Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Svk/26/2025

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Martin Hlinka, s miestom podnikania Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 52 375 366, s pozastaveným výkonom činnosti od 31. decembra 2024, právne zast.: JUDr. Juraj Bilický, advokát, so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor živnostenského podnikania, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly č. OU-NR-OZP2-2022/006932-5 zo dňa 30. januára 2023 v znení Dodatku k protokolu o výsledku kontroly č. OU-NR-OZP2-2023/006932-10 zo dňa 15. augusta 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave z 30. apríla 2025, č. k. -127, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým uznesením z 30. apríla 2025, č. k. -127 postupom podľa (ďalej len „“) odmietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu žalovaného č. č. OU-NR-OZP2-2022/006932-5 zo dňa 30. januára 2023 v znení Dodatku k protokolu o výsledku kontroly č. OU-NR-OZP2-2023/006932-10 zo dňa 15. augusta 2023 (ďalej len ,,Protokol“). Žalovaný vykonal kontrolu u žalobcu dňa 25. novembra 2022 na základe podnetu tretej osoby, ktorá bola zameraná na dodržiavanie podmienok a povinností, ktoré pre podnikateľa vyplývajú zo o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,n“) a z osobitných predpisov, aj sa vzťahujú na živnostenské podnikanie. O výsledku kontroly vydal žalovaný Protokol, ktorý podľa , a o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len ,e“) obsahuje zhrnutie výsledku kontroly, ktoré spočíva v zistení porušenia a z dôvodu vykonávania podnikateľskej činnosti ,,Vyučovanie v odbore cudzích jazykov“ nad rámec vydaného živnostenského oprávnenia v období od 7. januára 2019 minimálne do 25. novembra 2022. V závere bolo žalobcovi uložené opatrenie s termínom plnenia ,,ihneď“: ,,V prípade, že podnikateľský subjekt hodlá aj naďalej uvedenú viazanú živnosť prevádzkovať, je povinný uvedenú skutočnosť ohlásiť na príslušnom živnostenskom úrade.“ Dňa 15. augusta 2023 vydal žalovaný Dodatok na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu, ktorým došlo k zmene Protokolu tak, že formulácia zhrnutia výsledku kontroly o zistenom porušení a bola vypustená, pričom záver a uložené opatrenie ostalo nezmenené. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného protokolu žalovaného preskúmal v intenciách , , a , , a , , , zákona o kontrole a dospel k záveru, že v predmetnej veci predstavuje protokol

opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve podľa , v dôsledku čoho žalobu ako neprípustnú odmietol podľa . 3. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci a preskúmanie napadnutých aktov, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet súdneho prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka, ktoré zároveň nie je z možnosti súdneho prieskumu zákonom vylúčené (či už výslovne v texte konkrétnej právnej normy alebo na základe splnenia podmienok podľa ). Za týmto účelom sa správny súd v prvotnej fáze súdneho konania oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil základné skutočnosti dôležité pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu v danej veci a zistil, že obsahom Protokolu v spojení s Dodatkom nie je konštatovanie o porušení , ale konštatovanie o výkone podnikateľskej činnosti nad rámec živnostenského oprávnenia spolu s uloženým opatrením ohlásiť viazanú živnosť na živnostenskom úrade, ak túto živnosť hodlá prevádzkovať aj naďalej. Správny súd bol názoru, že Protokolom v spojení s Dodatkom nebolo autoritatívne zasiahnuté do práv, právom chránených záujmov či povinností žalobcu. Samotný kontrolór spísaním protokolu neuskutočňuje správne konanie a jeho inšpekčná/kontrolná činnosť, ktorej výsledky sú spísané v protokole o výsledku inšpekcie, nemá povahu právne záväzného rozhodnutia. Kontrolór neuplatnil žiadne prostriedky bezprostredného donútenia kontrolovaného subjektu na presadenie týchto opatrení. Neurčil žiaden zákaz ani inak neovplyvnil právnu pozíciu podnikateľa tak, že by jeho postavenie po vydaní Protokolu v znení Dodatku malo byť iné ako pred jeho vydaním. 4. Podľa správneho súdu žalobca v správnej žalobe neuviedol, aký priamy zásah do práv, povinností či jeho právom chránených záujmov utrpel vydaním Protokolu v spojení s Dodatkom. Argumentácia žalobcu, že by tým, že Protokol v znení Dodatku konštatuje porušenie , resp. výkon podnikateľskej činnosti nad rámec živnostenského oprávnenia, malo dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu z dôvodu obligatórnej povinnosti uložiť pokutu podľa neobstojí, keďže konanie o uložení pokuty je aj podľa samostatným konaním, v rámci ktorého správny orgán aplikuje určitú mieru správnej úvahy pri ukladaní výšky sankcie. Žalobca môže v rámci tohto konania namietať samotné podkladové akty, ktoré môžu byť až v rámci súdneho prieskumu samotného rozhodnutia o uložení pokuty aj predmetom správneho súdneho prieskumu realizovaného správnym súdom. Správny súd teda konštatuje, že až rozhodnutie, ktorým bude prípadne žalobcovi uložená sankcia za prípadné následné prevádzkovanie činnosti Vyučovanie v odbore cudzích jazykov bez živnostenského oprávnenia, bude správnym aktom, ktorým budú zasiahnuté práva a právom chránené záujmy žalobcu. Následné súdne konanie, ktorým bude prípadne žalobca napádať zákonnosť takéhoto rozhodnutia, bude priestorom, v rámci ktorého bude môcť žalobca namietať zistenia uvedené v Protokole v spojení s Dodatkom, a v rámci ktorého bude môcť správny súd tieto podkladové akty riadne preskúmať. 5. Správny súd odkázal na právny názor vyjadrený uznesením veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. zo dňa 04.12.2023, ktoré uvádza, že je úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná. 6. Správny súd mal za preukázané, že napadnutými správnymi aktmi neboli nijako dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu, neboli mu uložené žiadne povinnosti, ktoré by ho obmedzovali v jeho činnosti v súlade so živnostenským oprávnením. Kontrolór síce konštatoval výkon činnosti nad rámec živnostenského oprávnenia žalobcu, uložil mu plnenie zákonnej povinnosti ohlásiť predmetnú živnosť, no nijako autoritatívne nezasiahol do činnosti žalobcu. Z právnej úpravy nevyplývajú žiadne priame dopady uloženého opatrenia ohlásiť vykonávanú činnosť na právne postavenie žalobcu (ak ju žalobca plánuje naďalej vykonávať). To sa môže zmeniť až rozhodnutím prijatým v správnom konaní, ktorým prípadne bude udelená sankcia za porušenie zákona. V danom konaní bude môcť žalobca využiť svoje práva účastníka konania a rozporovať právny názor kontrolóra na zistený skutkový stav uvedený v Protokole ako podklade pre začatie daného konania. Napadnutý Protokol a ani Dodatok preto nie sú opatreniami podľa , keďže nespĺňajú jeden z definičných znakov opatrenia (atribút „priamosti“ dotyku na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach). Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté správne akty nepodliehajú prieskumu správnym súdom, a preto žalobu podľa v spojení s odmietol.

7. Pre úplnosť správny súd uviedol, že Dodatok č. 2, ktorý bol vydaný dňa 07. augusta 2024, t. j. po oboznámení sa žalovaného s podanou žalobou, ktorá mu bola na vyjadrenie doručená dňa 19. júla 2024, zmenil výsledok kontroly tak, že explicitne uviedol, že výkonom činnosti žalobcu nedochádza k vyučovaniu anglického jazyka a nebolo tak kontrolou zistené porušenie právnych ustanovení ani súvisiacich právnych predpisov. Keďže vydaním Dodatku č. 2 nedošlo k porušeniu zákona o kontrole, súd mohol uvažovať aj nad zastavením konania podľa , keďže Dodatkom č. 2 odpadol dôvod pokračovania v konaní. Nakoľko však podľa názoru súdu bol už samotný Protokol v znení Dodatku neprípustným predmetom správneho súdneho prieskumu, súd pristúpil k odmietnutiu žaloby. 8. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá, pričom nezistil žiaden dôvod na aplikáciu .

