Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Odi-10-2024.pdf
PDF · 109.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3Odi/10/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Dominikou Vavrekovou, v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. KASATKIN & PARTNERS s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 47 255 021, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Peter Škrabák, advokát, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 19. 12. 2024 prostredníctvom splnomocneného zástupcu ako veriteľ prihlásený v konkurze na majetok žalovaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2OdK/607/2019 domáhal zrušenia jeho oddlženia z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení, resp. po oddlžení poctivý zámer. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR, čím žalovaný vyvrátil skutkovú podstatu poctivého zámeru a na strane žalovaného je preukázaný nepoctivý zámer. Žalovaný ako dlžník nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností a napriek tomu, že po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty, svojim veriteľom neposkytol polovicu tohto dedičstva tak, ako mu to nariaďuje zákonná povinnosť.
1.1. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby odôvodnil tým, že je veriteľom žalovaného na základe Platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8RO/105/2012 zo dňa 17. 04. 2012. Pohľadávka žalobcu z uvedeného exekučného titulu nebola doposiaľ zo strany žalovaného uhradená a v celosti bola prihlásená do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn.2OdK/607/2019.
1.2. V žalobe žalobca k nepoctivému zámeru uviedol, že žalovaný nemal po oddlžení poctivý zámer, keď po oddlžení svojím vedomým konaním vyvrátil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 1 ZKR tým, že nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností, keď po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a z tohto dedičstva svojim veriteľom neposkytol aspoň polovicu na úhradu ich nevymáhateľných pohľadávok. Zákon demonštratívne vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Podľa žalobcu je s poukazom na § 166g ods. 1 ZKR zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je, okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť po podaní návrhu svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zákon v ust. § 166g ods. 1 ZKR uvádza legálnu definíciu poctivého zámeru a v ust. § 166g ods. 2 ZKR len demonštratívne uvádza podmienky nepoctivého zámeru, ktoré nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Žalobca k tomu poznamenal, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa, rozhodnutím súdu o oddlžení dlžníka sa pohľadávky veriteľov menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu. Žalobca nespochybnil ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie je pre určitú skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi.
1.3. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady a neposkytol žiadnu sumu na úhradu svojho záväzku, napriek tomu, že žalovaný po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty, z ktorého mal v zmysle zákonnej úpravy (§ 166g ods. 1 ZKR) poskytnúť svojim veriteľom aspoň polovicu a tým preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 166g ods. 1 ZKR, keď po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností, napriek tomu, že disponoval dedičstvom, z ktorého mal polovicu jeho hodnoty poskytnúť svojim veriteľom, čím je podľa žalobcu preukázaný nepoctivý zámer žalovaného a tým odôvodnenosť podanej žaloby.
1.4. Žalobca s dôrazom na potrebu preukázania vyššie uvedených skutočností ohľadom nepoctivého zámeru žalovaného navrhol súdu vykonať dopyt na Okresný úrad Krupina, odbor katastrálny za účelom sprístupnenia dedičského uznesenia/osvedčenia o dedičstve, prípadne celého dedičského spisu sp. zn. 18D/11/2021 za účelom riadneho preukázania právneho titulu a hodnoty nadobudnutého dedičstva, ktoré nadobudol žalovaný a ktoré je zapísané na LV č. X, vedené Okresným úradom Krupina, odbor katastrálny, obec D., k. ú. D.. Žalobca navrhol na preukázanie skutočností uvádzaných v podanej žalobe aj výsluch žalovaného. Na záver žalobca zdôraznil, že nie je možné priznať právnu ochranu konaniu dlžníka, ktorým preukázateľne zneužíva inštitút oddlženia. Žalobca si taktiež uplatnil nárok na náhradu trov konania.
1.5. Žalobca k podanej žalobe pripojil nasledovné dôkazy: Platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8RO/105/2012 zo dňa 17. 04. 2012 a Výpis z listu vlastníctva č. X - čiastočný pre k. ú. D..
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že návrh navrhovateľa na zrušenie osobného bankrotu považuje za neopodstatnený a navrhuje, aby ho súd zamietol v plnom rozsahu.
2.1. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že bol v čase podania návrhu platobne neschopný a bolo na neho vedených niekoľko exekučných konaní. V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu mal viacero dlhov v nebankových spoločnostiach, bankách či iných inštitúciách. Čelil viacerým záväzkom a prebiehajúcim exekučným konaniam, ktoré výrazne ovplyvňovali jeho ekonomickú ako aj životnú situáciu. V čase oddlženia bol nezamestnaný a nachádzal sa v zložitej životnej situácii, vykonával verejnoprospešné práce s cieľom zabezpečiť si aspoň minimálny príjem potrebný na úhradu svojich základných životných potrieb a potrieb jeho rodiny. Spolu s manželkou sa stará o dve maloleté deti. Celkový príjem domácnosti vrátane prídavkov na deti dosahuje mesačne sumu cca 600 Eur, čo nie je
postačujúce a ledva uhrádza základné životné potreby rodiny. Poukázal na ustanovenia § 166 ods. 1 a ods. 4, § 3 ods. 2 a § 166g ods. 4 ZKR.
2.2. Žalovaný k žalobným dôvodom uviedol, že v roku 2021 nadobudol v rámci dedičského konania po zosnulom bratovi spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v podiele 985/2800. Ide o nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Úmysel žalovaného bol od začiatku a stále je poctivý, nikoho neuviedol do omylu, ani sa nepokúsil žiadnym spôsobom obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa správania dlžníka voči veriteľom po oddlžení. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu v súlade so zákonom tento riadne ponúkol na odkúpenie ostatným podielovým spoluvlastníkom v rámci výkonu ich zákonného predkupného práva, avšak žiaden zo spoluvlastníkov neprejavil záujem z dôvodu neschopnosti zabezpečenia finančných prostriedkov na realizáciu kúpy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovanému nemožno pripisovať nepoctivý zámer, naopak jeho konanie nasvedčuje tomu, že sa riadil zásadami transparentnosti a zákonnosti a postupoval v súlade so zákonom. Svoj spoluvlastnícky podiel ponúkol na odpredaj, čím si splnil zákonnú povinnosť. Žiadny podielový spoluvlastník neprejavil záujem, preto za ponúkaný podiel nedostal žiadnu finančnú protihodnotu. Sám je v zlej finančnej situácii a nemôže si dovoliť iniciovať súdne konanie a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Okrem vyššie uvedeného v nehnuteľnosti žijú maloleté deti, seniori a ďalší členovia rodiny, ktorí nemajú záujem o predaj nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti môžu potvrdiť ostatní podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti.
2.3. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že účelom štvrtej časti ZKR je pomôcť ľuďom, ktorí sa ocitli v neriešiteľnej životnej situácii a to tým, že budú môcť začať „od znova“. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu spĺňal všetky náležitosti na jeho vyhlásenie a takisto mal poctivý zámer a po podaní návrhu na oddlženie vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach mojich možností a schopností. Preto navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 08. 07. 2025 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný nepreukázal, že by ponúkol svoj nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom a ak by predmetnú skutočnosť aj preukázal, nič to nemení a nezbavuje to žalovaného právnych dôsledkov, ktoré sú spojené s tým, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uloženú mu v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR voči jeho veriteľom vrátane žalobcu. Žalovaný ani nepoprel, že by neoslovil jeho veriteľov, tak ako mu to ukladá vyššie uvedené ustanovenie. V danom prípade žalovaný vyvrátil skutkovú podstatu poctivého zámeru v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR, nakoľko nesplnil povinnosť tam uloženú a vzťahujúcu sa na jeho osobu, keď po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty, z ktorého neponúkol aspoň polovicu jeho veriteľom. Žalovaný predmetnú skutočnosť ani nepoprel, a teda žalobný nárok je nesporný a žaloba v celom rozsahu dôvodná. Ďalšie skutočnosti, ktoré žalovaný v jeho vyjadrení deklaroval ohľadom jeho rodinnej situácie žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal a zároveň tieto nezbavujú žalovaného jeho zodpovednosti za poručenie jeho povinnosti voči jeho veriteľom v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR.
4. K vyjadreniu žalobcu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý opätovne poukázal na svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú životnú situáciu. Dlhy a záväzky, ktoré v tom čase mal, sa postupne zvyšovali, a to najmä v dôsledku narastajúcich úrokov, ktoré prevýšili pôvodnú výšku istiny dlhov. Je pravdou, že v rámci dedičského konania nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti po zosnulom bratovi, tento podiel však nemožno považovať za reálne speňažiteľný z dôvodu, že ide o nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve desiatich osôb, pričom všetci spolu v tejto nehnuteľnosti spoločne žijú. Ani jeden z podielových spoluvlastníkov neprejavil záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, keďže z dôvodu zlej finančnej situácie nikto z nich nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie. Pre úplnosť uviedol že, rovnako nemá vlastné zdroje na iniciovanie a financovanie súdneho konania, pričom takéto by bolo pravdepodobne neefektívne, nakoľko žiaden z podielových spoluvlastníkov nemá záujem o predaj nehnuteľnosti, pričom ide o obývanú nehnuteľnosť, v ktorej dlhoročne žijú celé rodiny spolu s maloletými deťmi.
4.1. Podľa žalovaného je nevyhnutné posudzovať vec komplexne so zreteľom na viacero rozhodujúcich faktorov. V prvom rade zákon neustanovuje explicitne žiadnu lehotu, v rámci ktorej má dlžník ponúknuť
v prípade nie nepatrného dedenia aspoň polovicu takéhoto zdroja, čím podľa názoru žalovaného zákonodarca ponecháva časový rámec na posúdenie individuálnych okolností prípadu. Je potrebné zohľadniť časový aspekt nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, t. j. dedenia, ku ktorému došlo v roku 2021 (Uznesenie o dedičstve 18D/11/2021 z dňa 19.11.2021), teda vyše dva roky po oddlžení. Na základe uvedeného podľa žalovaného nemožno hovoriť o nepoctivom zámere, pretože je v diametrálnej odlišnej situácii, ako keby nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty bezprostredne po alebo počas konania o oddlžení. Na to, aby nadobudnutie dedičstva dlžníka mohlo mať relevanciu vo vzťahu k poctivosti jeho zámeru, malo by k nemu dôjsť v čase blízkom rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu. Tu ide o podstatný časový odstup, ktorý jasne preukazuje, že nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu titulom dedenia nenastalo ani bezprostredne po rozhodnutí o oddlžení a ani v jeho priebehu.
4.2. Žalovaný ďalej v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že ako fyzická osoba bez právnického vzdelania si nebol vedomý presného spôsobu, t. j. zákonného postupu, akým by mal postupovať pri „ponuke“ spoluvlastníckeho podielu svojim veriteľom po dedení. Po zosnulom bratovi nezdedil žiadne finančné prostriedky, keďže nešlo o peňažné dedičstvo, ale o spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti. Pokiaľ by bol v rámci dedičského konania nadobudol finančné prostriedky, bol by schopný ich ponúknuť svojim veriteľom a použiť ich na čiastočné uspokojenie pohľadávok, ale vzhľadom na skutočnosť, že zdedil spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve ďalších deväť podielových spoluvlastníkov, nevedel, akým spôsobom má v zmysle zákona voči svojim veriteľom postupovať. Za týchto okolností považuje svoju situáciu za objektívne odlišnú od situácií, ktoré majú znaky nepoctivého zámeru, pričom nikdy nemal úmysel konať v rozpore s princípmi poctivého úmyslu. Jeho úmysel bol od začiatku a stále je poctivý, nikoho neuviedol do omylu, ani sa nepokúsil žiadnym spôsobom obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa správania dlžníka voči veriteľom po oddlžení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mu nemožno pripisovať nepoctivý zámer, naopak jeho konanie nasvedčuje tomu, že sa riadil zásadami transparentnosti a zákonnosti a postupoval v súlade zo zákonom.
5. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 20. 11. 2025.
6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na svojej argumentačnej línii a žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania v celom rozsahu.
7. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na argumentácii uvedenej v písomných vyjadreniach.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami založenými do spisu počas písomnej fázy konania.
