Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_57T-24-2025.pdf
PDF · 77.35 KB
Case nature
Area
Subarea
57T/24/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Zoltánom Valentovičom, PhD. v trestnej veci vedenej proti obžalovanej T. V., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.11.2025 v Bratislave, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaná:
T. V. narodená XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom B. XX, Bratislava,
s a u z n á v a v i n n o u, ž e
dňa 02.04.2025 v čase okolo 14:15 h na Gagarinovej 5A v Bratislave na parkovisku pred predajňou Lidl v čase, keď poškodená F. B., narodená v roku XXXX, prekladala nákup z vozíka do svojho motorového vozidla, pristúpila k poškodenej a z kabelky, ktorú mala taktiež položenú v uvedenom nákupnom vozíku, jej vzala krémovú koženú peňaženku s obsahom rôznych zľavových kariet, preukaz poistenca VŠZP, bankomatovú kartu VUB a hotovosť vo výške 70,- Eur, čím jej spôsobila škodu vo výške 70,- Eur,
t e d a
- prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe č í m s p á c h a l a
- prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaná T. V., narodená XX.XX.XXXX povinná nahradiť poškodenej F. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, Bratislava, škodu vo výške 70,- Eur.
o d ô v o d n e n i e :
Mestskému súdu Bratislava I bola dňa 22.09.2025 doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava II proti obžalovanej T. V. pre prečin krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. d) ods. 3 písm. f) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.
Mestský súd Bratislava I vykonal vo veci dňa 03.11.2025 a dňa 26.11.2025 hlavné pojednávanie na ktorom vypočul obžalovanú, poškodenú, prehral kamerový záznam a oboznámil listiny ich prečítaním.
Výsluchom obžalovanej na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obžalovaná priznala spáchanie skutku tak ako bol uvedený v obžalobe, avšak poprela, že by skutok spáchala na poškodenej z dôvodu jej vyššieho veku, nakoľko o tomto nemala vedomosť, pretože poškodenú stretla náhodne na parkovisku LIDL. Keď obžalovaná videla, že poškodenej vyčnieva peňaženka z kabelky, pri tejto sa pristavila a počas toho ako sa poškodená nakláňala do kufra vozidla peňaženku vzala z kabelky a odišla smerom na trolejbus. Skutok počas hlavného pojednávania opakovane priznala a oľutovala.
Z výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní bolo k skutku zistené, že poškodená obžalovanú priamo pri skutku nepostrehla, nakoľko malo ísť o okamih a bola v šoku, pričom až následne s odstupom času videla obžalovanú ako ide k zastávke trolejbusu.
Z kamerového záznamu, ktorý súd na hlavnom pojednávaní vykonal prehratím postupom podľa § 270Tr .por. vyplynulo, že obžalovaná po tom ako vzhliadla poškodenú nakladajúc zakúpený tovar do kufra vozidla sa pri tejto pristavila a po tom ako sa poškodená opätovne načiahla do kufra vozidla jej odcudzila peňaženku z kabelky. Následne sa začala presúvať smerom k zastávke trolejbusov.
Lustráciou v RT GP SR bolo zistené, že obžalovaná T.. V. doposiaľ nebola súdne trestaná. Z lustrácie CESDAP vyplynulo, že obžalovaná spáchala tri priestupky - všetky proti majetku.
Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanej kladený za vinu, sa stal, napĺňa zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. d) Trestného zákona a že ho spáchala práve obžalovaná T. V..
Z vykonaného dokazovania mal súd vinu obžalovanej za preukázanú jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní (priznanie a opis skutkového deja), výpoveďou poškodenej ako i kamerovým záznamom. Pokiaľ ide o výpoveď svedka Krajčoviča z prípravného konania, ktorú súd na hlavnom pojednávaní vykonal jej prečítaním po súhlasom vyjadrení strán, z tejto vyplynul iba dôkaz o identite obžalovanej na videozázname, pričom táto skutočnosť nebola obžalovanou rozporovaná. Z hľadiska zavinenia mal súd preukázané úmyselné zavinenie, pokiaľ ide o konanie obžalovanej v časti odcudzenia peňaženky poškodenej z kabelky v krátkom časovom slede po tom ako okolo nej prechádzala. V tomto smere však súd mimo názorovej zhody s prokurátorom podanou obžalobou nevzhliadol preukázanie úmyslu, že by skutok spáchala obžalovaná práve na poškodenej z dôvodu jej vyššieho veku. Z kamerového záznamu v spojitosti s výpoveďou obžalovanej a poškodenej dospel súd k záveru, že skutok bol spáchaný spontánne obžalovanou bez toho aby si predtým poškodenú akokoľvek vyhliadla, pričom uvedené nebolo na hlavnom pojednávaní prokurátorom preukázané. So všeobecným záverom obžaloby spočívajúcom v tom , že po osobnom vzhliadnutí poškodenej na hlavnom pojednávaní musí byť zrejmé, že ide o dôchodcu - osobu vyššieho veku sa nemožno stotožniť, pretože v čase odcudzenia peňaženky bola otočená chrbtom, pričom farebnosť vlasou (sivá-blond - možný náhľad odzadu) nemôže viesť v generalizovanej rove k záveru o osobe vyššieho veku. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2013, sp. zn. 2 Tdo 65/2013 podľa ktorého „ I. Ustanovenie § 18 Tr. zák. a ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zák. upravujú spôsob riešenia dvoch odlišných právnych otázok a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.
Taká súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne. II. V zmysle § 139 ods. 2 Tr. zák. možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku (§ 127 ods. 3, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Taká subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby, sa vyžaduje aj pri kvalifikačnom použití ostatných ustanovení uvedených v § 139 ods. 1 pod písmenami a/ až d/ a f/ až i/ Tr. zák.
K výroku o treste:
Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona, ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
V súvislosti s výrokom o treste je potrebné poukázať predovšetkým na to, že súd vzhliadol závažnosť spáchaného prečinu, postoja a sebareflexie obžalovanej na stíhaný skutok ako i skutočnosť, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná a preto obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, pričom jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu dva roky. Obžalovaná tak nie je izolovaná od spoločnosti nepodmienečným výkonom trestu odňatia slobody s tým, že na slobode sa môže zamestnať a škodu spôsobenú trestným činom poškodenej uhradiť.
Súd výrokom podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovanú na náhradu škody v sume 70,- Eur k rukám poškodenej, pričom nadobudnutím právoplatnosti rozsudku sa tento výrok stáva samostatným vymáhateľným exekučným titulom poškodenej pre prípad, že by nedošlo zo strany obžalovanej k dobrovoľnému plneniu - náhrade škody.
S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené v výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne nemôžu odvolanie podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.