Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_8P-93-2021.pdf
PDF · 87.38 KB
Case nature
Subarea
8P/93/2021
Uznesenie
Okresný súd Rožňava vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. F., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom u matky, dieťaťa rodičov: matky K.. L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, C., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, AK so sídlom 048 01 Rožňava, Hviezdoslavova 4 a otca N. F., nar. X. XX. XXXX, bytom M., G.. N., prechodne bytom C., ul. E.. F. XXXX, v konaní na návrh navrhovateľky
- matky maloletého dieťaťa, o vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožňava n a r i a ď u j e neodkladného opatrenie, v zmysle ktorého: maloletého N. F., nar. XX. XX. XXXX, d o č a s n e z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky K.. L. L., nar. XX. XX. XXXX, do právoplatného skončenia veci o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému N. F., nar. XX. XX. XXXX, vedenej pod totožnou sp. zn. 8P/93/2021 na Okresnom súde Rožňava.
II. Otca - N. F., nar. XX. XX. XXXX, súd z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého N. F., nar. XX. XX. XXXX, v sume 100,- Eur mesačne, k rukám rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred, s účinnosťou od nariadenia neodkladného opatrenia, až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod totožnou sp. zn. 8P/93/2021.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 12. 07. 2021 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa na vydanie neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloletého N., ktorým matka maloletého žiadala, aby súd neodkladným opatrením dočasne zveril maloletého N. do jej osobnej starostlivosti do právoplatného skončenia veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, vedenej na tunajšom súde pod totožnou sp. zn. 8P/93/2021. Zároveň sa domáhala uloženia zákonnej povinnosti otca maloletého prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 150,00 Eur mesačne.
2. Návrh matka zdôvodnila tým, že mal. N. F., nar. XX. XX. XXXX pochádza z jej mimomanželského pomeru s N.I. F., nar. XX. XX. XXXX, s ktorým žila na spôsob manželstva v podstate ako druh a družka. Ich vzťahy sa narušili až do takej miery, že sa rozišli a bola nútená odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti na adresu jej trvalého bydliska spolu s maloletým dieťaťom N.. Pre odchod zo spoločnej domácnosti sa rozhodla predovšetkým v záujme maloletého syna, keďže ňou a otcom maloletého dochádzalo k hádkam (ktoré bez výnimky vyvolával otec svojou zjavne bezdôvodnou, bezhraničnou žiarlivosťou) a nie je v prospech dieťaťa, ak má byť svedkom hádok svojich rodičov. Ako matke dieťaťa jej veľmi záleží na tom, aby syn vyrastal v zdravom rodinnom prostredí a preto považovala za jediné správne riešenie práve túto alternatívu, ktorá vylučuje jeho vývoj a výchovu v nezdravom, konfliktom rodinnom zázemí. Súčasne s týmto návrhom podala aj návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe ktorého sa dožaduje jeho zverenia do svojej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca k maloletému po 250,- Eur mesačne. Ďalej uviedla, že má vytvorené všetky potrebné podmienky k tomu, aby sa o syna mohla náležite a všestranne postarať. Bývajú v pohodlnom,
priestrannom, vhodne a nanovo zariadenom byte v bytovom dome. Syn v ňom má svoju izbu, kde sa cíti v bezpečí. Myslí si, že aj osobnostne spĺňa všetky predpoklady k tomu, aby starostlivosť o mal. N. riadne zvládla (aj do doby) právoplatného skončenia veci samej.
3. Matka maloletého vo svojom návrhu zdôraznila, že otec je „nervák“, veľmi často používa aj vulgarizmy, čo sa jej javí ako nevhodné pri (osobnej) výchove maloletého dieťaťa, hlavne však fakt, že otec sa jej vyhrážal, že ak dieťa nebude „jeho“, tak nebude nikoho. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu časť komunikácie s otcom prostredníctvom aplikácie Whatsapp, z ktorej vyplýva, že otec si mienil (a aj mieni) syna bez jej súhlasu zobrať do Českej republiky. Na vysvetlenie tejto komunikácie uviedla, že keď s tým nesúhlasila a oznámila mu, že mu nedá cestovný pas maloletého, otec reagoval (ako vždy) zjavne podráždene, nevyberanými slovami v tom zmysle, že na čo by mu bol pas do Č., lebo tam to netreba, ako napr. do W.. Považuje tým za preukázané hroziace nebezpečenstvo, že otec jej zmarí možnosť vychovávať ich dieťa, pretože z tejto komunikácie ďalej vyplýva okrem jeho (mimochodom zjavne bezdôvodnej) neskutočnej žiarlivosti, aj to, že si dieťa vezme a ona sa s ním rok neuvidí.
4. Matka maloletého sa takto domáha vydania neodkladného opatrenia, pretože má za to, že v danom prípade sú splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia a je to nevyhnutné, aby sa rýchlo a dočasne upravili pomery v súvislosti s maloletým a bude v najlepšom záujme maloletého zveriť ho neodkladným opatrením do jej dočasnej osobnej starostlivosti, do právoplatného skončenia veci, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému.
5. Podľa ustanovenia § 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa ustanovenia § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
8. Podľa ustanovenia § 367 ods. 2 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.
9. Podľa ustanovenia § 367 ods. 3 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
10. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
12. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
15. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby, podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa prvej vety ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa ustanovenia § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
19. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch, týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi, alebo zákonodarnými orgánmi.
20. Podľa článku 5 Zákona č. 36/2005 v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a/ úroveň starostlivosti o dieťa, b/ bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c/ ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d/ okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e/ ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f/ podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g/ názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h/ podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i/ využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
21. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania, alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku, ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých, aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v novom CMP, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy, predložené spolu s návrhom, ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie, vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, spôsobil ujmu na práva niektorého z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie hlavne záujem maloletého dieťaťa. Neodkladným opatrením je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahe súdu. Okrem toho je základným zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia aj hodnoverným spôsobom osvedčená dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie si teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania, na rozdiel od konania vo veci samej, značne zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti, ktorá povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľa.
22. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, a preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná právna úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia.
23. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - dočasného zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky maloletého a po vyhodnotení tvrdení obsiahnutých v návrhu s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že v danej veci je splnený predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu matky vyplýva, že súčasná situácia v rodine v dôsledku napätého vzťahu medzi matkou a otcom dieťaťa nie je priaznivá pre riadnu výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Časté konflikty medzi rodičmi, ktoré sú vyvolávané predovšetkým otcom zo žiarlivosti voči matke, spojené s agresívnym správaním a vulgárnym vyjadrovaním vo vzťahu k matke, vyústili do separácie rodičov ako partnerov a následného opustenia spoločnej domácnosti matky aj s maloletým dieťaťom. Z predložených listín a tvrdení matky taktiež vyplýva jej dôvodná obava z toho, že otec by bez jej súhlasu mohol odcestovať s maloletým dieťaťom do zahraničia na obdobie nie len prechodného charakteru, prípadne iným spôsobom mariť jej kontakt s maloletým, pričom takéto odlúčenie maloletého od jedného z rodičov by podľa názoru súdu mohlo mať negatívny vplyv na vývoj maloletého dieťaťa. Matka má vytvorené podmienky na to, aby mohla zabezpečiť starostlivosť o maloletého a po všetkých stránkach zabezpečiť dieťaťu zdravý fyzický a psychický vývin. Súd pri dočasnej úprave pomerov neodkladným opatrením ďalej zohľadnil skutočnosť, že matka nemá v úmysle vyčleniť otca z výchovy ich maloletého syna, práve naopak, svojím návrhom matka žiada zveriť maloleté dieťa do jej starostlivosti len do času rozhodnutia súdu vo veci samej a to z dôvodov vyššie uvedených, avšak z dlhodobého hľadiska, v záujme riadnej výchovy maloletého, má záujem na tejto podieľať sa spolu s otcom maloletého.
24. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v kontexte posúdenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako základnej podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Za daných okolností teda súd považoval návrh matky maloletého za dôvodný, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Súd zároveň dočasne zaviazal otca maloletého platením výživného vo výške 100,- Eur mesačne vychádzajúc zo skutočnosti, že otec maloletého je zamestnaný, výška jeho príjmu činí minimálne 600,- Eur mesačne a výživné vo výške 100,- Eur vyjadruje len minimálne odôvodnené potreby maloletého. Súd ustálené výživné určí v konaní vo veci samej, na základe vykonaného dokazovania, prípadne schválenej dohody rodičov.
25. Toto uznesenie o neodkladnom opatrení je vykonateľné dňom jeho vyhotovenia (§ 367 CMP).
26. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach. Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP)