Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32C-52-2021.pdf
PDF · 102.38 KB
No categories available
32C/52/2021
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: J., zast. Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460, Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Súd ukladá odporcovi K. aby nevstupoval do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. podlaží bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele C-KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie I., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým je konanie o úplné vylúčenie odporcu z užívania predmetného bytu, príp. na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd u k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti odporcovi K., žalobu o jeho úplné vylúčenie z užívania bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. podlaží bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele C-KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie I., alebo na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, inak uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení súd aj bez návrhu zruší.
II. Súd návrh navrhovateľky vo zvyšnom rozsahu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.07.2021 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť odporcovi, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, ako aj v prípade prevzatia maloletej dcéry N., pri výkone styku. Ďalej sa podaným návrhom domáha uloženia povinnosti odporcovi nevstupovať do bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku C-KN s parc. č. XXX/X, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I., obec I., okres K..
Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že s odporcom uzavrela dňa 03.09.2011 manželstvo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX. Z manželstva sa manželom narodila spoločná dcéra N. trvale bytom I. (ďalej len „Maloletá“). Manželia žijú v spoločnej domácnosti na adrese I. v bytovom dome so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“, na parcele číslo XXX/X, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie I., obec I., okres K., ktorý patrí od ich bezpodielového spoluvlastníctva.
Manželstvo už niekoľko rokov nie je harmonické, no vzájomné vzťahy sa začali v posledných mesiacoch zhoršovať a začalo pravidelnejšie dochádzať k intenzívnym psychickým aj fyzickým útokom odporcu na navrhovateľku. Fyzické útoky zväčša spočívali v úderoch do oblasti tváre, ramien a krku. Navrhovateľka má zdokumentované tri fyzické útoky odporcu na ňu, a to zo dňa 26.03.2018, ďalej zo dňa 16.02.2020, kedy odporca na navrhovateľku zaútočil rukami tak, že ju škrtil a udieral, čím jej spôsobil bolesť pod dolnou sánkou, škrabance na rukách a modriny v oblasti ramien a napokon zo dňa 13.05.2020. Odporca však na navrhovateľku útočí alebo jej útokmi hrozí pravidelne a súčasne ju vystavuje psychickému teroru. Odporca vyžaduje ako od navrhovateľky, tak od Maloletej disciplínu a poslušnosť na slovo, inak na ne odporca kričí a správa sa k nim nedôstojne a agresívne. Neustále sa snaží svojim správaním u navrhovateľky a Maloletej vzbudiť strach, vyčíta navrhovateľke, že ho ignoruje, že Maloletá je celá po nej, že sa ani jedna nespráva tak, ako si to odporca želá a že sa mu to nepáči. Dňa 07.06.2020 odporca navrhovateľku a Maloletú držal v obývacej izbe bytového domu približne do dvadsiatej druhej hodiny a na navrhovateľku slovne útočil, kričal, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej. Ani na prosby navrhovateľky nedovolil Maloletej opustiť miestnosť, táto sa bála a plakala. Po tomto incidente opustila navrhovateľka na niekoľko týždňov spoločnú domácnosť a zotrvala u svojich rodičov. Dňa 22.07.2020, po návrate navrhovateľky domov, vznikol medzi stranami ďalší konflikt, ktorý vyústil do toho, že odporca pristúpil k navrhovateľke, nahol sa nad ňu a zvýšeným hlasom sa jej opýtal: „Čo si povedala? To čo robím ja? Neser ma, nebudem ťa viac upozorňovať.“ Následne sa chcel s navrhovateľkou porozprávať, pričom počas celého rozhovoru trval na tom, že ho navrhovateľka ignoruje. Akonáhle navrhovateľka nekomunikovala tak, ako si to odporca predstavoval, začal sa jej vyhrážať, napr. „Ešte jedna otázka a letí zaucho! Ja ťa už nebudem varovať, fakt to malá uvidí ako ti vylepím zaucho!“ Komunikoval zvýšeným hlasom, s dôrazom na každé jeho slovo. Snažil sa v Navrhovateľke ako aj v Maloletej vzbudiť strach. Maloletá sa bála, plakala a kričala: „Doosť! Dosť ja už nechcem to počúvať!“ Odporca trval na tom, aby maloletá ostala v miestnosti a všetko počula a nechcel ju pustiť z izby. Z uvedeného vznikla nahrávka. Tento psychický teror pretrváva zo strany odporcu voči navrhovateľke dlhodobo a postupne sa stupňuje, pričom navrhovateľka mu nedáva dôvody na takéto správanie.
