Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-90-2025.pdf
PDF · 114.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1T/65/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 20. novembra 2025 prejednal odvolania prokurátora a poškodenej D. B., proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. mája 2025, sp. zn. PE-1T/65/2020 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodenej zamieta, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. mája 2025, sp. zn. PE-1T/65/2020, bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného v bode 2/ rozsudku Okresného súdu Partizánske (v tom čase) č.k. 1T/65/2020-674 zo dňa 17.03.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/48/2021-692 zo dňa 30.03.2022 na skutkovom základe, že: v čase okolo 06:15 hod. dňa 16.02.2020 prišiel v C. na ulicu E. F. XXX/XX, kde na ulici pred uvedeným domom poškodil postupne tri stojace zaparkované motorové vozidlá tak, že na motorovom vozidle značky Škoda Favorit, G. odtrhol zadný spojler, čím spôsobil poškodenej H. I. škodu vo výške 226,-€, následne kopal a skákal po motorovom vozidle značky BMV, G. XXXXX, následkom čoho ho poškodil v prednej časti v oblasti kapoty a tiež spôsobil preliačenie metalízy za zadnými dverami spolujazdca, čím spôsobil B. I. škodu vo výške 1.275,-€ a taktiež poškodil motorové vozidlo značky Peugeot 206, G. XXXXX v oblasti prednej kapoty, čím spôsobil C. J. škodu vo výške 368,-€, teda uvedeným konaním spôsobil menovaným poškodeným celkovú škodu vo výške 1.869 €, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona,
za čo bol odsúdený podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. k), l), n), § 37 písm. m/ Trestného zákona účinného do 05.08.2024, na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Naproti tomu okresný súd obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č. k. Pv 230/20/3305-56 zo dňa 30.09.2020 pre skutok v bode 1/ obžaloby posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a), b) Trestného zákona na skutkovom základe, že
1/ od presne nezisteného dňa v mesiaci október 2019 až do dňa 29.06.2020 v C., v byte na prvom poschodí bytového domu na ulici K. XXX/XX, týral svoju manželku D. B., s ktorou žil v spoločnej
domácnosti v predmetnom byte od 01.09.2019 tým, že ju slovne urážal, vulgárne jej nadával a vyvolával u nej pocit stresu spôsobený pohŕdavým zaobchádzaním, ponižovaním, neustálym podozrievaním z nevery a žiarlením, sledovaním a zákazmi voľného pohybu bez jeho prítomnosti, hrubým správaním, bránením v osobnej a telefonickej komunikácie s okolím, obžalovaný tiež svojej manželke D. B. takmer každý deň spôsoboval psychické utrpenie vulgárnymi nadávkami, povyšovaním a pohŕdavým zaobchádzaním tak, že jej hovoril, že on je niekto a ona je špina, zo žiarlivosti v uvedenej dobe vzal poškodenej najmenej trikrát SIM kartu z jej mobilného telefónu a poškodil ju, taktiež jej poškodil 4 mobilné telefóny, chodil za poškodenou do práce do kaderníctva v L. M. v C. za tým účelom, aby ju sledoval a kontroloval, zakazoval jej stretávať sa s kamarátmi, bránil jej opustiť byt tak, že jej zobral kľúče od bytu, potom keď jej ich vrátil, tak vymenil zámok na dverách bytu a po odchode obžalovaného z bytu poškodenú v byte uzamykal na rôzne časové obdobia, v dôsledku čoho sa poškodená dňa 11.05.2020 pokúsila dostať von z bytu počas neprítomnosti obžalovaného cez balkón, pričom pri schádzaní z prvého poschodia si po páde spôsobila zlomeniny oboch nôh, obžalovaný tiež odstránil kľučku na balkónových dverách v byte, taktiež od poškodenej aj počas tehotenstva vyžadoval pohlavný styk, a to aj viackrát za deň aj napriek tomu, že poškodená ho nechcela, avšak pohlavnému styku sa aktívne nebránila, ale zo strachu sa mu podvolila a po pohlavnom styku jej obžalovaný vulgárne nadával, obžalovaný tiež v uvedenom období poškodenú D. B. opakovane prebúdzal uprostred spánku sypaním popola z popolníka na jej hlavu a zažínaním svetla, pričom uvedenými konaniami u svojej manželky poškodenej D. B. nepriaznivo ovplyvňoval jej každodenný život a spôsoboval jej psychické utrpenie, v dôsledku čoho bol negatívne ovplyvnený jej obvyklý spôsob života,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok 1/, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Po vyhlásení uvedeného rozsudku na hlavnom pojednávaní prokurátor podal do zápisnice odvolanie. Odvolanie písomne podala aj poškodená D. B..
Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:
„Dňa 30.09.2020 prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal Okresnému súdu Partizánske obžalobu na obvineného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: 1/ od presne nezisteného dňa v mesiaci október 2019 až do dňa 29.06.2020 v C., v byte na prvom poschodí bytového domu na ulici K. XXX/XX, týral svoju manželku D. B., s ktorou žil v spoločnej domácnosti v predmetnom byte od 01.09.2019 tým, že ju slovne urážal, vulgárne jej nadával a vyvolával u nej pocit stresu spôsobený pohŕdavým zaobchádzaním, ponižovaním, neustálym podozrievaním z nevery a žiarlením, sledovaním a zákazmi voľného pohybu bez jeho prítomnosti, hrubým správaním, bránením v osobnej a telefonickej komunikácie s okolím, obvinený tiež svojej manželke D. B. takmer každý deň spôsoboval psychické utrpenie vulgárnymi nadávkami, povyšovaním a pohŕdavým zaobchádzaním tak, že jej hovoril, že on je niekto a ona je špina, zo žiarlivosti v uvedenej dobe vzal poškodenej najmenej trikrát SIM kartu z jej mobilného telefónu a poškodil ju, taktiež jej poškodil štyri mobilné telefóny, chodil za poškodenou do práce do kaderníctva v L. M. v C. za tým účelom, aby ju sledoval a kontroloval, zakazoval jej stretávať sa s kamarátmi, bránil jej opustiť byt tak, že jej zobral kľúče od bytu, potom keď jej ich vrátil, tak vymenil zámok na dverách bytu a po odchode obvineného z bytu poškodenú v byte uzamykal na rôzne časové obdobia, v dôsledku čoho sa poškodená dňa 11.05.2020 pokúsila dostať von z bytu počas neprítomnosti obvineného cez balkón, pričom pri schádzaní z prvého poschodia si po páde spôsobila zlomeniny oboch nôh, obvinený tiež odstránil kľučku na balkónových dverách v byte, taktiež od poškodenej aj počas tehotenstva vyžadoval pohlavný styk a to aj viackrát za deň aj napriek tomu, že poškodená ho nechcela, avšak pohlavnému styku sa aktívne nebránila, ale zo strachu sa mu podvolila a po pohlavnom styku jej obvinený vulgárne nadával, obvinený tiež v uvedenom období poškodenú D. B. opakovane prebúdzal uprostred spánku sypaním popola z popolníka na jej hlavu a zažínaním svetla, pričom uvedenými konaniami u svojej manželky poškodenej D. B. nepriaznivo ovplyvňoval jej každodenný život a spôsoboval jej psychické utrpenie, v dôsledku čoho bol negatívne ovplyvnený jej obvyklý spôsob života, 2/ v čase okolo 06.15 hod. dňa 16.02.2020 prišiel v C. na ulicu E. F. XXX/XX, kde na ulici pred uvedeným domom poškodil postupne tri stojace zaparkované motorové vozidlá tak, že na motorovom vozidle značky Škoda Favorit, G. odtrhol zadný spojler, čím spôsobil poškodenej H. I. škodu vo výške 226,- €, následne kopal a skákal po motorovom vozidle značky BMV, G. XXXXX, následkom čoho ho poškodil
v prednej časti v oblasti kapoty a tiež spôsobil preliačenie metalízy za zadnými dverami spolujazdca, čím spôsobil B. I. škodu vo výške 1.275,- € a taktiež poškodil motorové vozidlo značky Peugeot 206, G. XXXXX v oblasti prednej kapoty, čím spôsobil C. J. škodu vo výške 368,- €, teda uvedeným konaním spôsobil menovaným poškodeným celkovú škodu vo výške 1.869 €. Dňa 19.09.2022 samosudca Okresného súdu Partizánske rozsudkom sp. zn. 1T/65/2020 uznal obžalovaného A. B. vinným zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a na § 127 ods. 4 Tr. zákona, pričom mu uložil podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. k/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 36 mesiacov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/Trestného zákona súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 51 ods. 3 písm. f/ Trestného zákona súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou D. B. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze úmyselne sa nepriblížiť k poškodenej D. B. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov. Proti uvedenému rozsudku podal prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení odvolanie čo do výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného, nakoľko výrok o vine považoval za nezákonný a uložený podmienečný trest odňatia slobody vzhľadom k spôsobu spáchania trestného činu a osobu obžalovaného za neprimeraný a nedostatočný. Následne Krajský súd v Trenčíne na neverejnom zasadnutí dňa 30.10.2024 uznesením sp. zn. 3To/15/2023 podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 21.05.2025 samosudca Okresného súdu Prievidza rozsudkom sp. zn. PE-1T/65/2020 obžalovaného A. B., právoplatne uznaného za vinného v bode 2/ rozsudku Okresného súdu Partizánske (v tom čase) č.k. 1T/65/2020-674 zo dňa 17.03.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/48/2021-692 zo dňa 30.03.2022 za skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona odsúdil podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Naproti tomu súd podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č. k. Pv 230/20/3305-56 zo dňa 30.09.2020 pre skutok v bode 1/ obžaloby posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok 1/, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Proti uvedenému rozsudku som podal na hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení odvolanie čo do výroku o vine v neprospech obžalovaného pre skutok v bode 1/ obžaloby, nakoľko výrok o vine som považoval za nezákonný. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané bez dôvodných pochybností, že by obžalovaný svojim konaním spáchal skutok obžalobou mu v bode 1/ kladený za vinu, ktorý prokurátor v obžalobnom návrhu kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, nakoľko sa nepodarilo preukázať bez dôvodných pochybností, ktorá verzia skutku je pravdivá, kde sa súdu javí ako rovnako pravdepodobná verzia uvádzaná obžalovaným, ktorá je podporovaná svedeckými výpoveďami svedkov H. B., N. J., O. B., P. C., závermi znaleckých posudkov C. N. O., B. H. E., listom písaným poškodenou adresovaným obžalovanému ako i verzia poškodenej podporená výpoveďou svedka D. J., či závermi znaleckých posudkov C. N. O. a B. H. E. o vierohodnosti výpovede poškodenej. Teda v súlade s ustálenou súdnou praxou v zmysle ktorej pokiaľ súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (R 6/1970), preto na základe vyššie uvedeného súd v zmysle zásady „in dubio pro reo“ obžalovaného spod obžaloby pre skutok pod bodom 1/ prokurátorom právne posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona oslobodil v zmysle § 285 písm. a/ Trestného poriadku, lebo sa
nepodarilo bez dôvodných pochybností preukázať, že sa tento skutok stal a z vykonaného dokazovania tiež nevyplynulo, že by sa obžalovaný dopustil iného trestného činu, nakoľko ani okolnosť, že obžalovaný poškodenú zamykal v byte, k čomu malo dôjsť viackrát, nemožno hodnotiť ako protiprávnu, vzhľadom na tvrdenia obžalovaného, že tak urobil z dôvodu, že sa obával toho, že by niekto mohol priniesť poškodenej drogy, kde okolnosť o požívaní drog poškodenou bola v konaní i preukázaná a zároveň obžalovaný uviedol, že boli dvere pokazené a nedali sa zamknúť, čo potvrdili i ďalší svedkovia a naviac i podľa vyjadrenia poškodenej k jej zamykaniu malo dochádzať i s jej vedomím. Výrok o vine predmetného rozhodnutia považujem za nesprávny, nestotožňujem sa s názorom súdu, že skutok pod bodom 1/ obžaloby nenapĺňa znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, resp. iného trestného činu. Obžalovaný je zo skutku v bode 1/ obžaloby usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ktorá popísala konanie obžalovaného tak, ako to bolo ustálené v podanej obžalobe, pričom vierohodnosť výpovede poškodenej potvrdil i znalec C. N. O., ktorý u poškodenej nezistil, že by ňou popísané udalosti fabulovala, alebo ich nejakým spôsobom vyprodukovala ako nejaký výmysel, tieto sa podľa vyjadrenia znalca s vysokou mierou pravdepodobnosti stali, pričom znalec tiež konštatoval, že všeobecná psychologická vierohodnosť poškodenej je zachovaná. K vierohodnosti výpovede poškodenej sa rovnako vyjadril i znalec B. H. E., ktorý vyšetril duševný stav poškodenej a konštatoval, že poškodená je schopná správne vnímať a vypovedať. Ako v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval aj súd, s výpoveďou poškodenej korešponduje aj výpoveď svedka D. J., ktorý bol susedom obžalovaného a poškodenej, pričom ich byty delila spoločná priečka a ktorý vo svojej výpovedi popísal, že počul, ako v byte obžalovaného a poškodenej dochádzalo k hádkam, vulgárnym nadávkam a popísal tiež, že počul aj zvuky fyzických úderov a poškodenú, ktorá volala o pomoc a tiež ako žiadala poškodeného, aby jej vrátil kľúče, odomkol jej. Zo záznamu o vykonaní hliadky zo dňa 27.05.2020 vyplýva, že svedok D. J. o 09:56 h telefonicky nahlásil na Mestskej polícii, že z bytu obžalovaného a poškodenej počuť krik a že tam kričí žena o pomoc, pričom ju má priateľ (obžalovaný) furt biť. Tieto dôkazy súhrnne vyvracajú nielen obranu obžalovaného ale rovnako výrazne spochybňujú aj vierohodnosť výpovedí svedkov O. B. (matky obžalovaného), H. B. (starej matky obžalovaného), P. C. (kamaráta obžalovaného) a N. J. (kamarátky starej matky obžalovaného), keďže títo svedkovia neboli priamymi svedkami spolužitia obžalovaného s poškodenou. Menovaní svedkovia v rozpore so zabezpečenými dôkazmi nekriticky podporujú verziu obžalovaného z dôvodu ich blízkeho príbuzenského, prípadne priateľského vzťahu v záujme zbavenia sa trestnej zodpovednosti obžalovaného za jeho protiprávne konanie. Tvrdenie obžalovaného, že poškodenú v byte zamykal, nakoľko boli poškodené dvere, prípadne že sa obával toho, že by niekto mohol priniesť poškodenej drogy je potrebné vyhodnotiť ako účelové, v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ku sklonom obžalovaného k páchaniu násilnej trestnej činnosti nasvedčuje aj jeho trestná minulosť, nakoľko obžalovaný bol v minulosti opakovane trestaný a to aj za nebezpečné vyhrážanie, ublíženie na zdraví, či výtržníctvo, ktorá okolnosť tiež výrazne spochybňuje vierohodnosť jeho výpovede a je na ňu potrebné pri hodnotení dôkazov prihliadať. Súd však vyhodnotil závery znaleckého posudku znalca C. N. O., ktorý konštatoval, že konanie obžalovaného u poškodenej nevyvolalo psychické utrpenie bez spojitosti s výpoveďou poškodenej D. B. a súčasne bez zohľadnenia záverov znaleckého posudku znalca B. H. E.. Vzhľadom k uvedenému mám za to, že súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vzniknutými pochybnosťami o správnosti skutkových zistení výroku o vine. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie sa preto nemožno stotožniť s názorom súdu, že konanie obžalovaného nenapĺňa znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona. Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. PE-1T/65/2020-910 zo dňa 21.05.2025 a aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu Prievidza, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.“
K písomnému odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajkyne nasledovne:
„S rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasím, proti rozsudku som odvolanie nepodal, a preto žiadam odvolanie v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť ako nedôvodné . Takýto postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý je „premietnutý“ aj do napadnutého rozsudku priamo nadväzuje aj na predchádzajúce uznesenie KS v Trenčíne sp.zn.3 To 15/2023 zo dňa 30.10.2024. V odôvodnení odvolania okresný prokurátor vyberá state znaleckých posudkov, ktoré mu pasujú a ktoré majú odôvodňovať rozhodnutie vo veci v prospech podaného odvolania.
Pre úplnosť však dodávame, že v znaleckom posudku znalca C. N. O. sú uvedené je prezentovaná osobnosť poškodenej ako ako narušená a poškodená vo vzťahu s obvineným sama produkovala a vyvolávala násilie. Zároveň znalec bol toho názoru, že poškodená netrpí syndrómom týrania blízkej osoby, v zmysle psychického utrpenia a príkoria. Toto je základný predpoklad toho, prečo nemôžem vo veci byť odsúdený z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Táto skutočnosť bola premietnutá do dvoch uznesení KS v Trenčíne, ktorým bola vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie (v roku 2022 a v roku 2024). V znaleckom posudku B. E. je konštatované, že poškodená môže účelovo korigovať svoje výpovede, čo sa zjavne aj dialo. Je pravdou, že uvedená trestná vec má určité špecifiká vzhľadom k chorobe a drogovej závislosti poškodenej, ako aj vzhľadom k tomu, že moja motivácia bola v prvom rade žiť s poškodenou v šťastnom a zdravom manželstve. Mám za to, že z vykonaného dokazovania, ako aj vzhľadom na stav tohto trestného konania nebolo preukázané, bez dôvodných pochybností, že by som svojím konaním spáchal skutok, ktorý mi bol kladený za vinu v bode 1/ obžaloby. S ohľadom na zásadu „in dubio pro reo“ súd prvého stupňa správne rozhodol tak, že ma oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu. O takéto rozhodnutie som sa snažil od začiatku trestného stíhania, pričom som vždy popieral, že by som mal poškodenej nejak ublížiť, resp. že by som ju mal týrať. Ja zotrvávam na mojich všetkých doterajších písomných a ústnych vyjadreniach v tejto veci, a naďalej zotrvávam na tom, že iné rozhodnutie ako moje oslobodenie spod obžaloby vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, by bolo protizákonné a nespravodlivé. Preto navrhujem aby odvolanie prokurátora (ako aj poškodenej) bude zamietnuté ako nedôvodné.“ Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu z titulu podaných odvolaní, bol v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. povinný najskôr skúmať aj to, či podané odvolania boli podané oprávnenou osobou.
Z odvolania poškodenej vyplýva, že podala odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby.
Kto je osobou, oprávnenou podať odvolanie, primárne ustanovuje § 307 Tr. por. Podľa § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. S poukazom na to, že uvedené ustanovenie neoprávňuje poškodeného napadnúť výrok rozsudku súdu prvého stupňa o vine, teda ani výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, odvolací súd musí konštatovať, že poškodená nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti oslobodzujúcemu výroku napadnutého rozsudku. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k právnemu záveru, podľa ktorého odvolanie poškodenej proti tomuto konkrétnemu napadnutému rozsudku okresného súdu napĺňa znaky odvolania podaného neoprávnenou osobou v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. Preto odvolací súd zamietol odvolanie poškodenej tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Odvolací súd nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v odvolaní prokurátora nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním prokurátora napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť
postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o danosti dôvodov na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor podľa konkrétnych dôvodov odvolania vecne namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. c) Tr. por. bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali konanie obžalovaného tak, ako mu to kládla obžaloba za vinu.
Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora odvolací súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch odvolania ani nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov, svedčiacich výlučne v neprospech obžalovaného (ustáliť skutkové závery o spáchaní činu obžalovaným). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd, ako bolo uvedené už vyššie, nemá právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať súdu prvého stupňa, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť).
S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj
záver o nepreukázaní skutku, pre ktoré je obžalovaný trestne stíhaný, má úplnú oporu v celom obsahu vykonaného dokazovania. Argumentácia okresného súdu v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov je plne súladná s dlhodobo ustálenou súdnou praxou v otázke posudzovania (aj v dôvodoch odvolania prokurátora konštatovaných) rozporov vo vykonaných dôkazoch (viď R 30/1966), ako aj v otázke zhodnotenia dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov (viď. R 6/1970).
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri hodnotení dôkazov v súlade s ustálenou súdnou praxou vo vzťahu k požiadavke preukázania viny dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy nie sú podľa jeho názoru dostatočné na to, aby mohol na týchto dôkazoch založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné rozumné presvedčenie o vine obžalovaného zo spáchania činu, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky vykonaného dokazovania nepresvedčili bez akýchkoľvek rozumných pochybností o preukázaní, že obžalovaný svojim konaním spáchal čin, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba a ktorý čin obžaloba považovala za trestnú činnosť. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a o nesprávnej aplikácii zásady v pochybnostiach v prospech obvineného okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil existenciu odvolaním prokurátora namietaných vád napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu odvolaním nevytýkaných vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.