Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-12-2024.pdf
PDF · 94.52 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/12/2024
Uznesenie
A. B. C. v právnej veci žalobcov: 1/ D. B. E., F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX C., 2/ D. G. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX C. proti žalovanému: F. C. B., B.. B. H., sídlom: I. X, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 3.4.2024 bol konajúcemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému, aby došlo k zrušeniu platnosti písomného hlasovania, ktoré sa podľa oznámenia o písomnom hlasovaní má vykonať v dňoch X.X.XXXX – X.X.XXXX, vždy v čase od XX:XX J. K. XX:XX J. v spoločnom priestore obytného domu – na adrese A. XXXX/XX, XXX XX C..
2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 28.3.2024 našli vo svojej domácej poštovej schránke vhodený súbor listín, na základe ktorých u nich vznikla oprávnená a veľmi vážna obava, že bude protiprávne zasiahnuté do ich práv k bývaniu – k ich súkromnému bytu L. XX na X. poschodí na adrese A. XXXX/XX, XXX XX C.. Svoju obavu odôvodnili tým, že žalovanému nič nedlžia a s touto spoločnosťou ani nemajú uzatvorenú a podpísanú žiadnu platnú zmluvu. Na podporu svojej obavy tiež uviedli, že osoba A. M. a G. B. B. – žalovaný sú veľmi dobre známi aj z médií, kedy sa voči žalovanému vedie konanie aj obyvateľmi zo B. E. G., C. a je tam podozrenie vyšetrované políciou, že p. M. týchto obyvateľov údajne opakovane podviedol. Uviedli, že toto navrhované písomné hlasovanie, ktoré sa má uskutočniť, je protiprávne, nakoľko na schôdzi, ktorá schválila toto budúce písomné hlasovanie sa nezúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených osôb, nakoľko na zhromaždení bolo iba XX osôb a zhromaždenie nebolo teda uznášaniaschopné.
3. K podanému návrhu priložili ako dôkazy Oznámenie o písomnom hlasovaní zo dňa XX.X.XXXX, zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov v bytovom dome na N. A. XX a XX v C. zo dňa XX.X.XXXX, výpis z OR SR žalovaného.
4. Z LV č. XX XXX, kat. úz. G. A. vyplýva, že výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na ul. A. L. XX, XX je len žalobkyňa v 1. rade, pričom žalobcovi v 2. rade vlastnícke právo k tomuto bytu nesvedčí.
5. Z oznámenia o písomnom hlasovaní zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že v dňoch X.X.XXXX až X.X.XXXX vždy v čase od XX:XX K. XX:XX J. sa v spoločných priestoroch domu malo vykonať písomné hlasovanie o otázkach, z ktorých druhá súvisí so schválením podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu
č. XX v dôsledku uplatnenia záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. za účelom uspokojenia pohľadávok voči vlastníkovi, resp. vlastníkom uvedeného bytu.
6. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov v bytovom dome na N. A. XX O. XX P. C. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že na predmetnej schôdzi bol prítomný taký počet vlastníkov bytov v dome, ktorí spolu disponovali XX J., pričom v dome je XX bytov a X nebytových priestorov, teda celkovo XX hlasov. V bode 4 uvedenej zápisnice je konštatované, že vzhľadom na to, že na schôdzi je prítomný taký počet vlastníkov, ktorí spolu disponujú menej ako polovicou všetkých hlasov, bolo rozhodnuté, že o otázke schválenia podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu č. XX bude vykonané písomné hlasovanie.
7. Konajúci súd pristúpil k skúmaniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V súlade s ustanovením § 326 ods. 1 CSP je potrebné v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň je potrebné ozrejmiť, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP platí, že ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP platí, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP platí, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP platí, že súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platí, že byt alebo nebytový priestor v dome môže byť vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby, v podielovom spoluvlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
15. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platí, že správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom.
16. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platí, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku.
17. Podľa ust. § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platí, že za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas
pripadajúci na byt alebo na nebytový priestor v dome; to platí aj vtedy, ak je byt alebo nebytový priestor v dome v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb.
