Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoEk-13-2025.pdf
PDF · 90.74 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoEk/13/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., C. C. C. A. XX, XXX XX D., E.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. I. XXX, XXX XX G. H. I., o vymoženie sumy 2 274,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 86Er/359/2014 -20 z 08.07.2025, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny exekútor doručil dňa 16.06.2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 23.06.2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.
2. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.:
„I. exekúciu zastavuje,
II. priznáva súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %, pričom o výške trov exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený na náhradu trov exekučného konania n e m á n á r o k a povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 9a ods. 1, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 1, § 199, § 203 ods. 1, § 243f ods. 1, 2 a 5, § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, §52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
4. Vychádzal zo zistenia, že súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 2.274,20 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm/351/2013-12 zo dňa 09.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.02.2014. Dňa 25.01.2016 súdny
exekútor predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
5. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade je exekučným titulom, na podklade ktorého sa vymáha nárok oprávneného, Zmenkový platobný rozkaz, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom, t. j. rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Z vyjadrenia povinného vyplynulo, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy uviedol do zmluvy údaje o povinnom bez toho, aby naozaj skúmal, na aký účel budú finančné prostriedky poskytnuté z úveru použité, resp. nepreukázal, že skutočným zámerom povinného bolo čerpať finančné prostriedky na podnikateľský účel. Zo súdneho spisu je možné konštatovať, že oprávnený nijako nepreukázal, že finančné prostriedky z úveru boli poskytnuté na podnikateľský účel povinného. Oprávnený tento účel u povinného neskúmal, ani súdu nepreukázal, že uzavretá zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, teda neuniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že uzatvorená zmluva má nespotrebiteľský charakter. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. ÚS 232/2023-39 zo dňa 15.08.2023 ako aj uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoE/23/2019 zo dňa 26.08.2019. Súd prvej inštancie aj s ohľadom na citované rozhodnutia ustálil, že predmetnú zmluvu je potrebné vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda dlžníka, a teda vecná pôsobnosť noriem na ochranu spotrebiteľa je na právny vzťah zo zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX J. G. XX.XX.XXXX daná. Keďže vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky ani rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, bolo potrebné exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal, čím oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pričom podľa návrhu musel oprávnený predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie na náhradu trov exekučného konania zaviazal oprávneného.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Má za to, že posudzovaný zmluvný vzťah – Zmluva o úvere č. 155726-76036 zo dňa 05.09.2012 (ďalej aj zmluva) nie je spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Z obsahu tejto Zmluvy vyplýva, že povinný ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom F. G., sídlo G. H. I. XXX, G. H. I. XXX XX E.: XX XXX XXX, zapísaný v živnostenskom registri K. L. A., reg. č. XXX-XXXXX, C.. M. K./XXXXX-X/B. s tým, že povinný k žiadosti priložil aj živnostenský list. Ďalej poukázal na ust. čl. 1 ods. 1.1, čl. 8 ods. 8.1, čl. 12 ods. 12.1 a 12.2, čl. 15 ods. 15.1. Podľa oprávneného povinný ako zmluvná strana vedel do akého záväzkového vzťahu vstupuje, aj s akým obsahom, pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je hneď v prvom článku zmluvy. Keďže oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, má za to, že predmetná zmluva sa má riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka, čo nesporne vyplýva aj zo zmluvy. Pokiaľ však súd prvej inštancie mal pochybnosti o charaktere zmluvného vzťahu, a to napriek 1. explicitnému vyjadreniu v bode 1.1 zmluvy o účele poskytnutia úveru, 2. označeniu dlžníka v zmluve ako podnikateľa ako aj ďalších ustanovení zmluvy, ktoré jednoznačne preukazujú, že je uzatvorená medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti a nie s povinným ako spotrebiteľom, keďže neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., mal oprávneného vyzvať na predloženie vyjadrenia na odstránenie prípadných pochybností o charaktere záväzkového vzťahu. Súd prvej inštancie tak vyslovil záver založený na domnienkach, o spôsobe uzatvárania zmluvného vzťahu a jeho charaktere. Prístup exekučného súdu vylučuje akúkoľvek mieru právnej istoty a predvídateľnosti práva. Od oprávneného požaduje preukázanie neštandardných, špecifických postupov veriteľa pri uzatváraní úverovej zmluvy s iným podnikateľským subjektom. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania
8. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, inou vadou konania, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
11. Oprávnený sa v predmetnom konaní, začatom na jeho návrh doručený súdnemu exekútorovi dňa 02.06.2014, domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 2.274,20 eur s príslušenstvom na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm/351/2013-12 zo dňa 09.01.2014, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti 18.02.2014. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť, aby do troch dní odo dňa doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi zmenkovú sumu 2.274,20 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 27.05.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 7,58 eur a náhradu trov konania vo výške 136,50 eur ako náhradu za súdny poplatok za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo, aby v tej istej lehote podal na tunajšom súde námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta.
12. V podaní zo dňa 18.01.2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.01.2016, označeným ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ sa oprávnený vyjadril k okolnostiam uzavretia predmetnej zmluvy a navrhol v exekúcií pokračovať. Súčasťou podania bola aj Zmluva o úvere č. XXXXXX – XXXXX J. G. XX.XX.XXXX (č. l. 11), Splátkový kalendár ku Zmluve č. XXXXXX – XXXXX J. G. XX.XX.XXXX (č. l. 14), Žiadosť o poskytnutie jednoduchej pôžičky zo dňa 31.08.2012 (č. l. 15).
13. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 22.12.2015, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Občiansky zákonník v § 52 a nasl. upravuje osobitnú ochranu v spotrebiteľských zmluvách, teda v zmluvách, pre ktoré platné právo ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ môže byť len fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Z obsahu predložených listín vyplýva, že v Zmluve o úvere č. XXXXXX – XXXXX J. G. XX.XX.XXXX je povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom, sídlom ako aj informáciou o zápise povinného v živnostenskom registri. Takéto označenie povinného sa nachádza taktiež aj v žiadosti o poskytnutie úveru. Je možné pripustiť, že označenie zmluvnej strany jednak identifikačnými údajmi pre fyzickú osobu, a teda menom, priezviskom, rodným číslom, a jednak údajmi identifikujúcimi dlžníka ako podnikateľa - obchodné meno, predmet podnikania, číslom zápisu v príslušnom živnostenskom registri môže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom postavení táto zmluvná strana pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupovala, a či sa jedná alebo nejedná o spotrebiteľský vzťah.
20. Je pravdou, tak ako uviedol oprávnený, že predmetná zmluva o úvere má v čl. 1. uvedené, že „Veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky...“, avšak s prihliadnutím na dvojaké označenie povinného je potrebné preskúmať, či pri uzatváraní a plnení samotnej zmluvy povinný vystupoval a konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, najmä s prihliadnutím na uvedený účel, na ktorý bol samotný úver poskytnutý.
21. Z obsahu samotnej zmluvy, ako aj žiadosti o poskytnutie pôžičky vyplýva, že sú vyhotovené na predtlačenom formulári, t. j. ide o formulárové zmluvy, ustanovenia ktorých povinný nemohol ovplyvniť. Preskúmaním obsahu zmluvy, ako aj žiadosti povinného o poskytnutie úveru odvolací súd zistil, že povinný pri svojom označení uviedol taktiež aj to, že bol zapísaný v živnostenskom registri a vykonával predmet podnikania „zváračské práce“. Peňažné prostriedky boli podľa znenia zmluvy o úvere poskytnuté povinnému za účelom podnikateľskej činnosti.
22. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia pri posudzovaní charakteru povahy právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy uviedol len to, že tento vzťah je spotrebiteľský, a to s prihliadnutím na označenie povinného ako aj vyjadrenie povinného, a obsah súdneho spisu. Z napadnutého uznesenia však nie je zrejmé, na aké vyjadrenie povinného sa súd prvej inštancie odvoláva, keď sa v preskúmavanom súdnom spise žiadne vyjadrenie povinného nenachádza. Zo spisu tak nevyplývajú skutočnosti, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje (bod 25. uznesenia), v dôsledku čoho je nutné považovať odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Tým bol v súdenej veci naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
23. S ohľadom na záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave, z ktorého súd prvej inštancie vo veci vychádzal, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie predčasne posúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľskú a povinného ako spotrebiteľa. Tým bol v súdenej veci naplnený aj odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
24. Náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžaduje takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).
25. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie.
26. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť podklad pre riadne a preskúmateľné rozhodnutie v otázke postavenia povinného ako spotrebiteľa v právnom vzťahu s oprávneným, vo vzťahu k čomu sa javí ako potrebné povinného vyzvať na vyjadrenie sa k okolnostiam uzavretia vyššie identifikovanej zmluvy o úvere a oprávneného vyzvať na predloženie dôkazov preukazujúcich účel čerpania úveru deklarovaného v zmluve o úvere. Súd prvej inštancie tiež požiada registratúrne stredisko Mestského súdu Bratislava III o zapožičanie súdneho spisu vo veci sp. zn. 3Zm 351/2013 a pri vyhodnotení svojich záverov prihliadne aj na skutočnosti, ktoré mu z neho vyplynú. Vo svetle týchto zistení následne súd prvej inštancie opätovne posúdi vzťah oprávneného a povinného vyplývajúci zo zmluvy o úvere s tým, že svoje rozhodnutie a prijaté závery v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite a preskúmateľne odôvodní.
27. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).