Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Cob-135-2025.pdf
PDF · 95.58 KB
Case nature
Subarea
6Cob/135/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej, a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Ing. U. F., nar. XX.XX.XXXX, U. XXXXX/XC, XXX XX F., zastúpený: Mgr. Jana Lenková, advokátka, Krížna 38, 811 07 Bratislava, IČO: 37 445 863, proti žalovanému: Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s. r. o. v konkurze, Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 914, o zaplatenie 127 875 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 80Cb/151/2024-308 zo dňa 30.04.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 80Cb/151/2024-308 zo dňa 30.04.2025 p o t v r d z u j e .
II. Súd žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 80Cb/151/2024-308 zo dňa 30.04.2025 (ďalej aj ako „uznesenie“ alebo aj ako „napadnuté uznesenie“) v právnej veci žalobcu: Ing. U. F., nar. XX.XX.XXXX, U. XXXXX/XC, XXX XX F., proti žalovanému: Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s. r. o. v konkurze, Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 45 668 779 (ďalej len ako „žalovaný“) o zaplatenie 127 875 eur s príslušenstvom zastavil konanie o žalobe (výrok I.), zastavil konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok II.) a nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal voči žalovanému zaplatenia 127 875 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. V rámci skúmania procesných podmienok súd zistil, že uznesením Mestského súdu Bratislava III zo dňa 24.09.2024, sp. zn. 24K/51/2024, zverejneným 30.09.2024 v Obchodnom vestníku pod č. 189/2024, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bola ustanovená spoločnosť LGP Recovery, k. s..
Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 47 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 7/2005 Z. z. alebo aj ako „ZoKR“), podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, následne v súlade s ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR možno v konaniach prerušených podľa odseku 1 pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu, pričom nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom ani dlžníkom má v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 veta štvrtá ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, bez ohľadu na to, či je úpadca na strane žalovaného alebo žalobcu.
S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia ZoKR, súd prvej inštancie vyzval prípisom zo dňa 27.02.2025 správcu žalovaného a dlžníka (t. j. žalovaného) na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Súd ich zároveň poučil, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v stanovenej lehote, bude mať účinky späťvzatia žaloby.
Správca podaním zo dňa 03.03.2025 v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že nesúhlasí s pokračovaním v predmetnom konaní.
Súd prvej inštancie dôvodil, že zastaveniu konania nemôže zabrániť druhá sporová strana, ktorá má opačné procesné postavenie postupom podľa § 146 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“).
Účinky späťvzatia nastávajú bez ohľadu na to, či úpadca je v procesnom postavení žalobcu alebo žalovaného.
Ak je úpadca v procesnom postavení žalobcu, je na uvážení a zodpovednosti správcu, či dá súhlas na pokračovanie v konaní a pohľadávku, resp. iné právo bude vymáhať voči tretej osobe. Ak je úpadca v procesnom postavení žalovaného, k zastaveniu konania dochádza proti vôli žalobcu, ktorý si môže uplatniť svoju pohľadávku proti úpadcovi len formou prihlášky v konkurze (viď Ďurica, Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Komentár 4. vydanie, Bratislava C.H.Beck, 2021, s. 456 a nasl.).
Vzhľadom na to, že žalovaný a ani správca v súdom stanovenej lehote nenavrhli pokračovanie v konaní, súd konanie o žalobe, ako aj konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 47 ods. 4 posledná veta ZoKR zastavil.
Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zmysle § 257 CSP, v zmysle ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Mal za to, že v predmetnej veci došlo k zastaveniu konania z dôvodu, že nastali účinky späťvzatia žaloby v dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia. Účinky späťvzatia žaloby sú dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani správca nesúhlasila (resp. nenavrhla) s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže tie nastali zo zákona. Uvedená okolnosť zapríčiňujúca zastavenie konania, ktorá nastala bez toho, aby niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní vedúcu k zastaveniu predmetného konania, mala za následok neaplikovateľnosť ustanovenia § 256 CSP, a preto súd považoval za dôvodné použiť pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 257 CSP na základe ktorého, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktorým súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, uviedol, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, a preto o výške trov konania samostatným uznesením nebude rozhodovať. O prípadnom vrátení zaplatených súdnych poplatkov rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie zastavil konanie s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 1 a 4 ZoKR, ktoré upravuje, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi s tým, že namietal, že toto konanie sa netýka majetku podliehajúceho konkurzu, ale ide o záväzok žalovaného, a preto nie je daný dôvod na zastavenie konania podľa § 47 ods. 4 ZoKR.
Žalobca ďalej namietal postup súdu pred vydaním napadnutého uznesenia, keď ho súd výzvou zo dňa 18.12.2024, doručenou 03.01.2025 vyzval, aby sa v lehote 5 dní vyjadril, či trvá na podanej žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom ku skutočnosti, že na majetok žalovaného bol
uznesením Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. 24K/51/2024 zo dňa 24.09.2024 vyhlásený konkurz a ktoré bolo zverejnené dňa 30.09.2024 v Obchodnom vestníku pod č. 189/2024.
Uviedol, že na výzvu súdu zo dňa 18.12.2024 sa k veci vyjadril podaním zo dňa 08.01.2025 s tým, že zotrváva na podanej žalobe ako aj na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o. i. aj z dôvodu, že správca v konkurze vyhlásenom na majetok žalovaného účelovo (fiktívnymi dôvodmi) poprel tri pohľadávky žalobcu (z ktorých pozostáva celá istina prihlásenej pohľadávky) uplatnené v tomto konaní čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celom rozsahu, aby mu znemožnil vykonávať hlasovacie práva na schôdzi veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu/žalovaného, ktorá sa má konať dňa 22.01.2025, pričom k svojmu podaniu priložil aj oznámenie správcu o popretí pohľadávok
- v zozname pohľadávok uvedených pod poradovými číslami 2. až 4.
Taktiež žalobca namietal, že z dôvodu, že predmetom tohto konania nie je majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi, nie je daný ani dôvod na zastavenie konania podľa § 47 ods. 1 a 4 ZoKR. Dôvodil, že z predmetného ustanovenia ZoKR exaktne vyplýva, že súd môže zastaviť konanie len v prípade, ak sa spor týka majetku patriaceho úpadcovi. V tomto prípade predmetom tohto sporu takýto majetok nie je. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že súdom uvedený dôvod na zastavenie konania nie je daný.
Žalobca vzhľadom na uvedené skutočnosti namietal aj súvisiaci tretí výrok napadnutého uznesenia o trovách konania, ktorý považoval za nezákonný v časti nepriznania nároku na náhradu trov konania, nakoľko mu súd nepriznal nárok na vrátanie súdneho poplatku vo výške 3 836 eur s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa bez toho, aby tieto dôvody akýmkoľvek spôsobom zdôvodnil. Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o súdnych poplatkoch“), a ktoré jasne normuje, že ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného/odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa žalobcovi/navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú. Ďalej žalobca argumentoval, že v prípade, ak súd zastavil konanie (z dôvodu, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz), mal mu napadnutým uznesením vrátiť zaplatený súdny poplatok vo výške 3 836 eur, bez jeho krátenia.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 CSP) (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359 a § 362 ods. 1 prvá veta CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. 10. Podľa § 47 ods. 2 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu, daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre deti, konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov. 11. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve
správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 12. Podľa § 47 ods. 5 ZoKR, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. 13. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd zistené, že uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 24K/51/2024 zo dňa 24.09.2024, zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 30.09.2024, bol na majetok dlžníka/žalovaného vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho došlo ex lege k prerušeniu konania podľa ustanovenia § 47 ods. 1 prvej vety ZoKR. Súd prvej inštancie prípisom zo dňa 27.02.2025 vyzval správcu žalovaného ako aj dlžníka/žalovaného, aby v lehote 30 dní oznámili, či navrhujú pokračovanie v prerušenom konaní podľa § 47 ods. 4 ZoKR. Správca na výzvu súdu v odpovedi zo dňa 03.03.2025 uviedol, že nesúhlasí s pokračovaním v predmetnom konaní. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
14. K odvolacej námietke žalobcu, že mu súd prvej inštancie zaslal na vyjadrenie návrh na pokračovanie v konaní, avšak jeho názor (nesúhlas) nevzal do úvahy, odvolací súd uvádza, že súd vyzval listom zo dňa 18.12.2024 žalobcu prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, aby sa vyjadril v lehote 5 dní, či trvá na podanej žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na to, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz (č. l. 274 s. sp.) s tým, že žalobca sa vyjadril k uvedenému listom zo dňa 08.01.2025 tak, že zotrváva na podanej žalobe ako aj na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (č. l. 276 s. sp.). Zároveň súd prvej inštancie vyzval prípisom zo dňa 27.02.2025 správcu žalovaného a dlžníka/žalovaného, aby sa vyjadrili, či navrhujú pokračovanie v prerušenom konaní podľa § 47 ods. 4 ZoKR (č. l. 300 s. sp.) s tým, že správca podaním zo dňa 03.03.2025 v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že nesúhlasí s pokračovaním v predmetnom konaní (č.l. 304 s. sp.) a dlžník/žalovaný sa k uvedenému nevyjadril.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie žalobcu vyzýval, aby sa vyjadril, či trvá na podanej žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to z dôvodu, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz a že správcu žalovaného a dlžníka/žalovaného vyzýval, aby sa vyjadrili, či navrhujú pokračovanie v prerušenom konaní podľa § 47 ods. 4 ZoKR.
Z ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR vyplýva, že v konaniach prerušených podľa ods. 1 možno pokračovať na návrh správcu, ktorý sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka.
Návrh na pokračovanie v prerušenom konaní môže teda podať iba správca resp. dlžník (§ 47 ods. 4 ZoKR).
Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom, má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi.
V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k vyššie citovanému ustanoveniu (viď Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, nakladateľ: Wolters Kluwer s. r. o., autor: Branislav POSPÍŠIL), v ktorej sa uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). V prípade ak ide o tzv. pasívny spor, v ktorom má úpadca postavenie žalovaného, pretože veriteľ uplatňoval voči nemu ako dlžníkovi svoju pohľadávku,
vyhlásením konkurzu konanie preruší a súd má možnosť postupovať obdobne ako v prípade aktívneho sporu, čiže v rámci vedenia konania správcu vyzve s určením primeranej lehoty na vyjadrenie sa, či navrhuje v takomto konaní pokračovať. Pokračovanie v konaní však spravidla nebude prichádzať do úvahy, keďže veriteľ, ak chce byť uspokojený na základe rozvrhu v konkurze, musí svoj nárok prihlásiť postupom podľa § 28. Pôvodná právna úprava v § 14 ods. 5 ZoKR dokonca výslovne uvádzala, že v takýchto konaniach pokračovať nemožno. Aj keby správca navrhol v takomto konaní pokračovať, súd spravidla konanie preruší z dôvodov podľa procesného predpisu § 164 CSP]. Takéto pasívne spory majú v dôsledku prihlásenia pohľadávky veriteľom tendenciu v prípade popretia pohľadávky začať nanovo ako spory incidenčné.“
Odvolací súd konštatuje, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka/žalovaného došlo ex lege k prerušeniu konania (47 ods. 1 prvá veta ZoKR). V ustanovení § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v dôsledku ktorého vzniká súdu povinnosť rozhodnúť o tomto späťvzatí žaloby t. j. konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom.
Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
15. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom skutočnosti, že nárok žalobcu voči žalovanému nie je majetkom podliehajúcemu konkurzu, ale je záväzkom dlžníka (žalovaného), odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu mal zistené, že žalobca si podanou žalobou uplatnil na súde voči žalovanému nárok na zaplatenie 127 875 eur s príslušenstvom a to z titulu nevyplatených dividend. Odvolací súd zastáva názor, že týmto nárokom by bol postihnutý majetok, ktorý spadá do konkurznej podstaty úpadcu (žalovaného). Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie zastavil v súlade s ustanovením § 47 ods. 4 posledná veta ZoKR.
Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
16. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý namietal, že výrok III. o trovách konania je nezákonný a to v časti nepriznania nároku na náhradu trov konania, nakoľko mu súd nepriznal nárok na vrátenie súdneho poplatku s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch odvolací súd uvádza, že o vrátení súdneho poplatku rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch a v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia v bode 16., kde uviedol, že „o prípadnom vrátení zaplatených súdnych poplatkov rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia“. Odvolací súd zdôrazňuje, že napadnutým rozhodnutím nie je dotknuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku.
Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a to tak, že aj keď bol žalovaný v konaní plne úspešný voči žalobcovi, nepriznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si žiadne trovy v konaní voči žalobcovi neuplatnil a ani žiadne trovy konania nevyplývajú z obsahu súdneho spisu.
18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v písané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).