Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-131-2020.pdf
PDF · 131.6 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/131/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., AK, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX K., zast.: P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, v konaní o zaplatenie 260 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 260 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 260 Eur od 30.04.2019 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.07.2020 domáhal rozhodnutia totožného s výrokom tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 29.04.2019 medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 23.11.2016 zmluvu č. 4611243843, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a v Obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 246,41 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 260 Eur, z riadneho úroku vo výške 0 Eur, z úroku z omeškania vo výške 16,41 Eur, z poplatkov vo výške 0 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 336 Eur a uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 76 Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 260 Eur, pričom predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného (336 Eur - 76 Eur = 260 Eur). Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalovaný po postúpení pohľadávky ku dňu podaniu žaloby na tunajší súd nevykonal žiadnu úhradu. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom 30.4.2019, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Okresný súd Trebišov vydal v súlade s návrhom žalobcu dňa 07.20.2020 platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. V odpore žalovaný uviedol, že neuznáva nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky. Výrok je nedôvodný a neopodstatnený a z dôvodu opatrnosti uplatňuje svoje spotrebiteľské práva. Nesúhlasí s povinnosťou zaplatiť sumu 260 Eur s úrokom z omeškania z dôvodu, že žaloba si nárok uplatňuje bez právneho dôvodu a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Unijným právom. Žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky o ktorých spotrebiteľ mal byť zo strany dodávateľa náležite poučený nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil, ktoré povinné zákonné náležitosti absentujú podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., pre ktoré je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona. Súd podľa jeho názoru nemal vydať platobný rozkaz s poukazom na ust. § 3 zákona 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní s poukazom na ust. § 299 CSP, pretože ide o obchádzanie zákona a zo strany sudcu o zneužitie právomoci verejného činiteľa, ktorý je viazaný čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky. Aj keby sa tohto súdneho procesu žalovaný nezúčastni, súd je povinný z úradnej povinnosti preskúmať žalobcom predloženú zmluvu , t. j. podrobiť ju súdnej kontrole a to s poukazom na úniové právo najmä smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách na zákon na ochranu spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, § 52, 53, 54 OZ. V ďalšom poukázal na zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, § 3 ods. 6, § 298 ods. 1, 2 CSP, § 299 ods. 1 CSP, § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. , § 11. Žalovaný má zato, že predmetná zmluva obsahuje nesprávne vypočítanú RPMN a taktiež neuvádza presne, jasne a zrozumiteľne predpoklady pre výpočet RPMN, čo má za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. d) a f) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktorými spotrebiteľ nie je viazaný a ako celok takáto zmluva nemôže obstáť ako platná s poukazom na ust. § 39 OZ. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mu poskytol finančné prostriedky vo výške 1.500 Eur, doposiaľ platí žalobcovi po 30 Eur mesačne. Tiež je názoru, že úver nebol platne zosplatnený, poukázal na ust. § 565 a § 53 ods. 9 OZ. Zároveň podáva žalovaný sťažnosť proti výroku o trovách konania, postup súdu považuje za nesprávny, pretože nie je povinný zaplatiť trovy konania na základe neplatného právneho úkonu, ktorým je právne zastúpenie toho kto nie je oprávnený konať. Spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., nie je vecne legitimovaný, aby dlh vymáhal.
3. Žalobca súdu dňa 07.12.2020 doručil vyjadrenie k odporu žalovaného, kde uviedol, že v podanom odpore žalovaný poukazuje na údajné neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere. K týmto skutočnostiam sa však žalobca nevie relevantne vyjadriť, nakoľko žalovaný nie len že neuviedol, akým spôsobom má tá ktorá zmluvná podmienka spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ale ani neoznačil zmluvnú podmienku, ktorú považuje za neprijateľnú. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca tieto tvrdenia žalovaného za ničím nepodložené a účelové. Žalobca poukazuje na definíciu priemerného spotrebiteľa, adresáta ochrany poskytovanej spotrebiteľským právom EÚ aj SR: Dôležitou súčasťou spotrebiteľskej ochrany
- tak v prostredí práva SR, ako aj práva EÚ - je definícia subjektov, adresátov tejto ochrany. Pri tzv. teste nekalosti obchodnej praktiky vychádzajú tak predpisy EÚ (najmä smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách) ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa z ekonomického správania nie príležitostného (kauzálneho) spotrebiteľa, ale naopak zo správania tzv. priemerného spotrebiteľa, ktorého pojem a význam si smernica prepožičala z predchádzajúcej judikatúry Súdneho dvora EÚ k slobode pohybu, a za ktorého je považovaný len ten spotrebiteľ primerane správne informovaný (reasonably well-informed), zároveň všímavý (observant) a rovnako tiež obozretný (circumspect) [JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M.: Aktuálne otázky občianskoprávnej ochrany spotrebiteľa v právnom styku s podnikateľmi, Zborník k 16. Slovenským dňom obchodného práva, rok 2010, Paneurópska vysoká škola a Slovenská advokátska komora]. Takýto tzv. priemerný spotrebiteľ v judikatúre Súdneho dvora EÚ je len osoba kritická v jej správaní sa na trhu a osoba, ktorá sa sama informuje o kvalite aj cene tovarov, a ktorá sa správa suverénne ekonomicky (rozhoduje o kúpení či nekúpení tovaru alebo služby). Z vyššie uvedených definičných znakov tzv. priemerného spotrebiteľa je teda zrejmé, že ani európske a ani vnútroštátne predpisy nechránia spotrebiteľa, ktorý bol a zostal neinformovaný v dôsledku svojej nevšímavosti prípadne neobozretnosti (alebo až ľahostajnosti a ľahkomyseľnosti). Žalovaný vo svojom vyjadrení namieta, že predmetná zmluva obsahuje len údaj o výške mesačnej splátky, obsahuje nesprávne vypočítanú RPMN. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že medzi žalovaným a pôvodným veriteľom bola uzatvorená Zmluva o pôžičke č. 4611243843 zo dňa 23.11.2016. Výška pôžičky predstavuje sumu za O2 Mobil+ vo výške 336,- Eur. Mesačné splátky predstavujú sumu vo výške 14,- Eur. Úver je bezúročný a bez poplatkov. V zmysle Zmluvy je teda RPMN vo výške 0,00 %. Celková splatná čiastka je suma vo výške 336,- Eur a termín konečnej splatnosti je 14.01.2019.
Žalobca má za to, že podstatné náležitosti sú uvedené jasne a zrozumiteľne a námietky žalovaného sa javia ako špekulatívne. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 260,- Eur, pričom predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného (336,- Eur - 76,- Eur = 260,- Eur). Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Mimoriadna splatnosť úveru bola postupcom vyhlásená podaním zo dňa 12.10.2017, pričom postup, ktorý postupca pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru zvolil, je plne v súlade s odbornou literatúrou, v ktorej možno nájsť odpoveď ohľadom výkladu ust. § 53 ods. 9 OZ, v spojení s ust. § 565 OZ. Postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 12.10.2017 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Postupca toto svoje právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov. Na základe uvedeného má žalobca za to, že v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými.
4. Žalovaný doručil súdu 12.01.2021 k vyjadreniu žalobcu, kde žalovaný uvádza, že k žalobe o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti zmluvy, určenie že je bezúročná a bez poplatkov je zmluva č. 4611243843 zo dňa 23.11.2016 je neplatná pre rozpor so zákonom a pre rozpor s únijným právom. Žalovaný má zato, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov pre množstvo neprijateľných podmienok v zmluve, žalovaný nevedel v čase uzatvárania zmluvy, že táto je vadná a plná neprijateľných zmluvných podmienok a v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z., žalovaný sa spoliehal na dobromyseľnosť a profesionalitu žalobcu, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou. Uviedol, že dňa 16.09.2019 bola poslaná na MS SR žiadosť o posúdenie úverovej zmluvy a kópia spotrebiteľského úveru č. 4611243843 zo dňa 23.11.2016, ktorá bola podpísaná medzi žalovaným ako spotrebiteľom a Poštovou bankou, a.s. (v tomto konaní sa žalobca domáha zaplatenia istiny uzavretej medzi žalovaným a Home Credit Slovakia, pozn. súdu). V ďalšom žalovaný cituje ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010. V prílohe priložil žalovaný odpoveď na žiadosť od MS SR (čl. 95-98).
5. Žalobca doručil súdu dňa 09.02.2021 vyjadreniu k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že žalovaný neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by podoprel svoje tvrdenia. Pokiaľ ide o popretie skutkových tvrdení žalovaným, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany znamená, že strana uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nijakým spôsobom neopiera napadnuté tvrdenia o dôkazy, ktoré by preukázali takéto tvrdenia a takéto tvrdenie nie je popretie, ale iba konštatovanie, ktoré sa nezakladá na žiadnych protiargumentoch. Z podania žalovaného vyplýva, že sa jedná o zmätočné a nejasné vyjadrenia. Žalovaný predložil Odpoveď na žiadosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako MS SR) a Odpoveď na podanie Národnej banky Slovenska, ktoré však nijako nesúvisia s prejednávaným prípadom. Žalovaný uzatvoril dňa 23.11.2016 s pôvodným veriteľom Zmluvu o pôžičke č. 4611243843, ktorá nebola predmetom posúdenia MS SR ani NBS.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, t. j. žalobou a jej prílohami a zistil tento skutkový a právny stav veci:
7. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. a žalovaný uzavreli dňa 23.11.2016 Zmluvu o pôžičke č. 4611243843, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku v sume 336 Eur za O2 mobil, ktorú bol žalovaný povinný splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 14 Eur až do termínu konečnej splatnosti t. j. do 14.01.2019. Priemerná hodnota RPMN bola vo výške 37,67%.
8. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 12.10.2017 vyzval žalobca žalovaného k splateniu úveru vo výške 280 Eur.
9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom Home Credit Slovakia, a. s. a žalobcom ako postupníkom dňa 25.4.2019 a z jej príloh súd zistil, že pôvodný veriteľ Home CreditSlovakia, a. s. postúpil na žalobcu aj pohľadávku voči žalovanému. 10. Žalobca pokusom o zmier zo dňa 03.03.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 367,75 Eur najneskôr do 13.03.2020.
11. Oznámením zo dňa 06.05.2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na spoločnosť EOS KSI Slovensko.
12. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:
13. V danom prípade niet pochýb, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.
14. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa ust. § 502 ods. 1 citovaného zákona od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
16. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použité len vtedy, ak neodporujú právnej úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimi do úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
17. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 19. Podľa ust. § 52 ods. 3 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 52 ods. 4 citovaného zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
22. Podľa ust. § 54 ods. 2 citovaného zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (účinného v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
24. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
26. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľ a okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
27. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
29. Podľa § 524 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa § 526 ods. 1 a 2 citovaného zákona postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
31. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutejdoby veci rovnakého druhu.
32. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
33. Podľa článku 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
34. Podľa § 151 ods.1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
35. Podľa § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
36. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.04.2021, ktoré súd nevykonal z dôvodu nesúhlasu právneho zástupcu žalobcu a zástupkyne žalovaného vykonať pojednávanie z dôvodu prevencie rizika spojeného so vznikom a šírením ochorenia COVID-19 s poukazom na vyhlášku MS SR č. 24/2021. Pojednávanie súd odročil na deň 13.07.2021, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Zástupkyňa žalovaného Renáta Ekkertová sa na pojednávanie nedostavila. Súd mal u zástupkyne žalovaného preukázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom 11.05.2021, čo vyplýva z pripojenej doručenky.
37. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutú pohľadávku nadobudol žalobca ako postupník titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky, preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
38. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze.
39. Ďalej súd zistil, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, či služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
40. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods.1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak beztoho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať exoffo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.
41. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 23.11.2016 Zmluvu o pôžičke č. 4611243843 v zmysle vyššie citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku v sume 336 Eur za O2 mobil, ktorú bol žalovaný povinný splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 14 Eur až do termínu konečnej splatnosti t. j. do 14.01.2019. Je nesporné, že žalovaný čerpal od žalobcu finančné prostriedky, ktoré žalobcovi mal splácať v zmysle zmluvy.
42. Žalovaný nerozporoval, že mu bola zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnutá pôžička, nerozporoval ani jej výšku, ani výšku úhrady, ktorú mal v prospech žalobcu žalovaný vykonal. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu a následne vo ďalšom vyjadrení žiadal súd, aby tento podrobil zmluvu súdnej kontrole a určil, ktoré zákonné náležitosti absentujú podľa § 9 zák. č. 129/2010 Z. z., pre ktoré je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona.
43. Súd k tomu udáva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter Zmluvy o pôžičke (§ 52 OZ), ktorým zmluva uzavretá medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bezpochyby je, čo súd konštatoval už vyššie, ani nepopretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného nezbavuje súd povinnosti podrobiť predmetnú zmluvu kontrole (a) z hľadiska dodržania jej zákonných náležitostí v zmysle Zákona
o spotrebiteľských úveroch (§ 9 a § 11) a ako aj (b) kontrole z hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Súd je takisto povinný prihliadať na (c) absolútnu neplatnosť právnych úkonov aj z ostatných dôvodov (napr. podľa § 39 OZ) a na (d) zákonné následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné následky pritom musí súd prihliadať bez ohľadu na prípadné mimosúdne (dohody) zmluvných strán. Rovnako súd postupoval aj v tomto konkrétnom prípade a dospel k záveru, že zmluva o pôžičke č. 4611243843 zo dňa 23.11.2016 uzatvorená medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaný obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia by mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej pôžičky a zmluva o pôžičke neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.
44. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje iba rozdiel medzi skutočne čerpanými peňažnými prostriedkami zo strany žalovaného a úhradami, ktoré žalovaný v prospech žalobcu vykonal, t. j. 336 Eur (poskytnutá pôžička) mínu 76 Eur (úhrady žalovaného), čo predstavuje sumu 260 Eur. To znamená, že aj prípade, ak by súd určil, že predmetná pôžička je bezúročná a bezpoplatkov, táto skutočnosť by mala za následok rovnaké rozhodnutie súdu ako také, ako súd v tomto konaní rozhodol.
45. Rovnako pokiaľ žalovaný namieta, že neboli splnené podmienky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ani táto skutočnosť nie je v tomto konaní relevantná, nakoľko k postúpeniu pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu na spoločnosť EOS KSI došlo dňa 29.04.2019 (táto skutočnosť je nesporná a vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok), pričom konečná splatnosť pôžičky nastala dňa 14.01.2019, teda pred postúpením pohľadávky na terajšieho žalobcu a pred podaním žaloby na súd (30.07.2020), teda úver sa stal v celom rozsahu splatným a je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní.
46. Žalovaný uviedol, že predložil úverovú zmluvu č. 4611243843 zo dňa 23.11.2016, ktorá bola podpísaná žalovaným ako spotrebiteľom a Poštovou bankou ako veriteľom na posúdenie Ministerstvu spravodlivosti SR. Z predloženej odpovede z MS SR je zrejmé, že predmetom tohto posúdenia nebola zmluva o pôžičke, ktorá je predmetom tohto konania, ale zmluva River Euro, s.r.o. zo dňa 23.01.2015, Home Credit Slovakia, s.r.o. zo dňa 15.05.2014 a zmluva Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 04.01.2013. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mu poskytol finančné prostriedky 1500 Eur a žalovaný doposiaľ platí žalobcovi po 30 Eur mesačne. Súdu nie je známe, či žalovaný má iné záväzky voči iným spoločnostiam a opätovne zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.11.2016, na základe ktorej spoločnosť Home Credit Slovakia, s.r.o. poskytla žalovanému úver vo výške 336 Eur (nie 1.500 Eur).
47. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 260 Eur spolu s príslušenstvom
48. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
49. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
50. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.
51. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0 %.Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda vo výške 5 % ročne.
52. Pokiaľ si žalovaný dobrovoľne nesplnil povinnosť a žalobcovi neuhradil cenu poskytnutých služieb, dostal sa do omeškania, teda žalobca má nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z citovaných ust. § 517 ods. 1, ods. 2OZ v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
53. Na základe uvedeného úrok z omeškania priznal súd žalobcovi vo výške 5 % zo sumy 260 EUR od 30.4.2019 do zaplatenia, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP). Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.