Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-50-2025.pdf
PDF · 114.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/50/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20.03.2025, č.k. 8T/39/2024-249, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.11.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku sa
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.,
odsudzuje
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, § 37 písm. h) a m) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, § 41 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, § 42 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému:
- trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 8T/48/2025 zo dňa 27.06.2025, právoplatným dňa 27.06.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) zo dňa 20.03.2025, č.k. 8T/39/2024-249 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) písm. j) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
od mesiaca marec 2019 až najmenej do 20.03.2025, s výnimkou obdobia od 21.03.2019 do 18.07.2021, kedy vykonával trest odňatia slobody, a obdobia od 09.02.2025 doposiaľ, kedy sa nachádzal vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, v D. ani na iných miestach na území Slovenskej republiky, úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svoje maloleté deti E. B., nar. XXXX, F. B., nar. XXXX, a G. B., nar. XXXX, aktuálne bytom v H., v Centre pre deti a rodiny H., D. D. H., I. J. XX, i keď mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a výška vyživovacej povinnosti mu bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/262/2016-201 zo dňa 15.01.2019, právoplatným dňa 20.03.2019, a to tak, že je povinný prispievať na výživu každého z maloletých detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na účet Centra pre deti a rodiny so sídlom H., I. XX, a hoci si bol obvinený vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým deťom, nevynaložil dostatočné úsilie, aby si našiel a udržal stále zamestnanie a zabezpečil si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého mohol výživné uhrádzať a o sprostredkovanie zamestnania nepožiadal ani úrad práce, čim mu za obdobie od mesiaca marec 2019 až do 09.02.2025, s výnimkou obdobia od 21.03.2019 do 18.07.2021, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, vznikol dlh na výživnom vo výške 4.133,62 €, pričom skutku sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného Malacky, č. k. 1T/82/2016 zo dňa 18.09.2017, právoplatným dňa 22.11.2018, bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b) písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky a štyri mesiace so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 18.07.2021. Za to mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 37 písm. m) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Rovnako podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd obžalovanému uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné na svoje maloleté deti E. B., nar. XXXX, F. B., nar. XXXX, a G. B., nar. XXXX, vo výške 4.133,62 €, k rukám Centrum pre deti a rodiny H., K. I. XXXX/XX, XXX XX H., L.: XX XXX XXX. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava, proti výroku o treste, ktoré odôvodnila nasledovne (skrátene) : 2.1. Ako správny a dôkazmi podložený považuje prokurátorka záver súdu o uznaní obžalovaného za vinného pre trestný čin, pre ktorý bola podaná obžaloba prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trnava č.k. 2Pv 288/23/2207 zo dňa 30.10.2024. Rovnako sa stotožňuje s druhom a výmerom trestu, a to uložením trestu odňatia slobody vo výške 2 /dva/ roky. Za pochybenie však považuje podmienečné odloženie trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Súd v odôvodnení rozsudku k výroku o treste uviedol, že pri úvahe nad druhom a výmerom trestu vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona a § 33a Trestného zákona. V neprospech obžalovaného súd zohľadnil jeho vysoký počet záznamov v odpise registra trestov a registri priestupkov, z ktorých vyplýva, že opakované sankcie za priestupky, predchádzajúce podmienečné odsúdenia a ani neskoršie výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody u obžalovaného neviedli k dlhodobej a stabilnej náprave, pretože napriek týmto predchádzajúcim skúsenostiam sa obžalovaný následne trestnej činnosti ako i priestupkového konania znovu dopustil. Tieto skutočnosti v neprospech obžalovaného viedli súd k uloženiu trestu odňatia slobody ako druhu trestu, nakoľko alternatívny trest by nesplnil svoj účel, pretože by bol príliš mierny. Naviac tieto skutočnosti viedli súd i k uloženiu trestu odňatia slobody vo výmere prísnejšej ako je dolná hranica trestnej sadzby. Naproti tomu postoj obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, a túto oľutoval, zohľadnil v jeho prospech, čo v konečnom dôsledku viedlo k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. 2.2. Obžalovaným prezentované zabezpečenie príjmu z podnikateľskej činnosti a záujem zaplatiť dlžné výživné v spojení s vyhlásením o vine súd posúdil ako dôvod pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s tým cieľom, aby obžalovaný mohol svoje zámery naplniť. Na zabezpečenie tohto zámeru súd aplikoval vo vzťahu k obžalovanému ustanovenie § 50 ods. 2 Trestného zákona. Prokurátorka má za to, že na aplikáciu ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má
