Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-19-2019.pdf
PDF · 119.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky/ manželky Mgr. Q. U., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, I., zastúpená Mgr. Janka Krakovská, advokátka so sídlom Tomášikova 35, Košice a manžela Mgr. U. U., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXXX/ XX, I., zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu Q.Á. U., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov Mgr. Q. U. rod. I. a Mgr. U. U. uzatvorené dňa X.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Dargovských hrdinov, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. Q. U., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca.
III. Obaja rodičia budú maloletého z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť jeho majetok.
IV. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. Q., nar. XX.X.XXXX sumou 180 EUR mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca a to odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
V. Styk matky s deťmi n e u p r a v u j e.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2019 sa domáhala rozvodu manželstva, nakoľko neplní spoločenský účel.
2. V prípade rozvodu manželstva žiadala zveriť mal. Q., nar. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V prípade zverenia do starostlivosti matky, navrhla určiť výživné vo výške 230 EUR mesačne. V prípade striedavej výživné neurčiť. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
3. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.
4. V prípade rozvodu manželstva navrhol rešpektovať prejavený názor maloletého dieťaťa ako i stanovisko kolízneho opatrovníka a zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Výživné navrhol
určiť vo výške 230 EUR mesačne. So zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nesúhlasil.
5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa v prípade rozvodu manželstva navrhol rešpektovať prejavenú vôľu maloletého a zveriť ho do osobnej starostlivosti otca. Výživné určiť s prihliadnutím na majetkové pomery oboch rodičov ako i potrieb maloletého dieťaťa. Styk navrhol neupraviť.
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Dargovských hrdinov, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX. U oboch išlo o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú deti plnoletý U. U., nar. XX.X.XXXX a mal. Q. U., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali v I.Y. C. A. P. XXXX/XX.
7. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzavreli po 10-ročnom vzťahu, počas ktorého sa narodili deti. Manželstvo nebolo ani v začiatkoch úplne harmonické. Jeho uzavretím sa výraznejšie začali prejavovať názorové nezhody v otázke vedenia domácnosti, finančných záležitostí ako aj celkového pohľadu na život a manželstvo. Tieto rôzne pohľady spôsobovali sústavné hádky medzi nimi. Manžel si od začiatku manželstva presadzoval len svoj názor, svoje záujmy, uspokojoval v prevažnej miere svoje potreby, pričom starostlivosť o domácnosť a maloleté deti zabezpečovala navrhovateľka. Manžel vyžadoval po jej osobe správanie podľa jeho predstáv, odmietal akékoľvek jej názory. Svojim správaním ju nebral ako rovnocenného partnera ale ako osobu, ktorá môže ovládať, obmedzovať a z ktorého môže podľa vlastných predstáv manipulovať. Dôsledkom prejavenia iného názoru, než mal manžel, bolo ponižovanie jej osoby, urážanie, znevažovanie, niekedy aj za prítomnosti detí, ktoré boli účastné aj pri fyzickom napadnutí jej osoby, pretože manžel reagoval na jej názory podráždene, niekedy až agresívne. Jeho správanie bolo bezohľadné a necitlivé, nemal voči jej osobe žiadnu úctu a vážnosť. Rozdielne predstavy oboch ohľadom manželského spolužitia v nadväznosti na správanie manžela spôsobili dlhotrvajúcu krízu manželstva, ktorá vyústila do jej citového a fyzického odcudzenia voči manželovi. Jeho neúcta k jej osobe, rôzne pohľady na oboch a na život manželstvo boli dôvodom, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Z jej strany už neexistuje žiadny citový vzťah voči manželovi a nemá záujem na trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom manželstvo považuje už len za formálne.
8. Navrhovateľka uviedla, že v čase podania návrhu žili v spoločne nadobudnutom byte, ale rozhodovanie o potrebách rodiny, úhradách, nákladov na domácnosť, ako aj ostatných výdavkov súvisiacich so životom si osobuje výlučne manžel bez toho, aby ju bral ako rovnocenného partnera. Mesačné výdavky súvisiace so životom uviedla nasledovné: inkaso 160 EUR, hypotéka 350 EUR, telefón, internet 20 EUR, mobil 30 EUR. Výdavky súvisiace so životom maloletých detí uviedla škola 200 EUR štvrťročne, školné, krúžky 30 EUR mesačne, pomôcky do školy cca 15 EUR mesačne, obedy 25 EUR mesačne, lieky cca 40 EUR štvrťročne, oblečenie, obuv na deti cca 50 - 60 EUR mesačne, mobil 2x 20 EUR mesačne, MHD 2x 20 EUR mesačne.
