Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/23/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci manželov: D. U., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. G. XXXX/X, P. - F. D.I., právne zast.: Langer Legal s.r.o., so sídlom Floriánska 19, Košice, a E.. O. U., S.. W., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. G. XXXX/., P. - F. D., právne zast.: JUDr. Jolana Fuchsová, advokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: E. U., F.. XX.XX.XXXX, J. U., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, a A. U., F.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P.Š., J. F. X, P., o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. -491 zo dňa 9.9.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. v časti zverenia maloletého A. do osobnej starostlivosti otca a vo výrokoch IV., VIII.

II. Mení rozsudok vo výroku V. tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 110 eur mesačne k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Manželstvo účastníkov konania D. U., F.. XX.X.XXXX a E.. O. U., S.. W., F.. XX.X.XXXX uzavreté XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. E. U., F.. XX.XX.XXXX a J. U.P., F.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a mal. A. U., F.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca.

III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. E. a J. sumou vo výške 200 eur mesačne na každé dieťa k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna.

V. Matku z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 150 eur mesačne k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna.

VI. Styk otca s mal. E. a J. n e u p r a v u j e.

VII. Styk matky s mal. A. n e u p r a v u j e.

VIII. Rodičom a mal. E., J. I. A. ukladá výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému sociálnemu poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. v rozsahu 30 hodín od právoplatnosti rozsudku.

IX. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , -3, , , o rodine (ďalej len „“).

4. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle (ďalej len „“).

5. Na čas po rozvode súd zveril mal. E. a J. do osobnej starostlivosti matky zohľadňujúc vôľu maloletých, vedené trestné konanie a vzťah otca s mal. E. a J., ktorý je vážne narušený. Voči otcovi je vedené trestné konanie na základe trestného oznámenia matky pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa vo vzťahu k mal. E. a J.. Podľa záverov znaleckých posudkov vypracovaných v tomto konaní maloletí E. a J. boli vystavovaní správaním obvineného dlhodobému vzťahovému násiliu, ktoré malo charakter nátlakového kontrolujúceho násilia, pri ktorom obvinený získal moc a kontrolu nad maloletými. Maloletí stratili nezávislosť a nemohli dať najavo svoje skutočné emócie voči obvinenému, boli vystavení permanentným traumatizujúcim situáciám, ktoré mali vplyv na destabilizáciu ich psychického stavu, v dôsledku pokračujúceho psychického násilia nastalo závažné narušenie ich psychickej integrity, ktorá sa klinicky manifestuje spektrom posttraumatických reakcií. L- skóre (lži skóre) je u maloletých nízke, teda možno konštatovať, že nemajú sklony prezentovať sa klamne pozitívne, v lepšom svetle. Spornou v konaní bola otázka starostlivosti o mal. A., ktorého obaja rodičia žiadali zveriť do svojej starostlivosti. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme mal. A. je jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca, čo zodpovedá i vôli maloletého. Maloletého súd v konaní vypočul opakovane, nakoľko od odchodu otca zo spoločnej domácnosti sa mal. A. nachádzal spolu so súrodencami v osobnej starostlivosti matky a od 4.5.2024 býva u otca. Vzťah otca s mal. A. nie je narušený, čo v konaní potvrdila i matka, na pojednávaní dňa 13.11.2023 potvrdila, že otec dokáže maloletému zabezpečovať riadnu starostlivosť. Následne v priebehu konania rodičovské kompetencie otca spochybňovala, jeho starostlivosť o maloletého považovala za nedostatočnú s poukazom na zhoršený prospech maloletého, zvýšený počet vymeškaných hodín. Otec uviedol, že s výchovou maloletého nemá problémy. Maloletý sa v starostlivosti otca nachádza od 4.5.2024 v dôsledku jej rozhodnutia, kedy ho k nemu poslala na dobu 2 týždňov, pričom maloletý u otca ostal. Maloletý sa nachádza v masívnom konflikte lojality, v dôsledku čoho opakovane nesúhlasil s oboznámením rodičov o obsahu jeho výpovede pred súdom. Maloletý vníma rozdielny prístup rodičov. Matka uvedené popiera, avšak dovolenku v zahraničí trávila iba s mal. E. a J., pričom sama potvrdila, že na túto chcel s nimi ísť i mal. A.. Skutočnosť, že v najlepšom záujme mal. A. je jeho zverenie do starostlivosti otca preukazuje i to, že odkedy sa maloletý nachádza v starostlivosti otca, jeho vzťah s matkou sa zlepšil, počas letných prázdnin trávil s matkou a súrodencami dlhší čas. Súd má za to, že jeho pomery sa čiastočne stabilizovali a uvedené prispelo k harmonizácii jeho vzťahu s matkou i súrodencami. Keďže maloletý trávi čas u matky a súrodencov, v čom mu otcom nie je bránené, jeho zverením do starostlivosti otca nedôjde k narušeniu ich súrodeneckej väzby. Dodáva, že pokiaľ matka poukazovala na nevhodnosť výchovného prostredia