dôvodne za to, že na zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výškou trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. 2.3. V prvom rade prokurátorka poukazuje na doterajší život obžalovaného, ktorý bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný, z toho štyrikrát bol odsúdený na nepodmienečný odňatia slobody. Upriamuje pozornosť na skutočnosť, že pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona bol odsúdený už dvakrát, vždy na nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom aktuálne prejednávanú trestnú činnosť začal páchať dňom 18.7.2021, t. j. okamihom vykonania nepodmienečného trestu odňatia slobody, uloženého rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/82/2016 zo dňa 18.9.2017, právoplatným dňa 22.11.2018. Od mesiaca júl 2021 pritom obžalovaný uhradil len niekoľko minimálnych súm. Laxnému prístupu obžalovaného nasvedčuje i skutočnosť, že za mesiace november - december 2024 predstavoval jeho príjem, podľa jeho prednesu na hlavnom pojednávaní, sumu cca. 10 000 €, pritom v mesiaci január 2025 za túto sumu /cca. 10 000 €/ zakúpil pre výkon svojej práce bager. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k vlastným deťom nie je pre obžalovaného prioritou. Takýmto konaním prezentuje svoju ľahostajnosť k veci. 2.4. Obžalovaný je špeciálnym recidivistom, u ktorého doposiaľ uložené tresty neviedli k náprave, nemožno z ich výkonu vyvodiť žiaden resocializačný vplyv na menovaného. Pre úplnosť uvádza, že trestnú činnosť obžalovaný pácha v podstate kontinuálne od roku 2008. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že jednotlivé odsúdenia obžalovaného na seba nadväzujú a nemožno ustáliť žiadne časovo významné obdobie, v ktorom by viedol riadny život. Vzhľadom na tieto skutočností má za to, že z dôvodu nevyhnutnosti individuálnej ako i generálnej prevencie je potrebné vo vzťahu k obžalovanému uplatniť represívnu dĺžku trestu vo forme nepodmienečného trestu odňatia slobody. Za daného stavu považuje úvahu súdu o záujme obžalovaného na úhrade dlžného výživného za iluzórnu. 2.5. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom tvare) podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku zrušil predmetný rozsudok prvostupňového súdu, čo do výroku o treste a zároveň podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, eventuálne podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám. 3. K podanému odvolaniu sa (cestou obhajkyne) vyjadril obžalovaný vo svojom podaní zo dňa 19.05.2025, pričom uviedol nasledovné (skrátene). Obžalovaný v plnom rozsahu nesúhlasí s podaným odvolaním prokurátorky OP Trnava. Má za to, že prvostupňový súd postupoval správne a vydal rozsudok na základe náležitého zisteného skutkového stavu a správne uložil trest s podmienečným odkladom. Rovnako správne prihliadol aj na konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, najmä na úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku a na úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným. Súd správne prihliadol najmä na zásadu personality. V danom prípade je potrebné zabezpečenie vyživovacej povinnosti, a v prípade odsúdenia obžalovaného na nepodmienečný trest odňatia slobody, by obžalovaný stratil akúkoľvek možnosť na zaplatenie dlžného a bežného výživného na maloleté deti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol odvolanie prokurátorky, ako nedôvodné. 4. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka uviedla, že z dôvodov podrobne uvedených v podanom odvolaní Okresnej prokuratúry Trnava navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo vzťahu k výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil čo do výroku o treste a vec podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku, eventuálne podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol. Obhajkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia k odôvodneniu odvolania zo dňa 19.05.2025 a navrhuje, aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie okresnej prokuratúry ako nedôvodné. Obžalovaný sa na verejné zasadnutie napriek riadnemu upovedomeniu nedostavil. 