Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/146/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci manžela - navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. E. - F. D. C., zastúpený: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. a manželky navrhovateľa: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. E. - F. D. C., o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -31 zo dňa 03.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 18, § 23 ods. 1, 2 prvá veta, 3 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“). Konštatoval, že po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu na rozvod manželstva je možné vyhovieť, a to napriek nesúhlasu manželky navrhovateľa. Tu však súd poukazuje na vyjadrenie manželky navrhovateľa, ktorá pred súdom uviedla, že s navrhovateľom spoločne žiť nechce, bojí sa ho, že ju zabije, ich manželstvo definovala tak, že to bolo 40 rokov bitky a týrania, keďže ju navrhovateľ opakovane bil a aj znásilňoval. Nesúhlas s rozvodom odôvodnila tým, že bola vychovávaná tak, že keď si ho zobrala za manžela tak musí trpieť a súčasne že by to bola v ich veku už hanba. Nakoľko navrhovateľ trval na rozvode manželstva, súd musel vyhodnotiť, či sú splnené podmienky na rozvod manželstva stanovené v ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. že vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Právny nárok na rozvod manželstva v zmysle zákona o rodine nie je, súd musí skúmať vzťahy medzi manželmi, mieru ich narušenia, a i. Súd po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc pritom najmä z výsluchu samotných manželov, ako i zo správy Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 31.10.2024 ako i z uznesenia tunajšieho súdu č.k. -22 zo dňa 16.8.2024 (právoplatného dňa 17.9.2024) dospel k záveru, že podmienka (§ 23 ods. 1 ZoR) na rozvod manželstva účastníkov v danej veci je splnená (daná). V konaní bolo podľa súdu preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené do takej miery, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, tento účel si ani v súčasnosti neplní, manželia spolu nehospodária, nežijú spolu od 8/2024 (no manželstvo je nefunkčné podľa súdu už dlhodobo), kedy mal navrhovateľ fyzicky zaútočiť na manželku. Podľa súdu nemožno mať žiadne pochybnosti, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené, keď navrhovateľ má súdom uložený zákaz priblíženia k jeho manželke, z dôvodu hrozby

pokračovania v páchaní skutku vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, hrozby ďalších útokov žalovaného (navrhovateľa v tomto konaní) na zdravie, život, slobodu a ľudskú dôstojnosť žalobkyne, z ktorých je podozrivou osobou práve navrhovateľ. Závažné narušenie vzájomných manželských vzťahov potvrdzuje aj správa Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 31.10.2024 (-11), z ktorej vyplýva, že pod sp. zn. vedie trestnú vec, v ktorej bolo uznesením zo dňa 8.8.2024 začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa s poukazom na , kde poškodenou je G. B. a podozrivým z uvedeného trestného činu je jej manžel A. B.. Napokon aj vyjadrenia samotných manželov len potvrdzujú nefunkčnosť ich manželstva, keď navrhovateľ sa doslova vyjadril, že manželku už nechce v živote vidieť a manželka navrhovateľa sa vyjadrila, že s navrhovateľom spoločne žiť nechce, bojí sa ho, že ju zabije. Takéto vyjadrenia nesvedčia o funkčnom a harmonickom manželstva, práve naopak. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. ZoR, v zmysle ktorého je povinnosťou manželov žiť spolu, čo obaja zhodne vylúčili. Taktiež je povinnosťou manželov vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vytvárať zdravé rodinné prostredie, pričom vykonané dokazovanie preukazuje pravý opak. Vychádzajúc z týchto skutočností je súd tohto názoru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo rozvrátené, nie je tu predpoklad, že by si manželstvo opätovne začalo plniť svoj účel. Týmto mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi ako jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva ( ZoR). Taktiež bola splnená zákonná podmienka ustanovená ZoR, a to že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a to vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania ako i súdom uložený zákaz priblíženia navrhovateľa k jeho manželke. Napriek tomu, že manželka navrhovateľa nesúhlasila s rozvodom manželstva, dôvody tohto nesúhlasu podľa súdu neboli takého charakteru, ktoré by svedčili o funkčnosti ich manželstva, naopak situáciu medzi manželmi súd považuje za značne vyhrotenú. Jednostranný nesúhlas s rozvodom manželstva nie je podľa názoru súdu takou skutočnosťou, ktorá by v danom prípade v kontexte zisteného stavu veci umožňovala návrh na rozvod manželstva zamietnuť a právne tak nútiť zotrvanie navrhovateľa v manželskom zväzku, navyše keď manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo ( ZoR). Preto ak v priebehu manželstva jeden z manželov je pevne rozhodnutý, že v manželstve naďalej zotrvať nemieni, vytráca sa tu teda atribút dobrovoľnosti vo vzťahu k (ďalšiemu) trvaniu tohto manželského zväzku, čo mal súd na strane navrhovateľa za splnené. Súd zisťoval a pri rozhodovaní prihliadol na príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, t.j. vzájomné obviňovanie z týrania, nerešpektovanie dôstojnosti na strane manželky navrhovateľa, ktorá mala byť podľa jej tvrdenia počas celého manželstva bitá, čomu v tomto štádiu nasvedčuje predmetné uznesenie Okresného súdu Senica č.k. -22 zo dňa 16.8.2024. Manželka navrhovateľa mala byť počas manželstva aj opakovane znásilňovaná. Nie je úlohou „rozvodového súdu“ vyriešiť s konečnou platnosťou otázku tvrdeného týrania medzi manželmi, toto patrí do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní, pred tento súd je podstatné narušenie vzťahov medzi manželmi tak ako bolo súdom uvedené vyššie. Čo sa týka majetkovo-právnych následkov v prípade rozvodu manželstva, je to vecou odlišnou od rozvodu manželstva a je vecou rozvedených manželov si dané veci riešiť viacerými možnými právnymi spôsobmi.

3. Keďže pri rozvode manželstva zákon neustanovuje inak, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle .

4. Proti rozsudku sudu prvej inštancie podala manželka odvolanie a žiadala, aby súd spravodlivo rozhodol. Uviedla, že zákonný sudca bol voči nej zaujatý, agresívny, nedal jej slovo. Manžel má stareckú demenciu, je psychicky chorý, nechce ísť na vyšetrenie. Takýto človek nesmie robiť právne úkony a súd bol zmanipulovaný. Sudca jej hovoril, že je povinná sa starať o manžela i keď sama je tiež chorá, so srdcom, s obličkami, má skoliózu, reumu a artrózu. Bola by sa o neho starala keby žil ako človek, ale on sa chová ako zviera a ešte ju týral a bil, snažil sa ju zabiť. V ďalšom popísala chovanie navrhovateľa a čo sa týka intímneho života uviedla, že od 37 rokov mal problémy s erekciou. V máji bola v obchode a keď prišla, bol otvorený oblok, boli u nich syn E. a A. a nahovárali ho, aby sa jej zbavil, aby ju zhodil zo schodov, alebo aby ju udrel tak, že spadne na nábytok a zabije sa, nakoľko on je psychicky chorý. Tak ich poslúchol a jej začalo peklo na zemi. Pracovala ako oper, doma robila pasce na myši, štipce na prádlo, nosila 10 rokov letáky, manžel jej peniaze nedával. Manžel nie je chorý, len sa robí, je chorý len psychicky. Žiada súd, aby bol na odvolací súd zavolaný jej syn H. ako svedok. S rozvodom nesúhlasí, pretože sudca bol voči nej zaujatý a syn E. tam nemal čo robiť.

5. K odvolaniu manželky sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že má diagnostikovanú Parkinsonovú chorobu, ktorá je v štádiu tretieho stupňa a iné zdravotné komplikácie. Nedokáže sa pohybovať bez pomoci a ortopedických pomôcok. Pojednávania, v ktorom súd rozhodol o rozvode manželstva, sa však zúčastnil osobne a vypovedal sám za seba. Súd sám videl a mohol posúdiť jeho zdravotný stav a to, že potrebuje pomoc pri pohybe. K tvrdeniu manželky, že súd bol zmanipulovaný sudcom, sudca bol podľa nej agresívny a zaujatý uviedol, že odporkyňa hrubo klame. Sudca JUDr Jaroslav Ivan bol k obidvom stranám spravodlivý a rovnako a korektne pristupoval k obom stranám. Každej strane ponechal rovnaký čas na objasnenie situácie. Agresívna bola skôr odporkyňa, ktorú musel súd neustále upozorňovať za nerešpektovanie súdu. Menovaného sudcu videl prvýkrát v živote na prvom pojednávaní a určite nebol on, ani jeho zástupca s pánom sudcom dohodnutý. Sám si urobil obraz o celej situácii, keď' odporkyňa bola neustále vulgárna, obviňovala odporcu z rôznych zvláštnych vecí, ktoré sa nikdy nestali. Toto môžu dosvedčiť ďalší starší dvaja súrodenci jeho zástupcu - A. a G., ktorí spolu sa o otca postarali, keďže ho v mesiaci august vykázala polícia z jeho vlastného domu, na základe krivej výpovede odporkyne. Tento prípad sa ešte stále rieši na polícii - OR PZ Senica. Od októbra je umiestnený v Domove sociálnych služieb I. J.. Tu zapadol do kolektívu a je už súčasťou I.. Nie je konfliktný, má rád humor a rád komunikuje s ostatnými dôchodcami a personálom. V žiadnom prípade nie je človek, ktorý by nemohol robiť právne úkony. Doložená zdravotná dokumentácia od odporkyne nehovorí o žiadnej psychickej chorobe, je len obrazom toho, že navrhovateľ má diagnostikovanú Parkinsonovú chorobu. Ak sa psychiatrického vyšetrenia zúčastní odporkyňa, urobí tak aj navrhovateľ. Súd sa o jeho zdravotnom stave môže informovať u jeho obvodného lekára E. E. K., v Kútoch. Nechápe jej nesúhlas s rozvodom, keď bola celý život taká „nešťastná“ a „týraná“ prečo chce naďalej zotrvať v takomto manželstve, ide len o vypočítavosť, kde ráta s vdovským dôchodkom a jeho majetkom. Na záver uviedol, že všetko čo odporkyňa v odvolaní uvádza, je klamstvo a súhlasí s rozhodnutím súdu, že súd manželstvo rozvádza.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v podľa vecne správny potvrdil.

7. Podľa olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol.

9. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť v spolužití, verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 (ods. 3).

12. Vo vyššie citovanom ustanovení § 23 ods. 1 a 2 ZoR je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

13. Všeobecne platí, že rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nie sú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j. že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t. j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva.

14. Konanie o rozvod manželstva je konaním o osobnom stave a v tomto konaní nejde o ochranu určitého práva navrhovateľa, ale o ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov. Úlohou súdu v konaní o rozvod manželstva je posúdiť, či so zreteľom na ustanovenie § 22 ZoR sú dané zákonné hľadiská pre zrušenie manželstva rozvodom podľa § 23 ZoR, a v kladnom prípade vyslovením rozvodu zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal riadne dokazovanie, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu manžela, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu manželke (odvolateľke).

16. Podstatná časť odvolacích námietok manželky sa týkala toho, že manžel sa nesprával ako mal, špinil jej v dome, nedával jej peniaze, poukazovala na to, že s intímnym stykom mal problémy už od jeho 37 rokov.

17. Aj z odvolania manželky je zrejmé, že v manželstve účastníkov nezhody boli a tieto pretrvávali, pričom s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od 05.08.2024. Obaja manželia uvádzali jeden na druhého, že boli zo strany druhého fyzicky napádaní, pričom podľa tvrdenia odvolateľky pred súdom prvej inštancie ju navrhovateľ bil počas celého manželstva.

18. Z uznesenia Okresného súdu Senica č.k. -22 zo dňa 16.08.2024 (právoplatného dňa 17.09.2024) vyplýva, že ním bola navrhovateľovi tohto konania ako žalovanému v tamojšom konaní uložená povinnosť nevstupovať do rodinného domu s.č. XXXX v obci D. E., k.ú. D. C., taktiež mu bola uložená povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni (manželke navrhovateľa v tomto konaní) na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že tak súd rozhodol na návrh žalobkyne, t.j. manželky navrhovateľa v tomto konaní, a to z dôvodu že zo strany žalovaného hrozí pokračovanie v páchaní skutku vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, hrozba ďalších útokov žalovaného (navrhovateľa v tomto konaní) na zdravie, život, slobodu a ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa osvedčila jej tvrdenie o fyzickom napadnutí zo strany žalovaného predloženými lekárskymi správami.

19. Zo správy Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 31.10.2024 (-11) vyplýva, že vedie trestnú vec pod sp. zn. , v ktorej bolo uznesením zo dňa 08.08.2024 začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa s poukazom na , kde poškodenou je G. B. a podozrivým z uvedeného trestného činu je jej manžel A. B.. Obvinenie zatiaľ nebolo vznesené žiadnej osobe, vo veci prebieha dokazovanie.

20. Z vyššieho uvedeného ako aj z obsahu spisu a odvolania samotnej odvolateľky vyplýva, že závery súdu prvej inštancie o nefunkčnosti manželstva sú správne. V konaní bolo aj podľa odvolacieho súdu preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené do takej miery, že manželstvo nemôže plniť

svoj účel, tento účel si ani v súčasnosti neplní, manželia spolu nehospodária, nežijú spolu od 8/2024 (manželstvo je nefunkčné podľa súdu už dlhodobo), pričom manžel býva v Domove dôchodcov v J.. O vážnom narušení vzťahov medzi účastníkmi svedčí aj to, že navrhovateľ má súdom uložený zákaz priblíženia k jeho manželke, z dôvodu hrozby pokračovania v páchaní skutku vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, hrozby ďalších útokov žalovaného (navrhovateľa v tomto konaní) na zdravie, život, slobodu a ľudskú dôstojnosť žalobkyne, z ktorých je podozrivou osobou práve navrhovateľ.

21. Odvolací súd má za to, že pvoinštančný súd postupoval v zmysle zákonných procesných postupov a vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a výsledky ním vykonaného dokazovania postačujú na vyslovenie záveru o tom, že manželstvo účastníkov konania je trvalo rozvrátené a nefunkčné, pričom nie je tu predpoklad, že by si opätovne začalo plniť svoj účel. Súd prvej inštancie správne uviedol, že je povinnosťou manželov vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vytvárať zdravé rodinné prostredie, pričom vykonané dokazovanie preukazuje pravý opak. Súd mal preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi ako jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine). Taktiež bola splnená zákonná podmienka ustanovená § 23 ods. 1 Zákona o rodine, a to že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a to vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania ako i súdom uložený zákaz priblíženia navrhovateľa k jeho manželke. Takýto stav, vzhľadom na jeho dĺžku aj intenzitu, je nutné v danom prípade definovať ako vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi. Nemožno od manžela požadovať, aby zotrval vo zväzku s manželkou proti jeho vôli. Samotný záujem manželky o zachovanie manželstva (hoci sama popísala skutočnosti, pre ktoré manželstvo ani nemôže fungovať a podala návrh na vykázanie manžela zo spoločnej domácnosti a trestné oznámenie) nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil manžela zotrvať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie, ktoré v tomto prípade úplne absentujú. Manžel prezentoval dôvody pre rozvod manželstva, z jeho postojov je zrejmé, že je pevne rozhodnutý, že s manželkou nechce ďalej žiť v manželstve. Nemenný postoj k rozvodu manželstva zo strany manžela bol prezentovaný nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj v rámci odvolacieho konania, čo je zrejmé z vyjadrenia manžela.

22. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 ZoR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

23. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

24. K tvrdeniu manželky, že manžel trpí stareckou demenciou a nie je spôsobilý na právne úkony, pričom by súd mal preskúmať jeho duševný stav odvolací súd udáva, že pokiaľ aj má ochorenia psychického charakteru, k návrhu a dôvodom rozvratu manželstva sa vyjadroval pred súdom prvej inštancie konzistentne a odvolací súd nezistil, žeby nebol spôsobilý k právnym úkonom v súvislosti so schopnosťou riešiť svoj osobný stav v otázke manželstva. Návrh navrhovateľky považuje odvolací súd za nadbytočný.

25. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k zákonnému sudcovi, keď odvolateľka uvádzala, že bol vo vzťahu k nej agresívny, nepustil ju k slovu a má za to, že súd je zmanipulovaný, odvolací súd uvádza, že zo zvukovej nahrávky uvedené tvrdenia nevyplynuli. Zákonný sudca vystupoval v konaní tak voči manželovi ako aj voči nej slušne, dôstojne, dal slovo všetkým účastníkom, teda aj manželke a pokiaľ vstupovala bez vyzvania do výsluchu manžela, bolo namieste, pokiaľ bola na takéto správanie upozornená a usmernená zákonným sudcom. Preto ani táto odvolacia námietka dôvodná nie je.

26. Za daných okolností nemožno mať za to, že je predpoklad obnovenia spolužitia a udržania manželstva, ktoré je aj podľa názoru odvolacieho súdu len formálnym zväzkom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. vecne správny potvrdil.

27. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. v ustanovení upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka ( ). Odvolací súd však vzhľadom na charakter daného konania považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy odvolacieho konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom na ustanovenie vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( že mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).