Ďalší závažný incident sa medzi navrhovateľkou a odporcom odohral dňa 09.08.2020, kedy odporca po návrate navrhovateľky z návštevy u rodičov navrhovateľke vyčítal, že ako si mohla dovoliť odísť s Maloletou bez jeho dovolenia, že nič nevedel o tom ako sa Maloletá u starých rodičov má. Na to sa ho navrhovateľka opýtala, prečo nezavolal. Jeho odpoveď znela: „Ako si môžeš vôbec dovoliť položiť mi takúto otázku“. Nasledovali urážky a výčitky, prečo spolu intímne nežijú, prečo nie je v byte dokončená chodba a detská izba. Maloletú nechcel pustiť z miestnosti, ani aby sa šla najesť táto plakala a kričala po odporcovi že s ním už viac nechce bývať a nech ide preč. Takáto reakcia Maloletej odporcu ešte väčšmi vyprovokovala. Navrhovateľka prosila odporcu nech Maloletú pusti do kuchyne, nakoľko sa odporca po navrhovateľke zaháňal rukou a tá sa bála, že Maloletá bude svedkom ďalšieho fyzického napadnutia odporcom. Ten jej to však nedovolil. Odporca pokračoval a pýtal sa navrhovateľky: „Prečo to u nás takto vyzerá? Čím to je? Si spokojná?“ Navrhovateľka mu odpovedala že sa jej nepáči čo sa u nich v spoločnej domácnosti deje a podotkla, že si odporca asi na nej potrebuje vybiť zlosť. Na to sa jej opýtal či chce „fokel pod oko,“ a či chce byť „modrá“. Na to začala Maloletá ešte väčšmi plakať a kričať, že ona chce byť modrá, nie (mama) navrhovateľka. Vtedy Maloletú vyhnal do kuchyne. Navrhovateľka si vypočula ďalšie urážky a nadávky ako ju neznáša, že jej má plné zuby a že sa mu hnusí. Navrhovateľka vtedy sedela na gauči. Odporca ju chytil za členky a chcel ju stiahnuť na zem. V tom navrhovateľka vykríkla, lebo sa zľakla a preto ju pustil a chytil ju pod krk, pritiahol ju bližšie k sebe a kričal na ňu, či ešte chce kričať a povedal jej „drž hubu“. Maloletá bola svedkom tohto útoku na navrhovateľku a tak na odporcu kričala. Keď odporca videl, že sa navrhovateľke začalo zle dýchať, pustil ju. Navrhovateľka vybehla na chodbu bytu a Maloletá v záchvate plaču kričala, kde je navrhovateľka a či je v poriadku. Odporca si šiel na balkón zapáliť cigaretu a vtedy navrhovateľka vzala Maloletú a odišli z bytu. Bolo približne 23:00 hod. Mimo bytu boli približne trištvrte hodinu, kým sa Maloletá upokojila. Po uvedenom incidente sa ešte odporca navrhovateľke vyhrážal, že sa už nikdy nemá opovážiť takto s Maloletou odísť mimo bytu, ani k jej rodičom. Zakázal jej používať ich spoločné osobné motorové vozidlo okrem prípadu, že bude potrebné Maloletú zaviesť do škôlky. Situácia v rodine sa ani následne nezlepšila, aj keď navrhovateľka mala snahu vzájomné vzťahy zlepšiť. Odporca sa však voči navrhovateľke aj naďalej správal agresívne, vyhrážal sa jej, dával jej príkazy a zákazy, napríklad nemohla sa stretnúť s priateľmi či rodinou, dokonca jej zakázal s nimi telefonický kontakt. Opakovane na navrhovateľku fyzicky a psychicky útočil. Ako príklad je možné uviesť situáciu zo dňa 16.09.2020, kedy odporca navrhovateľku priľahol na posteli. Dňa 06.10.2020 do navrhovateľky odporca hodil budík do zápästia tak, že jej celý deň tŕpol palec. Dňa 10.10.2020 navrhovateľku chytil pod krk, dňa 16.10.2020 odporca navrhovateľku sotil do
vane a spôsobil jej tým modriny na pravej nohe. Navrhovateľka sa odporcu veľmi bojí a z toho dôvodu sa bála čokoľvek o ich situácií v rodine povedať. Odporca sa navrhovateľke vyhrážal, že pokiaľ o situácií v ich domácnosti prehovorí, nedopadne to pre ňu dobre, že jej to zráta, povynáša ju v igelitoch, vybaví si to s ňou, nerozchodí to, zabije ju.
V noci zo dňa 29.06.2021 na 30.06.2021 odporca na navrhovateľku opäť fyzicky zaútočil. Dňa 29.06.2021 večer, keď už navrhovateľka spala, ju odporca okolo 22:00 hod. prišiel zobudiť a navrhovateľka sa musela presunúť do obývačky. Tam navrhovateľke začal vulgárne nadávať so zovretými päsťami a vyhrážať sa jej. Následne z navrhovateľky odporca strhol tričko ktoré mala na sebe a zahodil ho do koša. Prikázal jej sedieť na gauči a počúvať jeho vyhrážky, nadávky, osočovanie a vulgarizmy na jej osobu. Odporca sa navrhovateľke vyhrážal, že ju vyhodí na chodbu a bude bez trička spať pred dverami. Keď sa ukľudnil, prikázal jej ostať sedieť na gauči a nechytať sa vyhodeného trička. Navrhovateľka sa bála, no nemohla zavolať políciu, nakoľko mala telefón v druhej izbe. Nasledujúci deň sa však odhodlala ísť na políciu a podať trestné oznámenie na odporcu, pričom im uviedla všetky podstatné skutočnosti a situácie z posledného obdobia ich spoločného života. Následne v rovnaký deň, t.j. 30.06.2021 došlo k vykázaniu odporcu z obydlia. Navrhovateľka sa obáva vyhrážok odporcu. Zároveň sa obáva o psychické zdravie Maloletej a o jej následný vývoj. Maloletá takéto útoky na navrhovateľku vždy sledovala z bezprostrednej blízkosti, nakoľko jej odporca neumožnil ísť do izby a vyslovene vyžadoval jej prítomnosť v miestnosti. Opakovane sa stalo, že navrhovateľka aj Maloletá už spali a odporca ich zobudil a obe posadil do obývacej miestnosti. Tam museli sedieť aj niekoľko hodín, počas ktorých odporca navrhovateľku zväčša slovne atakoval a Maloletá plakala. Situácie, ktorých je Maloletá svedkom, nevplývajú priaznivo na jej zdravý duševný vývoj. Až despotické správanie odporcu vyvoláva v Maloletej stavy úzkosti, stresu a dostáva záchvaty plaču. Navrhovateľka znáša niekoľkoročné týranie zo strany odporcu, ktorý ju neustále ponižuje a nedovolí jej slobodne žiť život. Odporcove vyhrážky, urážanie a opovrhovanie sa navrhovateľka snaží nevnímať, aby ju to ešte väčšmi nezraňovalo a neukázala odporcovi že ju to bolí, mrzí a trápi. Takéto psychické a fyzické týranie sa však nedá z dlhodobého hľadiska znášať. Situácia v živote navrhovateľky dosiahla z dôvodov na strane odporcu tak negatívne rozmery, že túto je potrebné riešiť akútne čo najrýchlejším spôsobom. V súčasnosti na základe dlhoročných skúseností so správaním sa odporcu a stúpajúcej tendencie jeho neprijateľného správania, existuje dôvodná obava, že odporca bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky pokračovať.
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietol, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a
nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť (môže však návrhu vyhovieť sčasti). Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená.
Súd, skúmajúc splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, sa oboznámil s návrhom navrhovateľky a s ňou predloženými listinami: lekárskou správou zo dňa 26.03.2018, lekárskou správou zo dňa 16.02.2020, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. I., fotografiami zranení navrhovateľky a roztrhaného trička, sobášnym listom, rodným listom mal. N., potvrdením o podaní trestného oznámenia zo dňa 30.06.2021 a potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia. Vypočul si tiež nahrávku zo dňa 22.07.2020, doručenú navrhovateľkou na CD nosiči.
Z návrhu navrhovateľky je zrejmé, že navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia (a to i duševného), pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd jednak zakáže jej manželovi, ktorý je voči nej podozrivý z konania narúšajúceho jej telesnú a duševnú integritu, vstupovať do bytového domu, v ktorom spolu vlastnia a obývajú jeden z bytov (byt č. XX, nachádzajúci sa na X. podlaží bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele C-KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2) a jednak sa k navrhovateľke približovať na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, čím mu bude zabránené pokračovať v páchaní psychického a fyzického násilia voči navrhovateľke. Navrhuje teda úpravu vzájomného pomeru medzi ňou a jej manželom. Súd posúdil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a zistil, že je čiastočne dôvodný.
Medzi navrhovateľkou a odporcom existuje právny vzťah (pomer), pretože sú manželia a žijú v spoločnej domácnosti v nimi spoluvlastnenom byte, pričom tento pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP je osvedčenie, že telesná alebo duševná integrita navrhovateľky je ohrozená konaním odporcu. Súd má v posudzovanom prípade osvedčené lekárskymi správami a fotografiami, že odporca navrhovateľku viackrát fyzicky napadol, v dôsledku čoho utrpela navrhovateľka drobné zranenia (modriny, škrabance). Súd však za osvedčené považuje aj tvrdenia navrhovateľky o psychickom násilí zo strany odporcu, ktoré je podložené samotným návrhom, ako i potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia, potvrdením o podaní trestného oznámenia a navrhovateľkou predloženou nahrávkou.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti vedú súd k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o uloženie povinnosti nevstupovať do spoločného obydlia. Súd nariadil toto neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu útoku manžela navrhovateľky na navrhovateľku, ktorý je (vzhľadom na navrhovateľkou opísané doterajšie správanie sa odporcu) možné očakávať. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo na obydlie. Súčasne je však súd povinný dbať na to, aby právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzili odporcu neprimeraným spôsobom, resp. nad nevyhnutný rozsah, preto ohraničil povinnosť navrhovateľa nevstupovať len na priestor spoločného bytu manželov, teda nie na priestory celého bytového domu. Sama navrhovateľka vo svojom návrhu výslovne uvádza, že psychického i fyzického násilia sa odporca voči nej dopúšťa vždy len „za zavretými dverami“, t.j. práve v priestoroch ich bytu a nie na verejnosti. Naopak, z návrhu vyplýva, že si odporca neželá, aby sa o jeho správaní voči navrhovateľke vedelo. Preto súd dospel k záveru, že na účinnú ochranu navrhovateľky postačuje uložiť odporcovi povinnosť nevstupovať len do časti bytového domu, a to konkrétne do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. podlaží bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele C-KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán a kde navrhovateľka býva. V rozsahu, v akom navrhovateľka žiadala túto povinnosť odporcovi uložiť nad uvedený rozsah (t.j. aby nevstupoval do celého bytového domu, v ktorom sa byt nachádza), súd jej návrh pre neprimeranosť navrhovaného obmedzenia zamietol.
Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľky, že navrhovaným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a považuje za potrebné trvanie zákazu uloženého odporcovi obmedziť len do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým bude konanie o úplné vylúčenie odporcu z užívania predmetného bytu, príp. na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd podľa § 336 ods. 1 CSP určil navrhovateľke na
podanie žaloby vo veci samej lehotu 30 dní, ktorú považuje, s ohľadom na povahu žaloby a na povahu nariadeného neodkladného opatrenia, za dostatočnú a primeranú.
Súd skúmal návrh navrhovateľky aj vo zvyšnom rozsahu, t.j. pokiaľ ide o zákaz priblíženia sa odporcu k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Súd tu vzal do úvahy už vyššie uvedené skutočnosti, a to že odporca na navrhovateľku útočí len v ich domácnosti, nie verejne. Aj v prípadoch, keď je osvedčené, že odporca sa voči navrhovateľke dopúšťa fyzického i psychického násilia, je potrebné neodkladné opatrenie nariadiť len v absolútne nevyhnutnom rozsahu tak, aby ním odporca nebol obmedzený viac než je pre ochranu navrhovateľky potrebné. V záujme dosiahnutia účinnej ochrany navrhovateľky považuje súd v posudzovanom prípade vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (napádanie navrhovateľky odporcom výhradne v priestoroch ich bytu) za dostatočné len odporcu vykázať zo spoločného bytu a nepovažuje za potrebné odporcovi ukladať aj ďalšie navrhovateľkou žiadané obmedzenie spočívajúce v nepribližovaní sa k navrhovateľke. Takto uložené obmedzenie (vzhľadom na vo veci osvedčený skutkový stav) znemožní odporcovi pokračovať v útokoch na navrhovateľku, čím bude dosiahnutý účel sledovaný jej návrhom.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V danej právnej veci sa prejednával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žaloba vo veci samej ešte podaná nebola. Rozhodnutím o takomto návrhu sa konanie 32C/52/2021 končí, súd teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania.
Navrhovateľka bola so svojim návrhom na neodkladné opatrenie úspešná čiastočne. Jej návrh pozostával z dvoch samostatných výrokov, z ktorých jeden bol zamietnutý v celosti, druhému bolo sčasti vyhovené. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na skutočnosť, že odporcovi žiadne trovy v konaní dosiaľ nevznikli, rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.