5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátorky nie je dôvod na jeho zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podala prokurátorka ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátorky je dôvodné. 7. Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri úvahe nad druhom a výmerou trestu prvostupňový súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd zároveň zohľadňoval zásady uvedené v § 33a Trestného zákona a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Obžalovaný má v odpise registra trestov 9 záznamov, ktoré prvostupňový súd presne popísal (na stranách 3 a 4 textu napadnutého rozsudku). Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný v nej má 21 záznamov za obdobie od 12.11.2016 do 21.09.2024, prevažne na úseku dopravy, ale aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Pri prečine zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) písm. j) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je trestná sadzba trestu odňatia slobody 1 (jeden) rok až 5 (päť) rokov. 8. Prvostupňový súd pri skúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona dospel k záveru, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona je daná tým, že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval s poukazom na jeho prednesy na hlavnom pojednávaní. Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, je daná s poukazom na jeho záznamy v odpise registra trestov. Prvostupňový súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon podmienečne odložil za súčasného určenia skúšobnej doby 5 (päť) rokov, ktorý považoval za spravodlivý a naplňujúci účel trestu. Prvostupňový súd v neprospech obžalovaného zohľadnil jeho vysoký počet záznamov v odpise registra trestov a registri priestupkov. Z týchto skutočností vyplýva, že opakované sankcie za priestupky, predchádzajúce podmienečné odsúdenia, a ani neskoršie výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody, u obžalovaného neviedli k dlhodobej a stabilnej náprave, pretože napriek týmto predchádzajúcim skúsenostiam sa obžalovaný neskôr trestnej činnosti a priestupkového konania opäť dopustil. Súd dal ďalej do pozornosti, že súd obžalovaného uznal za vinného za trestný čin zanedbania povinnej výživy, pričom obžalovaný sa totožnej trestnej činnosti v minulosti dopustil už dva krát, za čo bol odsúdený v roku 2013 a v roku 2017, pričom v oboch prípadoch mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, v skoršom prípade vo výmere 1 rok, ktorý vykonal v roku 2014, a v neskoršom prípade vo výmere 2 roky a 4 mesiace, ktorý vykonal v roku 2021. Súd konštatuje, že obžalovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti. Predchádzajúce odsúdenia a ani samotné výkony trestov odňatia slobody, nepôsobili na obžalovaného dostatočne výchovne a preventívne tak, aby obžalovaného prevychovali a odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Páchanie protiprávnej činnosti preto nie je u obžalovaného len jednorazovým vybočením z inak riadneho spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane páchala protiprávnu činnosť. Súd napokon poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný bol v roku 2011 podmienečne prepustený, kedy jednou z podmienok podmienečného prepustenia je dôvodný predpoklad vedenia riadneho života, a napriek tomu sa obžalovaný neskôr trestnej činnosti opäť dopustil. 9. Prvostupňový súd v prospech obžalovaného zohľadnil jeho postoj k trestnej činnosti, kedy sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a túto oľutoval. Ďalej pre súd významnou skutočnosťou bolo to,
že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré je neodvolateľné, pri ktorom sú výrazne obmedzené možnosti podať opravné prostriedky, a ktoré môže byť dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu, či už v zmysle predchádzajúcej súdnej praxe, alebo v súčasnosti s poukazom na § 39 ods. 5 Trestného zákona. Súd napokon v prospech obžalovaného zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný v rámci výsluchu prezentoval, že si zabezpečil príjem podnikateľskou činnosťou a na to nadväzujúci záujem splatiť dlžné výživné počas plynutia skúšobnej doby, resp. do jedného roka. Súd skutočnosti v neprospech obžalovaného posúdil ako odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody ako druhu trestu, nakoľko alternatívny trest by neplnil svoj účel, pretože by bol príliš mierny. Skutočnosti v neprospech obžalovaného súd ďalej posúdil ako odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda ide o trest odňatia slobody vo výmere prísnejšej ako je dolná hranica trestnej sadzby (1 rok), pričom uvedené skutočnosti podľa názoru súdu vylučujú mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona. 10. Trest odňatia slobody vo výmere 2 roky napokon navrhoval aj