Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-69-2025.pdf
PDF · 99.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/69/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: Mesto Považská Bystrica, IČO: 00 317 667, so sídlom Centrum 2/3, Považská Bystrica, zastúpený: Mgr. Marcel Péli, LL.M., advokát, IČO: 42 014 247, so sídlom M. R. Štefánika 157/45, Považská Bystrica, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 80C/85/2024-32 zo dňa 6. mája 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vypratať jednoizbový byt č. X, na I. nadzemnom podlaží, v obytnom dome č. súp. XXX, č. orient. XXX, na ul. D. v C. E. a odovzdať ho žalobcovi do 45 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na vec aplikoval ust. § 126 ods. 1, § 685 ods. 1 veta prvá, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9 veta prvá Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný bol užívateľom predmetného bytu na základe Zmluvy o nájme bytu č. 006/2020 zo dňa 31.01.2020, uzatvorenej na dobu určitú od 01.02.2020 do 31.08.2020. Žalovaný bol povinný platiť nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu a poskytovaním služieb mesačne vo výške 104,63 eur. Žalovaný už v minulosti neuhrádzal plnenia, ktoré žalobca súdne vymáhal. Neskôr žalobca uzatvoril so žalovaným Dohodu o úhrade záväzku a splátkový kalendár zo dňa 04.04.2024, na základe ktorej bolo umožnené žalovanému dlh na nájomnom vo výške 3.106,52 eur uhrádzať v splátkach. Žalovaný bol zo strany žalobcu vyzvaný k obnoveniu nájomnej zmluvy a k predloženiu dokladov k podmienkam nájmu mestského bytu. Žalovaný na výzvu nereagoval. Od 01.09.2020 žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu a žalobca nemá záujem na predĺžení nájomného vzťahu, keďže žalovaný hrubo porušuje svoje povinnosti. Žalobca už v minulosti vyšiel žalovanému v ústrety vzhľadom na jeho finančnú situáciu s tým, že boli proti žalovanému podané žaloby na Okresnom súde Považská Bystrica, resp. Trenčín (sp. zn. 7C/14/2018 o zaplatenie 513,59 eur s prísl., sp. zn. 6C/43/2019 o zaplatenie 731,21 eur s prísl. - obe tieto konania právoplatne skončené, sp. zn. 82Csp/48/2024 o zaplatenie 3.107,06 eur s prísl. - konanie neskončené, sp. zn. 8C/46/2019 a sp. zn. 10C/18/2022
o vypratanie bytu, obe konania zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, resp. predchádzajúceho uznesenia o prerušení konania). Ku dňu 20.02.2025 žalobca eviduje voči žalovanému nedoplatok na nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu vo výške 3.901,76 eur a pohľadávku na poplatkoch za komunálny odpad vo výške 288,42 eur. Žalovaný nezaplatil nájom za mesiace 10/24-2/25 ani čiastočne a ani sa nesnažil zaplatiť sumu zo svojho záväzku na dlžnom nájomnom.
2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. X na I. nadzemnom podlaží v obytnom dome súp. č. XXX, orient. č. XXX na ulici D. v C. E.. Žalobca je teda aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný predmetný byt užíval na základe Zmluvy o nájme bytu č. 006/2020 zo dňa 31.01.2020, ktorú so žalobcom uzatvoril na dobu určitú od 01.02.2020 do 31.08.2020, pričom žalovaný predmetný byt užíva. Uzatvorenie zmluvy medzi sporovými stranami mal za preukázané aj zo Zmluvy o nájme bytu č. 006/2020 zo dňa 31.01.2020. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie 01.12.2010 do 28.02.2025 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný dlhuje žalobcovi za užívanie predmetného bytu sumu 3.901,76 eur. Novú nájomnú zmluvu, prípadne obdobnú zmluvu žalovaný so žalobcom neuzatvoril a žalovaný v byte i naďalej zostal bývať. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore tak bola preukázaná. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný užíva byt neoprávnene a bez právneho dôvodu, teda bez napr. platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a žalobca nemá záujem, aby žalovaný v danom byte býval a užíval ho. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi do 45 dní od právoplatnosti rozsudku, a to bez zabezpečenia bytovej náhrady, nakoľko v súlade s § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanému nepatrí právo na zabezpečenie bytovej náhrady, keďže nájom bytu bol dohodnutý na určitý čas, pričom uplynutím tohto času zanikol.
3. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného na pojednávaní, že si chce zvoliť právneho zástupcu súd prvej inštancie uviedol, že pre uvedené účely by bolo potrebné odročiť pojednávanie, preto skúmal, či sú dané dôvody na odročenie pojednávania z dôvodu uvádzaného žalovaným. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa o podanej žalobe dozvedel dňa 23.01.2025, kedy mu bola doručená žaloba vrátane všetkých príloh (čl. 20 spisu). K žalobe sa vyjadril podaním zo dňa 28.01.2025 doručeným dňa 04.02.2025. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 21.02.2024, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 18.03.2025, ku ktorému sa žalovaný nevyjadril. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 06.05.2025, pričom žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 28.04.2025. Prvýkrát žalovaný uviedol, že si chce zvoliť právneho zástupcu až na pojednávaní dňa 06.05.2025 s tým, že deň pred pojednávaním sa bol radiť s advokátom. Súd prvej inštancie poukázal na § 183 ods. 1 veta prvá CSP, z ktorého vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný mal od doručenia žaloby (23.01.2025) dosť času na to, aby si s dostatočným časovým predstihom zvolil právneho zástupcu tak, aby sa tento mohol nariadeného pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 06.05.2025, zúčastniť. Žalovaný netvrdil a ani nepreukazoval, že by mu vo zvolení právneho zástupcu bránili nepredvídateľné a neodvrátiteľné okolnosti, pre ktoré by nebolo možné od žalovaného spravodlivo žiadať, aby si právneho zástupcu zvolil skôr. Súd prvej inštancie preto pojednávanie neodročil a vo veci rozhodol, keďže nezistil žiaden dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Zároveň uviedol, že nič napokon nebráni tomu, aby si žalovaný zvolil právneho zástupcu (prípadne sa obrátil na Centrum právnej pomoci) aj v tomto štádiu súdneho konania.
4. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Namietal, že nesprávnym procesným postupom, a to nevyhovením jeho žiadosti o odročenie, došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces, keďže mu bolo fakticky znemožnené riadne uplatňovať procesné práva. Uviedol, že nie je právne vzdelaný a dlhodobo pracuje v zahraničí. V konaní sa bránil najlepšie, ako vedel, avšak už počas jeho priebehu dospel k záveru, že jeho schopnosti na riadnu obhajobu nestačia. Z uvedeného dôvodu žiadal priamo na pojednávaní súd prvej inštancie o odročenie pojednávania, aby si mohol zabezpečiť právneho zástupcu. Nesúhlasil s názorom, že mal dostatok času na vyhľadanie advokáta. Vzhľadom na jeho pracovné povinnosti v zahraničí objektívne nemal možnosť v primeranom čase si zástupcu zabezpečiť. Poukázal na skutočnosť, že ide o občianskoprávny spor, v ktorom bola druhá strana zastúpená advokátom. Procesná vyváženosť strán tým bola výrazne narušená. Mal za to, že vyhovením žiadosti o odročenie pojednávania prednesenej na pojednávaní, by neboli spôsobené žiadne prieťahy v konaní s tým, že je známe, že nie je vždy možné rozhodnúť vec už
na prvom pojednávaní, hoci to zákon predpokladá. Odročenie pojednávania by neohrozilo účelnosť a hospodárnosť konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, alternatívne, aby odvolací súd žalobu zamietol.
5. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal účelovou žiadosťou žalovaného o zvolenie právneho zástupcu, pričom správne vyhodnotil, že dôvody na odročenie neboli. Následne žalovaný požiadal súd prvej inštancie a žalobcu , aby mu bolo daných 45 dní od právoplatnosti rozsudku, aby si mohol v kľude odviesť svoje osobné veci. Žalovaný podal nezmyslené odvolanie, len aby ešte natiahol čas a mohol užívať byt bez právneho titulu a platenia akýchkoľvek poplatkov. Žalovaný má ku dňu 22.07.2025 dlžobu na nájme a službách spojených s užívaním bytu vo výške 4.356,99 eur. Žalovaný si mal uvedomiť, že nemá len práva, ale aj povinnosti. Na jednej strane deklaruje, že je pracovne zaneprázdnený v Nemecku, ale podľa všetkého tam nezarobí ani toľko, aby si zaplatil základný nájom. Záverom uviedol, že je nútený dať preveriť, či žalovaný svojím konaním nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu v zmysle § 218 Trestného zákona.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na záveroch, že žalovaný užíval predmetný byt na základe Zmluvy o nájme č. 006/2020 zo dňa 31.01.2020, a to na dobu určitú od 01.02.2020 do 31.08.2020. Zo sumarizácie analýzy platieb mal za preukázané, že žalovaný dlhuje žalobcovi za užívanie bytu sumu v celkovej výške 3.901,76,- eur. Nová nájomná zmluva medzi stranami sporu uzatvorená nie je. Žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu, bez riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy a žalobca nemá záujem, aby žalovaný v byte býval. Súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní konanom dňa 06.05.2025, pričom v zmysle ust. § 183 ods. 1 veta prvá CSP pojednávanie z dôležitého dôvodu neodročil. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 06.05.2025 žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že si chce zvoliť právneho zástupcu.
8. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho procesné práva tým, že nevyhovel jeho žiadosti prednesenej na pojednávaní o odročenie z dôvodu voľby právneho zástupcu, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
9. Uvedený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP však nebol spôsobilý privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Medzi procesné práva vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom patrí právo nazerať do spisov a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený do vlastných rúk. Medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu.
10. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
11. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
12. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
13. Aktuálna právna úprava civilného procesu odročovania pojednávania spája so sprísnenými podmienkami a výnimočnosťou odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179 CSP, keď súd vedie pojednávanie tak, aby mohol rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
14. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Súd môže odročiť pojednávanie len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých dôvodov. V prípade žiadosti o odročenie termínu pojednávania musí súd vyhodnocovať aj to, či sa niektorá zo sporových strán týmto postupom nepokúša o procesnú obštrukciu, pričom úprava v CSP smeruje k eliminovaniu zneužívania voľby zástupcu, prípadne samotného zastúpenia ako dôvodov na odročenie pojednávania. Zároveň ukladá povinnosť strane, resp. jej zástupcovi žiadať o odročenie termínu pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla predpokladať. Dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne nepredvídateľná (všeobecne prijímaná ako nepredvídaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce k účasti na pojednávaní). Uvedené v prejednávanej veci splnené nebolo.
15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 23.01.2025. Žalovaný bol súdom prvej inštancie riadne poučený podľa § 160 ods. 2 CSP o práve zvoliť si advokáta a možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Dňa 28.01.2025 podal žalovaný vyjadrenie k žalobe, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 04.02.2025. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.02.2025 bolo žalovanému doručené dňa 18.03.2025. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli, preto súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 06.05.2025. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 28.04.2025. Dôvod na odročenie pojednávania, a to že žalovaný by si chcel zvoliť právneho zástupcu, žalovaný oznámil súdu prvej inštancie až v deň pojednávania, dňa 06.05.2025, čo nemožno považovať za bezodkladné oznámenie dôvodu na odročenie pojednávania. Pokiaľ sa žalovaný chcel dať v konaní na súde prvej inštancie zastúpiť, mohol tak urobiť kedykoľvek od doručenia žaloby spolu s poučením o jeho procesných právach a povinnostiach dňa 23.01.2025, nie až v deň pojednávania 06.05.2025. Žalovaný súdu prvej inštancie neuviedol, aká okolnosť mu objektívne bránila, aby si zvolil právneho zástupcu. Uviedol len, že sa bol deň pred pojednávaním radiť s advokátom. Na strane žalovaného tak nebola preukázaná existencia objektívnych skutočností, ktoré by mu bránili zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie žalovaným uvedený dôvod na odročenie pojednávania správne nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že vzhľadom na jeho pracovné povinnosti v zahraničí objektívne nemal možnosť v primeranom čase si zabezpečiť zástupcu, uvedené tvrdenie žalovaný nepreukázal a tak zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení.
16. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo 19/2014 zo dňa 29.07.2015 publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu 3/2016 ako R 24/2016, v ktorom dovolací súd uviedol: „Dôvod na odročenie tohto pojednávania (že žalovaného bude zastupovať v konaní advokátka, ktorá potrebuje čas na prípravu) žalovaný oznámil súdu až v deň pojednávania telefonicky, čo nemožno považovať za včasné oznámenie dôvodu na odročenie pojednávania (bez zbytočného odkladu v zmysle ust. § 119 ods. 2 O. s. p. ). Aj dovolací súd je toho názoru, že pokiaľ sa žalovaný chcel dať v konaní na súde prvého stupňa zastúpiť advokátom (na čo má právo), mohol a mal tak urobiť v primeranej lehote po prevzatí predvolania na pojednávanie vytýčené na deň 13.09.2011, a nie až v deň pojednávania súdu, “ako i na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo/128/2023 zo dňa 27.02.2025.
17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie žalovaným uvedený dôvod nepovažoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania, posúdiac konkrétne okolnosti daného prípadu známe súdu v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania, vec prejednal
a meritórne rozhodol, svojím procesným postupom neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 18. K námietke žalovaného, že ide o občianskoprávny spor, v ktorom bola druhá strana zastúpená advokátom, teda procesná vyváženosť strán mala byť výrazne narušená, odvolací súd poukazuje na čl. 6 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak si povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu, pričom v záujme zabezpečenia funkčnej procesnej rovnosti sporových strán je súčasťou poučovacej povinnosti súdu podľa § 160 ods. 2 CSP poučenie o práve zvoliť si advokáta, resp. o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Poučenie bolo žalovanému doručené spolu so žalobou a jej prílohami dňa 23.01.2025. Žalovanému tak bolo súdom prvej inštancie umožnené v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenie nechať sa zastúpiť ako žalobcovi.
19. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil ani žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), pre ktoré by musel napadnuté rozhodnutie zrušiť. Ani v odvolacom konaní tak neboli tvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného a že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán konania na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a odvolací súd považuje dôvody a právne úvahy v ňom uvádzané za vecne správne, dostatočné, argumentačne presvedčivé, právne správne posúdené a vyhodnotené.
20. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady úspechu.
21. Odvolací súd tak na základe vyššie uvedeného podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).