9. Žalobca v podanej žalobe navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného, a to na preukázanie skutočností uvádzaných v podanej žalobe. Z návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného nebolo zrejmé, k akým konkrétnym skutočnostiam má žalovaný vypovedať a aké skutkové tvrdenia by sa mali výsluchom žalovaného preukázať, t. j. nebolo vôbec zrejmé, za účelom preukázania ktorého skutkového tvrdenia má byť vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného, a teda ho súd nepovažoval za kvalifikovaný. Ak žalobca navrhoval vypočuť žalovaného za účelom preukázania skutočností o nadobudnutí dedičstva žalovaným uvádzaných v žalobe, tieto v konaní neboli sporné. Pokiaľ právny zástupca žalobcu navrhoval na pojednávaní vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného za účelom ozrejmenia, či skutočne došlo k ponúknutiu spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom, súd preukázanie tejto skutočnosti nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie v danej veci. Tento návrh na vykonanie dokazovania taktiež nebol vznesený včas, keďže žalobca opakovane poučený o sudcovskej koncentrácii konania kvalifikovane nenavrhol vykonanie výsluchu žalovaného už vo svojom vyjadrení zo dňa 08. 07. 2025 v reakcii na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného. Súd preto nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie výsluchom žalovaného.
10. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti, na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti, ustálil nasledovný skutkový stav:
10.1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/607/2019 zo dňa
18. 06. 2019 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného ako dlžníka a súd oddlžil žalovaného. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 122/2019 dňa 26. 06. 2019. Dňa 27. 09. 2019 bol v Obchodnom vestníku 187/2019 zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstaty nepokryje náklady konkurzu.
10.2. Súd považoval za nesporné, že žalobca je veriteľom žalovaného na základe platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8RO/105/2012 zo dňa 17. 04. 2012, pohľadávka nebola zo strany žalovaného uhradená a žalobca ako veriteľ si pohľadávku prihlásil do konkurzu na majetok žalovaného. Súd považuje taktiež za nesporné to, že po oddlžení žalovaný na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 18D/11/2021-69, Dnot 34/2021 zo dňa 19. 11. 2021 nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a z tohto dedičstva neposkytol svojim veriteľom polovicu ich hodnoty.
10.3. Súd považoval taktiež za nesporné to, že po oddlžení žalovaný na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 18D/11/2021-69, Dnot 34/2021 zo dňa 19. 11. 2021 nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty po poručiteľovi, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, pričom z tohto dedičstva neposkytol svojim veriteľom polovicu ich hodnoty.
11. Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
12. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
13. Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
14. Inštitút zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa ustanovenia § 166f ZKR umožňuje vykonanie následnej kontroly poctivosti zámeru dlžníka pri jeho oddlžení súdom, pretože pri vyhlásení konkurzu súd poctivý zámer dlžníka v zmysle § 166g ods. 5 veta druhá ZKR neskúma. V danej veci súd považoval za splnené podmienky podľa ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, za ktorých sa veriteľ môže domáhať zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia v tom smere, že žalobca ako veriteľ dotknutý oddlžením je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, keďže v žalobe uviedol, že je veriteľom žalovaného, nebolo sporné, že si svoju pohľadávku prihlásil pohľadávku v konkurze a do dňa podania žaloby žalobca nebol v konkurze uspokojený v plnej výške svojho nároku. Žaloba smeruje voči žalovanému ako dlžníkovi, tento teda je pasívne legitimovaný. Taktiež bol návrh podaný v lehote šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu. Ďalšou podmienkou v zmysle cit. ustanovenia je preukázanie, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
15. Žalobca sa v danom prípade s poukazom na ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR domáha zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a z tohto dedičstva svojim veriteľom neposkytol polovicu hodnoty dedičstva. Sporné v danej veci teda bolo, či sú dané dôvody na zrušenie oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer. Zásadnou v danom prípade smere je otázka, v akom časovom horizonte je relevantné nadobudnutie dedičstva na účely posudzovania poctivosti zámeru dlžníka podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, taktiež je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti prípadu vrátane osoby dlžníka, charakter dedeného majetku a pod. Keďže v danom prípade už došlo k zrušeniu konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného ako dlžníka (viď oznam zverejnený v Obchodnom vestníku 187/2019 dňa 27. 09. 2019), súd považoval vzhľadom na časový aspekt za kľúčové posúdenie relevantnosti nadobudnutia dedičstva žalovaným na
základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 18D/11/2021-69, Dnot 34/2021 zo dňa 19. 11. 2021. Podľa názoru súdu na to, aby nadobudnutie dedičstva dlžníkom mohlo mať relevanciu vo vzťahu k poctivosti jeho zámeru, malo by k nemu dôjsť v čase blízkom rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu a oddlžení žalovaného. Keďže uznesenie sp. zn. 2OdK/607/2019 zo dňa 18. 06. 2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 122/2019 dňa 26. 06. 2019, súd dospel k záveru, že dedenie na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 18D/11/2021-69, Dnot 34/2021 zo dňa 19. 11. 2021 už nemôže mať relevanciu pri posudzovaní poctivosti zámeru žalovaného pri oddlžení na účely poctivosti zámeru dlžníka podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR. V tomto smere bolo potrebné prihliadnuť na účelový výklad ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, ktoré vzhľadom na text predmetného ustanovenia postihuje najmä situácie, kedy dlžník v čase blízkom rozhodnutiu súdu o jeho oddlžení získal dedičstvom, darom alebo výhrou najmä finančné prostriedky, z ktorých by mohol uhradiť aspoň čiastočne svoje nevymáhateľné dlhy. V prípade ťažšie likvidného majetku nadobudnutého dedičstvom, darom či výhrou, ponuka takéhoto majetku veriteľom najmä pri nemajetnejších dlžníkoch je ťažko realizovateľná. K realizácii takejto ponuky s následným speňažením dedičstva za účelom čiastočnej úhrady nevymáhateľných dlhov môže napomôcť, ak k nadobudnutiu dôjde ešte v čase prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka, a to za pomoci správcu konkurznej podstaty. Podobne aj prípadné rozdelenie výťažku zo speňaženia dedičstvom získaného majetku pomerným spôsobom medzi veriteľov dlžníka, sa môže zo strany dlžníka bez odbornej pomoci javiť ako ťažko realizovateľné. Nedokonalosť zákona, keď sa zdá, že zákonodarca v jeho texte dostatočne nezohľadnil tieto možné praktické problémy, nemožno vykladať na ťarchu dlžníka. V tomto smere súd nezohľadnil lehotu šesť rokov od vyhlásenia konkurzu, ktorú ako jedinú ZKR uvádza vo vzťahu k poctivému zámeru. Na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 28. 02. 2017, právna úprava účinná od 01. 03. 2017 už nepozná žiadne skúšobné obdobie. Lehota šiestich rokov zakotvená v § 166f ods. 1 ZKR nemá charakter skúšobného obdobia dlžníka, ale ide len o procesnú lehotu určenú pre veriteľa na podanie žaloby o zrušenie oddlženia. Ak sa má skúmať poctivosť zámeru dlžníka ako vnútornej psychickej kategórie dlžníka s ohľadom na znenie § 166g ods. 1 ZKR, musí sa skúmať poctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení. Ak by lehota ustanovená v § 166f ods. 1 veta prvá ZKR mala byť stotožňovaná s časovým obdobím pre hodnotenie, či dlžník po podaní návrhu má poctivý zámer, znamenalo by to, že de facto by sa z tejto lehoty stávalo pre dlžníka skúšobné obdobie, a to napriek tomu, že právna úprava účinná od 01.03.2017 nepozná a neupravuje pre dlžníka žiadne skúšobné obdobie (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/8/2024 o dňa 31. 10. 2024, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 3Odi/2/2022-79 zo dňa 07. 11. 2023).
16. Súd poukazuje taktiež na záver vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/8/2024 o dňa 31. 10. 2024, že predpokladom úspešnosti žaloby dotknutého veriteľa v zmysle § 166f ods. 1 ZKR je, že veriteľ preukáže, že dlžník nemal „pri oddlžení“ poctivý zámer. Aj pri extenzívnom výklade zákonodarcom použitej terminológie „pri oddlžení“, a teda že tým nie je mienený len časový okamih samotného oddlženia, ale je mienený inštitút oddlženia ako taký a eliminovanie možnosti dlžníka o zneužitie tohto inštitútu, za situácie, že dotknutý veriteľ dôvodnosť nepoctivého zámeru dlžníka nachádza len v okolnosti, ktorá nastala po podaní návrhu na oddlženie, a teda ak pred podaním návrhu a v čase podania návrhu sa dlžník nesprával a nekonal spôsobom, z ktorého by bolo možné usudzovať nepoctivý zámer, nie je žiaden logický a rozumný dôvod a argument, aby sa správanie a konanie dlžníka po podaní návrhu posudzovalo a vyhodnocovalo v časovom horizonte značne vzdialenom rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Preto súd žalobu zamietol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia.
18. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia poverený vyšší súdny úradník (výrok II. tohto rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej
Banská Bystrica dňa 20. novembra 2025