Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/67/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: Q. P., nar. XX. X. XXXX, bytom v S., právne zast: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát, so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 87/8, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03. júla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X-G., Číslo: XXX XXX XXXX X-G., Číslo: XXX XXX XXXX X-G., o kasačných sťažnostiach žalobkyne proti rozsudkom Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09. decembra 2024, sp. zn. , , , t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačné sťažnosti žalobkyne z a m i e t a.

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 09. decembra 2024, sp. zn. postupom podľa ustanovenia (ďalej len „“) zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03. júla 2023, Číslo: 535 926 4090 0-I, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) zo dňa 10. septembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX-G. vo veci zvýšenia invalidného dôchodku (ďalej len „rozhodnutie č. 1“).

2. Správny súd rozsudkom zo dňa 09. decembra 2024, sp. zn. postupom podľa ustanovenia zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03. júla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X-G., ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 10. septembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX-G. vo veci zvýšenia invalidného dôchodku (ďalej len „rozhodnutie č. 2“).

3. Správny súd rozsudkom zo dňa 09. decembra 2024, sp. zn. postupom podľa ustanovenia zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03. júla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X-G., ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 10. septembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX-G. vo veci zvýšenia sumy čiastočného invalidného dôchodku (ďalej len „rozhodnutie č. 3“) a spolu (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

4. Správny súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovanej preskúmal v intenciách ustanovení § 1 ods. 1, § 1 ods. 2, § 1 ods. 3, § 2písm. b/, § 172 ods. 1, § 172 ods. 2, § 172 ods. 3 písm. a/, § 112 ods. 1, § 184 ods. 3, § 185 ods. 4, § 186 ods. 1, § 186 ods. 2, § 186 ods. 3, § 186 ods. 4, § 179 ods. 1 písm. a/, § 209 ods. 1, § 209 ods. 2, § 209 ods. 3, , , , , , , , , , , , , , , , , o sociálnom poistení (ďalej len „) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej dospel k záveru o nedôvodnosti podaných správnych žalôb.

5. Vo vzťahu k rozhodnutiu č. 1, správny súd konštatoval, že námietky smerovali najmä k tomu, že žalobkyni nebola započítaná starostlivosť o päť detí odo dňa priznania invalidného dôchodku, t. j. odo dňa 02. decembra 1991, pričom uviedol, že skutočnosť, že mala v starostlivosti až päť detí, žalovaná zistila až pri uplatnení nároku na predčasný starobný dôchodok, t. j. 19. novembra 2004. Žalobkyňa v žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 15. októbra 1991 nežiadala uznanie starostlivosti o svoje deti, preto Slovenská správa sociálneho zabezpečenia ako vtedajší nositeľ dôchodkového zabezpečenia určila sumu invalidného dôchodku v rozhodnutí zo dňa 24. februára 1992 bez zhodnotenia doby starostlivosti o deti. Následne čestným vyhlásením žalobkyne zo dňa 31. júla 1992 jej bola zvýšená suma invalidného dôchodku za dobu starostlivosti o tri deti, a to odo dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok. Správny súd poukázal, že skutočnosť, že žalobkyni nebola započítaná starostlivosť o ďalšie dve deti, nemožno dávať na ťarchu žalovanej, pretože tieto dve deti neboli uvedené v čestnom vyhlásení. Zároveň podotkol, že pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok bola zhodnotená doba starostlivosti o tri deti, pričom podmienka výchovy dieťaťa nemala vplyv na sumu invalidného dôchodku, pretože v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok sa na určenie sumy invalidného dôchodku k získanej dobe zamestnania pripočítala doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 57 rokov u žien (t. j. bez ohľadu na počet vychovaných detí). V závere uviedol, že nárok na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy boli v rozhodnutí č. 1 správne započítané všetky preukázané doby obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, vrátane správneho započítania výchovy detí.

6. Vo vzťahu k rozhodnutiu č. 2, správny súd konštatoval, že námietky žalobkyne smerovali najmä k tomu, že žalobkyni nebola započítaná starostlivosť o päť detí odo dňa priznania čiastočného invalidného dôchodku, t. j. odo dňa 08. mája 1995. Opätovne poukázal na to, že vo svojej žiadosti zo dňa 15. októbra 1991, ktorou požiadala o priznanie invalidného dôchodku, vyhlásila, že o uznanie starostlivosti o deti - výchovu detí zhodnotiť nežiadala. Následne čestným vyhlásením žalobkyne zo dňa 31. júla 1992 spolu s potvrdením Mestského úradu v Tisovci zo dňa 03. apríla 1995 jej bola pri priznaní čiastočného invalidného dôchodku zhodnotená starostlivosť o tri deti. Až v žiadosti zo dňa 24. novembra 2004 (predčasný starobný dôchodok), ktorý žiadala priznať od 19. novembra 2004, požiadala o uznanie starostlivosti o päť detí. V závere uviedol, že nárok na čiastočný invalidný dôchodok a určenie jeho sumy boli v rozhodnutí č. 2 správne započítané všetky preukázané doby obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období.

7. Vo vzťahu k rozhodnutiu č. 3, správny súd konštatoval, že námietky žalobkyne smerovali najmä k tomu, že žalobkyni nebola započítaná starostlivosť o päť detí odo dňa priznania čiastočného invalidného dôchodku, t. j. odo dňa 08. mája 1995. Opätovne poukázal na to, že vo svojej žiadosti zo dňa 15. októbra 1991, ktorou požiadala o priznanie invalidného dôchodku, vyhlásila, že o uznanie starostlivosti o deti - výchovu detí zhodnotiť nežiadala. Následne čestným vyhlásením žalobkyne zo dňa 31. júla 1992 spolu s potvrdením Mestského úradu v Tisovci zo dňa 03. apríla 1995 jej bola pri priznaní invalidného dôchodku zhodnotená starostlivosť o tri deti, potom tiež aj zvýšený invalidný dôchodok po zhodnotení 628 dní doby starostlivosti o tri deti a súčasne jej bolo od 01. júla 1992 priznané výchovné na tri deti. Vychádzajúc zo zmeny zdravotného stavu žalobkyne jej bol rozhodnutím zo dňa 08. marca 1995 priznaný čiastočný invalidný dôchodok odo dňa 08. mája 1995. Až v žiadosti zo dňa 24. novembra 2004 (predčasný starobný dôchodok), ktorý žiadala priznať od 19. novembra 2004, požiadala o uznanie starostlivosti o päť detí. Správny súd ďalej uviedol, že k zohľadneniu ďalších dvoch detí došlo zo strany žalovanej po vykonaní kontroly rozhodnutím zo dňa 10. septembra 2021, ktorým bol žalobkyni dodatočne zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku, a to spätne od 19. novembra 2001, t. j. v súlade s , teda tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok, v rámci ktorého žalobkyňa prvýkrát požiadala o uznanie doby starostlivosti aj o

svoje ďalšie dve deti. V závere uviedol, že nárok na čiastočný invalidný dôchodok a určenie jeho sumy boli v rozhodnutí č. 3 správne započítané všetky preukázané doby obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu účastníkovi konania ich nepriznal.

II.

Kasačné sťažnosti žalobkyne proti rozsudkom správneho súdu

9. Proti týmto rozsudkom v zákonnej lehote podala kasačné sťažnosti žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

10. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu, ktorého predmetom bolo správne konanie, v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie č. 1 - vo veci zvýšenia sumy invalidného dôchodku, žalobkyňa uviedla, že na daný prípad nie je možné a prípustné aplikovať , podľa ktorého sa zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku zvýši tri roky spätne odo dňa, keď žalovaná zistila nové skutočnosti, čiže odo dňa uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok, pretože pre žalovanú sa nejednalo o nové skutočnosti, ale skutočnosti známe z titulu vyplácania nemocenskej, resp. peňažnej pomoci v materstve. Žiadala, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu, ktorého predmetom bolo správne konanie, v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie č. 2 - vo veci zvýšenia sumy invalidného dôchodku, žalobkyňa uviedla, že v čase podania žiadosti o invalidný dôchodok platili ustanovenia o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“). Vyslovila pochybnosť, že žalovaná ku dňu podania žiadosti o invalidný dôchodok dňa 15. októbra 1991 nemala vedomosť zo svojho systému o náhradných dobách, osobitne o obdobiach, keď mala ako občan nárok na nemocenské a peňažnú pomoc v materstve, resp. podporu pri ošetrovaní člena rodiny. Žalobkyňa uviedla, že na daný prípad nie je možné a prípustné aplikovať , podľa ktorého sa zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku zvýši tri roky spätne odo dňa, keď žalovaná zistila nové skutočnosti, čiže odo dňa uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok, pretože pre žalovanú sa nejednalo o nové skutočnosti, ale skutočnosti známe z titulu vyplácania nemocenskej, resp. peňažnej pomoci v materstve. Žiadala, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu, ktorého predmetom bolo správne konanie, v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie č. 3 - vo veci zvýšenia sumy čiastočného invalidného dôchodku, žalobkyňa uviedla, že v čase podania žiadosti o invalidný dôchodok platili ustanovenia Vyslovila pochybnosť, že žalovaná ku dňu podania žiadosti o invalidný dôchodok dňa 15. októbra 1991 nemala vedomosť zo svojho systému o náhradných dobách, osobitne o obdobiach, keď mala ako občan nárok na nemocenské a peňažnú pomoc v materstve, resp. podporu pri ošetrovaní člena rodiny, a že tieto záznamy sú v rozpore so žiadosťou žalobkyne, pričom tento rozpor nebol žiadnym spôsobom odstránený. Namietala, že žalovaná nemohla nevedieť o ďalších dvoch deťoch, keď aj na tieto dve deti poskytovala príslušné dávky, preto vnímala absurdnosť situácie, že o tejto skutočnosti sa žalovaná dozvedela až z čestného vyhlásenia, teda v čase, keď jedno dieťa malo 18 rokov a druhé 19 rokov. Žalobkyňa uviedla, že na daný prípad nie je možné a prípustné aplikovať , podľa ktorého sa zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku zvýši tri roky spätne odo dňa, keď žalovaná zistila nové skutočnosti, čiže odo dňa uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok, pretože pre žalovanú sa nejednalo o nové skutočnosti, ale skutočnosti známe z titulu vyplácania nemocenskej, resp. peňažnej pomoci v materstve. Žiadala, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovanej ku kasačným sťažnostiam žalobkyne

13. Žalovaná sa na základe zaslaných výziev správneho súdu vyjadrila ku jednotlivým kasačným sťažnostiam týkajúcich sa rozhodnutia č. 1, č. 2 a č. 3 podaniami zo dňa 13. marca 2025, pričom dôvody v

nich uvedené, nepovažovala za opodstatnené. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačné sťažnosti zamietol.

14. Vyjadrenia žalovanej ku kasačným sťažnostiam žalobkyne boli doručené na vedomie žalobkyni dňa 22. apríla 2025.

IV.

Konanie pred kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že kasačné sťažnosti žalobkyne nie sú dôvodné.

16. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

20. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

21. Predmetom kasačného konania v danej veci boli rozsudky správneho súdu, ktorý postupom podľa ustanovenia zamietol správne žaloby žalobkyne, ktorými sa domáhala zrušenia rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 03. júla 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X.-G., Číslo: XXX XXX XXXX X-G. a Číslo: XXX XXX XXXX X.-G., ktorými boli zamietnuté jej odvolania a potvrdené prvostupňové rozhodnutia vo veci invalidného dôchodku.

22. Podľa , dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

23. Podľa , dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

24. Podľa , konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

25. Podľa , podanie možno urobiť písomne, ústne, telegraficky, faxom alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa

osobitného predpisu, ak sa jeho predloženie nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie urobené telegraficky je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní a podanie urobené faxom je potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 2, je potrebné potvrdiť písomne najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené alebo potvrdené, sa neprihliada.

26. Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba môže organizačnej zložke Sociálnej poisťovne doručovať podanie aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, ak o takom postupe uzatvorí so Sociálnou poisťovňou písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.

27. Podľa , podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom podania.

28. Podľa , ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania.

29. Podľa , pre výšku invalidného dôchodku sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien.

30. Podľa , oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie.

31. Podľa , poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

32. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ako aj z priloženého administratívneho spisu preukázane nasledovné skutočnosti:

- žiadosťou zo dňa 15. októbra 1991 žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku, v ktorej vyhlásila a potvrdila vlastnoručným podpisom, v časti „Uznanie starostlivosti o deti - výchovu - Prehlasujem, že vyššie uvedené deti som vychovala a starala sa o ne do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov“ neuviedla žiadne deti;

- rozhodnutím zo dňa 24. februára 1992 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok vo výške 1.754 Kčs mesačne;

- následne žalobkyňa predložila Čestné prehlásenie zo dňa 31. júla 1992, v ktorom uviedla, že sa stará o tri maloleté deti (narodené v rokoch XXXX, XXXX a XXXX), čo malo za následok vydanie rozhodnutia Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 01. septembra 1992, Číslo: XXX XXX XXXX, ktorým jej bol zvýšený priznaný invalidný dôchodok po zhodnotení 628 dní doby starostlivosti o tri maloleté deti a súčasne jej bolo od 01. júla 1992 priznané výchovné na tri deti;

- ďalším rozhodnutím zo dňa 08. marca 1995 bol žalobkyni podľa priznaný čiastočný invalidný dôchodok;

- rozhodnutím zo dňa 10. marca 1995 jej bol odňatý dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok;

- žiadosťou zo dňa 26. mája 1999 opätovne žiadala o invalidný dôchodok, kde predložila potvrdenie Mestského úradu v Tisovci zo dňa 03. apríla 1995, v ktorých bolo potvrdené, že žalobkyňa sa stará o svoje tri deti (narodené v rokoch XXXX, XXXX a XXXX). V tejto žiadosti v časti „Žiadosť o uznanie starostlivosti o deti - výchovy detí. Vyhlasujem, že o vyššie uvedené deti som sa starala v dobe ako je uvedené a vychovala som ich.“ neuviedla opäť žiadne deti, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Naopak v zápisnici posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 07. júla 1999 bolo konštatované, že žalobkyňa je rozvedená a má dve deti;

- následne žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Rimavská Sobota dňa 24. novembra 2004, ktorou žiadala o predčasný starobný dôchodok, uviedla v časti „Žiadosť o uznanie starostlivosti o deti - výchovy detí“ uznanie starostlivosti o päť detí (narodené v rokoch XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX);

- prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 11. decembra 2004, Číslo: XXX XXX XXXX X žiadosť žalobkyne o predčasný starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok zamietol, avšak z osobného listu, ktorý tvoril prílohu tohto rozhodnutia, vyplynulo, že pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok bola zohľadnená aj doba starostlivosti o päť detí. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že skutočnosť, že žalobkyňa mala v starostlivosti päť detí, zistila až pri uplatnení nároku žalobkyne na predčasný starobný dôchodok (t. j. dňom 19. novembra 2004);

- následne po dodatočnom zhodnotení obdobia starostlivosti o ďalšie dve deti bola v súlade s zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku žalobkyne od 19. novembra 2001, t. j. tri roky spätne odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa zistila nové skutočnosti, čiže odo dňa uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok, v rámci ktorého žalobkyňa prvýkrát požiadala o uznanie doby starostlivosti o ďalšie dve deti (dodatočne zhodnotená doba starostlivosti o dieťa od 29. 10. 1972 do 03. 09. 1975 a od 03. 01. 1976 do 16. 10. 1976);

- v žiadosti spísanej dňa 09. januára 2009, ktorou žiadala priznať starobný dôchodok opätovne v časti „Žiadosť o uznanie starostlivosti o deti - výchovy detí“ uznanie starostlivosti o päť detí (narodené v rokoch XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX).

33. Najvyšší správny súd uznesením zo dňa 29. mája 2025, sp. zn. spojil pod jedno spoločné konanie súdne konania vedené pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , ktoré sú vedené pod sp. zn. , a to z dôvodu, že tieto sa týkajú tých istých účastníkov konania, zároveň spolu skutkovo súvisia, pretože ich predmetom je súdny prieskum obdobných rozhodnutí žalovanej týkajúcich sa tej istej spornej otázky spočívajúcej v nesprávnom zohľadnení, alebo nezohľadnení starostlivosti o päť detí, a na to nadväzujúcej otázky spätného zvýšenia (čiastočného) invalidného dôchodku. Vzhľadom na takto nastolenú spornú otázku súdneho prieskumu (zohľadnenie/nezohľadnenie starostlivosti o deti), ale tiež aj vzhľadom na námietky žalobkyne, konajúci súd zameral svoju pozornosť na túto otázku.

34. Na jednej strane, žalovaná tvrdila, že o skutočnosti, že žalobkyňa sa starala o päť detí, sa dozvedela až zo žiadosti o predčasný starobný dôchodok podanou žalobkyňou v novembri 2004. Na druhej strane, žalobkyňa túto skutočnosť popierala, pričom uviedla, že čestné prehlásenie zo dňa 31. júla 1992 a potvrdenie Mestského úradu v Tisovci zo dňa 03. apríla 1995, ktoré potvrdzovali v tom čase starostlivosť o tri maloleté deti, boli vydané za iným účelom. Najvyšší správny súd však pre úplnosť poukazuje, že po oboznámení sa s administratívnym spisom konštatuje, že žalobkyňa prvýkrát informovala žalovanú o tom, že má päť detí (nie len tri), za ktoré si žiadala zohľadniť starostlivosť až žiadosťou zo dňa 19. novembra 2004, v rámci ktorej uviedla v časti týkajúcej sa starostlivosti o deti - všetky mená, priezviská, dátumy narodenia, ale aj ďalšie potrebné informácie o svojich deťoch.

35. Žalobkyňa svoju prvú žiadosť podala dňa 15. októbra 1991, t. j. v čase platnosti a účinnosti , ktorý v ustanovoval povinnosť písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie. Uvedená povinnosť následne prešla aj do novej právnej úpravy ustanovenej v (). V prípade žalobkyne tak povinnosť ohlasovať zmeny vo veciach jej invalidného dôchodku. Žalobkyňa však ani v žiadosti zo dňa 15. októbra 1991, ani v opätovnej žiadosti zo dňa 26. mája 1999 nežiadala zohľadniť jej starostlivosť o deti (päť), pričom správnosť a úplnosť informácií potvrdila svojím podpisom. V predmetnej časti žiadosti o invalidný dôchodok neuviedla žiadne deti, ktorých starostlivosť a výchova by mohla zohľadnená na účely priznania invalidného dôchodku.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa až v júli 1992 predložila čestné prehlásenie, v ktorom prehlásila, že sa stará o tri maloleté deti, vtedajší nositeľ sociálneho zabezpečenia (Slovenská správa sociálneho zabezpečenia) opätovne posúdila nárok žalobkyne na invalidný dôchodok, pričom zhodnotila dobu starostlivosti o tri deti, ktoré priznala žalobkyňa. Na margo treba uviesť, že v tom čase platné a účinné znenie ustanovovalo, že v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok, sa na určenie sumy invalidného dôchodku k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 57 rokov u žien, t. j. bez ohľadu na počet vychovaných detí. To znamená, že v čase vzniku nároku žalobkyne na invalidný dôchodok ešte starostlivosť a výchova detí nepredstavovala faktor, ktorý mal dopad na toto posudzovanie. Zlom nastal až s novou právnou úpravou účinnou od 01. septembra 1994, ktorá ustanovila, že pre sumu invalidného dôchodku bolo potrebné zhodnotiť dobu od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku u žien, teda aj s ohľadom na počet vychovaných detí. Zároveň však v zmysle vyhlášky č. , ktorou sa vykonával sa podmienka výchovy dieťaťa považovala za splnenú, len v prípade, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov. Na základe týchto nových skutočností bol postupne nárok žalobkyne opätovne posudzovaný a zohľadnený nielen vo veci nároku na invalidný dôchodok, následne čiastočný invalidný dôchodok, pričom ale v kontexte , bolo možné túto zmenu zohľadniť tri roky spätne odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa zistila nové skutočnosti, t. j. odo dňa uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok, čo malo dopad na zvýšenie sumy čiastočného invalidného dôchodku žalobkyne od 19. novembra 2001. V konečnom dôsledku najvyšší správny súd z administratívneho spisu zistil, že tieto nové skutočnosti boli zohľadnené aj vo veci predčasného starobného dôchodku, čo vyplývalo z osobného listu dôchodkového poistenia.