u otca vzhľadom na hádky s jeho matkou súd uvádza, že k hádkam dochádza i v jej domácnosti, čo potvrdila a k tejto skutočnosti sa maloletý taktiež vyjadril. Matka žiadala zaviazať otca prispievať na výživu maloletých detí sumou 250 eur mesačne na každé dieťa, otec žiadal určiť výživné matky na mal. A. vo výške 200 eur mesačne. Otec je starobným dôchodcom, poberá dôchodok vo výške 629,90 eur a z Č. vo výške cca 380 eur mesačne. Pracuje v Q. J. na základe pracovnej zmluvy s týždenným pracovným časom v rozsahu 5 hodín a mesačnou mzdou 100 eur brutto. Podľa vyjadrenia otca z tejto činnosti dosahuje maximálny príjem 180 eur mesačne. Zo svojho príjmu uhrádza mesačne za bývanie svojej matke 100 eur, mobil 40 eur, mesačník C. 12,50 eur. Uhrádza potreby mal. A. spojené so zabezpečovaním stravy vo výške 100 eur, oblečenia, obuvi 50 eur mesačne. Za mobil mu uhrádza 30 eur, mesačník MHD 12,50 eur. Na začiatku školského roka mu zakúpil školské pomôcky podľa zoznamu školy, tašku do školy a učebnice. Na výživu mal. E. a J. uhrádza sumu 150 eur mesačne na každé dieťa. Príjem matky spolu s vyplateným daňovým bonusom prevyšuje sumu 1.000 eur mesačne. Výdavky na mal. E. vyčíslila v celkovej sume 372,30 eur, mal. J. vo výške 334,30 eur. Ich súčasťou sú i výdavky na sporenie detí v mesačnej výške 30 eur, čo nemožno považovať za odôvodnený výdavok detí, nakoľko výživné je určené na okamžité uspokojenie odôvodnených potrieb detí. Aktuálne v tomto školskom roku mal. E. a J. navštevujú X. ročník G., v súvislosti s čím sa zvýšili výdavky matky. Mal. E. aktuálne krúžok nenavštevuje, mal. J. sa naďalej venuje futbalu. Svoje výdavky matka vyčíslila sumou 204,50 eur, výdavky domácnosti sumou 508,42 eur. Na výživu mal. A. otcovi neprispieva. Súd posúdil pomery účastníkov a otca zaviazal prispievať na výživu mal. E. a J. sumou 200 eur mesačne na každého z nich. Vyživovaciu povinnosť matky na mal. A. určil vo výške 150 eur mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal z ich príjmov, pričom je zrejmé, že otec dosahuje z činnosti Q. vyšší príjem, než je príjem deklarovaný pracovnou zmluvou. Je však potrebné uviesť, že vykonávanie prác v obmedzenom rozsahu je odôvodnené vekom otca, ktorý je starobným dôchodcom. Výživné na mal. A. v nižšej sume je odôvodnené tým, že maloletý doposiaľ navštevuje W. školu. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že matka bude na maloletého A. naďalej uplatňovať daňový bonus, nakoľko otec, tento ako starobný dôchodca a zamestnanec v kratšom pracovnom pomere, nedokáže uplatniť. Styk rodičov s deťmi súd neupravil, nakoľko rodičia tento nežiadali upraviť. Keďže vzťahy v rodine sú vážne narušené a konfliktné, súd nariadil rodičom a deťom výchovné opatrenie spočívajúce v odbornom sociálnom a psychologickom poradenstve na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v P., J. F. Č.. X, P., v rozsahu 30 hodín za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, tlmenia negatívnych emócií pred deťmi s cieľom eliminovať ich vťahovanie do problémov a konfliktov medzi rodičmi, ako aj zlepšenia vzťahov medzi súrodencami. I napriek vedenému trestnému konaniu súd nariadil výchovné opatrenie i mal. E. a J. s rešpektovaním princípu prezumpcie neviny, a taktiež s poukazom na preukázané narušenie vzťahov medzi súrodencami v dôsledku vážnej rodinnej situácie.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí, a to voči výroku II., IV., V. a VIII. Namieta spôsob vedenia výsluchu s maloletým A. uskutočnený na pojednávaní bez prítomnosti psychologičky. Ďalej uviedla, že došlo k významnej zmene skutkových okolností, keďže otec sa presťahoval, bolo potrebné prešetriť jeho pomery, jedná sa o 1-izbový byt a nie je zrejmé, ako bude maloletý A. tráviť čas počas nočných služieb otca. Namieta, že súd zamietol jej návrhy na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom, vypočutie maloletého E. a J., čo by objasnilo vzťahy medzi rodičmi a deťmi a súrodencami navzájom, keďže medzi súrodencami ide o bežné nezhody, ktoré nemôžu byť dôvodom na odlúčenie a separáciu súrodencov. Namieta určenie vyživovacej povinnosti. Maloletý E. a maloletý J. majú neporovnateľne vyššie náklady v porovnaní s A., pričom rozdiel v ich vyživovacích povinnostiach je iba 50 eur. E. má problém so zubami, čo predstavuje zvýšené náklady. V prílohe predložila rozpis jázd otca v rámci Q., z ktorých je zrejmé, že deklarovaný príjem vodiča Q. je nereálny, čo potvrdzujú aj výpisy z účtu otca maloletých týkajúcich sa tankovania, kde objemy tankovania paliva vyvracajú jeho tvrdenia o príležitosti jeho činnosti ako vodiča Q.. Od 1.1.2025 dôjde k poklesu jej príjmu z dôvodu zníženia daňového bonusu, čo je potrebné zohľadniť. S výživným vo výške 150 eur súhlasila v silnom citovom rozrušení neuvedomujúc si, že pri súčasných nákladoch a znížení príjmu od 1.1.2025 ho nebude schopná uhrádzať. Jej súdom zistený príjem bol ovplyvnený odmenou, ktorú zamestnanec dostáva po odpracovaní 5, resp. 10 rokov, čo do veľkej miery skreslilo jej príjem a ide o jednorazový príspevok. Matka rešpektuje vôľu maloletého A. tráviť čas so svojím otcom, avšak rozhodnutie o jeho zverení do osobnej starostlivosti nie je správne, preto navrhuje, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, alternatívne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, po prešetrení pomerov na

strane otca a vykonaní znaleckého dokazovania. Za rovnako nesprávny považuje aj výrok VIII. z dôvodu prebiehajúceho trestného konania a následnej viktimizácie maloletých. Je nevhodné, aby súd prvej inštancie nariadil výchovné opatrenie, keď maloletí E. a J. vylučujú stretávanie sa s otcom, a to aj za prítomnosti zamestnancov ÚPSVaR. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v relevantnej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol v intenciách odvolania.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uvádza, že považuje rozsudok za vecne správny a zákonný. Poukazuje na to, že maloletý bol opakovane súdom vypočutý. Samotná matka na pojednávaní potvrdila, že vzťah otca s maloletým A. nie je narušený, dokáže sa o neho postarať, posiela ho k otcovi. Otec sa o neho dobre stará, pripravuje sa s ním do školy a zabezpečuje mu riadnu starostlivosť. Uvádza, že je trestne stíhaný na základe trestného oznámenia matky, s čím nesúhlasí a cíti sa byť nevinný. Matka osobne navštívila domácnosť otca na H. ulici, kde mu ponúkla možnosť, aby sa spolu s maloletým A. vrátili do ich bytu a aby sa situácia vrátila na začiatok, čo otec odmietol. Otec je stíhaný za týranie maloletého E. a J., pričom skutkové okolnosti, pre ktoré je stíhaný, by sa dali veľmi ľahko porovnať so správaním sa matky voči maloletému A.. Otec nepovažuje za potrebné vykonávať znalecké dokazovanie, ani vykonávať výsluchy maloletých detí. Matka s návrhom otca vo vzťahu k maloletému E. a maloletému J. súhlasila a účelovo spochybňuje rozsah otcovej pracovnej činnosti. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že opakovane realizovala rozhovor s maloletým A., ktorý sa jej zveril, že chce byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti, preto žiada, aby bol teda zistený a potvrdený názor maloletého A. prostredníctvom kolízneho opatrovníka alebo odvolacieho súdu s tým, že pokiaľ bude otec so striedavou starostlivosťou A. súhlasiť, je pripravená uzavrieť v tomto smere rodičovskú dohodu; ak nebude, navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v uvedenej časti a zveril maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti v týždňovom intervale. Výživné na maloletého A. popri striedavej starostlivosti navrhuje neurčiť. Je presvedčená, že je potrebné, aby syn u nej trávil viac času, bude to v jeho prospech, ako výchovne, tak aj študijne, keďže otec veľa pracuje, častokrát aj v noci a vtedy si syn môže robiť, čo chce. Syn je vo voľnom čase neustále na mobile, hrá hry alebo pozerá si stránky, videá na internete, nad čím otec nemá dohľad. Syna nikdy z bytu nevyhodila, nie je pravdou, že by uprednostňovala maloletého J. a E. pred A.. Problém s výchovou spočíva len v tom, že otec mu vždy ponúka ľahšie možnosti, ľahšie riešenia, ktoré syn pochopiteľne rád príjme. Trvá na tom, že zápisky o príjmoch otca z Q. činnosti sú písané rukou otca, otec si pravidelne písal, koľko zarobil na jednotlivých jazdách a podľa jej vedomostí je to 100-200 eur za zmenu, mesačne 1.000-2.000 eur.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), nariadil odvolacie pojednávanie, doplnil dokazovanie zisťovaním názoru mal. A., výsluchom rodičov a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia vo výrokoch II. (v časti zverenia mal. A. do osobnej starostlivosti otca), IV. (o určení výživného na mal. E. a J.), VIII. (o uložení výchovného opatrenia) a vo výroku V. (o určení výživného na mal. A.) bolo potrebné rozsudok zmeniť postupom podľa .

10. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky matky maloletých je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletého A. do osobnej starostlivosti otca (výrok II.), o určení výživného na mal. E. a J. (výrok IV), zaviazal matku na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému A. (výrok V.) a rozhodol o uložení výchovného opatrenia (výrok VIII.).

11. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku

iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 18.07.2018).

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, vo vzťahu k výrokom II. (v časti zverenia mal. A. do osobnej starostlivosti otca, IV. (o určení výživného na mal. E. a J. ), VIII. (o uložení výchovného opatrenia) dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo vzťahu k zvereniu mal. A. do osobnej starostlivosti otca vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k zvereniu mal. A. do starostlivosti otca, k určeniu výživného na mal. E. a J. a uloženiu výchovného opatrenia preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty matky v odvolaní.

13. Matka svoju odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k zvereniu mal. A. do osobnej starostlivosti otca postavila na svojom presvedčení, že má pochybnosti o dostatočnej starostlivosti otca o maloletého, tvrdí, že maloletý A. sa jej opakovane zveril, že si želá striedavú osobnú starostlivosť. Má výhrady k starostlivosti otca počas nočných pracovných zmien a tvrdí, že otec nemá primeraný dohľad nad maloletým, ktorý trávi veľa času na mobile. Matka sa domáha zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a chce preukázať nekompetentnosť otca vo vzťahu k mal. A.. Namietala, že súd nepreveril zmenené skutkové okolnosti na strane otca, najmä jeho presťahovanie sa do jednoizbového bytu a otázku zabezpečenia starostlivosti o maloletého počas otcom uvádzaných nočných služieb. Ďalej namietala, že súd zamietol jej návrhy na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom a výsluchom maloletých E. a J., čo podľa nej mohlo objasniť skutočnú povahu vzťahov medzi rodičmi a súrodencami, keďže podľa matky ide medzi deťmi len o bežné súrodenecké konflikty, ktoré neodôvodňujú ich separáciu. Matka tiež nesúhlasila s určením výživného, keďže podľa nej sú náklady maloletých E. a J. vyššie ako náklady maloletého A., poukazujúc na zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom maloletého E. a na podľa nej nereálne vykázané príjmy otca z Q., čo podporila predloženým rozpisom jázd a výpismi z účtu. Vo vzťahu k výroku o výchovnom opatrení namietala, že prebieha trestné konanie voči otcovi a jeho realizácia by mohla viesť k viktimizácii maloletých E. a J., ktorí podľa nej odmietajú kontakt s otcom. Na druhej strane otec tvrdí, že maloletý A. bol súdom opakovane vypočutý a že sama matka potvrdila, že vzťah medzi otcom a maloletým je dobrý, otec sa o dieťa riadne stará a pripravuje sa s ním do školy. K prebiehajúcemu trestnému konaniu otec uviedol, že sa cíti byť nevinný.

