Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1T-81-2025.pdf
PDF · 71.32 KB
Case nature
Subarea
1T/81/2025
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Tomášom Černákom, v trestnej veci obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, takto
r o z h o d o l :
Súd podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, v spojení s § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, trestné stíhanie obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici, trvalé bytom: C. D. XXXX/XX, E. E., pre skutok kvalifikovaný ako prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno f/, ktorého sa mal dopustiť tým, že: po tom, čo 9. júna 2025 nastúpil na výkon ústavného ochranného protitoxikomanického liečenia v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom, n. o., Predná Hora, ktoré mu bolo uložené na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Nt/80/2015 zo dňa 12. novembra 2015, právoplatné toho istého dňa, v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Nt/26/2023 zo dňa 13. októbra 2023, právoplatné toho istého dňa, dňa 25. júla 2025 sa rozhodol v ochrannom liečení nepokračovať a to napriek poučeniu o trestnoprávnych následkoch svojvoľného ukončenia ochranného liečenia a z Odborného liečebného ústavu psychiatrického, n. o., Predná Hora odišiel v čase o 18.30 hod.,
z a s t a v u j e , pretože je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 12.11.2025 bola na tunajší súd Okresnou prokuratúrou Revúca podaná na obvineného A. B. obžaloba č. k. 1Pv 145/25/6608-4, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Samosudca v rámci preskúmania obžaloby sa oboznámil s vyšetrovacím spisom, pričom zistil nasledovné skutočnosti:
Z oznámenia Odborného liečebného ústavu psychiatrického, n. o., Predná Hora (ďalej len ako OLÚP) je zrejmé, že obvinený dňa 09.06.2025 nastúpil na výkon ochranného liečenia uložené mu na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Nt/80/2015 zo dňa 12. novembra 2015, právoplatné toho istého dňa, v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Nt/26/2023 zo dňa 13. októbra 2023, právoplatné toho istého dňa.
Obvinenému na podklade uvedených rozhodnutí bol nariadený výkon ústavného ochranného protitoxikomanického liečenia dňa 16.10.2023, s výkonom ktorého začal ešte dňa 18.03.2024, pričom ochranné liečenie svojvoľne ukončil odchodom z liečebného zariadenia dňa 22.04.2024. Za uvedené konanie bol menovaný právoplatne uznaný za vinného trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 19T/111/2024 zo dňa 15.08.2024 právoplatným dňa 31.08.2024.
Následne prípisom zo dňa 30.04.2025 a výzvou zo dňa 22.05.2025 bol obvinený vyzvaný Okresným súdom Banská Bystrica na nastúpenie ústavného ochranného liečenia, pričom v zmysle prípisu zo dňa 30.04.2025 sa jedná o pokračovanie v liečbe v trvaní 3 mesiace, z ktorého si už časť vykonal. Obvinený teda dňa 09.06.2025 nastúpil na výkon ochranného liečenia a liečebné zariadenie OLUP opätovne opustil dňa 25.07.2025, za čo mu bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba v tejto trestnej veci.
Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.
Podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Podľa § 74 ods. 5 Tr. zákona, ochranné liečenie uložené páchateľovi podľa § 73 ods. 2 písm. c) ambulantnou formou trvá najviac dvanásť mesiacov a ústavnou formou trvá najviac tri mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac dvanásť mesiacov. Ak sa počas výkonu ochranného liečenia zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak na dosiahnutie jeho účelu nie je potrebná určená doba alebo súdom uložená forma, súd zmení formu ochranného liečenia alebo rozhodne o prepustení z výkonu ochranného liečenia alebo o ukončení ochranného liečenia.
Podľa § 438k ods. 2 Tr. zákona, ustanovenie § 74 ods. 5 v znení účinnom od 15. marca 2024 sa použije aj na ochranné liečenia protialkoholické, protitoxikomanické a závislosti na hazardných hrách, ktoré boli uložené podľa predpisov účinných do 14. marca 2024 na základe rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť pred 15. marcom 2024 a ktoré k 15. marcu 2024 stále trvali.
Podľa § 446c Tr. poriadku, odsúdenému, ktorému bolo uložené ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a ktorý bol počas jeho výkonu práceneschopný alebo pre inú prekážku nemohol ochranné liečenie vykonávať, súd, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, na verejnom zasadnutí na návrh zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených predĺži výkon ochranného liečenia najviac o tri mesiace. Ak sa odsúdený nachádza v ústavnej zdravotnej starostlivosti, návrh sa musí podať aspoň desať pracovných dní pred uplynutím trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia a súd rozhodne do uplynutia trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia.
V danom prípade má súd za preukázané, že obvinený mal, vzhľadom na konanie ktoré mu je kladené za vinu, nastúpiť na výkon opakovanej ochrannej liečby po tom, čo zahájenú ochrannú liečbu ústavnou formou opustil odchodom z OLUP dňa 22.04.2024. V danom prípade je však potrebné poukázať na citované zákonné ustanovenia a vzájomné súvislosti. Podľa citovaných ustanovení Trestného zákona platí, že ochranné liečenie ústavnou formou pre niektorú z foriem látkovej závislosti, môže zo zákona trvať najviac 3 mesiace. Obvinený na výkon ochranného liečenia nastúpil dňa 18.03.2024, pričom doba liečby sa počíta odo dňa jeho zahájenia. Vzhľadom na uvedené ochranné liečenie sa zo zákona ukončilo uplynutím tejto zákonnej trojmesačnej lehoty, a to ku dňu 18.06.2024. Zo spisu je zrejmé, že obvinený počas tejto lehoty z liečebného zariadenia odišiel dňa 22.04.2024, a týmto svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, pričom za toto svoje konanie bol právoplatne potrestaný súdom v konaní sp. zn. 19T/111/2024. Súd sa teda zaoberal otázkou, či v danej veci došlo k ukončeniu ochranného liečenia zo zákona, resp. či obvinený vôbec bol povinný podrobiť sa opätovne ochrannej liečbe, aby si dovykonal zvyšnú nevykonanú časť ochranného liečenia, a teda či vôbec došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu.
Súd má za to, že ochranné liečenie trvá zo zákona najviac 3 mesiace a uplynutím tejto doby je liečenie ex lege ukončené. Ak obvinený nevykoná celú dĺžku liečenia vyžadovanú zákonom, na to aby sa mohlo v liečbe pokračovať, tak aby vykonal celú zákonom vyžadovanú dobu 3 mesiacov liečenia, aj pre prekážky ktoré tomu bránia a o ktoré by sa mala liečba predĺžiť, Trestný poriadok na tento účel upravuje osobitú procedúru rozhodnutia súdu upravený v § 446c Tr. poriadku, a teda že je potrebné v danom prípade rozhodnúť o predĺžení liečenia z dôvodu, že počas jeho výkonu pre inú prekážku (podľa názoru súdu aj na svojej strane odchodom z OLUP) nemohol ochranné liečenie vykonávať. Toto je z pohľadu súdu zákonný postup na to, ako možno pokračovať v ochrannom liečení aj nad zákonom ustanovenú maximálnu dobu liečenia 3 mesiacov v prípade, ak nebolo celé liečenie vykonané v požadovanom rozsahu. Ak takéto rozhodnutie nebolo príslušným súdom vydané, následne má tunajší súd zato, že zo zákona došlo k ukončeniu liečby ku dňu 18.06.2024 (od prvotného zahájenia ochranného liečenia), pričom za to, že nebolo vykonané liečenie v zákonom stanovenej dobe vykonané, bol už obvinený raz potrestaný súdom.
Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že nakoľko podľa tunajšieho súdu neboli dané podmienky pre opätovné zahájenie ochranné liečenia ústavnou formou, pričom toto liečenie malo byť ukončené zo zákona už ku dňu 18.06.2024, nemohol sa obvinený dopustiť konania ktoré mu je kladené za vinu v konaní vedenom pod sp. Zn. 1T/81/2025, nakoľko nie sú splnené podmienky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. f/ Tr. zákona, nakoľko nemohol maril účel ochranného liečenia, na ktorého výkon nebol povinný, nakoľko ochranné liečenie bolo ukončené ex lege.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a trestné stíhanie obvineného zastavil, pretože je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok.