Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-109-2025.pdf
PDF · 111.71 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/109/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovovu, v právnej veci navrhovateľky/ manželky: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/XX, XXX XX H., t.č. bytom I. J. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpená: JUDr. Katarína Filipovičová, advokátka so sídlom Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina, IČO: 44 376 685, proti odporcovi/manželovi: K. L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX/XX, XXX XX H., t.č. bytom F. G. XXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. Michal Murina, advokát so sídlom Chlebnice 190, 027 55 Chlebnice, IČO: 46 808 965, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu - G. C., nar. XX.XX.XXXX, mal. dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30 794 536, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo K. L. C., nar. XX.XX.XXXX a A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H., vo zväzku K., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu uzavretú medzi účastníkmi na prvom informatívnom stretnutí dňa 10.11.2025 v nasledovnom znení:
II. a. Maloletá G. C., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
II. b. Otec K. L. C., nar. XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej G. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 330,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa kalendárneho mesiaca bezprostredne predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, na ktorý sa výživné platí, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
II. c. Styk otca s maloletou G. C., nar. XX.XX.XXXX sa neupravuje.
III. Žiaden z úeastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.10.2025 navrhovateľka/manželka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom/manželom a pre prípad rozvodu, aby maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti s právom oboch rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na výživu mal. dcéry sumou 350 Eur mesačne k jej rukám ako matky maloletej, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred. Styk nežiadala upraviť z dôvodu, že na tomto sa s otcom mal. vedia dohodnúť.
2. Podaný návrh navrhovateľka/manželka odôvodňovala tým, že medzi ňou a jej manželom neexistuje ani najmenšia šanca na obnovenie riadneho manželského spolužitia, pričom tento nefunkčný zväzok jej neprospieva a predovšetkým negatívne vplýva na ich dcéru, ktorej tak nedávajú zdravý rodinný vzor. Vzťahy medzi nimi ako manželmi sú vážne, hlboko a trvalo rozvrátené. Ich manželstvo je v súčasnosti len formálnym záväzkom a neplní už niekoľko rokov žiadnu zákonom vyžadovanú funkciu, a to v dôsledku dlhodobého nezáujmu manžela o ich rodinný život v dôsledku čoho došlo k absolútnemu citovému ochladnutiu z jej strany, ich vzájomné city ochladli, resp. zrejme nikdy ani skutočné neboli, nevedú s manželom intímny život, spoločne nehospodária, prakticky spolu nekomunikujú s výnimkou základných informácii týkajúcich sa primárne ich dcérky. Uzatvorenie ich manželského zväzku s odstupom času nevníma cez prizmu vytvorenia harmonického základu pre ich budúcu rodinu, ale skôr ako manželstvo „z rozumu“, nakoľko v čase jeho uzatvárania bola už v 6. mesiaci tehotenstva. Okrem potiaží súvisiacich s tehotenstvom v tom čase ukončovala štúdium na vysokej škole, v ktorom období potrebovala cítiť podporu svojho partnera a následne manžela. Navzdory očakávaniam k mobilizácii zo strany manžela nedošlo, v dôsledku ktorej skutočnosti už v ranom štádiu ich manželstva dochádzalo k partnerskému odcudzeniu medzi nimi. Manžel sa do starostlivosti o dcérku nezapájal, kompletnú starostlivosť ponechával na nej bez záujmu o trávenie spoločných chvíľ, pred ktorými uprednostňoval skôr svojich kamarátov alebo alkohol. Vzhľadom k tomu, že na manžela sa ako na rodiča ich dcérky nemohla spoľahnúť, osvojila si život de facto osamelej matky, ktorá bola nútená prevziať nielen postavenie matky, ale tiež otca, napriek tomu, že až do júla 2025 žili v spoločnej domácnosti. K výraznej strate dôvery z jej strany došlo tiež v roku 2023, kedy mala mimomaternicové tehotenstvo, ktoré zistenie ju ako ženu zasiahlo. Namiesto podpory sa však zo strany manžela dočkala iba obviňovania, ktoré správanie ju utvrdilo v presvedčení, že manželov chladný postoj a nezáujem o jej pocity a prežívanie zo straty dieťatka nenapĺňa znaky emočnej prítomnosti a podpory. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodičov uviedla, že otec si aktuálne svoju zákonnú povinnosť vyživovať maloletú dcéru neplní úhradou konkrétnej sumy na dieťa, ani osobnou starostlivosťou. Ponechal jej však zatiaľ svoju bankomatovú kartu, z ktorej realizuje nákupy potrieb pre mal. G.. Maloletá G. od 01.09.2025 navštevuje X. ročník Cirkevnej základnej školy D. N. v O.. Jej pravidelné mesačné výdavky predstavujú cca 569,50 eur (vrátane podielu na bývaní), pozostávajúc z nasledovných položiek: - strava cca 200,- EUR/mesiac; - ošatenie, obuv cca 80,- EUR/mesiac; - hygiena cca 20,- EUR/mesiac; - poplatky v škole (ZRPŠ, výlety, poplatky za nákup školských pomôcok): cca 15,- EUR/mesiac; - školský klub: 88,- eur/polrok, t. j. cca 18,- eur; - strava v škole: 12,50 eur/mesiac; - lieky a vitamíny: 15,- eur; - ZUŠ (tanečná): 50,- eur/polrok, t. j. cca 17,- eur/mesiac; - ZUŠ (husle): 48,- eur/polrok, t. j. cca 16,- eur/mesiac; - ZUŠ (spevácky): 30,- eur/polrok, t. j. 6,- eur/mesiac; - voľnočasové aktivity (kino, knihy, detská herňa a iné): 50,- EUR/ mesiac; - hračky a edukačné pomôcky: 40,- eur; - poistenie: 20,- eur; - podiel na bývaní: 60,- eur (celkové náklady rodičov na bývanie sú cca 300,- eur a v domácnosti žije 5 osôb /moji rodičia, ona, dcéra a plnoletá sestra matky/. Spolu s dcérou žije v spoločnej domácnosti u jej rodičov v ich rodinnom dome. Jej osobné mesačné výdavky predstavujú cca 615,- EUR a pozostávajú z nasledovných položiek: - strava cca 300,- EUR; - rodičom prispieva na výdavky súvisiace s bývaním cca 120,- eur mesačne; - hygiena cca 40,- EUR; - ošatenie a obuv cca 100,- EUR; - poplatok na služby mobilného operátora (moja osoba): 40,- EUR; - lieky a vitamíny: 15,- EUR. Je zamestnaná ako pracovníčka colného úradu v O. s čistým priemerným mesačným príjmom na úrovni cca 1.406,- eur (vrátane daňového bonusu). Okrem uvedeného poberá prídavok na mal. dieťa v sume 60,- eur mesačne. Iný príjem nemá. Otec pracuje ako samostatne hospodáriaci roľník a súčasne je dobrovoľným hasičom. Nie je jej známa výška jeho mesačného príjmu, predpokladá však, že sa môže pohybovať na úrovni minimálne 1.800,- eur mesačne (netto).
3. Odporca /manžel sa k podanému návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 31.10.2025, v ktorom okrem iného potvrdil, že s manželkou od júla 2025 nežijú v spoločnej domácnosti, rovnako tak potvrdil rozpadnutie a nefunkčnosť ich manželstva s navrhovateľkou , kde uviedol, že dôvodom rozpadu ich vzťahu bola nevera manželky s viacerými osobami (osobou menom E. F., s ktorým táto komunikovala už v roku 2022, s P. A., Q. L. a R. N.). Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky/ matky, že by sa nezaujímal o potreby dcéry, tvrdil, že záujem o jej školské, zdravotné aj voľnočasové aktivity má a je pripravený zabezpečiť jej starostlivosť v rozsahu zodpovedajúcom striedavej starostlivosti.
4. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 18.11.2025 uviedol, že rodičia majú záujem o psychologickú pomoc na obnovu komunikácie a upevnenie vzťahu medzi otcom a dieťaťom, nakoľko otec netrávil veľa času s dcérou, starostlivosť o dieťa väčšinou zabezpečovala matka a dieťa má v súčasnej dobe problém prespávať u otca. Pohovor s maloletou G. bol vykonaný dňa 07.11.2025 v
domácom prostredí dieťaťa. Rodičia komunikujú telefonicky aj osobne, vedia sa dohodnúť ohľadom maloletej, ktorá sa s otcom stretáva po dohode s matkou, ale dieťa musí mať vždy istotu, že večer sa vráti k mame spať. S otcom má dobrý vzťah, ale je potrebné ho utužiť a otca viac delegovať do rodičovských povinností, s čím otec súhlasil. Rodičia boli zaradení na referát poradensko-psychologické služby, kde si dohodnú stretnutie.
5. V danom konaní sa na tunajšom súde uskutočnilo dňa 10.11.2025 prvé informatívne stretnutie medzi rodičmi ako manželmi, za účasti kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa ako aj vyššieho súdneho úradníka povereného takýmto druhom stretnutí, kde výsledkom tohto stretnutia v prípade rozvodu rodičov bolo uzavretie rod. dohody medzi rodičmi mal. dieťaťa v znení uvedom vo výrokovej časti II. tohto rozsudku.
