Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-44-2025.pdf
PDF · 132.91 KB
Case nature
Subarea
34C/44/2025
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnom spore navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., proti odporcovi: E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX G. - H., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi z a k a z u j e priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menej ako 20 metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude odporca predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch a zároveň u r č u j e, že v tejto časti neodkladné opatrenie sa nariaďuje na dobu šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
II. U k l a d á odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného, elektronického kontaktu s navrhovateľkou, a to aj prostredníctvom tretích osôb, vrátane sociálnych sietí, s výnimkou kontaktu v priestoroch budovy súdu alebo kontaktu v rámci procesných úkonov v súdnych konaniach, v ktorých budú účastníkom odporca a navrhovateľka a s výnimkou zaslania sms správ výlučne týkajúcich sa informácií ohľadom maloletého dieťaťa I. B., nar. XX.X.XXXX, času a spôsobu odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa na realizáciu styku, a to len v nevyhnutnom rozsahu.
III. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. P o u č u j e odporcu o tom, že môže podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej, pričom v konaní iniciovanom podanou žalobou budú stranami „odporca v tomto konaní“ ako žalobca a „navrhovateľka v tomto konaní“ ako žalovaná, a ktorej predmetom bude nárok na navrátenie do predošlého stavu alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, ak mu škoda alebo iná ujma vznikne.
V. Navrhovateľke p r i z n á v a proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1.Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.10.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, a to na dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti vydaného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia; uložil odporcovi zákaz akýmkoľvek spôsobom ju kontaktovať, a to osobne, telefonicky, písomne, elektronicky alebo prostredníctvom tretích osôb, vrátane sociálnych sietí; uložil odporcovi zákaz zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a pracoviska, ako aj v okolí obydlia jej rodičov v Košiciach – Šaci.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila najmä tými skutkovými okolnosťami, že je bývalou manželkou žalovaného, manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Mestského súdu Košice v konaní vedenom na súde pod sp.zn. 12P/153/2024 o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2024. Argumentovala, že odporca sa po rozvode ich manželstva voči nej správa dlhodobo agresívne, neprimerane, zastrašuje ju, prenasleduje ju, vyhráža sa jej, pričom v súčasnosti sa situácia výrazne zhoršila, kedy odporca dňa 26.10.2025 na verejnom priestranstve otváral dvere jej motorového vozidla, dožadoval sa komunikácie, agresívne ju prenasledoval svojím motorovým vozidlom až k domu jej rodičov, kde jej zablokoval výjazd a začal sa jej vulgárne vyhrážať. Navrhovateľka doplnila, že konkrétne mal odporca uviesť, že ju zničí, príde robiť cirkus do roboty aj pred byt, a že sa postará o to, aby ju všetci znenávideli. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že dňa 27.10.2025 podala na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach, odbore poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Šaca oznámenie o spáchanom priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov. Doplnila, že už aj v minulosti podala oznámenie o spáchaní priestupku odporcom, a to dňa 14.9.2025 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice – Západ a dňa 23.9.2025 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Veľká Ida. Má za to, že správanie odporcu má dlhodobú, systematickú a stupňujúcu intenzitu, má obavy o svoju bezpečnosť, ale aj o bezpečnosť maloletého syna I. B., nar. XX.X.XXXX, pochádzajúceho z manželstva strán, ktorý je opakovanými incidentmi psychicky zasiahnutý. Navrhovateľka konštatovala, že vyhrážky, prenasledovanie a psychické zastrašovanie odporcom sú vážnym zásahom do jej súkromia, narúšajú jej osobnú slobodu a bezpečnosť, a preto je nevyhnutné poskytnúť jej ochranu vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia.
3. V rámci prostriedkov procesného útoku navrhovateľka do konania označila a predložila listinné dôkazy: potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Západ o urobení ústneho oznámenia o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin nebezpečného vyhrážania, nebezpečného prenasledovania a iné zo dňa 14.9.2025; odstúpenie podania zo dňa 14.9.2025 Obvodným oddelením Policajného zboru Košice – Západ zo dňa 18.9.2025 príslušnému Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Veľká Ida; potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľká Ida o podaní písomného trestného oznámenia vo veci nebezpečného vyhrážania zo dňa 23.9.2025; potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Šaca o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 27.10.2025; screenshoty sms komunikácie medzi stranami sporu; emailovú komunikáciu odoslanú z emailových adries J. a A.; usb kľúč s nahrávkami komunikácie strán sporu zo dňa 22.9.2025.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou, zvukovou nahrávkou telefonických rozhovorov strán sporu zachytenou na usb nosiči, lustráciou konaní vedených medzi stranami sporu.