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

9. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces ( ), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a správnu žalobu nezákonne odmietol ( ). 11. Sťažovateľ uviedol, že v konaní pred správnym súdom vo svojom vyjadrení zo dňa 24. októbra 2024 dôvodil, že považuje za dôležité, aby bola konštatovaná nezákonnosť Protokolu, pretože konaním a opatrením správneho orgánu utrpel ujmu, bol týmto opatrením poškodený, preto rozhodnutie súdu o nezákonnosti správneho aktu je nutné pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym výkonom verejnej moci. Hoci vyčíslovanie, uplatňovanie ujmy či škody nebolo per se predmetom konania pred správnym súdom, tá skutočnosť, že žalobca nejakú ujmu utrpel, malo a muselo byť erudovanému senátu správneho súdu známe, pretože správny súd mohol a aj mal si byť vedomý toho, aké sú reálne, či aké môžu byť potenciálne dôsledky nesprávneho a nezákonného záveru protokolu vo sfére pôsobenia žalobcu. Uviedol, že správnemu súdu malo byť zrejmé, čo by pre žalobcu znamenalo ,,ihneď“ vyhovieť opatreniu žalovaného, že mu muselo byť známe aj ústavné právo podľa článku 2 ods. 3 SR, práva vyplývajúce z rovnosti pred zákonom a zo zásady rovnakého zaobchádzania, rovnako právo na dobrú verejnú správu ( Charty základných práv EÚ, právny poriadok SR a právne akty Rady Európy a ďalšie normatívne akty EÚ, ktorými sú orgány verejnej správy viazané), najmä zásady zákonnosti, procesnej korektnosti, prehľadnosti a právnej istoty, ako aj práva na dodržiavanie princípov rovnosti, objektívnosti a nestrannosti, proporcionality, a najmä práva legitímnych očakávaní ako vedúcich právnych ideí. 12. Sťažovateľ považuje za nesprávne odôvodnenie správneho súdu v časti odôvodnenia, že Protokol o výsledku kontroly obsahoval iba všeobecnú povinnosť. Podľa sťažovateľa obsahoval veľmi konkrétnu povinnosť - ohlásiť živnosť, a to ihneď. Ak chcel sťažovateľ naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť tak, ako dovtedy, musel uskutočniť kroky smerujúce k ohláseniu viazanej živnosti. Poukázal na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ku ktorému uviedol, že nie je bez ďalšieho použiteľný na jeho prípad, pretože v jeho prípade sa nejedná o inšpekciu práce, ale o kontrolu zo živnostenského úradu a Protokol priamo ukladal sťažovateľovi konkrétnu povinnosť, hoci na ohlásenie živnosti v skutočnosti žiadne dôvody neboli. Poukázal na to, že správny súd neskúmal, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, čím sťažovateľovi uprel právo na presvedčivé, vyčerpávajúce a logicky konzistentné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo samo o sebe zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a zakladá kasačný dôvod podľa . Podľa sťažovateľa došlo k priamemu dotyku s právami a právom chránenými záujmami sťažovateľa, a to, že bol nútený uplatňovať právne prostriedky nápravy, vyjadrenia, námietky, platiť náklady na zvýšenú potrebu právneho poradenstva a zastupovania, meniť svoje doterajšie podnikateľské správanie a pravidelný chod vecí, nebyť vystavený dilemám a stresu v podnikateľských rozhodnutiach (prestať realizovať rozbehnutý podnikateľský zámer alebo nie, s čím je spojená otázka nároku na náhradu škody), zažíval frustráciu z neistého právneho postavenia v otázke oprávnenosti svojho podnikania či splnenie podmienok pre prevádzkovanie živnosti, v tom, či ide alebo nejde o viazanú živnosť, či urýchlene hľadať a zamestnať zodpovedného zástupcu pre prevádzkovanie viazanej živnosti alebo nie, či v skutočnosti sťažovateľ má alebo nemá právo vyplývajúce z SR v materiálnom zmysle slova, či nebolo porušené jeho právo na dobrú verejnú správu a prečo správny orgán rozhoduje

v obdobných veciach inak, čím je vystavený nerovnakému zaobchádzaniu. Podľa názoru sťažovateľa správny súd opomenul slovné spojenie ,,ktorým môžu byť dotknuté“, čím de facto skrytým spôsobom presadil neprimerane reštriktívny a ústavne nekonformný výklad daného ustanovenia, čím všetkým je daný dôvod podľa a zároveň aj písm. j) , pretože nesprávne právne posúdenie zakladá nezákonnosť súdneho rozhodnutia. 13. Nesprávne právne posúdenie veci v dôsledku nesprávnej aplikácie vyššie uvedených ustanovení malo podľa sťažovateľa dopad aj na nesprávne právne posúdenie veci v otázke náhrady trov konania, ktoré konkrétne spočíva v nesprávnej aplikácii ustanovenia a nevzhliadnutia dôvodu na aplikáciu , pretože aj správny súd poukazuje na uznesenie NSS SR zo dňa 4. decembra 2023, ktoré bolo vydané po tom, čo už bola podaná správna žaloba, pričom žalobca sa v čase podania správnej žaloby riadil uznesením NS SR zo dňa 28. augusta 2018, potom sa mal správny súd automaticky vysporiadať s otázkou, či je spravodlivé, aby sťažovateľ mal niesť v dôsledku ,,čiastočného prekonania“ vlastnej rozhodovacej činnosti súdu zodpovednosť za procesné (ne)zavinenie odmietnutia žaloby v podobe nepriznania náhrady trov konania, resp. či by z týchto dôvodov (hodných osobitného zreteľa) nemala z princípu niesť náhradu trov konania verejná moc - žalovaný. 14. Sťažovateľ poukázal na Dodatok k Protokolu č. 2, ktorý považuje za dôkaz nezákonnosti správnou žalobou napadnutého opatrenia žalovaného a zároveň dôkazom opodstatnenosti správnej žaloby a správnosti argumentácie sťažovateľa o výkone jeho podnikateľskej činnosti. Ďalej uviedol, že v konaní pred správnym súdom poukazoval na postup žalovaného v inom konaní, ktorého predmetom bola kontrola činnosti iného podnikateľského subjektu, s tým, že správny orgán prakticky na rovnakom skutkovom základe rovnakých prípadov vyvodil diametrálne odlišný záver, teda voči žalobcovi uplatnil diskriminačný prístup v rozpore s doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho orgánu a tým, že sa správny súd touto otázkou nezaoberal, zaťažil svoje uznesenie vadou nepreskúmateľnosti ( ). V pochybeniach v postupe žalovaného videl sťažovateľ porušenie základnej zásady správneho konania vyjadrené v ust. Správneho poriadku a porušenie ust. v spojení s ust. a Správneho poriadku. 15. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ vyjadril presvedčenie, že vydané uznesenie správneho súdu je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý k Dodatku č. 2 uviedol, že nestanovuje žiadnu lehotu na vyjadrenie sa ku kontrolovaným zisteniam, tzn., že aj napriek tomu, že sa žalovaný vyjadril k výsledku kontroly po 9 mesiacoch a vydal Dodatok k Protokolu, nie je možné považovať predmetný Dodatok za účelový z hľadiska časovej chronológie. Žalovaný vydaním predmetného Dodatku zrušil napadnutý Protokol a vyhovel návrhu žalobcu v správnej žalobe. Keďže prišlo k zmene právneho záveru kontroly vykonávanej u žalobcu, navrhol správnemu súdu konanie zastaviť, keďže odpadol dôvod na ďalšie konanie a aj z dôvodu, že žalobca podal dňa 30. decembra 2024 na vlastnú žiadosť oznámenie o pozastavení živnostenského oprávnenia v plnom rozsahu na obdobie od 31. decembra 2024 do 31. decembra 2026. Ďalej uviedol, že z dôvodu uvedeného voči žalobcovi nikdy nebolo začaté správne konanie. Pri každej kontrole môže prísť k pochybnostiam pri zisťovaní, akým spôsobom podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť, a podnikateľ sa má možnosť vyjadriť, k čomu aj došlo. Žalobcovi tým nebolo žiadnym spôsobom obmedzené podnikanie a celé konanie na správnom súde považuje žalovaný za zbytočné. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol. 17. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 29. septembra 2025.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 19. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a?právnickej osoby v?oblasti verejnej správy a?rozhoduje v?ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v?administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a?právnickej osoby priamo dotknuté. 22. Podľa , správne súdy v?správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a?iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a?rozhodujú v?ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak?tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a? opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, 25. Podľa , správny súd odmietne žalobu, ak je neprípustná. 26. Podľa , kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 27. Podľa , na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa , kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že?nie je dôvodná. 29. Najvyšší správny súd mal zo súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, za preukázané, že:

- žalovaný vykonal u žalobcu dňa 25. októbra 2022 na základe podnetu tretej osoby kontrolu, ktorá bola zameraná na dodržiavanie podmienok a povinností, ktoré pre podnikateľa vyplývajú zo ;

- výsledkom kontroly bol Protokol ( a a v spojení so ), v ktorom bolo skonštatované porušenie a z dôvodu vykonávania podnikateľskej činnosti ,,Vyučovanie v odbore cudzích jazykov“ nad rámec vydaného živnostenského oprávnenia v období od 7. januára 2019 minimálne do 25. novembra 2022 a bolo mu uložené opatrenie: ,,V prípade, že podnikateľský subjekt hodlá aj naďalej uvedenú viazanú živnosť prevádzkovať, je povinný uvedenú skutočnosť ohlásiť na príslušnom živnostenskom úrade“ s termínom ,,ihneď“;

- Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 31. marca 2023;

- na základe vyjadrenia žalobcu k Protokolu zo dňa 14. apríla 2023 vydal žalovaný Dodatok zo dňa 15. augusta 2023, ktorým došlo k zmene Protokolu tak, že formulácia zhrnutia výsledku kontroly o zistenom porušení a bola vypustená, pričom ale bolo zachované konštatovanie o vykonávaní podnikateľskej činnosti ,,Vyučovanie v odbore cudzích jazykov“ nad rámec vydaného živnostenského oprávnenia, zmenené bolo obdobie trvania nezákonného stavu od 1. júla 2019 minimálne do 25. novembra 2022;

- dňa 7. augusta 2024 (po podaní správnej žaloby) bol vydaný Dodatok č. 2 k Protokolu, v ktorom žalovaný uviedol, že zohľadnil všetky námietky a predmetnú kontrolu uzavrel a vyhodnotil tak, že zo strany kontrolovaného subjektu nedošlo k porušeniu ustanovení v spojení s . Poskytovaním služby - sprístupňovaní elektronického obsahu nedochádza k samotnej výučbe cudzieho jazyka. Preto zmenil a doplnil Protokol: ,,Vykonanou kontrolou nebolo zistené porušenie právnych ustanovení ani súvisiacich predpisov“;

- z vyjadrenia žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 5. septembra 2025 vyplýva, že voči žalobcovi nebolo začaté správne konanie. 30. Predmetom prerokúvanej veci je?preskúmanie Protokolu o?výsledku kontroly Okresného úradu Nitra, odboru živnostenského podnikania v?znení dodatku č. 1. Živnostenský úrad v sídle kraja vykonáva podľa kontrolu dodržiavania povinností, ktoré pre podnikateľov vyplývajú zo a z osobitných predpisov, ak sa vzťahujú na živnostenské podnikanie. Na výkon kontrolnej činnosti sa vo veciach neustanovených týmto zákonom primerane

vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu . O výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol podľa . Ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené námietky podľa , pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou ( ). Ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa záznam o kontrole ( ). Podľa živnostenský úrad môže uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených kontrolórmi pri prevádzkovaní živnosti. 31. Podľa doterajšej praxe kasačného súdu o protokole možno uvažovať len ako o opatrení orgánu verejnej správy. Podľa sa opatrením orgánu verejnej správy rozumie správny akt vydaný v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Nie je sporné, že žalovaný je podľa orgánom štátnej správy, teda orgánom verejnej správy v zmysle . Takisto nie je sporné, že opatrenia ukladané v protokole ukladá žalovaný v rámci výkonu verejnej správy na úseku živnostenského podnikania podľa citovaného zákona. Citované ustanovenie však výslovne vyžaduje, že opatrenie musí (byť spôsobilé) dotýkať sa práv, právom chránených záujmov a povinností priamo. Podľa potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. , č. 2/2022 ZNSS). 32. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že judikatúra k otázke súdneho prieskumu protokolu ako výsledku kontroly dodržiavania jednotlivých zákonov v administratívnych konaniach vyslovila rozličné názory. Na uvedenú názorovú nejednotnosť tak reflektoval Veľký senát najvyššieho správneho súdu vo svojom uznesení sp. zn. zo 4. decembra 2023, v ktorom sa okrem iného venoval práve charakteru opatrení uložených v protokole z inšpekcie práce a z toho následne vyplývajúcej prípustnosti prieskumu takéhoto protokolu v správnom súdnictve. Hoci v uvedenej veci išlo o prieskum protokolu inšpekcie práce podľa o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, kasačný súd má za to, že uvedené závery sú použiteľné aj pre tu posudzovanú vec, a to práve vzhľadom na charakter uloženého opatrenia, posúdením ktorého je možné určiť, či takýto Protokol je možné preskúmať v správnom súdnictve (,,... Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú“). 33. V zmysle uvedeného zostalo sporným, či Protokol v znení Dodatku č. 1 a opatrenie v?ňom uložené (,,V prípade, že podnikateľský subjekt hodlá aj naďalej uvedenú viazanú živnosť prevádzkovať, je povinný uvedenú skutočnosť ohlásiť na príslušnom živnostenskom úrade“ s termínom: ihneď) malo alebo mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 34. Žalobca v kasačnej sťažnosti poukázal na ujmu, ktorá mu bola spôsobená uloženým opatrením, najmä tým, že išlo o nesprávny a nezákonný záver živnostenského úradu, pričom dôsledky Protokolu považuje za šikanózny výkon práva, ktorý má nielenže potencionálny zásah do jeho subjektívnych práv, ale priamo poškodzuje jeho práva a právom chránené záujmy (,,...bol nútený uplatňovať právne prostriedky nápravy, vyjadrenia, námietky, platiť náklady na zvýšenú potrebu právneho poradenstva a zastupovania, meniť svoje doterajšie podnikateľské správanie a pravidelný chod vecí, nebyť vystavený dilemám a stresu v podnikateľských rozhodnutiach, zažíval frustráciu z neistého právneho postavenia v otázke oprávnenosti svojho podnikania či splnenie podmienok pre prevádzkovanie živnosti,...“). K uvedenému kasačný súd uvádza, že Protokolom uložené opatrenie, tak ako bolo naformulované, nie je sankciou ani autoritatívne určená povinnosť, na ktorú by sa viazala vynútiteľnosť. Ide o konštatovanie kontrolného orgánu, ktoré sa stáva právne relevantným až vtedy, ak by následne začal správny orgán konanie o uložení sankcie ( ). Kasačnému súdu zo spisu vyplýva, že žalovaný správne konanie o uložení sankcie nezačal, preto Protokol ničím nepriamo nevytvoril záväznú povinnosť podnikateľa (žalobcu), ani mu neodňal žiadne právo. Subjektívny pocit povinnosti žalobcu konať (,,...opatrenie obsahovalo veľmi konkrétnu povinnosť, ak chcel naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť, musel ihneď konať; ak by nekonal, hrozila mu nielen potencionálna ale aj reálne všestranná ujma...“) nezakladá právny zásah. Judikatúra jasne stanovuje, že zásah musí byť objektívne spôsobilý

zmeniť právnu pozíciu, nestačí, že žalobca vníma tlak. Tak ako uviedol Veľký senát už v spomínanom rozhodnutí ,,... základným predpokladom uloženia sankcie vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle .“ 35. Kasačný súd tiež konštatuje, že prístup k?súdu v?zmysle má taktiež svoje limity, ktoré sú v?správnom súdnictve vymedzené právomocou správnych súdov v?zmysle a . Pokiaľ správny súd na základe podanej správnej žaloby dospel k?záveru, že žalobcom napádaný akt je vylúčený zo súdneho prieskumu v?správnom súdnictve, neznamená to automaticky odopretie spravodlivého súdneho konania a?porušenie princípu zákazu denegatio iustitiae, ako sa to snažil naznačiť žalobca vo svojej?kasačnej sťažnosti. 36. K námietke žalobcu o potrebe skonštatovania nezákonnosti Protokolu pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym výkonom verejnej moci, kasačný súd poukazuje na o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Na účely tohto zákona sa výkonom verejnej moci považuje rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. V danom prípade by náhrada škody musela byť opretá o nesprávny úradný postup, pričom na jeho preukázanie nie je potrebné, aby súd v správnom súdnictve najprv skonštatoval nezákonnosť protokolu. 37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , pričom nezistil žiaden dôvod na aplikáciu , v čom videl žalobca nesprávne právne posúdenie veci. Ak žaloba bola odmietnutá podľa , platí všeobecná zásada, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existuje zákonná výnimka zakotvená v , a to, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania (zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie). Súd pri rozhodovaní o trovách konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky na použitie , teda, či nejde o uvedenú výnimku, a len v prípade, že to tak nie je, rozhodne o trovách konania pri odmietnutí žaloby podľa , ako tomu bolo v danom prípade. Žalobca preto zle vyhodnotil rozhodnutie správneho súdu o trovách konania, nakoľko správny súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu , preto ani neskonštatoval, že by žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby a rovnako procesnú zodpovednosť za zavinenie odmietnutia žaloby nepripísal ani žalovanému. Kasačný súd s uvedeným súhlasí, nakoľko žiadna zo strán nenesie procesnú zodpovednosť za odmietnutie žaloby, preto ani námietka žalobcu v tomto smere nie je spôsobilá spochybniť právne závery v časti rozhodovania o trovách konania. Kasačný súd len na okraj poukazuje, že ,,dôvody hodné osobitného zreteľa“ sú podľa generálnym dôvodom pre nepriznanie trov konania. 38. Kasačný súd považuje za potrebné vyjadriť sa k Dodatku č. 2 vydanému dňa 7. augusta 2024. V zmysle , konkrétne v prvá veta, kontrola je skončená prerokovaním protokolu, čo v predmetnej veci prebehlo dňa 25. septembra 2023. Kasačný súd poukazuje, že po tomto okamihu kontrolný orgán nemá právomoc meniť obsah Protokolu (s výnimkou odstránenia zrejmých chýb), navyše, ak sa jedná o zmenu skutkových záverov, v danom prípade skonštatovanie neporušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, o čom sa vypracováva záznam o kontrole ( ). Vychádzajúc z dôvodovej správy k ,, Kontrolovaný subjekt môže po doručení návrhu protokolu predložiť námietky ku kontrolným zisteniam. Kontrolóri sa s námietkami vysporiadajú a v prípade akceptovania námietok následne v protokole primerane upravia znenie kontrolných zistení, poprípade konkrétne kontrolné zistenia vo výslednom protokole neuvedú. Ak kontrolná skupina na základe predložených námietok dospeje k záveru, že k porušeniu zákona nedošlo, vypracuje sa záznam. Uvedený postup je zavedený vzhľadom na princíp hospodárnosti správneho konania, keďže správnemu konaniu možno predísť ešte v rámci kontrolného procesu.“ Preto sa nemožno stotožniť s vyjadrením žalovaného, že Dodatkom č. 2 zrušil správnou žalobou napadnutý Protokol a vyhovel návrhu žalobcu v správnej žalobe, a rovnako so správnym súdom, že by mohol uvažovať aj nad zastavením konania podľa . Nakoľko podľa názoru kasačného súdu Dodatok č. 2 „neovplyvnil“ Protokol v znení Dodatku č. 1, a keďže už samotný Protokol je neprípustným predmetom správneho súdneho prieskumu, správny súd správne postupoval, ak pristúpil k odmietnutiu žaloby podľa v spojení s .

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v napadnutom uznesení po zhodnotení všetkých relevantných kasačných námietok/sťažnostných bodov ( ) neidentifikoval prvok nesprávneho právneho posúdenia ( ), ani aby nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), ani aby podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ), naopak vyhodnotil uznesenie správneho súdu ako vecne správne, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa zamietol. 40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti ( v spojení s veta druhá ). 41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.