Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-33Cb/88/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., spore žalobcu: IMMO Service Group, s.r.o., so sídlom Tomášikova 50/E, 831 04 Bratislava, IČO: 36 740 012, zastúpený: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 248 998, proti žalovanému: H-PROBYT, spol. s r.o., so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava, IČO: 35 722 924, zastúpený: CEE Attorneys Lišiak Martinák s. r. o., so sídlom Štefánikova 41, 811 04 Bratislava, IČO: 50 989 014, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. -297 zo dňa 19.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. -297 zo dňa 19.10.2023 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -297 zo dňa 19.10.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal voči zˇalobcovi na´rok na na´hradu trov konania v rozsahu 100%. 1.2. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil spor podľa ustanovení , (ďalej aj „“), o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) a , (ďalej aj „“). 1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca je v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „“) správcom Bytového domu nachádzajúceho sa na C. L.. X-X P. Š. L.. X-X M. A., a to na základe Zmluvy o výkone správy bytového domu na C. L.. X-X P. Š. L.. X-X M. A. (ďalej aj „Bytový dom“) zo dňa 26.03.2019 - Vlastníci bytov a nebytových priestorov Bytového domu (ďalej len „Vlastníci bytov“) a žalovaný ako pôvodný správca Bytového domu (ďalej aj ako „pôvodný správca“), ktorí uzatvorili v zmysle dňa 25.01.1999 zmluvu o výkone správy Bytového domu, č. zmluvy HP - 0052/0815005-7-1286001- 3/98. Počas výkonu správy žalovaným boli na bytovom dome vykonávané práce spoločnosťou EL&MAR spol. s r.o. Zároveň uvedená spoločnosť realizovala vyhotovenie nasledovnej dokumentácie: posudok stropu v byte na 2. poschodí, posudok zavlhnutia bytu p. A., statický posudok bytu pani W., posudok zavlhnutia bytu p. V., p. K., p. S., p. N., p. V., p. G., posudok zavlhnutia suterénu, projektová dokumentácia rekonštrukcie schodiska, Statický posudok schodiska pivničného, projekt protipožiarneho zabezpečenia suterénu, projektová dokumentácia so statikou a statický posudok vodorovných konštrukcií bytu p. G., ako i statické posúdenie a návrh sanácie balkóna - realizované spoločnosťou ANBRA spol. s r.o. Po zmene správcu domu žalobca vyzval žalovaného na vydanie dokumentácie: a) statické posúdenie a návrh sanácie

balustrády Š. X, X, b) statický posudok a návrh na sanáciu balkónov C. X, c) projektová dokumentácia byt č. X Š. X, d) projektová dokumentácia, rekonštrukcia schodiska, statický posudok, protipožiarne zabezpečenie, e) projektová dokumentácia byt č. X, f) posudky zavlhnutia bytov a suterénu Š.Z. X, X, C. X, X, g) statický posudok p. W., h) autorský dozor Š. X, X, C.S. X, X. Žalovaný vo svojich odpovediach uviedol, že odmieta žiadosť o vydanie dokumentácie, nakoľko touto nikdy nedisponoval a nedisponuje, túto nechával vyhotoviť zástupca vlastníkov a zástupca koordinačnej komisie pán T. Q. (odkazujú na zápisnicu zo schôdze vlastníkov zo dňa 04.04.2018). 1.4. Žalobca sa domáhal vydania dokumentácie špecifikovanej v odseku 1 žaloby (resp. sumy fakturovanej za vyhotovenie dokumentácie), nakoľko mal za to, že žalovaný bol povinný starať sa o údržbu a opravy Bytového domu, o týchto činnostiach spracuvávať účtovné doklady a viesť účtovníctvo Bytového domu, pričom účtovnými dokladmi sú akékoľvek doklady ukladajúce povinnosť zaplatenia peňažnej sumy vlastníkmi bytov, priamo súvisiacich s výkonom správy Bytového domu, resp. s činnosťou žalovaného. Podľa žalobcu bolo teda povinnosťou žalovaného viesť, uchovávať a dokumentovať všetku dokumentáciu spojenú s výkonom opráv bytového domu - technickú dokumentáciu. Nakoľko takouto dokumentáciou sú aj technické posudky určujúce a/alebo opisujúce technický stav bytov a nebytových priestorov, projektová dokumentácia determinujúca možné technicko-stavebné riešenie budúcich opráv a/alebo úprav a iné sprievodné dokumenty, bol žalovaný povinný vydať požadovanú dokumentáciu novému správcovi - žalobcovi. V prípade, že žalovaný predmetné faktúry za dokumentáciu uhradil, avšak neprevzal dokumentáciu od zhotoviteľa - nepostupoval podľa žalobcu pri správe majetku vlastníkov bytov s odbornou starostlivosťou, čím im spôsobil škodu vo výške uhradených faktúr za diela, ktoré neprevzal. Žalobca tak požadoval od žalovaného finančnú čiastku vo výške úhrady faktúr za neprevzatú dokumentáciu. Vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 21.09.2023 zástupca žalobcu uviedol, že sa nejedná o náhradu škody (ako uviedol v žalobe), ale o „vydanie finančnej hotovosti”, nárok preto nie je premlčaný (vzťahuje sa naň všeobecná trojročná premlčacia doba). 1.5. Súd prvej inštancie mal za to, že samotná skutočnosť, že žalovaný bol správcom Bytového domu neoprávňuje žalobcu požadovať od žalovaného dokumenty tak, ako sú uvedené v odseku 1 napadnutého rozsudku, bez preukázania, že s nimi disponuje, resp. ich neoprávnene zadržiava. Takáto právna fikcia bola podľa súdu prvej inštancie nedôvodná a nie je ustanovená v zákone. Uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení, najmä , sú povinnosti správcu domu jasne zadefinované, rovnako sú obsahom uzavretej Zmluvy o výkone správy. Len s odkazom na všeobecné povinnosti správcu uvedené v zákone, resp. v zmluve (v zmysle článku II bod 2 písmeno a) je povinnosťou správcu sa „starať o údržbu a opravy spoločných častí, zariadení a príslušenstva domu, podľa odôvodnených požiadaviek nadpolovičnej väčšiny vlastníkov a oprávnených kupujúcich....” a v zmysle článku II bod 2 písm. b) „zabezpečovať poskytovanie týchto služieb spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov - spracovávanie účtovných dokladov a vedenie podvojného účtovníctva na dom...”) nebolo podľa súdu prvej inštancie možné prijať záver žalobcu, že žalovaný bol povinný predmetné doklady držať u seba a po zmene správcu domu bol povinný ich vydať novému správcovi. Správca domu je povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou správu domu, viesť evidencie a zoznamy uvedené v , nie je však exaktne uvedené, že správca domu nakladá s kompletnou dokumentáciou príslušného bytového domu. Naviac, vykonaným dokazovaním (zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 04.04.2018) mal súd prvej inštancie za preukázané, že uvedenú dokumentáciu má v dispozícii zástupca vlastníkov - pán Q., ktorého vlastníci na odovzdanie dokumentácie aj vyzývali. 1.6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobou o vydanie veci sa vlastník veci (iná oprávnená osoba) domáha svojho práva na vydanie veci od osoby, ktorá má túto vec v dispozícii. V tomto smere konštatoval, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní, teda žaloba voči žalovanému je nedôvodná v celom rozsahu, keďže žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku, nárok si uplatnil voči osobe, ktorá nie je nositeľom tvrdenej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, a preto žalovanému nevznikla povinnosť vydať žalobcovi požadované hnuteľné veci. 1.7. Dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o existencii povinnosti na strane žalovaného vydať dokumentáciu alebo alternatívne sumu fakturovanú za vyhotovenie predmetnej dokumentácie, nakoľko takáto povinnosť nevyplýva zo samotnej skutočnosti, že žalovaný bol správcom domu a nevyplýva ani zo skutkových okolností (nebolo preukázané, že žalovaný predmetné požadované veci mal/má v dispozícii alebo mal/má povinnosť s nimi nakladať - ako správca domu). Súd prvej inštancie nárok žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný, v dôsledku čoho žalobu zamietol v celom rozsahu. 1.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle , podľa pomeru úspechu sporovej strany vo veci, s tým, že o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne

v zmysle po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (/ ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h/ ). 2.1. Poukázal okrem iných ustanovení zákona o vlastníctve bytov najmä na ust. , v zmysle ktorého žalovaný ako pôvodný správca Bytového domu odo dňa uzatvorenia Zmluvy o výkone správy s novým správcom, žalobcom, od 26.03.2019 povinný odovzdať žalobcovi, ako novému správcovi, celú dokumentáciu týkajúcu sa správy domu, najmä dodávateľské zmluvy, pracovné zmluvy a poistné zmluvy, účtovné doklady, vyúčtovania úhrad za plnenia a vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv, zápisnice a rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ale aj technickú dokumentáciu domu a ďalšie dokumenty nevyhnutne potrebné pre riadny výkon správy domu, pričom žalovaný si dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť odovzdať žalobcovi všetku kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa správy Bytového domu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že žalobu posúdil ako žalobu o vydanie veci, a nie ako žalobu o splnenie povinnosti poukazujúc na ust. , keď ju mal posudzovať podľa obsahu. 2.2. Uviedol, že ako žalobca žiadal splnenie zákonnej a zmluvnej povinnosti pôvodného správcu, žalovaného, ktorou je vydanie veci - Dokumentácie v zmysle žaloby a pre prípad, že si žalovaný predmetnú povinnosť nesplní, žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný hradiť náhradu za jednotlivú dokumentáciu, a to vo výške obstarávacej ceny. 2.3. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení o existencii povinnosti na strane žalovaného vydať dokumentáciu alebo alternatívne sumu fakturovanú za vyhotovenie predmetnej dokumentácie s tým, že táto povinnosť nevyplýva zo samotnej skutočnosti, že žalovaný bol správcom domu a nevyplýva ani zo skutkových okolností, a poukázal na ust. zákona o vlastníctve bytov, z ktorého jasne vyplýva povinnosť doterajšieho správcu - žalovaného odovzdať novému správcovi - žalobcovi celú dokumentáciu týkajúcu sa správy domu. Povinnosť žalovaného vydať dokumentáciu týkajúcu sa správy Bytového domu tak podľa žalobcu predstavovala zákonnú povinnosť žalovaného, ktorú žalobca nie je povinný preukazovať. 2.4. Neúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že len s odkazom na všeobecné povinnosti správcu, uvedené v zákone, resp. zmluve, nie je možné prijať záver žalobcu, že žalovaný bol povinný predmetné doklady držať u seba a po zmene správcu domu je ich povinný vydať novému správcovi, s tým, že správca domu je povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou správu domu, viesť evidencie a zoznamy uvedené v a že nie je exaktne uvedené, že správca domu nakladá s kompletnou dokumentáciou príslušného bytového domu, pričom naviac vykonaným dokazovaním mal mať súd prvej inštancie za preukázané, že uvedenú dokumentáciu má v dispozícii zástupca vlastníkov - p. Q., ktorého vlastníci na odovzdanie dokumentácie aj vyzývali. Uviedol, že práve zo znenia ust. je nutné vyvodiť záver, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi ako novému správcovi predmetnú dokumentáciu. 2.5. Zastával tiež názor, že povinnosť držať dokumentáciu súvisiacu so správou domu vyplýva aj zo samotnej funkcie správcu hospodáriť s majetkom bytového domu a malo by byť v záujme samotného správcu disponovať s takýmito dokladmi. Mal za to, že argumentácia súdu prvej inštancie vychádza z reštriktívneho výkladu príslušných ustanoví . 2.6. Bol toho názoru, že žalovaný ako pôvodný správca neviedol dokumentáciu slúžiacu k správe bytového domu riadne a zanedbal svoje zákonné a zmluvné povinnosti, a to povinnosť vydať dokumentáciu novému správcovi. Uviedol, že žalovaný nepoprel, že by faktúry uhradil z prostriedkov Fondu prevádzky, údržby a opráv Bytového domu, a teda je zrejmé, že ak žalovaný uhradil dané faktúry, musel Dokumentáciu aj prevziať, resp. ak žalovanému Dokumentácia nebola odovzdaná, nemal faktúry uhradiť. Ak teda pôvodný správca uhradil uvedené faktúry, ale k reálnemu prevzatiu diela od zhotoviteľov zo strany žalovaného nedošlo, resp. nedošlo k vykonaniu služby, žalovaný nepostupoval pri správe majetku vlastníkov bytov s odbornou starostlivosťou a nedbal na ochranu ich práv. 2.7. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal súd prvej inštancie, aby v prípade, že žalovaný neodovzdá žalobcovi Dokumentáciu, poskytol žalobcovi finančnú náhradu vo výške uhradených faktúr. Žalobca nesúhlasil s tým, že Zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 04.04.2018 preukazuje skutočnosť, že Dokumentácia sa momentálne nachádza v dispozícii zástupcu vlastníkov bytov - p. Q.. Táto Zápisnica podľa neho síce preukazuje, že Dokumentácia sa u neho nachádzala v čase konania danej schôdze vlastníkov bytov, avšak v Zápisnici sa uvádza, že p. Q. po výzve vlastníkov bytov deklaroval, že

Dokumentáciu odovzdá pôvodnému správcovi do dňa 09.04.2018. Podľa žalobcu tak Zápisnica dokladá fakt, že v súčasnosti s Dokumentáciou disponuje žalovaný. Pokiaľ tak súd prvej inštancie v súvislosti s predložením tejto Zápisnice mal za preukázané, že Dokumentáciou disponuje p. Q., podľa žalobcu bol naplnený odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 2.8. Mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že Dokumentácia sa u neho nenachádza. Pokiaľ by súd prvej inštancie posúdil žalobcom žiadanú finančnú náhradu vo výške uhradených faktúr

- Dokumentáciu ako náhradu škody, žalobca poukázal na to, že objektívna 3-ročná premlčacia lehota na náhradu škody mala uplynúť až po podaní žaloby, keď ku skončeniu správy Bytového domu došlo dňa 26.03.2019, teda k premlčaniu nedošlo a subjektívna 2- ročná premlčacia lehota začala plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom žalobca žalovaného žiadal o Dokumentáciu prvýkrát predžalobnou výzvou zo dňa 30.06.2020 a odpoveď žalovaného bola dňa 20.07.2020, kedy sa prvýkrát dozvedel, že žalovaný predmetnou dokumentáciou nedisponuje a nedisponoval, teda subjektívna 2-ročná premlčacia lehota by bola uplynula dňa 22.07.2022.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho v konaní úplne a dostatočne zistil skutkový stav a mal za to, že žaloba voči nemu nie je dôvodná. Konštatoval, že v priebehu konania, ako aj v odpovediach na výzvy žalobcu uvádzal, že žalobcom požadovanou Dokumentáciou nedisponuje a zákon nevylučuje, aby sa mohli samotní vlastníci bytov rozhodnúť, že časťou Dokumentácie bude disponovať zástupca vlastníkov bytov. Uviedol, že žalobca má možnosť túto Dokumentáciu získať od zástupcu vlastníka bytov alebo priamo od znalca, ktorý ju vyhotovil a zároveň, že žalobca má vedomosť o tom, že žalovaný už nie je správcom Bytového domu a nemá túto možnosť uvedenú Dokumentáciu získať. 3.1. Z dôvodu kolegiálnych vzťahov poskytol žalobcovi k získaniu Dokumentov súčinnosť, avšak žalobca ju nevyužil a nevyvinul snahu túto získať. Mal za to, že rozsudok vydaný v prospech žalobcu, by bol nevykonateľný, keďže žalovaný predmetnú Dokumentáciu nemal a ani nemá, žalobcovi odovzdal všetku dokumentáciu, ktorú mal. Žalobca od začiatku konania nepreukázal, že žalovaný má predmetnú Dokumentáciu fakticky u seba a neoprávnene, bez právneho dôvodu, a že ju odmieta vydať, čím neuniesol dôkazné bremeno a dôkazné bremeno sa pokúša preniesť na žalovaného. 3.2. K argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie mal žalobu posudzovať podľa § 124 SP žalovaný uviedol, že v tomto konaní neexistoval rozpor medzi označením podania a jeho obsahom. Žalobca jasne zamýšľal podať žalobu o vydanie veci a z jeho vyjadrení o tom neexistuje pochybnosť, išlo o jeho prejav vôle dostatočne určitý a zrozumiteľný. Sám žalobca v žalobe odkázal na ustanovenia týkajúce sa žaloby o vydanie veci, obsah jeho podania bol teda zrejmý. Pokiaľ by bol chcel žalobca svoju žalobu zmeniť, mal k tomu možnosť použiť procesné prostriedky. Vždy by aj tak muselo byť preukázané, že žalovaný má vec, vydania ktorej sa žalobca od neho domáha. 3.3. K alternatívnemu petitu - finančnej náhrade žalovaný uviedol, že takáto domnelá finančná náhrada nemá právny základ a nijakým spôsobom nie je preukázané, že jej výška zodpovedá sume, za ktorú bola vypracovaná dokumentácia, ktorej vydania sa žalobca domáhal. Žalobca v odvolaní zmenil titul na túto finančnú náhradu a uviedol, že si ju neuplatňuje ako náhradu škody. Žalobca titul, na základe čoho si ju uplatňuje, ani neuviedol, žalovaný ho tak považoval za zmätočný. Žalobcovi podľa žalovaného nevznikla žiadna škoda, žalobca nepreukázal jej vznik a ani to, že by ju mal spôsobiť žalovaný a navyše by išlo o premlčanie, keďže subjektívna lehota by začala plynúť žalobcovi od prevzatia a preskúmania obdržaných dokumentov. Žalobcovi voči žalovanému nevznikol žiadny nárok na finančné plnenie ani na nepeňažné plnenie zo žiadneho titulu.

4. Žalobca v replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalovanému ako správcovi Bytového domu zo nevyplýva povinnosť držať u seba dokumentáciu súvisiacu so správou Bytového domu. Mal za to, že táto povinnosť správcovi vyplývala z ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových prostriedkov, v zmysle ktorého je správca povinný vlastníkovi bytu a nebytového priestoru kedykoľvek umožniť nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu, z čoho jednoznačne vyplýva, že správca bez toho, aby disponoval danou dokumentáciou, nemôže splniť túto povinnosť (teda správca je povinný disponovať dokumentáciou týkajúcou sa bytového domu). Žalobca bol toho názoru názor, že povinnosť držať dokumentáciu súvisiacu so správou domu vyplýva aj zo samotnej funkcie správcu bytového domu a malo by byť v záujme samotného správcu disponovať s takýmito dokladmi. Zákon podľa neho síce

nevylučuje, aby dokumentáciou bytového domu disponovala aj iná osoba, avšak ak by aj správca dokumentáciu odovzdal tretej osobe, v tomto prípade pánovi Q., mal by disponovať aspoň kópiou tej- ktorej dokumentácie. Uviedol, že uvedené úzko súvisí s povinnosťou správcu hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou, a to najmä vtedy, ak ide o dokumentáciu, ktorá súvisí so službami, ktoré boli financované z fondu prevádzky, údržby a opráv Bytového domu, ako to je aj v tomto prípade. 4.1. Povinnosť správcu držať u seba dokumentáciu súvisiacu so správou bytového domu tiež nepriamo vyplýva z ustanovenia , ktoré ukladá povinnosť doterajšiemu správcovi odovzdať novému správcovi celú dokumentáciu týkajúcu sa bytového domu. 4.2. Konštatoval, že sa pridržiava svojho tvrdenia, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ustanovenie predstavuje dôležité interpretačné pravidlo, podľa ktorého každé podanie je nutné posudzovať podľa jeho obsahu, teda podľa toho, ako bolo navonok prejavené, nie podľa toho, ako bolo označené v nadpise. Uvedené podľa neho vyplýva aj z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní zo dňa 07.11.2023. Práve z vyjadrení a podaní žalobcu realizovaných počas celého prvoinštančného konania podľa neho jasne vyplýva, že žalobca žiada splnenie zákonnej a zmluvnej povinnosti pôvodného správcu

- žalovaného v zmysle , ktorou je vydanie Dokumentácie. Zo strany žalobcu nedošlo k zmene právnej kvalifikácie žaloby v odvolacom konaní, a taktiež nedošlo pri podaní žaloby žalobcom k omylu. Žalobca v rámci odvolacieho dôvodu v zmysle poukázal na nesprávne právne posúdenie podania žalobcu zo strany súdu prvej inštancie. Dodal, že na nesprávnu právnu kvalifikáciu úkonu upozorňoval žalobca súd prvej inštancie aj v podaní označenom Vyjadrenie žalobcu k právnemu stavu konania zo dňa 11.10.2023. 4.3. Žalobca sa počas celého konania odvolával predovšetkým na ustanovenie , ktoré zakotvuje povinnosť správcu bytového domu pri ukončení svojej funkcie odovzdať súvisiacu dokumentáciu novému správcovi. Ustanovenie má však nepochybne súvis so žalobou žalobcu a predmetným konaním, nakoľko povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca domáhal, predstavuje vydanie veci - Dokumentácie. má vo vzťahu k ako všeobecnému predpisu súkromného práva postavenie lex specialis a ustanovenie predstavuje právny základ k povinnosti žalovaného uvedenej v , na ktorom stojí žaloba žalobcu. Žalobca mal za to, že v zmysle zásady iura novit curia nebol povinný výslovne uvádzať, že predmetom žaloby je splnenie povinnosti, nakoľko táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona, a to z ustanovenia , na ktorý žalobca nie raz odkazoval. Žalobca zdôraznil, že z jeho strany nedochádza k uplatneniu novôt v konaní ani o zmeny žaloby, ale len o poukázanie na nesprávne právne posúdenie žaloby súdom prvej inštancie. 4.4. Pre prípad, ak by súd posúdil žalobcom žiadanú finančnú náhradu ako náhradu škody, odkázal na ustanovenie , v zmysle ktorého platí, že ak si správca nedostatočne plní svoje zákonné povinnosti alebo povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov za všetky škody vzniknuté v dôsledku zanedbania tej ktorej povinnosti. Čo sa týka premlčania, žalobca uviedol, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 22.07.2020, kedy sa žalobca po prvýkrát dozvedel, že žalovaný Dokumentáciou nedisponuje a nedisponoval, a teda subjektívna premlčacia lehota by uplynula dňa 22.07.2022. Objektívna premlčacia lehota by podľa neho uplynula dňa 26.03.2022, nakoľko k skončeniu správy bytového domu žalovaným došlo dňa 26.03.2019 (podľa žalovaného dňa 31.03.2019). Dodal, že k otázke premlčania sa vyčerpávajúco vyjadril vo svojom odvolaní zo dňa 07.11.2023. 4.5. Uviedol, že žalovaný si napriek zákonnej a/alebo zmluvnej povinnosti riadne viesť Dokumentáciu k Bytovému domu, nesplnil svoju povinnosť a žalobcovi nevydal všetku dokumentáciu súvisiacu so správou Bytového domu a odvolacie dôvody zmysle eho naplnené.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že vyjadrenia žalobcu v priebehu konania vo vzťahu k právnej kvalifikácii uplatňovaného nároku sú zmätočné a nejasné. Zdôraznil, že z obsahu žaloby nevyplýva, že by žalobca podal v skutošnosti iný druh žaloby, ako žalobu na vydanie veci, tvrdenia žalobcu sú v tejto súvislosti tendenčné, podané oneskorene a nemožno na ne prihliadať. Žalovaný odkázal na všetky svoje predchádzajúce vyjadrenia vo veci, ktoré preukazujú, že žalobca nemá nárok voči žalovanému zo žiadneho titulu a rozhodnutie súdu, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k vydaniu veci,

ktorú nikdy nemal a nemá u seba, by bolo nevykonateľné. Zároveň na to, aby mohol žalobca žiadať o alternatívne zaplatenie náhrady, by musel byť jasný a nespochybniteľný titul a toto nevie určiť ani samotný žalobca. Na to, aby mohol akýkoľvek finančný nárok vzniknúť, musel by podľa žalovaného žalobca preukázať, k akému porušeniu povinnosti žalovaného malo dôjsť.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa v spojení s verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V prejednávanom spore je predmetom žaloby nárok žalobcu o vydanie Dokumentácie týkajúcej sa Bytového domu, ktorú mal podľa neho pri skončení správy Bytového domu odovzdať žalovaný ako pôvodný správca novému správcovi - žalobcovi. Alternatívne posúdenie nároku náhrady za porušenie povinností správcu.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň ( ). Po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

11. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a . 11.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

12. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

13. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

15. Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

16. Podľa Spoločenstvo a správca sú povinní: a) evidovať a uchovávať všetky prijaté rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vrátane zápisníc zo zhromaždení, schôdzí vlastníkov a výsledkov písomných hlasovaní vrátane hlasovacích listín, b) viesť zoznam a dokumentáciu súdnych sporov týkajúcich sa domu, c) priebežne aktualizovať evidenciu rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; predseda alebo správca zodpovedá aj za správnosť evidencie, d) umožniť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie alebo môžu na náklady vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome vyhotoviť z nich kópie; pri poskytovaní týchto informácií je predseda alebo správca povinný zabezpečiť ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu, e) uplatňovať práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vyplývajúce zo zodpovednosti za vady domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku voči tretím osobám.

17. Podľa , ak zaniká zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy alebo ak správca alebo spoločenstvo končia svoju činnosť, je doterajšie spoločenstvo alebo doterajší správca povinný najneskôr v deň zániku zmluvy alebo v deň skončenia činnosti predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na nový účet domu zriadený novým správcom alebo novým spoločenstvom. Doterajšie spoločenstvo alebo doterajší správca sú zároveň v rovnakej lehote povinní odovzdať novému správcovi, predsedovi založeného spoločenstva alebo na tento účel poverenému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome celú dokumentáciu týkajúcu sa správy domu, najmä dodávateľské zmluvy, pracovné zmluvy a poistné zmluvy, účtovné doklady, technickú dokumentáciu domu, vyúčtovania úhrad za plnenia a vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv, zápisnice a rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj ďalšie dokumenty nevyhnutne potrebné na riadny výkon správy domu novou osobou.

18. Podľa Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

19. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie mal žalobu žalobcu posúdiť podľa obsahu v zmysle a mal ju posudzovať ako žalobu o splnenie povinnosti, keďže žalobca žiada splnenie zákonnej a zmluvnej povinnosti pôvodného správcu - žalovaného, ktorou je vydanie veci - Dokumentácie, a pre prípad, že si žalovaný predmetnú povinnosť nesplní, žalobca žiada, aby bol žalovaný zaviazaný hradiť náhradu za jednotlivú dokumentáciu, a to vo výške ich obstarávacej ceny, odvolací súd uvádza, že žalobca, ktorý podal žalobu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, sám označil svoju žalobu o vydanie veci v zmysle ust. so žalobným petitom uložiť žalovanému vydať žalobcovi v petite uvedené dokumenty a alternatívne zaplatiť mu uvedené sumy pri nevydaní jednotlivých dokumentov, pričom odôvodnil svoju žalobu nesplnením povinnosti žalobcu vyplývajúcu mu z ust. a až v odvolacom konaní uvádza, že malo ísť o žalobu o splnenie povinnosti, avšak zároveň dodáva, že ide o vydanie veci - Dokumentácie.

20. Nebol tak vzhľadom na vyššie uvedené dôvod posudzovať jednoznačnú žalobu, jej obsah, skutkové vymedzenie a jednoznačný žalobný petit podľa a ani nebol dôvod meniť právne posúdenie veci. Žalobcom v odvolaní uvádzaný nárok na splnenie povinnosti žalovaným, ako pôvodným správcom, žalobcovi, ako novému správcovi, smerujúci k vydaniu veci - Dokumentácie, je vždy viazaný na skutočnosť, že takéto splnenie povinnosti vydaním príslušných dokumentov možno požadovať len od toho, kto takéto dokumenty zadržiava. V zmysle ust. druhá veta , účinného ku dňu 26.03.2019, kedy došlo k zmene správcu Bytového domu na základe Zmluvy o výkone správy uzavretej vlastníkmi bytov a nebytových priestorov so žalobcom ako novým správcom, doterajšie spoločenstvo alebo doterajší správca sú zároveň v rovnakej lehote povinní odovzdať novému správcovi, predsedovi založeného spoločenstva alebo na tento účel poverenému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome celú dokumentáciu týkajúcu sa správy domu, najmä dodávateľské zmluvy, pracovné zmluvy a poistné zmluvy, účtovné doklady, technickú dokumentáciu domu, vyúčtovania úhrad za plnenia a vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv, zápisnice a rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj ďalšie dokumenty nevyhnutne potrebné na riadny výkon správy domu novou osobou.

21. V konaní však bolo preukázané, že žalovaný ako pôvodný správca neodovzdal žalobcovi celú dokumentáciu týkajúcu sa Bytového domu, ale len tú, s ktorou disponoval, a tiež bolo preukázané Zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 04.04.2018 (č.l. 172), že uvedená dokumentácia sa nachádzala u zástupcu vlastníkov bytov - p. Q., ktorý bol vyzvaný ju pôvodnému správcovi (žalovaný) odovzdať do dňa 09.04.2018, z čoho žalobca vyvodzuje, že táto Zápisnica dokladá fakt, že v čase súdneho konania s Dokumentáciou disponuje žalovaný. Žalobca však nepreukázal, že by ju žalovaný mal a zadržiaval, že k jej prevzatiu ním od p. Q. aj došlo.

22. Nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že žalovaný si nesplnil dôkaznú povinnosť, že Dokumentácia sa u neho nenachádza. Odvolací súd k tomu konštatuje, že neexistenciu skutočnosti nemožno preukázať. Negatívne vymedzenie dôkaznej povinnosti znamená, že žalovaný nie je povinný dokazovať neexistenciu skutočností, ktoré tvrdí žalobca, ale stačí, ak žalobca nepreukáže svoju žalobu (t.j. svoju pravdu). Inými slovami, je to prejav tzv. negatívnej dôkaznej teórie, podľa ktorej nie je možné od žalovaného vyžadovať, aby preukazoval neexistenciu nároku či skutočnosti, ktoré žalobca uvádza. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti - žalobca nepreukázal tvrdenie, že ním požadované dokumenty, ktorých vydania sa od žalovaného domáha, má žalovaný v držbe a tieto tvrdenia naopak boli žalovaným vyvrátené, že v jeho dispozícii sa nenachádzajú a zástupcom vlastníkov mu neboli vydané, hoci bol na to vyzvaný.

23. Rovnako neboli splnené predpoklady pre vyhovenie alternatívnemu nároku žalobcu na finančnú náhradu pre nenaplnenie žiadneho právneho titulu na jeho priznanie. Z vyjadrení žalobcu nevyplýva z akého titulu si náhradu uplatňuje. Žalobca nepreukázal vznik škody ani to, že by nejakú domnelú škodu mal spôsobiť žalovaný svojím zavineným konaním, a že by medzi vznikom nejakej škody a nejakým konaním žalovaného existovala príčinná súvislosť.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).