37. Žalobkyňa zároveň namietala, že v jej prípade nebolo možné aplikovať ustanovenie , pretože podľa jej názoru to neboli nové skutočnosti (vedomosť o jej deťoch), pretože tieto skutočnosti mali byť žalovanej zrejmé z titulu vyplácania nemocenskej, resp. peňažnej pomoci v materstve. Len na margo peňažnej pomoci v materstve, ktorú spomenula žalobkyňa v kasačných sťažnostiach, súd poznamenáva, že táto bola ustanovená v o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa, okrem iného aj ďalšie príspevky ako vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve, podpora pri narodení dieťaťa, prídavky na deti v zmysle bod B písm. a/ až d/ , pričom v zmysle predmetného zákona nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo zabezpečenia matky a dieťaťa sa uplatňuje v družstve. Žiadosť o službu sociálneho zabezpečenia sa podáva na národnom výbore, v obvode ktorého žiadateľ býva ( zákona). Vzhľadom na právne usporiadanie Slovenskej republiky v tej dobe (rok 1972 a nasl., keď žalobkyňa mala prvé dieťa a ďalšie), ale v konečnom dôsledku aj zodpovednosť za sociálne zabezpečenie občanov (národné výbory), poskytnutie relevantnej informácie o počte detí a následnej starostlivosti a výchovy tak bolo možné len zo strany žalobkyne. Najvyšší správny súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalobkyne týkajúcou sa jej detí, pretože tá až do novembra 2004 neuviedla, že okrem troch detí, o ktorých informovala čestným prehlásením v roku 1992, má aj ďalšie dve deti. Zároveň aj z jednotlivých konaní vo veci priznania invalidného dôchodku, resp. čiastočného invalidného dôchodku, ktoré boli pred rokom 2004 možno vyvodiť, že žalobkyňa pred správnym orgánom hovorila len o dvoch alebo troch deťoch, napr. zo zápisnice o rokovaní vo veci posudzovania invalidity na žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 26. mája 1999 vyplynulo, že žalobkyňa je rozvedená a má dve deti alebo zápisnica o rokovaní z 28. februára 2001 hovorí tiež len o dvoch deťoch, rovnako aj zápisnica o rokovaní zo dňa 11. marca 1998 hovorí o dvoch deťoch. Prvýkrát sa zmienila, že má päť detí až v roku 2004. Informáciu o počte detí, resp. o starostlivosti a výchove detí mohla v tomto prípade jednoznačne validovať len žalobkyňa.

38. V neposlednom rade je potrebné dodať, že ak žiadateľ o dávku uvedie konkrétne údaje do žiadosti, a zároveň svojím podpisom potvrdí správnosť a úplnosť týchto údajov, žalovaná pri posudzovaní nároku vychádza prioritne z takto vyplnenej žiadosti žiadateľa a nemá dôvod spochybňovať správnosť poskytnutých údajov, keďže v takýchto prípadoch ide o návrhové konanie, ktoré je v dispozícii samotného žiadateľa a ten má povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú/môžu mať dopad na priznanie nároku dávky, resp. na jej samotnú výšku.

39. Na základe vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudky správneho súdu, čo do výroku ako vecne správne, preto kasačné sťažnosti žalobkyne ako nedôvodné postupom podľa zamietol.

40. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, najvyšší správny súd tiež poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v rámci ktorej ústavný súd vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a práva na spravodlivý súd podľa medzinárodného paktu a tiež práva podľa medzinárodného paktu je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“ (bližšie pozri , , ).

41. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa a v spojení s , keď žalobkyňa bola v kasačnom konaní neúspešná a žalovaná síce úspech mala, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby jej náhradu trov priznal.

42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.