6. Následne súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 24.11.2025, na ktorom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom manželov ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými manželmi ohľadne ich príjmov a výdavkov, vrátane výdavkov na mal. dieťa.
7. Navrhovateľka/manželka na nariadenom pojednávaní v rámci svojej výpovede zotrvala na podanom návrhu na rozvod jej manželstva s odporcom, pričom uviedla, že k manželovi už viacej nič necíti. Tohto rešpektuje ako biologického otca jej dcéry, iné pocity a to ani negatívne ani pozitívne k nemu nemá. Pokiaľ ide o počiatok ich vzťahu, dá sa povedať, že to bolo manželstvo z rozumu, chodili spolu asi 3 roky, mala ho rada, keď sa brali bola tehotná. Dá sa povedať, že oporu z jeho strany necítila od počiatku ich manželstva, bývali u jej rodičov, kým sa nepresťahovali do rodinného domu, ktorý kúpili od manželovho brata a spoločne ho dokončili. Kým bola doma s dcérou, tak akceptovala, že manžel si na ne nenašiel čas, že väčšinou času trávil v práci ako aj, že chodil domov v noci. Častokrát mu volávala o deviatej večer, že kedy už príde domov, keď sa skončili práce na poliach, tvrdil, že to bude za chvíľu, dostavil sa domov väčšinou po polnoci, telefón jej potom už ani nedvíhal. Keď povedal, že príde domov, zastavil sa ešte u susedov, alebo nevie kadiaľ chodil, uprednostňoval kamarátov namiesto rodiny. Toto všetko som akceptovala, kým som trávila čas s dcérou doma, avšak, keď nastúpila do práce, potrebovala pomoc z jeho strany, ktorej sa zase nedočkala. Navyše nastala zmena v jeho správaní, cítila že tento má snahu kontrolovať ju kde chodí, s kým chodí, s kým sa stretáva. Kontroloval jej auto, kde bola, potrebovala oporu, ktorú nikdy od neho nedostala a naučila sa spoliehať sama na seba. Ďalšou vecou, kt. poznačila ich manželstvo, bolo jej mimomaternicové tehotenstvo, kt. ukončenie veľmi zle znášala, k ukončeniu došlo v 5 týždni, bolo to v 11/2023. Cez tento potrat sa nikdy nepreniesla, doteraz má blok v súvislosti so vzťahom k malým deťom, kedy cítim ľútosť. Z manželovej strany sa nedočkala žiadnej podpory, ktorú od neho potrebovala ako žena. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že mala intímny vzťah s viacerými mužmi, toto popiera a s týmto nesúhlasí. Je pravdou, že sa s dvoma mužmi stretla, jeden z nich je jej kolega a manžel z toho spravil intímny vzťah, druhý je známy, ktorému pomáhala so štylistikou bakalárskej práce, a preto si občas písavali. Manžel jej občas zobral telefón a tento kontroloval. Nechce sa vyjadrovať k jeho mimomanželským vzťahom, ktoré tu existovali počas ich manželstva, toto je už za ňou. Nevie či došlo ku intímnym stykom, avšak manžel mal rovnako vzťah so ženami, s ktorými si písal, vie o dvoch. V súčasnosti ju to už nezaujíma. Z uvedených dôvodov vylučuje obnovenie manželského spolužitia, keďže s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od 07/2025. Ona spolu s dcérou býva u rodičov, ešte tam s nimi býva jej 26 ročná sestra. Rodičom prispieva na bývanie sumou od 60 do100 €. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky, tieto sú rozpísané v podanom návrhu a na týchto trvá, rovnako tak pokiaľ ide o výdavky na mal. dcéru, ktorá je v súčasností žiačkou ZŠ v O.. Dcéra navštevuje dve ZUŠ v O. husle a v O. tanečný a spevácky odbor. Ona pracuje ako kontrolór spotrebných daní – colník, na colnom úrade v O. kde zarobí v priemere 1406 € mesačne v čistom , kde je zahrnutý aj daňový bonus v sume 120 € mesačne, k tomu poberá prídavky na dieťa v sume 60 € mesačne. V prípade rozvodu navrhovala schváliť rodičovskú dohodu ku ktorej dospeli s otcom maloletej na informatívnom stretnutí dňa 10.11.2025.
8. Odporca/manžel na nariadenom pojednávaní vypovedal, že sa nepovažuje za extrémne žiarlivú osobu, ako to naznačovala manželka. Keď začínali spolu, tak počas ich vzťahu jej rodina s tým nebola stotožnená. Manželka im dokonca ani nepovedala, že je tehotná, toto priznala až vtedy, keď už jej tehotenstvo bolo viditeľné, tak až vtedy im túto skutočnosť oznámili. V ich vzťahu mali dokonca naplánované dva termíny svadby, prvý krát sa však svadba zrušila z dôvodu, že manželka mala čakať dvojičky, ktoré potratila, avšak mesiac po potrate ostala znova tehotná, tak sa určil druhý termín svadby, ktorá sa potom konala. Po svadbe sa dohodli, že budú bývať v nehnuteľnosti patriacej jeho rodičov, jednalo sa o samostatnú stavbu za ich rodinným domom, čo sa však jej rodičom nepáčilo, tvrdili, že toto nebude dobré pre dieťa, ako aj to, že jej nebudú môcť vypomáhať v starostlivosti oň. Tak
akceptoval, že ostanú bývať u jej rodičov, avšak pravdou je, že mali odlišné režimy, obe rodiny, čo nakoniec viedlo k tomu, že sa osamostatnili keď od jeho brata kúpili rodinný dom, ktorý potom dokončili. On sa nesnažil uprednostňovať prácu pred rodinou, chcel len dokázať manželke a jej rodičom, že sa dokáže postarať o ňu ako aj o rodinu, chcel aby mala pocit, že je o ňu dobre postarané a že je zabezpečená. Je pravdou, že ku zhoršeniu ich vzťahov došlo potom ako táto nastúpila do práce, chodila na rôzne školenia, ale nie je pravdou, že by ju kontroloval, raz náhodne našiel lístok z metra. Našiel som ho vo vrecku jej kabelky, kde však zámerne nehľadal, bolo to metro v Budapešti v období, keď mala byť v Bratislave. Vtedy začal zisťovať, čo za tým je. Otvoril si jej mail, ktorý nemala zaheslovaný a tam to na neho všetko „povyskakovalo“. Objavil tam komunikáciu s jej kolegom. Vyznelo mu, že ide o komunikáciu intímneho charakteru. Vtedy sa to pokúsili vykomunikovať si to navzájom a išli spoločne aj na dovolenku, okrem toho spolu trávievali čas aj tým, že chodili spolu na púte, boli vo svätej zemi a aj v Ríme. Manželka potom otehotnela a je pravdou, že po tomto potrate sa začali vzájomne vzďaľovať. Listiny, ktoré predložil v súvislosti s manželkinou komunikáciou boli zistené až potom, ako ho istý pán kontaktoval a naposielal mu doklady, ktoré sú v spise. Poslal mu aj video intímneho charakteru, na ktorom je manželka. Nesúhlasí s rozvodom z náboženských dôvodov, je veriaci, ženil sa v kostole, rovnako manželka je činná v cirkevnom zbore, táto vedie chrámový zbor a hrá v kostole na orgáne. Manželku má stále rád. On pracuje ako SZČO v oblasti poľnohospodárstva, má farmu na chov hovädzieho dobytku. Má kravy asi 90 ks, a to na mäso. V podnikaní mu pomáha otec. Ukončil VŠ poľnohospodársku v E.. V čistom zarobí sumu okolo 1800 €. S dcérou sa budem stretávať podľa dohody s matkou.
9. Súdom bol zistený nasledovný skutkový a právny stav veci:
10. Zo sobášneho listu manželov mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca sú manželia, ktorí manželstvo uzatvorili dňa uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H., u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, z manželstva pochádza maloletá dcéra G. C., nar. XX.XX.XXXX (rodný list maloletej v spise) . Z výpovede oboch manželov mal súd preukázané, že títo nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2025, spoločne nehospodária a ani sa spoločne intímne nestýkajú, spoločne komunikujú minimálne len v rozsahu týkajúcom sa mal. dcéry. Manželka zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva, manžel s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil z náboženských dôvodov. Obaja manželia priznali rozvrat manželstva, kde ako príčinu navrhovateľka/ manželka uvádzala nedostatočný záujem manžela na manželskom a rodinnom živote, manžel mimomanželské pomery manželky. Navrhovateľka / manželka je zamestnaná ako kontrolór spotrebných daní –colník s priemerným mesačným príjmom 1406 eur v čistom, manžel ako SZČO v oblasti poľnohospodárstva s priemerným mesačným príjmom vo výške 1800 Eur v čistom, mal. dieťa pochádzajúce z manželstva účastníkov je vo veku 7 rokov a je žiačkou X.ročníka základnej školy D. N. v O.. Výdavky rodičov na domácnosť a mal. dieťa mal súd preukázané tak z ich výpovedí ako aj z nimi predložených dokladov.
11. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. v platnom a účinnom znení (ďalej len „Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ods. 2 súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa ods. 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Na základe vyššie zisteného skutkového a právneho stavu veci súd výrokom I. tohto rozsudku manželstvo účastníkov rozviedol, a to potom ako mal preukázané z výpovede oboch manželov, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom, neslúžiacim svojmu účelu a cieľu, ktorým je tak spoločné zdieľanie vzájomných pocitov, potrieb, vzájomná podpora, dôvera, úcta, rešpekt, kde všetky tieto aspekty manželstva u týchto účastníkov absentujú. Manželia obaja zhodne uviedli, že ich manželstvo je narušené, že v ňom absentuje dôvera a vzájomná podpora. Ako príčinu rozvratu manželstva
súd vzhliadol existenciu mimomanželských pomerov manželky ku existencii ktorých však viedli aj skutočnosti existujúce na strane manžela v podobe nedostatočnej citovej podpory manželky a citovom odcudzení z jeho strany tak po narodení mal. dcéry ako aj po mimomaternicovom tehotenstve manželky vedúcom k prerušeniu toho tehotenstva. Aj keď manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil z náboženských dôvodov, súd uvádza že jeho nesúhlas nie je právne významný, pretože súd posudzuje výlučne civilný rozvrat manželstva podľa Zákona o rodine v súlade so zásadou sekulárneho štátu, náboženská sloboda jedného manžela nemôže nútiť druhého zotrvať v nefunkčnom manželstve, ktorého nefunkčnosť mal súd preukázanú zhodnými a nespornými výpoveďami oboch manželov, a teda že manželstvo manželov je trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoj účel vyžadujúci zákonom o rodine, ktorým účelom je vytvoriť trvalé životné spoločenstvo manželov založené na citovej, hospodárskej a výchovnej funkcii, ktoré zabezpečuje osobnú vzájomnú podporu, spoločné hospodárenie a riadnu starostlivosť o deti, a rovnako tak nie je možné očakávať obnovenie spolužitia, keďže to navrhovateľka/ manželka vylučuje. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol.
15. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 17. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva jeho rodičov, v danom prípade súd schválil rodičovskú dohodu,
ktorú medzi sebou ohľadne maloletej rodičia uzavreli na informatívnom stretnutí dňa 10.11.2025, a teda maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 330,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Styk sa rodičia dohodli, že tento neupravia, keďže na tomto sa vedia dohodnúť a tento koordinovať v závislosti od výsledku poradenstva poskytovaného rodičom na príslušnom referáte poradensko-psychologických služieb z dôvodu obnovy komunikácie medzi rodičmi a upevňovania narušeného vzťahu medzi otcom a mal. dcérou. Takto uzavretá rodičovská dohoda je v záujme mal dieťa.
24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku, a teda, žeby bolo možné priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, keďže vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dôvody rozpadu manželstva boli vzhliadnuté na oboch stranách a to v takom rozsahu ako je to uvedené vyššie v bode 10. Odôvodnenia rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie ( § 122 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolanie proti výroku II. , ktorým súd schválil rodičovskú dohodu môže podať len kolízny opatrovník maloletého.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody pod3a § 365 ods. 1 a 2 CSP) a eoho sa odvolate3 domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodni? aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutoený stav veci. Odvolacie dôvody možno meni? a dopaoa? až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádza? nové skutkové tvrdenia a predklada? nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovo3ne nesplní, eo mu ukladá vykonate3né rozhodnutie, oprávnený môže poda? návrh na vykonanie exekúcie pod3a zákona e. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekuenej einnosti v platnom znení.
Pod3a § 376 Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovo3ne nesplní, eo mu ukladá vykonate3ný exekuený titul, môže oprávnený poda? návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Pod3a § 63 ods. 1 Exekueného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekuený titul, v ktorom sa ukladá povinnos? zaplati? peoažnú sumu, exekúciu možno vykona? a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním poh3adávky c) predajom hnute3ných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnute3nosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodieského preukazu.
Pod3a štvrtej easti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivos? o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peoažná povinnos? vo vz?ahu k maloletému.
Pod3a štvrtej easti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Pod3a štvrtej easti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonate3nos? dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivos? o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peoažná povinnos? vo vz?ahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Obidvaja úeastníci sú povinní do 15 dní po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámi? mestskému alebo obecnému úradu, príslušnému pod3a miesta bydliska, zmenu stavu.