9. Navrhovateľka pracuje ako živnostníčka s príjmom vo výške 550 až 600 EUR mesačne. Nesúhlasí so zverením maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, pretože je toho názoru, že manžel si maloletého kupuje a nevie spôsob akým by si ho naklonil na svoju stranu, predpokladá, že finančne. Súčasne uviedla, že maloletý s ňou odmieta komunikovať. Má na ňu zlosť. Preto nesúhlasí, aby išiel k otcovi. Spresnila, že nájomné platí manžel, pričom navrhovateľka má výdavky na dvoch synov a to hlavne výdavky na stravu, drogériu, kozmetiku, chod domácnosti. Manžel jej nedáva už niekoľko rokov žiadne finančné prostriedky. V ďalšom uviedla, že za stravu vynaloží cca 400 - 450 EUR v závislosti od mesiaca, na mal. Q.Á. 200 EUR v závislosti od mesiaca. Väčšinu potrieb si maloletý už kupuje sám, pričom ona mu prispeje finančne na účet a zabezpečí si to čo potrebuje. Navrhovateľka nevedela presne uviesť v akej výške je jej mesačný príjem, ale uvádza, že to je vo výške 550 - 600 EUR mesačne. Bližšie k svojim výdavkom a nákladom vo vzťahu k podnikateľskej činnosti sa vyjadriť nevedela. Uviedla, že má výdavky spojené aj s platením zdravotných a sociálnych odvodov.
10. Z výpovede manžela súd zistil, že boli vo vzájomnom spolužití a vzťahu ešte pred uzavretím manželstva, ktoré uzavreli po desaťročnom vzťahu a narodili sa im dve deti. Po vzájomnom spolužití sú viac ako 25 rokov. Ich manželstvo a spolužitie bolo zo začiatku harmonické a vyvážené, neboli v ňom
žiadne problémy. V manželstve dochádzalo iba k bežným konfliktom ako v každom manželstve, čo bolo vzhľadom na dobu trvania manželstva a spolužitia prirodzené. V čase podania návrhu a vyjadrenia s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. V priebehu konania manžel uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.
11. Manžel vo vzťahu k výdavkom ohľadne potrieb rodiny, úhradách nákladov na domácnosť ako aj ostatných výdavkov súvisiacich so životom uviedol, že vyjadrenie navrhovateľka považuje za zvláštne a nepochopiteľné. Považuje sa za manžela a živiteľa rodiny a väčšiu časť mesačných výdavkov hradil on, s čím nemal žiadny problém. Mesačné náklady súvisiace s domácnosťou, so životom a starostlivosťou o deti uviedol nasledovné: byt nájomné 200 EUR, spotrebný úver na auto 187 EUR, hypotéka 350 EUR, rodinná poistka 100 EUR, antik internet 20,90 EUR, splátka za bicykel pre maloletého 54 EUR, fond opráv domu W. 10 EUR, elektrika plus voda W. 50 EUR, lieky pre deti 40 EUR, školné 70 EUR, školské potreby a aktivity 40 EUR, oblečenie pre obe deti 100 EUR, strava 300 EUR, čistiace a hygienické potreby 50 EUR, pohonné hmoty 100 EUR a ročné zákonné poistenie motorového vozidla 132 EUR.
12. Manžel vo vzťahu k zvereniu maloletého syna uviedol, že matke a synovi nebráni v tom, aby sa aj naďalej stretávali. Poprel, že by si maloletého kupoval, nakoľko spláca všetky pôžičky, hypotéku, byt, platí výdavky na dom. Poukázal na to, že maloletý bol prítomný pri ich vzájomnej komunikácii a má vedomosť o tom, že matka má milenca. Uviedol, že matkin milenec sa mu vyhrážal, mal poškodené auto, pričom o tom existuje aj policajný zápis. Uviedol, že mal výhražné telefonáty. V ďalšom potvrdil, že maloletý mu telefonoval, že matka nie je doma, že je hladný. Niekedy sa stávalo, že manželka odišla na celý víkend a že o tom klamala deťom. Takisto nehovorí pravdu keď uvádza deťom, že nemá peniaze, pretože to nekorešponduje s jej pomermi.
13. Manžel je zamestnaný v spoločnosti U.S. Steel Košice s príjmom od 1.250 EUR do 1.400 EUR. Ide o variabilnú platbu spolu s 13. alebo 14. platom. Spolu s manželkou sú zatiaľ spolumajitelia spoločnosti, pričom všetky záležitosti musí vybavovať sám. V ďalšom spláca hypotéku, spotrebný úver. Uviedol, že spláca spotrebný úver na motorové vozidlo, ktoré užíva navrhovateľka. V ďalšom platí výdavky na byt 180 EUR, výdavky na dom 185 EUR a internet spolu 215 EUR, spotrebný úver 190 EUR, hypotéka 350 EUR, poistka za byt a dom. Bol im vyúčtovaný nedoplatok 200 EUR za užívanie bytu. Naďalej platí mobilné telefóny obom synom.
14. V priebehu konania súd vypočul mal. Q. a to dňa 25.8.2020 a 12.7.2021. Mal. Q. uviedol, že má vedomosť o návrhu na rozvod manželstva rodičov. Vo vzťahu k úprave práv sa s ním rozprávali obaja rodičia. Matka mu povedala, že by bola rada, ak by súhlasil so striedavou starostlivosťou, pričom on by chcel ostať s otcom, s ktorým si viac rozumie, trávi s ním čas, chodí mu pomáhať na dom, ktorý stavajú, chodia do mesta a podobne. S bratom sa o situácii v rodine nerozprávali, nepovedal mu s kým by ostal po rozvode rodičov. Maloletý uviedol, že matka chodí neskoro domov, niekedy aj dvakrát, trikrát do týždňa cca o 23,00 hod.. Má záujem stretávať sa s matkou na základe ich dohody, avšak bez úpravy. Matka mu povedala, že bude akceptovať jeho rozhodnutie. Naďalej zotrval na tom, že chce bývať s otcom. Prípravu do školy zvláda bez pomoci rodičov. Bližšie k pomerom v rodine sa vyjadrovať nechcel. Maloletý dňa 12.7. 2021 uviedol, že jeho názor sa nezmenil, naďalej chce byť s otcom. Doposiaľ býval s matkou, nakoľko čakal na rozhodnutie súdu. Po rozhodnutí sa chce presťahovať k otcovi do domu. Otec sa odsťahoval do domu, aby sa s matkou nehádali. S otcom je v kontakte, chodia do mesta. Vzťahy s matkou sú rovnaké, nezmenili sa, občas sa pohádajú. Naďalej chce s ňou ostať v kontakte, styk by si želal bez úpravy (na jeho rozhodnutí).
15. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby Bc. Q. U. za rok 2019 bolo zistené, že príjmy zo živnosti predstavovali 44.168,74 EUR a výdavky 39.841,71 EUR. Základ dane činil 389,68 EUR.
16. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby Bc. Q. U. za rok 2020 bolo zistené, že príjmy zo živnosti boli vo výške 48.14,56 EUR, výdavky vo výške 41.665,60 EUR, základ dane bol vo výške 6448,96 EUR.
17. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 4/2019 do 3/2020 bol vo výške 1.037 EUR netto, za obdobie 7/2020 do 8/2020 vo výške 1.256 EUR netto, za obdobie 9/2020 do 2/2021 vo výške 1.084 EUR netto.
18. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
19. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
20. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
21. Podľa ust. § 22 citovaného zákona, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
22. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
23. Podľa ust. § 24, ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
24. Podľa ust. § 27 ods. 1,2 zák. č.36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
25. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
27. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
28. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
30. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18,19), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.
31. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.
32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľka ako aj manžel odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
33. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
34. Podľa ust. § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov, ich maloletým deťom na čas po rozvode.
35. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté dieťa. S prihliadnutím výsluch maloletého dieťaťa a jeho prejavenú vôľu, pričom maloletý je vo veku takmer sedemnástich rokov, kedy dokáže svoj názor jasne formulovať a vyjadriť,
súd dospel k záveru, že a starostlivosť o dieťa bude zabezpečená u otca. Matka uviedla, že prejavený názor maloletého bude rešpektovať, následne sa však s ním nestotožnila a trvala na zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti príp. striedavej starostlivosti. Maloletý jednoznačne prejavil vôľu zotrvať v starostlivosti otca. Súčasne prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že otec bude schopný zabezpečí aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca. I keď matka žiadala zveriť maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov, súd vyhodnotením výsluchu maloletého zastáva názor, že by to nebolo v jeho záujme, nakoľko maloletý sa jednoznačne vyjadril a vzhľadom na jeho vek, rešpektoval jeho prejavenú vôľu.
36. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).
37. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, strava, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a nápady súvisiace s plnením školských povinností pred práva a poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladov bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade zárobky, jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnú starostlivosť o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určeným súdnym rozhodnutím. Zákonnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú na jednej strane odôvodnené potreby toho, ktorého dieťaťa ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Rodičia si takto plnia vyživovaciu povinnosť k deťom a teda uspokojujú ich odôvodnené potreby nie v rovnakom rozsahu, ale pomerne v rozsahu spovedajúcom možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov toho ktorého z rodičov, ak aj pomeru rodičov na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné má byť určené tak, aby rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o dieťa po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti a osobnej starostlivosti o dieťa, mohlo z tohto výživného uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti takto nevzniká žiadna povinnosť prispievať nad rámec stanoveného výživného. Na plnenia počas styku sa neprihliada. Nepravidelné platby ako napríklad kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne sa hradia z naakumulovaných prostriedkov, z pravidelných mesačných príspevkov výživného. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí, sú nimi nielen náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom ich záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, či predškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ako rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, je možné považovať za všeobecné známu skutočnosť a nie je potrebné osobitne dokazovať. Otec v prejednávanom prípade prezentoval rozsah odôvodnených potrieb maloletého zjavne nevybočujúcich z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku s prihliadnutím na jeho vek, majetkové a zárobkové pomery otca a matky ako i ich výdavkov, súd stanovil výživné na maloleté dieťa v sume 180 EUR mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťa, na počet vyživovacích povinností na strane matky i na strane otca ( plnoletý syn účastníkov ), na osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a matka ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa je vo veku takmer 17-ich rokov. Otec má výdavky spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením. Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že matka je
samostatne zárobkovo činná osoba s príjmom vo výške do 600 EUR a otec je zamestnaný, pričom jeho príjem je vo výške 1.084 EUR mesačne. Vo vzťahu k výške výživného súd uvádza, že pokiaľ matka vykonáva podnikateľskú činnosť, je povinná svoje pracovné aktivity usmerňovať tak, aby si v prvom rade vedela plniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná i tá skutočnosť, že otec doposiaľ platí všetky výdavky spojené nielen s maloletým dieťaťom ale i výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti, tak bytu ako i rodinného domu. Spláca hypotekárny úver, spotrebný úver. Matka zabezpečovala potreby detí. Obaja rodičia vlastnia nehnuteľnosti. V priebehu konania tak matka ako i otec prezentovali svoje náklady a výdavky súvisiace s chodom domácnosti a iných bežných nákladov nevybočujúcich z rámca bežných výdavkov.
38. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 180 EUR mesačne je primerané.
39. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
40. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
41. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
42. Pokiaľ ide o otázku čo je najlepším záujmom dieťaťa, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade v rovnakej miere zabezpečovať starostlivosť o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a pokiaľ je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, tak by dieťaťu malo byť umožnené stretávať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie spravidla vždy “je v najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou iného dostatočne silného legitímneho záujmu a konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera. Súd v danom prípade styk matky s maloletým dieťaťom neupravil a to s prihliadnutím na jeho vek (17 rokov), pričom maloletý prejavil vôľu stretávať sa s matkou, avšak bez striktného stanovenia dní a času, nakoľko už má vlastné záujmy a potreby. Keďže maloletý je už vo veku takmer dospelého človeka, ktorý si sám organizuje školský a iný život, javí sa súdu vhodné neupraviť stretávanie sa dieťaťa s matkou. Napokon maloletý v priebehu výsluchu opakovane prejavil vôľu, že s matkou sa stretávať chce a nikto mu v tom nebráni.
43. Záverom súd apeluje na rodičov, aby maloletého nezaťažoval konfliktami vyplývajúcimi z ich vzájomného spolužitia.
44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti výroku I. ( o rozvode manželstva ) nemožno podať odvolanie, nakoľko po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení účastníci konania v súlade s ust. § 368 CSP zhodne pred súdom prehlásili, že sa vzdávajú práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozhodnutiu vo všetkých jeho výrokoch.
Proti výroku rozhodnutia II., III., IV., V., VI. možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.