14. Odvolací súd preskúmal námietky matky týkajúce sa procesného postupu pri výsluchu maloletého, aktuálnych životných pomerov otca, odmietnutia ďalšieho znaleckého dokazovania a namietanej nesprávnosti skutkových záverov.

15. Odvolací súd konštatuje, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ( ) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením

pravidiel formálnej logiky. Posúdenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie.

16. Pokiaľ matka poukazovala na nevykonanie dôkazov (vykonanie dokazovania znaleckým posudkom a výsluchom maloletých E. a J.), odvolací súd môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné (zvyšné dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné resp. neúčinné, nevzťahujúce sa k veci vytriedi a nehodnotí) súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa uvedeným postupom pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z návrhov na vykonanie dokazovania považoval za nesúvisiace s danou vecou, nadbytočné, nemajúce pre vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil (bod 51. odôvodnenia), prečo nepovažoval ďalšie dokazovanie za potrebné. Zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali narušenie psychického, emocionálneho alebo sociálneho vývinu maloletého A. u otca. Znalecké dokazovanie sa vykonáva len vtedy, keď je potrebné objasniť odborné otázky presahujúce bežné skutkové posúdenie. Takáto potreba preukázaná nebola. Výsluch maloletých súrodencov nie je potrebný, pretože ich názor nemá priamy význam pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletého A., a súd musí zároveň minimalizovať riziko ich sekundárnej viktimizácie v prebiehajúcom trestnom konaní.

17. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie vykonaním dokazovania znaleckým posudkom a výsluchom maloletých E. a J., pretože skutočný stav zistený súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. A.Š.. Odvolací súd konštatuje, že vyjadrenia účastníkov konania zisťoval súd prvej inštancie priebežne a odvolací súd má za to, že ich ďalší výsluch nie je potrebný aj vzhľadom na ich vzájomný konflikt a napätie, ktoré vyvolávali vzájomné jednotlivé vyjadrenia. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že vzhľadom na dĺžku konania a doposiaľ vykonané dokazovanie, s poukazom aj na hospodárnosť konania, ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka, by doplňovanie dokazovania vykonaním dokazovania znaleckým posudkom a výsluchom maloletých E. a J., aj podľa názoru odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už ustálený skutočný stav veci zistený ďalšími dôkazmi, realizovanými na súde prvej inštancie, správami kolízneho opatrovníka a ktorý vyplynul i z celkového správania sa účastníkov v priebehu súdneho konania, ktoré začalo už v roku 2023.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. A.. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v .

21. K námietke matky o nezistení aktuálnych pomerov otca po presťahovaní odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie disponoval dostatočnými informáciami o bytových a osobných pomeroch otca. Z

vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletý sa u otca zdržiava dlhodobo, pričom otec zabezpečuje všetky bežné potreby dieťaťa a neboli zistené okolnosti ohrozujúce jeho vývoj. Skutočnosť, že otec býva v jednoizbovom byte, sama osebe nepredstavuje prekážku zverenia dieťaťa do jeho starostlivosti, pokiaľ je bývanie hygienicky a bezpečnostne vyhovujúce a vzťahy medzi rodičom a dieťaťom sú stabilné. Pokiaľ ide o nočné pracovné zmeny otca, odvolací súd nezistil, že by dochádzalo k zanedbávaniu starostlivosti o maloletého. Odvolací súd preto považuje bytové aj osobné pomery otca za postačujúce a primerané pre výkon osobnej starostlivosti.

22. K námietkam matky ohľadom súrodeneckej väzby odvolací súd uvádza, že z dokazovania vyplynulo, že maloletý A. pravidelne trávi čas u matky a so súrodencami, od zverenia k otcovi sa vzťahy medzi deťmi dokonca zlepšili, otec kontakt neobmedzuje. Súrodenecké väzby nie sú zverením narušené. Súd prvej inštancie správne uviedol, že práve stabilizácia pomerov u otca prispela k obnoveniu komunikácie medzi súrodencami.

23. K trestnému konaniu vedenému voči otcovi je potrebné uviesť, že samotné prebiehajúce trestné konanie nie je prekážkou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ak neexistujú dôkazy o jeho negatívnom dopade na dieťa. Trestné konanie je navyše dlhodobé a v štádiu, v ktorom nebol vyvodený žiaden záver o vine otca. Neboli zistené žiadne aktuálne skutočnosti, ktoré by naznačovali ohrozenie maloletého A. v starostlivosti otca.

24. K námietke matky týkajúcej sa spôsobu výsluchu maloletého odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, že maloletý A. bol v konaní vypočutý opakovane, v súlade so zásadou rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa. Výsluch bol vykonaný primerane veku a rozumovej vyspelosti maloletého, bez známok nátlaku alebo neprimeraného zasahovania. Skutočnosť, že matka tvrdí, že v prítomnosti psychológa by maloletý vypovedal inak, nie je sama osebe dôvodom na záver o nesprávnosti alebo neúplnosti procesného postupu súdu. Matka svoje tvrdenie nepodložila žiadnym objektívnym dôkazom a jeho obsah zostáva len jej subjektívnym stanoviskom. Súd zvolil bežný procesný postup, čo zabezpečilo kontinuitu sledovania jeho názoru. Vek, vývinové nastavenie a konflikt lojality sú prirodzeným faktorom, ale neumenšujú vierohodnosť jeho autenticky vyjadrenej vôle. Maloletý opakovane potvrdil, že sa u otca cíti bezpečne, rešpektuje ho a v starostlivosti otca je spokojný.

25. Odvolací súd doplnil dokazovanie zisťovaním názoru maloletého A. za účelom zistenia skutočného stavu pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej forme úpravy starostlivosti o maloletého. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že zistený názor mal. A. len potvrdil ustálený skutočný stav veci zistený ďalšími dôkazmi, realizovanými na súde prvej inštancie, správami kolízneho opatrovníka a ktorý vyplynul i z celkového správania sa a konania účastníkov v priebehu súdneho konania.

26. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky vo vzťahu k forme osobnej starostlivosti otca, túto vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú. Odvolací súd v rovine vyhodnotenia vhodnosti osobnej starostlivosti otca poukazuje primerane a podporne na to, že v súčasnosti je jeho výchovné prostredie najvhodnejšie na zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletého. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery súdu prvej inštancie sú presvedčivé aj vo vzťahu analýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, skúmania osobnostných predpokladov rodičov pre zabezpečenie ďalšej starostlivosti o maloletého, dopadu konfliktov medzi rodičmi na maloleté dieťa a aj pokiaľ ide o skúmanie vhodnosti výchovného prostredia pre maloleté dieťa. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca založil aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov (rozvedených podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku, bod 50. odôvodnenia). Súd vyhodnocoval záujem maloletého spoločne so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli počas konania najavo a následne ich vyhodnotil nielen vo vzťahu k aktuálnym, ale aj budúcim vývinovým a vzťahovým potrebám maloletého, zohľadnil všetky kritériá významné pre rozhodnutie o vhodnej forme osobnej starostlivosti o maloletého, vysporiadal sa s najvýznamnejšími skutkovými okolnosťami. Súd prvej inštancie preukázateľne starostlivo a komplexne posudzoval záujmy maloletého A., čím dal súd jasne najavo, že dieťa nie je len pasívnym a objektívnym pozorovateľom udalostí, ktoré sa ho týkajú, ale je predovšetkým dôležitým subjektom práva, ktorému je venovaná pozornosť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňuje záujem maloletého, osobnosť rodičov, vzťah rodičov k dieťaťu, vzťah maloletého ku každému rodičovi a súrodenecké väzby.

27. K návrhu matky na zverenie maloletého A. do jej osobnej alebo striedavej starostlivosti odvolací súd poukazuje na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýva, že maloletý A. má stabilné vzťahy s otcom, je naňho citovo naviazaný a dlhodobo u neho trávi väčšinu času. Otec poskytuje maloletému adekvátnu starostlivosť, podporuje jeho školské povinnosti, aj voľnočasové aktivity. Odvolací súd považuje za podstatné aj to, že matka opakovane mení svoje stanoviská k rozsahu starostlivosti, čo neprispieva k stabilnému výchovnému prostrediu. Striedavá starostlivosť je možná len vtedy, ak sú medzi rodičmi vytvorené predpoklady pre pravidelnú komunikáciu a spoluprácu, čo v danej veci preukázané nebolo. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd uzatvára, že zverenie maloletého A. otcovi zodpovedá jeho vôli, je v súlade s jeho stabilizačnými potrebami, rešpektuje princíp najlepšieho záujmu dieťaťa ( ). Preto odvolací súd výrok II. v tejto časti potvrdil.

28. Spornou otázkou výkonu rodičovských práv a povinností ostáva aj výška vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. E. a J. sumou vo výške 200 eur mesačne na každé dieťa (výrok IV.) a matke prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 150 eur mesačne k rukám otca (výrok V.). Pri rozhodovaní zohľadnil odôvodnené potreby mal. detí, aj príjmové pomery rodičov, ako mu to ukladá ust. . Matka s rozhodnutím súdu nesúhlasí. Po oboznámení sa s obsahom spisu však odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výroku IV. (o určení výživného na mal. E. a J.) za vecne správny a vo výroku V. (o určení výživného na mal. A.) bolo potrebné vykonať miernu korekciu výživného matky, v súlade s aktuálnymi potrebami dieťaťa a pomermi rodičov. Prijatý právny záver argumentuje odvolací súd nasledovne

29. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výživnému uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

30. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku IV. (o určení výživného na mal. E. a J.) v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie.

31. Podľa zákona číslo o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

32. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Matka odvolanie voči výroku IV. (o určení výživného na mal. E. a J.) síce formálne podala, avšak jej argumentácia smerovala výlučne k zvereniu A. a k posúdeniu jej vlastného výživného. Námietky týkajúce sa výživného otca boli len okrajové a materiálne neodôvodnené. Matka namietala svoj budúci pokles príjmu v dôsledku zníženia daňového bonusu, „emocionálne rozrušenie“ v čase jej súhlasu, vyššie príjmy otca než otec deklaruje a malý rozdiel vo výživnom medzi deťmi.

34. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 52.-56. odôvodnenia napadnutého rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Odôvodnené potreby mal. E. a J. boli v konaní kvantifikované a zhrnuté v bode 55. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Matkou prezentované výdavky

na zabezpečovanie ich výživy nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Súdom určené výživné zodpovedá matkou preukázaným výdavkom a neprevyšuje odôvodnené potreby mal. synov. Otec je starobným dôchodcom, jeho príjem nie je vysoký, starostlivosť o A. mu vzniká v plnom rozsahu. Matka dosahuje stabilný čistý príjem nad 1.000 eur, jednorazové odmeny síce zvyšovali priemer, ale aj po odpočítaní ostáva jej príjem výrazne vyšší než príjem otca. Pokles daňového bonusu bol preukázaný, avšak nedosahuje intenzitu, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pod štandardnú úroveň pre dieťa školského veku.

35. K príjmom otca matka predložila ručne písané záznamy údajne vedené otcom a tvrdí, že otec zarába až 100-200 eur na zmenu. Odvolací súd hodnotí tieto záznamy ako nedostatočný dôkaz, pretože neboli vyhotovené nezávislou osobou, nie je preukázané, že ich písal otec, neobsahujú údaje o odpočítaní nákladov Q. (palivo, servis, odvody). Vyšší príjem otca z Q. sa nepreukázal v miere potrebnej pre záver, že by bol schopný plniť vyššie výživné.

36. Matka v odvolaní uviedla, že s výškou výživného súhlasila v citovom rozpoložení, avšak toto tvrdenie nemá právny význam. Úprava výživného nevyplýva z dohody účastníkov, ale z rozhodnutia súdu, ktorý skúma najmä potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti rodiča.

37. Z vyhodnotenia príjmov oboch rodičov, potrieb maloletých a pomerov v rodine vyplýva, že rozdiel v životných nákladoch jednotlivých detí odôvodňuje určenú výšku výživného. Matka nepreukázala, že by maloletý E. vyžadoval nadštandardné výdavky nad rámec bežnej zdravotnej starostlivosti.

38. Odvolací súd považuje súdom prvej inštancie určenú sumu 200 eur mesačne na mal. E. a J. za adekvátnu ich potrebám s poukazom na príjem, schopnosti a možnosti otca. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku vo výroku o určení výživného na mal. E. a J. zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil osobné a majetkové pomery oboch rodičov, a tiež odôvodnené potreby maloletých detí, z čoho mal za preukázané, že na strane otca ako povinnej osoby vo vzťahu k maloletým, sú dané dostatočné pomery pre to, aby boli potreby maloletého pokryté výživným v rozsahu, v akom určil súd prvej inštancie, t.j. vo výške 200 eur mesačne pre každého z nich. Odvolací súd pri určení výživného nezistil vybočenie z medzí zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov.

39. K odôvodneným potrebám mal. A. odvolací súd uvádza, že A. navštevuje W.P. školu, jeho potreby sa stabilizovali po prechode do starostlivosti otca, pričom neboli preukázané žiadne mimoriadne náklady. Odvolací súd zohľadnil, že otec síce nesie plnú osobnú starostlivosť o mal. A., no na druhej strane obaja starší synovia sú zverení do starostlivosti matky, ich výdavky sú nepochybne vyššie ako výdavky mal. A., keďže obaja navštevujú G..

40. Odvolací súd preto zmenil určené výživné súdom prvej inštancie a určil výživné tak, aby primerane zaťažil matku, rešpektoval potreby mal. A., zohľadňoval nižší príjem otca, podporoval rovnováhu vo finančnom zaťažení oboch rodičov. Výživné vo výške 110 eur mesačne na mal. A. považuje odvolací súd za primerané pomerom, finančne únosné pre matku a zodpovedajúce zásade rovnakej životnej úrovne dieťaťa ako rodičov ( ).

41. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že vzťahy medzi otcom a maloletými E. a J. sú narušené do takej miery, že podporujú potrebu odborného vedenia kontaktov, aby nedošlo k prehĺbeniu odcudzenia. Výchovné opatrenie v podobe asistovaného kontaktu je primerané a zodpovedá najlepšiemu záujmu detí. Prebiehajúce trestné konanie nie je dôvodom na jeho zrušenie, keďže kontakt prebieha za prítomnosti odborných pracovníkov, ktorí zabezpečujú ochranu maloletých.

42. Matka namietala, že vzhľadom na trestné konanie je nevhodné ukladať maloletým E. a J. výchovné opatrenie a že by išlo o ich viktimizáciu. Odvolací súd konštatuje, znalecké posudky potvrdili vážne narušenie rodinných vzťahov, deti majú za sebou traumatické zážitky, konflikt medzi súrodencami bol preukázaný, vzťahy medzi rodičmi sú vysoko konfliktné. Výchovné opatrenie v rozsahu 30 hodín psychologického a sociálneho poradenstva je miernejšou formou intervencie, nemá povahu trestu, neslúži na konfrontáciu s otcom, je zamerané na podporu emočnej stability detí a zlepšenie komunikácie v rodine. Princíp prezumpcie neviny bol zachovaný - opatrenie nie je založené na uznaní viny otca, ale na aktuálnej potrebe detí, ktorá bola objektívne preukázaná. Preto odvolací súd výrok VIII. o výchovnom opatrení potvrdil.

43. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov týkajúcich sa výrokov II. (v časti zverenia mal. A. do osobnej starostlivosti otca), IV. (o určení výživného na mal. E. a J.), VIII. (o uložení výchovného opatrenia) rozsudku. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch II. (v časti zverenia mal. A. do osobnej starostlivosti otca), IV. (o určení výživného na mal. E. a J.), VIII. (o uložení výchovného opatrenia) ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. . Odvolací súd dospel k záveru, že vo výroku V. (o určení výživného na mal. A.) bolo potrebné vykonať miernu korekciu výživného matky v súlade s aktuálnymi potrebami dieťaťa a pomermi rodičov, preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v tomto výroku postupom vyplývajúcim z ust. .

44. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).