prokurátor v záverečnej reči, avšak prokurátor nevzhliadol dôvody pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. Súd skutočnosti v prospech obžalovaného posúdil ako dôvody pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Účelom právnej úpravy trestného činu zanedbanie povinnej výživy je podľa názoru súdu zabezpečenie plnenia vyživovacej povinnosti, teda prvoradé je to, aby oprávnenej osobe bolo poskytované výživné. Pokiaľ obžalovaný prezentoval zabezpečenie príjmu z podnikateľskej činnosti a záujem zaplatiť dlžné výživné, tak tieto skutočnosti v spojení s vyhlásením o vine súd posúdil ako dôvody pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s tým účelom, aby obžalovaný mohol svoje zámery naplniť. Na zabezpečenie tohto zámeru, a tým zabezpečenie plnenia vyživovacej povinnosti, súd v súlade s § 50 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému aj výslovnú povinnosť aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné na svoje maloleté deti. V prípade, ak by si obžalovaný túto povinnosť nesplnil, existuje hrozba nariadenia výkonu trestu odňatia slobody v už uvedenej prísnejšej výmere 2 roky. Zároveň súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, a takto určená dĺžka skúšobnej doby je odôvodnená aj trestnou minulosťou obžalovaného, na ktorú poukazoval aj prokurátor, a aj tým, že pri takto dlhej skúšobnej dobe je možné následne posúdiť nielen to, či obžalovaný zaplatí dlžné výživné v zmysle povinnosti podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, ale či si bude plniť aj bežnú vyživovaciu povinnosť počas skúšobnej doby ako súčasť vedenia riadneho života. 11. Pokiaľ prokurátor poukazoval na tzv. spätný chod trestania a zdôrazňoval potrebu postupného sprísňovania uložených trestov, pokiaľ predchádzajúce tresty neplnili svoj účel, prvostupňový súd k tomu uvádza, že posledné odsúdenie za trestný čin zanedbanie povinnej výživy bolo u obžalovaného v roku 2017/2018, teda pred viac ako 8 rokmi, pričom následné odsúdenie po tomto odsúdení sa týkalo trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky v roku 2024. Za tento trestný čin v roku 2024 bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výške 1000 Eur, teda súd nepristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a vzhľadom na totožný dátum vydania trestného rozkazu a jeho právoplatnosti v uvedenej trestnej veci je zrejmé, že aj v tej veci konajúca prokuratúra akceptovala uvedený trest. Trest uložený v prejednávanej trestnej veci je zároveň výrazne prísnejším trestom, než aký bol obžalovanému uložený v roku 2024. 12. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o treste a spôsobe jeho výkonu, v dostatočnom rozsahu a zistenia z nich plynúce (uvedené v bodoch 7 až 11 tohto uznesenia), považoval za vecne správne a relevantné vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu, pričom sa primárne nestotožnil s vyhodnotením týchto skutočností, resp. s váhou, akú prvostupňový súd zisteným skutočnostiam prikladal a z tohto titulu aj so závermi, ktoré na podklade uvedených úvah vykonal. 13. Odvolacou námietkou prokurátorky bolo, že uložený trest je možné považovať za neprimerane mierny, primárne z dôvodu osoby obžalovaného, jeho opakovanej skúsenosti s výkonom nepodmieneného trestu, špeciálnou recidívou vo vzťahu k páchaniu prečinu zanedbania povinnej výživy, ako aj faktu, že u obžalovaného možno pozorovať dlhodobé vzorce správania vylučujúce vedenie riadneho života jeho osobou a to nielen v minulosti, ale aj do budúcna. 14. S odvolacími námietkami prokurátorky sa stotožňuje aj odvolací súd, keďže obžalovaný je osobou opakovane súdne trestanou. Po vyhlásení napadnutého rozsudku bol tento navyše odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 8T/48/2025 zo dňa 27.06.2025, právopl. 27.06.2025 za spáchanie prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest vo výmere 5 (päť) mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 (dva) roky za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad správaním obvineného počas skúšobnej doby a uložením zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe probačného dohľadu. V poradí posledné (10) odsúdenie však bolo za skutok spáchaný dňa 08.02.2025, t.j. pred doručením trestného rozkazu prvostupňového súdu (12.02.2025 – viď č.l. 195), ktoré má účinky vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku (§ 353 ods. 8 Trestného poriadku). Z tohto dôvodu obžalovaný spáchal tento skutok (za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 8T/48/2025) skôr, ako mu bol dňa 12.02.2025 doručený trestný rozkaz prvostupňového súdu, teda ide o skutky spáchané v súbehu a bolo mu nutné ukladať súhrnný trest (hoci aj v odvolacom konaní). 15. Odvolací súd uvádza, že výška uloženého trestu odňatia slobody a rozhodnutie o spôsobe jeho výkonu, musia zohľadňovať najmä trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol opakovane súdne trestaný za páchanie úmyselnej trestnej činnosti. Obžalovaný bol dvakrát odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody aj za prečin zanedbania povinnej výživy, okrem tohto bol opakovane odsúdený aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a iné. V prípade obžalovaného sa teda účelom minulo ukladanie viacerých podmienečných trestov, či alternatívnych trestov, ale u obžalovaného sa účelu minul aj pomerne vysoký nepodmienečný trest (28 mesiacov) za zanedbanie povinnej výživy. U osoby s takýmto profilom, ktorá mala navyše počas páchania stíhaného skutku aj podľa vlastného vyjadrenia značný príjem (cca 5.000,- € mesačne), navyše investovať 10.000,- € do kúpy bagra, avšak napriek existencii finančných prostriedkov tieto nepoužiť na splnenie svojej zákonnej (vyživovacej povinnosti), pričom neobstojí ani vyjadrenie o snahe zabezpečiť si prácu, nakoľko vyživovacia povinnosť má v tomto smere prednosť aj pre prípadnou možnosťou realizácie, resp. expanzie vlastnej zárobkovej činnosti (tým skôr, ak je táto do istej miery neistá – napr. v prípade podnikania). 16. Napriek už prvostupňovým súdom popísanej trestnej minulosti nebol obžalovaný schopný viesť riadny život a dopustil sa spáchania stíhaného (špeciálne recidívneho) skutku. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že páchanie úmyselnej a rôznorodej trestnej činnosti obžalovaného, je v jeho minulosti významne prítomné a opakuje sa. Vzhľadom na početné odsúdenia, vrátane ukladania nepodmienečných trestov odňatia slobody, možno konštatovať, že predchádzajúce odsúdenia, ani výkony uložených trestov, nemali na obžalovaného ten výchovný účinok, aby ho odradili od ďalšieho páchania rovnakého druhu úmyselnej trestnej činnosti. Preto je v jeho prípade nevyhnutné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody nie na samom spodnom okraji trestnej sadzby. Takto uložený trest zohľadňuje najmä potrebu generálnej prevencie a ochrany spoločnosti pred obžalovaným ako recidivujúcim páchateľov úmyselnej trestnej činnosti. Pokiaľ bolo na obžalovaného v minulosti pôsobené ukladaním podmienečných aj nepodmienečných trestov odňatia slobody bez výraznejšieho výsledku, uloženie trestu odňatia slobody za aktuálne súdený trestný čin, ktorý by bol uložený inak na nepodmienečnou formou trestu odňatia slobody, by nebol spôsobilý splniť žiaden z účelov trestu, ktoré sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona. 17. Vyhlásenie obžalovaného o vinie na hlavnom pojednávaní sa v tomto prípade dostatočným spôsobom odzrkadlilo v rozhodnutí o výške uloženého trestu odňatia slobody (v trvaní 2 roky), pričom správne mal byť tento trest uložený ako trest nepodmienečný . V jeho prípade by bez takéhoto vyhlásenia o vine pripadalo do úvahy aj ukladanie trestu odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby, dokonca blížiace sa k maximálnej možnej výmere. 18. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku bola taktiež skutočnosť, že po vyhlásení napadnutého rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2025 trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 8T/48/2025 zo dňa 27.06.2025, pričom v tomto konaní bol obžalovaný odsúdený za skutok spáchaný dňa 08.02.2025. Vo veci prvostupňového súdu (v tu prejedávanej trestnej veci) bol dňa 02.12.2024 vydaný trestný rozkaz, sp. zn.: 8T/39/2024, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 12.02.2025, pričom až týmto dňom prišlo k pretnutiu súbehu trestnej činnosti. Ak bol teda obžalovaný medzičasom odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 8T/48/2025 zo dňa 27.06.2025, tento skutok bol spáchaný v súbehu so stíhanou trestnou vecou a bolo nutné tento trestný rozkaz zrušiť a obžalovanému uložiť súhrnný trest podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu (§ 42 ods. 1 a nasl. Trestného zákona). Keďže u obžalovaného v tomto smere ide o odsúdenia za spáchania 2 trestných činov, uloženie nepodmienečného trestu vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia (keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním stíhaného skutku bol vo výkone nepodmienečného trestu) je v tomto smere plne opodstatnené a len podčiarkuje dôvodnosť potreby uloženia nepodmienečnej formy trestu u osoby obžalovaného. 19. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátorky ako dôvodné, s tým, že vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 8T/48/2025 zo dňa 27.06.2025 (t.j. v zbiehajúcej sa trestnej činnosti), výrok o treste za
zbiehajúcu sa trestnú činnosť odvolací súd zrušil a obžalovanému uložil súhrnný trest za oba zbiehajúce sa trestné činy.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.