Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-41-2025.pdf
PDF · 90.99 KB
Case nature
Subarea
12Co/41/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, proti žalovanému: A. D. E., advokát, so sídlom F. G. XX, H., IČO: 42 030 048, o zaplatenie sumy 841 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/55/2024 – 64 zo dňa 05.06.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odmieta odvolanie
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 841 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 841 eur od 19.06.2024 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo výroku II. rozsudku vyslovil, že žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 34, § 35 ods. 1 až 3, § 43a ods. 1 a 2, § 43c ods. 1 a 2, § 44 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 8, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 517 ods. 1 a 2, § 559 ods. 1, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 18 ods. 4, § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný bol dňa 23.04.2024 splnomocnený na právne zastupovanie zmluvných strán kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2024, na podanie návrhu na vklad zmeny vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, na celé katastrálne konanie, vrátane odstránenia prípadných chýb, nedostatkov a vypracovanie dodatkov k zmluve a prijímanie písomností za obe strany v tomto konaní. Predmetnou kúpnou zmluvou žalobkyňa predala kupujúcemu A. E. nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 9 841 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný prijal od A. E. ako kupujúceho sumu 9 841 eur ako kúpnu cenu, ktorú mal žalobkyni odovzdať žalovaný pri podpise kúpnej zmluvy, pričom žalovaný z prevzatých peňažných prostriedkov odovzdal sumu 9 000 eur, teda sumu o 841 eur nižšiu, než akú prevzal.
4. V predmetnej veci súd poukázal na spotrebiteľský charakter prejednávanej veci. Žalovaný ako podnikateľ - advokát, vyúčtoval žalobkyni - fyzickej osobe, nepodnikateľovi, sumu 841 eur titulom poskytnutých právnych služieb, teda služieb, ktoré poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd mal v prejednávanej veci za to, že žalobkyňa vystupuje v prejednávanej veci v právnom postavení
spotrebiteľa a žalovaný v právnom postavení dodávateľa. Žalobkyňa je tak vo vzťahu so žalovaným slabšou stranou - spotrebiteľom a v predmetnej veci je potrebné aplikovať aj zákonné ustanovenia upravujúce zvýšenú ochranu spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch s dodávateľom (§ 52 a nasl. OZ).
5. Za rozhodujúce a podstatné sporné skutočnosti súd v predmetnej veci považoval platné uzatvorenie zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi stranami a zároveň obsah tejto žalovaným tvrdenej zmluvy, ktorej existenciu žalobkyňa popierala.
6. Žalovaný svoj nárok voči žalobkyni skutkovo vymedzil tak, že na základe objednávky žalobkyne poskytol žalobkyni a A. E. právne služby v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2024 a jej zápisom do katastra nehnuteľností. Tvrdený nárok žalovaného voči žalobkyni vzhľadom na jeho skutkové vymedzenie v žalobe možno právne posúdiť ako nárok zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Žalobkyňa popierala, že by si u žalobcu objednala akékoľvek právne služby v hodnote 741 eur, ako aj to, že by mal žalovaný voči nej nárok na zaplatenie sumy 100 eur titulom zaplateného správneho poplatku. Popierala, že medzi stranami vznikol záväzkový právny vzťah zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb, z ktorého by žalobkyni vyplývala povinnosť zaplatiť žalovanému odmenu za právne služby v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 23.04.2024. Žalovaného tak zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno preukázať, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní právnych služieb s konkrétnym obsahom, najmä vo vzťahu k dohode o predmete poskytovaných právnych služieb, ktoré sa zaväzuje vykonať advokát pre klienta - žalobkyňu v zmysle zákona o advokácii, a aj záväzok klienta uhradiť advokátovi odmenu za poskytnuté právne služby. Bez zhodného prejavu vôle oboch zmluvných strán na týchto podstatných náležitostiach nemôže dôjsť k uzavretiu zmluvy o poskytovaní právnych služieb.
7. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že medzi žalovaným ako advokátom a žalobkyňou ako klientom prebehol kontraktačný proces, ktorého výsledkom bola uzavretá zmluva o poskytovaní právnych služieb. Strany v konaní netvrdili, že by k uzavretiu takejto zmluvy došlo v písomnej forme. Žalovaný poukázal na to, že bol zmluvnými stranami splnomocnený priamo v zmluve na bližšie nekonkretizované „právne zastupovanie v tejto veci“, ako aj na zastupovanie zmluvných strán v katastrálnom konaní. Žalovaný o tom, že zmluva o poskytovaní právnych služieb bola uzatvorená v ústnej forme a na preukázanie uzatvorenia zmluvy, okolnosti jej uzatvorenia, dátumu jej uzatvorenia a jej konkrétneho obsahu súdu nepredložil žiaden dôkaz.
8. Súd k žalovaným predloženým listinným dôkazom uviedol, že tieto nepreukazujú, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi stranami. Splnomocnenie advokáta na: 1. „zastupovanie v tejto veci“ ako aj na 2. zastupovanie zmluvných strán v katastrálnom konaní priamo v kúpnej zmluve nepredstavuje v časti 1. podľa názoru určito vymedzený predmet tvrdenej poskytovanej právnej služby, teda nemôže ísť v žiadnom prípade o platné uzavretie dohody. K druhej časti takéhoto vymedzenia poskytovaných právnych služieb súd poukázal na to, že aj keď z tohto nepriamo vyplýva záväzok žalovaného poskytnúť zmluvným stranám právne služby spočívajúce v zastupovaní pred správnym orgánom, z tohto priamo nevyplýva dohoda zmluvných strán o odmene za tieto právne služby.
9. Žalobkyňa v konaní popierala uzatvorenie akejkoľvek dohody so žalovaným ohľadom poskytovania právnych služieb. Bolo povinnosťou žalovaného tvrdiť a preukázať dôkazmi, že právne služby v prospech žalobkyne vykonal v zmysle platne uzatvorenej dohody o poskytovaní právnych služieb. Bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu ohľadne týchto skutočností zaťažovalo žalovaného. Keďže nebolo preukázané uzavretie zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi sporovými stranami, súd musel vyhodnotiť procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení o poskytovaní právnych služieb žalobkyni na základe vzájomnej dohody ako nepreukázanú, a teda nedôvodnú v celom rozsahu.
10. Bez preukázania uzatvorenia platnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb by sa v prípade žalovaného jednalo o plnenie bez právneho dôvodu v prospech žalobkyne, teda išlo by o iný nárok, konkrétne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (odmeny za poskytnuté právne služby). Takýto nárok však žalovaný proti žalobkyni v konaní netvrdil. Nebolo povinnosťou súdu posudzovať dôvodnosť ponechania peňažného plnenia žalovaným na základe ustanovení právnych predpisov upravujúcich právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a v tomto smere vykonávať ďalšie dokazovanie.
11. Súd ďalej uviedol, že i keď je nesporné, že žalovaný ako advokát vypracoval kúpnu zmluvu zo dňa 23.04.2024, ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na A. E. ako kupujúceho, nebolo v konaní preukázané, že o jednotlivých úkonoch právnej služby a ich cene bola žalobkyňa vopred upovedomená, preto žalovanému nárok na odmenu zo zákona nevznikol, čo súd priviedlo k záveru o tom, že podaná žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný si ponechal titulom poskytovaných právnych služieb odmenu, na ktorú mu nevznikol nárok. Skutočnosť, že žalovaný sa so žalobkyňou dohodol na odplate za poskytnuté právne služby, zostala len v rovine nepreukázaných skutkových tvrdení žalovaného, ktoré boli v konaní vyvrátené žalobkyňou a výsluchom svedka A. E., ktorý vypovedal, že žalovanému uhradil odmenu za poskytnuté právne služby vo výške 500 eur s tým, že nemá vedomosť o uzatvorení akejkoľvek dohody medzi sporovými stranami o poskytovaní právnych služieb v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 23.04.2024.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 841 eur, na ktorých úhradu výrokom I. zaviazal žalovaného.
13. Žalovaný tak bol povinný plniť žalobkyni najneskôr dňa 24.05.2024 (uplynutie pätnásťdňovej lehoty na plnenie v zmysle výzvy zo dňa 09.05.2024). S plnením sa tak dostal žalovaný do omeškania až nasledujúcim dňom (10.05.2024), odkedy žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Nakoľko žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v menšom rozsahu, odo dňa 19.06.2024, súd jej návrhu aj v tomto rozsahu vyhovel. Súd tak žalobkyni priznal popri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 841 eur od 19.06.2024 do zaplatenia, a to v sadzbe 5 % ročne, ktorá neprekračuje zákonnú sadzbu úrokov z omeškania.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktorý by súd žalobkyni náhradu trov konania v tomto rozsahu nemal priznať a ani ich nikto netvrdil, a preto rozhodol, že má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník.
15. Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému doručený dňa 16.07.2025. Lehota na podanie odvolania (15 - dňová) uplynula dňom 31.07.2025.
16. Dňa 31.07.2025 bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie žalovaného bez autorizácie zaručeným elektronickým podpisom.
17. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h). Namietal, že v konaní nebol zo strany žalobkyne predložený návrh na zmenu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností, vyhotovenie dňa 26.04.2024 a podanie na katastrálny úrad dňa 09.05.2024, ktoré jednoznačne preukazujú, že po vyhotovení kúpnej zmluvy dňa 23.04.2024 nasledovali ďalšie právne úkony, a to autorizácia zmluvy, vypracovanie Návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a podanie Návrhu na vklad do katastra nehnuteľností vrátane zaplatenia správneho poplatku v e-kolkoch. Súd nepripustil prijatie tejto listiny s odôvodnením, že je to len účelová obrana žalovaného. Súd bral do úvahy len vyjadrenia žalobkyne, ako napríklad, že platba za právne služby voči nej bola nedôvodná a bez vyúčtovania. Pri podpise kúpnej zmluvy bola žalobkyňa upovedomená o náročnosti vypracovania tejto zmluvy vzhľadom na jej rozsah a že budú nasledovať ďalšie právne úkony, ktoré bude musieť zaplatiť vo výške 10 % z predajnej ceny. Tvrdenie žalobkyne, že poskytla zoznam nehnuteľností na predaj na jednom papieri, nie je pravdivá, pretože predložila množstvo dokumentov, z ktorých vybral 67 parciel vhodných na predaj a vykonal aj ďalšie s tým súvisiace úkony. Žalobkyňa bola v priebehu poskytovania právnej služby informovaná o výške odmeny za úkony právnej služby ešte pred začatím úkonu a zastupovanie bolo deklarované písomnou formou v zmluve a podpísané jej vlastnoručným podpisom.
18. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 04.08.2025, č. k. 1C/55/2024 - 92 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje neúplné podanie (Odvolanie A. D. E., advokáta)
doplnil a opravil tak, aby podanie podpísal, s poučením, že ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne. Uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 18.08.2025.
20. Dňa 18.08.2025 žalovaný doručil súdu doplnené odvolanie, ktoré bolo ním vlastnoručne podpísané.
21. Odvolací súd v zmysle zásad § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
22. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
23. Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
24. Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
25. Podľa § 386 písm. a) a d) CSP, Odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene; ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
26. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie žalovaného bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 31.07.2025 prostredníctvom elektronickej schránky podateľne Ministerstva spravodlivosti SR, avšak bez zaručeného elektronického podpisu. Deň 31.07.2025 bol zároveň posledným dňom lehoty na podanie odvolania, ktorá plynula od doručenia rozsudku žalovanému, k čomu došlo 16.07.2025. Žalovaný odvolanie v listinnej podobe s vlastnoručným postupom doručil súdu osobne až dňa 18.08.2025.
27. Ak strana podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie včas elektronickým podaním bez autorizácie, ale dodatočne ho doručí buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou až po uplynutí 10 - dňovej lehoty, odvolanie je považované za podané včas, ak je doručené súdu v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom alebo v elektronickej podobe s autorizáciou, a to v čase, keď ešte plynie lehota na podanie odvolania.
28. Žalovaný podal odvolanie v elektronickej podobe bez zaručeného elektronického podpisu, no nedoplnil ho v súlade s podmienkami uvedenými v § 125 ods. 2 CSP a ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
29. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP súd nevyzýva na doplnenie zaručeného elektronického podpisu. Súd prvej inštancie nebol povinný vyzývať na doplnenie podania v predpísanej forme, čo znamená, že ak tak učinil, nepostupoval správne a v súlade so zákonnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku.
30. Ten, kto podáva podanie vo veci samej elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu, teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné doručenie podania (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/2021).
31. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/135/2023 zo dňa 26.06.2024, v ktorom dovolací súd uviedol, cit.: „32. Podmienkou elektronického podania je platná autorizácia podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. V prípade, ak absentuje platná autorizácia podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, ktorá je podmienkou samotného vzniku podania, hľadí sa naň, akoby nikdy nevzniklo. Zákonodarca tak ustanovil z dôvodu, aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebola „len“ chýbajúcou náležitosťou podania, ktorú je možné dodatočne odstrániť, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo (pozri Komentár k § 25 zákona o e-Governmente, dostupný na I.). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ elektronické podanie nebolo úplné alebo bolo v zmysle platných osobitných predpisov nekorektné, má orgán verejnej moci právo odmietnuť takéto podanie, ako aj v danej veci nekonať, či konanie zastaviť (podľa § 125 ods. 2 CSP v spojení s § 23 ods. 1 a § 25 zákona
o e-Governmente). 33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného pokiaľ žalovaná 2 / odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu formou elektronického podania urobila bez autorizácie, pretože identické odvolanie nebolo dodatočne do desiatich dní doručené v listinnej podobe a ani v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, absentuje tak v danom prípade zákonná podmienka samotného vzniku podania v zmysle § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, na ktoré sa potom hľadí akoby nikdy nevzniklo. Podľa názoru dovolacieho súdu nemožno potom v posudzovanom spore hodnotiť ako nesprávny postup odvolacieho súdu, ktorý v súlade so zákonným ustanovením § 125 ods. 2 CSP na takéto neautorizované elektronické odvolanie žalovanej 2/ neprihliadol (obdobne nález II. ÚS 442/2021-41)“.
32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného doručené súdu dňa 31.07.2025 ako podanie, ktoré neobsahovalo podstatnú všeobecnú náležitosť, a to zaručený elektronický podpis, keďže bolo podané v elektronickej podobe (§ 363 CSP v spojení s § 127 CSP) a nebolo doplnené za podmienok uvedených v § 125 ods. 2 CSP a ani v rámci lehoty na podanie odvolania. Ak by aj odvolací súd podanie žalovaného bez zaručeného elektronického podpisu vyhodnotil ako také, na ktoré sa neprihliada, potom je tu však odvolanie žalovaného v listinnej podobe s vlastnoručným podpisom, ktoré bolo súdu doručené až dňa 18.08.2025, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Preto odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. a) a d) odmietol.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu úspešnej žalobkyni žiadne preukázateľné trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto jej súd ich náhradu nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Zároveň odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).