. Rovnako ako pri neodkladnom opatrení na obmedzenie dispozičného oprávnenia podľa je súd pri písm. d) povinný

zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby.

11. Súd mal na základe predložených dôkazov za preukázané, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, ku ktorým nehnuteľnostiam sa žalobkyňa domáha vydania neodkladného opatrenia a bola aj vlastníčkou rodinného domu zapísanom na LV č. XXXX, ktorý bol prevedený na E. G. na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX. Uvedené vyplýva aj zo samotného návrhu žalobkyne. Žalobkyňa v návrhu poukazuje na nezhody medzi ňou a žalovanou, správanie žalovanej voči ich matke, ako aj to, že matka strán sporu povolila žalobkyni a jej synovi, aby mohli kedykoľvek navštevovať rodinný dom, čo vyplýva z priloženého závetu. Zo skutočností uvádzaných žalobkyňou ako aj osvedčovaných skutočností však nie je možné podľa názoru súdu konštatovať, že existuje stav potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Je tomu tak preto, že rodinný dom spolu so záhradou bol v zmysle závetu odkázaný žalovanej, pričom žalobkyňa v konaní nepredložila žiadny dôkaz, v zmysle ktorého by bolo žalovanej zakázané rodinný dom predať, resp. dôkaz, že by v prospech žalobkyne bolo zriadené vecné bremeno. Pokiaľ išlo o tvrdenú skutočnosť ohľadne prípadného možného prevodu nehnuteľností, je potrebné konštatovať, že z návrhu nijak nevyplýva úmysel žalovanej ako vlastníka nehnuteľností previesť ich na tretiu osobu. Súd poukazuje na to, že žalovaná sa stala vlastníčkou sporných nehnuteľností na základe vôle matky žalobkyne, s ktorou vôľou nielen žalobkyňa, ale aj jej súrodenci súhlasili. Uvedené nehnuteľnosti teda nadobudla zákonne, pokiaľ sa v konaní vo veci samej, o ktorom konaní žalobkyňa tvrdí, že prebieha na súde, nepreukáže opak. Súd v danom prípade bral do úvahy princíp proporcionality práv tak žalobkyne ako aj žalovanej a dospel k záveru, že práva žalobkyne nie sú ohrozené, keďže v konaní nemal preukázaný stav, ktorý by bolo potrebné riešiť neodkladným opatrením. Z uvedeného dôvodu súd nemôže žalovanej prikázať ani to, aby žalobkyni vyplatila 10% z ceny predaného rodinného domu, keďže tento bol vo vlastníctve žalovanej a nebola predložená žiadna dohoda o jeho vyporiadaní uzatvorená medzi stranami sporu. Napokon žalobkyňa neosvedčila ani neodkladnosť v prípade vrátenie kalichu do kostola v Z..

12. Súd má za to, že žalobkyňa v konaní neosvedčila existenciu takých právnych vzťahov, aby súd mohol jej návrhu vyhovieť a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, žalovaná bola v konaní úspešná, a preto má proti neúspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ().

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.