5.1 Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Mestského súdu Košice, vydaným dňa 19.11.2024 pod sp.zn. 12P/153/2024 v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu I. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol predmetným rozsudkom, na základe schválenej dohody rodičov, súdom zverený do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s právom obidvoch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd prvej inštancie neurčil výživné počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a určil trvalý pobyt dieťaťa na adrese F. XXX/XX, G.. 5.2 Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2024.
6. V súčasnosti na súde prebieha konanie o návrhu matky (navrhovateľky) na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu strán sporu, ktoré sa vedie na súde pod sp.zn. 12P/167/2025. Návrh na zmenu úpravy matka (navrhovateľka) odôvodnila okrem iného tými skutočnosťami, že vzťahy medzi bývalými manželmi sa od rozvodu manželstva zhoršujú, otec (odporca) sa k nej správa agresívne, vulgárne, vyhráža sa jej aj v prítomnosti maloletého dieťaťa. V návrhu uviedla, že bola nútená opustiť spoločné obydlie, aby zabránila konfliktom. Konštatovala, že dňa 26.12.2024 ju odporca vyhodil spolu s dieťaťom z domu, v ktorom spoločne bývali, a preto bola nútená dočasne sa presťahovať k svojim
rodičom a od 06/2025 býva v obecnom nájomnom byte vo C. D., v ktorom má maloletý vlastnú izbu a stabilné prostredie. Argumentovala, že spoločná osobná starostlivosť sa v praxi neosvedčila, medzi rodičmi nie je funkčná komunikácia, odporca nerešpektuje potreby dieťaťa a vytvára konfliktné situácie, ktoré nepriaznivo vplývajú na maloleté dieťa a ohrozujú jeho zdravý psychický vývoj.
7.1 Z pripojeného spisu, ktorý je vedený na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 75C/37/2025 vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 16.9.2025 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu s ňou, uložil odporcovi zákaz nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, uložil odporcovi zákaz vstupovať do jej bydliska, zamestnania a miest, ktoré pravidelne navštevuje, s výnimkou zasielania SMS správ výlučne v súvislosti s dohodnutím odovzdania a prevzatia maloletého syna. 7.2 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na uloženie zákazu odporcovi vstupovať do domu alebo bytu podľa ust. § 357 písm. e) Civilného sporového poriadku bol vylúčený na samostatné konanie, vedené na súde pod sp.zn. 19C/38/2025, v ktorom súd prvej inštancie návrh navrhovateľky svojím uznesením zo dňa 16.9.2025 vydaným pod č.k. 19C/38/2025 - 10 zamietol, nakoľko navrhovateľka kvalitatívne v návrhu nenaplnila požiadavku uviesť v návrhu rozhodujúce skutočnosti, teda konkrétne a individuálne skutočnosti týkajúce sa vzťahu medzi stranami sporu, na základe ktorých by súd posúdil navrhovateľkou tvrdené závery – pocity strachu a obáv a zároveň nevyhnutnosť zásahu do vzťahu medzi stranami sporu a neposkytla súdu dôkazy, ktorými by osvedčila závery o nevyhnutnosti nariadiť neodkladné opatrenie. 7.3 Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.9.2025 vydaným pod č.k. 75C/37/2025 - 13 zamietol návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti, ktorým sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek kontaktu s ňou, nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, nevstupovať do jej bydliska, zamestnania a miest, ktoré navštevuje s výnimkou zasielania správ výlučne v súvislosti s dohodnutím odovzdania a prevzatia maloletého syna. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdom rovnako zamietnutý z dôvodu neopísania miestnych a časových súvislostí navrhovateľkou tak, aby bolo z návrhu zrejmé konkrétne správanie odporcu a konkrétne situácie, ktoré u navrhovateľky popísané pocity strachu a obavy vyvolali.
8. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 12. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa ust. § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa. § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa ust. § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 15. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 16. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 17. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 18. Podľa ust. § 332 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 19. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 20. Podľa ust. § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 21. Podľa Čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. 22. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 23. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchlu a účinnú ochranu, pričom jedným z možných návrhov je aj návrh na uloženie povinnosti niečo konať alebo niečo strpieť. Predpokladom jeho nariadenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 406/2023). 24. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do existujúcich právnych pomerov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu existujúceho v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ust. § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku). 25. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Z citovaného ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že jedným zo zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného je nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov subjektov konania v dôsledku hroziacej alebo v danom čase už existujúcej ujmy. Táto ujma musí byť konkrétna a bezprostredná vo vzťahu k právu alebo nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Jej následkom musí byť priame zhoršenie právneho alebo faktického postavenia niektorého zo subjektov, ktoré vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú, úpravu pomerov. 26. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. 27. V rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je totiž rozsah dokazovania, teda osvedčovania podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, avšak musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. 28. Predmetom neodkladného opatrenia podaného navrhovateľkou je uloženie povinnosti odporcovi zdržať sa akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného, elektronického kontaktu, a to aj prostredníctvom tretích osôb vrátane sociálnych sietí s navrhovateľkou v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm.) g Civilného sporového poriadku a uloženie zákazu priblíženia sa na určitú vzdialenosť v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku. 29. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzakladanejších práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď ostatné ústavné práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším, a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva, brať na zreteľ. 30. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h) Civilného sporového poriadku vychádza zo znenia Čl. 3.1. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 zo dňa 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd však musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g/) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť (písm. h/), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná. alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1098 – 1099). 31. Na tomto mieste súd tiež uvádza, že pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia síce ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich spoločné črty. 32. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického, psychického či sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože aj zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. 33. Psychické násilie je každé také správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. 34. Vzhľadom na preventívnu funkciu neodkladného opatrenia sa nevyžaduje preukázanie násilia alebo hrozby násilia. Postačujúce je osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia. Uvedené znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia či ohrozenie integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 35. Podľa názoru súdu v danom prípade existuje naliehavá potreba bezodkladne upraviť vzťahy medzi sporovými stranami neodkladným opatrením. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka súdu relevantným spôsobom preukázala, že nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci na základe konkrétnych v návrhu tvrdených a listinnými dôkazmi (sms komunikáciou, emailovou komunikáciou zo strany odporcu, zvukovými nahrávkami telefonickej komunikácie strán sporu zo dňa 22.9.2025 v čase od 18:33 hod. do 20:59 hod.) podložených okolností, je čiastočne dôvodné. 36. Po oboznámení sa s obsahom sms správ, emailových správ zasielaných odporcom navrhovateľke, je totiž zrejmé, že tieto sú namierené voči osobe navrhovateľky a nesú v sebe prvky invektív (napr. sms
správy zo dňa 22.9.2025: „Keď tvoj frajer ide von bez teba a tak ho predtým trikrát urobíš, aby si si bola istá, že nepôjde za žiadnou k*rvičkou“, „Keď sa k tebe prišla iba vyplakať na plece, ale tebe už stojí cicina“, „Ty suka ani nevieš, čo sa tu deje“), vyhrážok rôzneho druhu (napr. „K., volal som D. L.“). Z telefonickej komunikácie zo dňa 22.9.2025 zaznamenanej navrhovateľkou na usb kľúči a predloženej súdu vyplýva, že odporca tohto inkriminovaného dňa atakoval navrhovateľku nespočetným množstvom telefonátov v čase od 18:33 hod. do 20:59 hod., vulgárne a oplzlo jej nadával, osočoval ju, vyhrážal sa jej, že ju zničí, a to za prítomnosti aj maloletého syna I., ktorý dokonca odporcu žiadal, aby tak nerobil. 37. Väčšia časť komunikácie adresovanej navrhovateľke má vulgárny charakter, z obsahu niektorých vyplýva, že sú zjavne motivované žiarlivosťou, a tiež vyjadrujú snahu realizovať nejakú odvetu voči navrhovateľke. Z predložených listinných dôkazov tiež vyplýva, že odporca kontaktuje týmto spôsobom navrhovateľku dlhodobo v rôznych časových úsekoch dňa, rovnako ju kontaktuje na verejnosti, kde ju tiež atakuje nevhodným správaním (napr. podľa tvrdení navrhovateľky došlo dňa 26.10.2025 k útoku na jej osobu na verejnom priestranstve, kedy odporca otváral dvere motorového vozidla navrhovateľky, dožadoval sa rozhovoru a prenasledoval ju až k domu jej rodičov). 38. Zo správ adresovaných navrhovateľke, z telefonických rozhovorov uskutočnených dňa 22.9.2025, ale najmä z ich obsahu mal súd osvedčené, že spôsob komunikácie zvolený odporcom nie je v žiadnom prípade akceptovateľný v slušnej spoločnosti a v žiadnom vzťahu. Žiadna fyzická osoba nie je povinná tolerovať takýto typ správania, najmä ak dosahuje takú neúnosnú, vulgárnu rovinu ako v tomto prípade, a ktorú aj osvedčila dôkazmi navrhovateľka. Riešenie tejto situácie nie je možné ponechať na navrhovateľku, ktorá je v tomto smere primárne obeťou, a v žiadnom prípade nie je povinná trpieť takéto nevhodné, vulgárne, agresívne správanie odporcu, ktoré jednoznačne vzbudzuje obavu o jej život, zdravie, a tiež výrazne zasahuje do psychickej integrity navrhovateľky tým, že ju zbavuje psychickej pohody, znižuje jej dôstojnosť. Ohrozenie integrity navrhovateľky vulgárnym a agresívnym správaním (komunikáciou) odporcu preukazuje nielen sms, elektronická a telefonická komunikácia odporcu priložená navrhovateľkou k návrhu. Pociťovanú úroveň ohrozenia navrhovateľky dokladujú aj navrhovateľkou podané oznámenia o spáchaní priestupku zo dňa 14.9.2025, zo dňa 23.9.2025 a zo dňa 27.10.2025 príslušnému orgánu policajného zboru. Civilný sporový poriadok nekvantifikuje mieru ohrozenia integrity osoby (jeho intenzitu a frekvenciu), ktorá je nevyhnutná pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia je nepochybne zabrániť práve opakovaniu a prípadnému stupňovaniu miery ohrozenia a zabrániť prípadným negatívnym následkom takéhoto ohrozovania tým, že sa eliminuje priamy kontakt dotknutých osôb. Navrhovateľka má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia, svojej dôstojnosti. A v prípade, že z dôvodu agresívneho a vulgárneho správania zo strany odporcu si neželá vzájomný kontakt s ním, pretože má z neho obavy, strach, je jej nepríjemný, ponižuje ju, je preukázaná dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) a písm. h) Civilného sporového poriadku.
39. V súčasnosti strany sporu nežijú spolu. Navrhovateľka žije v obecnom nájomnom byte spolu s maloletým synom I. B., nar. XX.X.XXXX. Z obsahu pripojených poručeneckých spisov vedených na súde pod sp.zn. 12P/159/2025, sp.zn. 12P/162/2025 a sp.zn. 12P/167/2025 vyplýva, že starostlivosť o maloletého v prevažnom rozsahu nateraz zabezpečuje navrhovateľka, ktorá sa aj z týchto dôvodov domáha zmeny rozhodnutia súdu o spoločnej osobnej starostlivosti rodičov a žiada zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Z obsahu sms správ predložených navrhovateľkou tiež vyplýva, že odporca realizuje styk s maloletým dieťaťom. Je tiež zrejmé, že odporca sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 12P/159/2025 neúspešne domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletým tak, že by bol oprávnený stýkať sa s maloletým v každý párny kalendárny týždeň v roku, v čase od pondelka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod..
40. Na základe súdom zistených skutočností a s odkazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia súd uložil odporcovi zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menej ako 20 metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude odporca predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch a uložil zároveň odporcovi povinnosť zdržať sa akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného, elektronického kontaktu s navrhovateľkou, a to aj prostredníctvom tretích osôb, vrátane sociálnych sietí, s výnimkou kontaktu v priestoroch budovy súdu alebo kontaktu v rámci procesných úkonov v súdnych konaniach, v ktorých budú účastníkom odporca a navrhovateľka a s výnimkou zaslania sms správ
výlučne týkajúcich sa informácií ohľadom maloletého dieťaťa strán sporu, času a spôsobu odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa na realizáciu styku, a to len v nevyhnutnom rozsahu.
41. Súd tak prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže odporcovi približovať sa k navrhovateľke na to, aby zásah do práv odporcu, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného navrhovateľkou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia), prihliadajúc na prípadný záujem odporcu na styku s maloletým dieťaťom sporových strán, ako aj na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity navrhovateľky zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru. Súd považuje za dostatočnú vzdialenosť „menšiu ako 20 metrov“, na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie strán sporu, ale taktiež z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky samotným odporcom za účelom vyhnutia sa priblíženiu na vzdialenosť kratšiu ako je určená. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že aj s ohľadom na vek maloletého dieťaťa strán sporu (12 rokov) nedochádza k priamemu odovzdaniu a prevzatiu dieťaťa stranami sporu, a preto nebolo potrebné stanoviť súdom výnimku z uloženého zákazu priblíženia sa odporcu k navrhovateľke nevyhnutného za účelom realizácie stretávania sa odporcu s maloletým. Súd však v záujme zabezpečenia realizácie styku odporcu s maloletým, umožnil odporcovi zasielať v nevyhnutnom rozsahu sms správy navrhovateľke o čase a spôsobe odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa na realizáciu styku a zasielania sms správ týkajúcich sa výlučne informácii ohľadom maloletého.
42. Podľa ust. § 216 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 43. Z viazanosti súdu tzv. petitom (návrhom výroku súdneho rozhodnutia, ktorého vydania sa žalobca domáha) vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán sporu a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (tzv. zásada ne ultra petitum) a nepochybne i to, že nemôže prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa strany sporu domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Zároveň musí dbať na to, aby výroková časť rozhodnutia bola jasná, stručná, výstižná a materiálne vykonateľná. 44. Je nepochybné, že v posudzovanej veci ide o konanie sporové, ktorého predpokladom je podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný a spĺňal zákonom požadované náležitosti. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka žiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia zákazu priblíženia na určitú vzdialenosť, ktorého trvanie obmedzila na dobu šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti súdom vydaného rozhodnutia o neodkladnom opatrení. 45. V súlade so zásadou ne ultra petitum (súd je viazaný žalobným návrhom) resp. iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán) súd preto výrokom I. svojho uznesenia trvanie neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov obmedzil na dobu šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Súd zároveň verí, že táto doba bude dostatočná na upokojenie pomerov medzi stranami sporu. V prípade, ak by ohrozenie navrhovateľky aj po tejto dobe pretrvávalo, má navrhovateľka možnosť kedykoľvek podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia. 46. Vo zvyšku návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a to v časti, kedy navrhovateľka žiadala odporcovi uložiť zákaz zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, pracoviska, ako aj v okolí obydlia jej rodičov. Súd považoval za dostatočné uložiť odporcovi zákaz priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, navyše v konaní navrhovateľka nepreukázala, že by ju odporca kontaktoval priamo na pracovisku, alebo v mieste adresy bydliska jej rodičov, ktorú navyše v návrhu ani neuviedla. S ohľadom na uvedené, keďže konajúci súd nemal za osvedčené splnenie podmienky opodstatnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku III. uznesenia a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 47. Pre úplnosť súd uvádza, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto smere je nevyhnutné uviesť, že zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade nebolo možné zriadiť, nakoľko povaha procesnej ochrany to neumožňuje.
48. Ďalej súd konštatuje, že v predmetnej veci neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Súd je názoru, že toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu. 49. Neuloženie povinnosti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej nie je na ujmu odporcu, pretože ak odporca dospeje k názoru, že dôvody pre nariadenie opatrenia pominuli, môže podať na súd návrh na jeho zrušenie (ust. § 334 Civilného sporového poriadku.) 50. V zmysle vyššie uvedeného a v súvislosti s neuložením povinnosti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, súd zároveň poskytol odporcovi zákonné poučenie v rozsahu podľa ust. § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku o možnosti podať žalobu voči navrhovateľke vo veci samej pre prípad, ak by mu výkonom nariadeného neodkladného opatrenia bola spôsobená škoda, prípadne iná ujma. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia podľa ust. § 337 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
51. Súd dodáva, že ak sa povinná osoba (odporca) dopustí závažného alebo opakovaného konania, ktoré mu bolo zakázané neodkladným opatrením vydaným v civilnom konaní, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ust. § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona. 52. Súd považuje za nevyhnutné sa vyjadriť aj k dôkazu – usb kľúči, ktorý obsahoval zvukovú nahrávku telefonických rozhovorov s odporcom, na zachytenie ktorých však odporca navrhovateľke súhlas nedal, a táto zvuková nahrávka bola súdu predložená navrhovateľkou za účelom preukázania nevhodného správania odporcu. 53. Nezákonne získaným dôkazom môže byť v zásade čokoľvek, pri získaní čoho došlo k porušeniu zákona – napríklad aj listinné dôkazy získané krádežou. V praxi sa však najčastejšie jedná o také dôkazy, pri získaní ktorých došlo k porušeniu práva na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka – napríklad nelegálne získané zvukové a audiovizuálne nahrávky, fotografie a podobne. 54. V danom prípade však treba vychádzať z Čl. 16 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ktorý v ods. 1 upravuje princíp legality nasledovne: „Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.“ V ods. 2 citovaného článku Civilný sporový poriadok uvádza, že: „Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením Čl. 3 ods. 1.“ 55. Vo všeobecnosti teda platí pravidlo, že súd v konaní postupuje v súlade so zákonom, čo znamená, že nezákonne získaný dôkaz je v konaní pred súdom právne neúčinný – na takéto dôkazy sa hľadí, akoby vôbec neboli uplatnené. 56. Civilný sporový poriadok však v Čl. 16 ods. 2 obsahuje výnimku z tohto pravidla, kedy súd prihliadne aj na dôkaz získaný v rozpore so zákonom, nakoľko vykonanie dôkazu je odôvodnené uplatnením Čl. 3 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku. 57. Celkom výnimočne tak môže súd postupovať v rozpore s princípom legality a vykonať aj nezákonne získaný dôkaz, a to vtedy, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva – prejde teda tzv. testom proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. 58. Test proporcionality je trojstupňový a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv protistrany. 59. Pri posudzovaní vhodnosti sa skúma, či je navrhovaný dôkaz spôsobilý (vhodný) na zistenie skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Ak súd zistí, že navrhovaný dôkaz nie je vôbec spôsobilý na preukázanie tvrdenej skutočnosti, vykonanie takéhoto dôkazu nepripustí. 60. Druhým krokom je posúdenie potrebnosti vykonania dôkazu – teda posúdenie toho, či je možné tvrdenú skutočnosť dokázať aj zákonným spôsobom, alebo iba navrhovaným nezákonným dôkazom. 61. Súd nezákonný dôkaz nevykoná, ak strana svoje tvrdenia bude môcť dokázať aj zákonnými dôkazmi, čo znamená, že súd vykoná nezákonný dôkaz iba vtedy, ak je navrhovateľ tohto dôkazu v dôkaznej núdzi. 62. Posledným (a najdôležitejším) krokom je posúdenie primeranosti zásahu do práv dotknutého subjektu – protistrany, ktorej práva boli porušené v procese získania nezákonného dôkazu.
63. V danom prípade súd konštatuje, že záujem navrhovateľky na unesení dôkazného bremena (a teda aj na úspechu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia) je vyšší, ako záujem na ochrane práva porušeného získaním nezákonného dôkazu. Navrhovateľka totiž v minulosti požiadala súd o poskytnutie ochrany vydaním neodkladných opatrení, ktoré však boli súdom zamietnuté aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena týkajúceho sa preukázania nevhodného správania odporcu. V prejednávanom prípade však navrhovateľka nemala možnosť preukázať tieto skutočnosti inak ako zvukovými nahrávkami, a to napr. výsluchom svedkov, resp. inými listinnými dôkazmi, a aj z obsahu telefonických rozhovorov odporcu a navrhovateľky zo dňa 22.9.2025 vyplynulo, že odporca „počíta“ s nelegálnosťou použitia takto vyhotovenej zvukovej nahrávky zo strany navrhovateľky a za tejto situácie sa domnieval, že ju navrhovateľka nebude môcť použiť ako dôkaz v sporovom konaní, a túto situáciu tak povediac zneužíval vo svoj prospech a v neúctivom, agresívnom a vulgárnom správaní aj napriek žiadostiam navrhovateľky a spoločného syna pokračoval. 64. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 65. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 66. Podľa ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 67. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 68. V danom prípade týmto uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, a preto súd musí obligatórne rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. V konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorej podľa zásad civilného sporového konania patrí v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči v konaní neúspešnej strane - odporcovi, o výške ktorých však bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.