18. Podľa ust. § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platí, že spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
19. Podľa ust. § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platí, že spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.
20. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V zmysle ust. § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd vyhodnotiť primárne na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.
21. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje tiež, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.
22. Žalobcovia sa svojim návrhom domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, t.j. uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vykonania písomného hlasovania vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na adrese A. XXXX/XX, ktoré sa malo konať v dňoch bezprostredne nasledujúcich po podaní návrhu, teda v dňoch X.X.XXXX – X.X.XXXX vždy v čase od XX:XX K. XX:XX hod v spoločnom priestore obytného domu na ulici A. XXXX/XX. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčenú najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno
osvedčenia zaťažuje samotného navrhovateľa. Zároveň platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
23. Konajúci súd v prvom rade s ohľadom na zákonom stanovenú preferenciu zabezpečovacieho opatrenia pred neodkladným opatrením skúmal, či by účel neodkladného opatrenia navrhovaného žalobcami nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko uvedené by bolo primárnym dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a dospel k záveru, že nakoľko predmetom konania vo veci samej v nadväznosti na uvedené navrhované neodkladné opatrenie by nebolo uplatňovanie peňažnej pohľadávky, ktorej uspokojenie by mohlo byť zabezpečovacím opatrením zabezpečené, tento inštitút by nebolo v danej veci možné využiť.
24. Hmotnoprávny vzťah k žalovanému žalobcovia odôvodnili a podložili svojim vlastníctvom k bytu č. XX E. N. A. XX P. C., súvisiacou úpravou zákona č. 182/1993 Z. z. a potrebou ochrany žalobcov pred zásahmi do ich práva k bývaniu a k vlastníctvu súkromného bytu vyvolanými očakávaným písomným hlasovaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu č. XX v dôsledku existencie dlhu voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome. Hmotnoprávne je teda vzťah žalobcov a žalovaného založený existenciou vlastníckeho práva k bytu v bytovom dome, ktorý je zo zákona povinne spravovaný jednou z foriem správy bytového domu, ktorú má podľa listín predložených s návrhom vykonávať v bytovom dome na A. N. L. XX žalovaný.
25. Existencia hlasovacieho práva na schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov, eventuálna existencia dlžôb na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv, či na úhradách za plnenia v bytovom dome, práva spojené s namietaním priebehu zvolania, priebehu konania a výsledkov hlasovania, či už prezenčného alebo písomného, o otázkach týkajúcich sa bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, či samotného bytového domu sú zo zákona spojené s existenciou vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome. Hmotnoprávny nárok na ochranu vlastníckeho práva k bytu v intenciách zákona o vlastníctve bytov teda vyplýva a súvisí výlučne s vlastníctvom bytu v bytovom dome. Súd z listín predložených spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemal za preukázaný vlastnícky právny vzťah žalobcu v 2. rade k bytu č. XX, keďže výlučným vlastníkom tohto bytu je podľa výpisu z LV č. XX XXX, kat. úz. G. A. žalobkyňa v 1. rade. Na základe uvedeného súd skonštatoval, že medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným ako správcom bytového domu nebol osvedčený žiadny hmotnoprávny vzťah, žiadny nárok, ktorého ochrany by sa žalobca v 2. rade mohol domáhať. S ohľadom na uvedené, keďže ako z vyššie uvedeného vyplýva, neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, súd vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
26. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd za osvedčenú aplikujúc ust. § 9 ods. 7 a 8 zákona o vlastníctve bytov pojednávajúce o nepriamom zastúpení vlastníkov bytov správcom bytového domu, na skutočnosti osvedčené predloženými listinami – zápisnicou zo schôdze vlastníkov aj z oznámením o písomnom hlasovaní, z ktorých vyplýva, že žalovaný by mal byť správcom bytového domu na ulici A. XX P. C.. Vzhľadom na to, že zo skutočností tvrdených žalobcami je zrejmé, že účelom podania tohto návrhu je snaha žalobkyne v 1. rade zabrániť ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na A. XX P. C. v schválení a následnom vykonaní zákonného záložného práva k bytu Q. P. X. H., súd dospel k záveru, že v súlade s cit. ust. § 9 ods. 7 a 8 zákona o vlastníctve bytov je možné žalovať správcu bytového domu ako pasívne legitimovaného, nepriameho zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
27. Vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade súd vzhľadom na osvedčené skutočnosti vzhliadol existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi ňou a žalovaným, vyplývajúceho z vlastníckeho práva žalobkyne v 1. rade k bytu č. XX na jednej strane a výkonu správy bytového domu na A. N. L. XX P. C. zo strany žalovaného na druhej strane.
28. V rámci inštitútu neodkladného opatrenia ustanovuje Civilný sporový poriadok osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu. Dôvodne podaný návrh preto
môže zamietnuť pre dodatočnú (následnú) absenciu zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia, a naopak.
29. Súd podľa výslovného ust. § 328 ods. 2 CSP rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 písm. d) CSP najneskôr do 30 dní. Tento časový úsek teda predstavuje limitné ohraničenie, pričom v bežnej súdnej praxi je spravidla okolnosťami prípadu opodstatnené nariadenie neodkladného opatrenia v kratších lehotách. Reálna možnosť rozhodnúť o návrhu je však prirodzene determinovaná aj okolnosťami súvisiacimi s organizáciou práce súdu a individuálnou zaťaženosťou sudcu; nesmie však dôjsť k prekročeniu vymedzenej tridsaťdňovej lehoty.
30. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa Q. P. X. H. domáha bezodkladnej ochrany svojho práva bol súdu doručený dňa X.X.XXXX, pričom písomné hlasovanie, ktorého vykonanie sa Q. P. X. rade snažila zamedziť týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, sa malo konať od nasledujúceho dňa, t.j. v dňoch X.X.XXXX – X.X.XXXX, teda so začiatkom v deň nasledujúci pod doručení tohto návrhu. Hoci súd konštatuje, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skutočne mohla existovať reálna potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, v čase jeho rozhodovania už táto bezodkladnosť neexistuje a súd na túto skutočnosť pri rozhodovaní musí prihliadnuť. Nakoľko v čase rozhodovania súdu už došlo k uplynutiu termínu X.X.XXXX – X.X.XXXX, súd konštatuje, že Q. P. X. H. namietané písomné hlasovanie v bytovom dome na A. N. L. XX P. C. v čase rozhodovania súdu už muselo byť vykonané, preto potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ako podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia uloženia povinnosti zdržať sa vykonania tohto písomného hlasovania v deň vydania tohto rozhodnutia pominula. Súd uvádza, že strany sporu, ako z vyššie uvedeného vyplýva, sú povinné pri navrhovaní neodkladných opatrení rátať so zákonnou lehotou na rozhodovanie súdu, pričom skrátená 24 hod. lehota je stanovená len pre výnimočne urgentné prípady dôvodného podozrenia z násilia a potreby ochrany života a zdravia osôb. Keďže Q. P. X. H. súdu nepodala svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s dostatočným časovým predstihom umožňujúcim rozhodnúť súdu v čase trvania bezodkladne existujúcej potreby úpravy pomerov strán sporu, ale už v dňoch bezprostredne nasledujúcich po podaní návrhu táto potreba úpravy pomerov strán zanikla vykonaním namietaného písomného hlasovania, už deň nasledujúci po podaní návrhu nebola splnená prvá základná podmienka pre to, aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, pričom na túto skutočnosť musel súd, rozhodujúci podľa stavu v čase vydávania rozhodovania, prihliadnuť.
31. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia v čase rozhodovania súdu nie je splnená prvá základná podmienka, existencia bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu ako to uvádza ust. § 325 ods. 1 CSP, súd preto ďalej neskúmal osvedčenie ostatných, vyššie uvedených zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale na základe takto prijatého záveru rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre absenciu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu – Q. P. X. H. O. Q., zamietol.
32. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej dochádza k ukončeniu konania, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia, a to podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia boli v konaní neúspešní a žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Mestskom súdu Košice (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP)