Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-10-2025.pdf
PDF · 95.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/10/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zást. Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, za ktorého ako konatelia konajú advokáti A. A. B., C. A. D. a C. C. E., proti žalovanej: A. F., G. D. XX, G., nar. XX.X.XXXX, zást. advokát JUDr. Attila Elek, Jovická 2, Rožňava, o 7 164,67 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 9Csp/13/2022 - 287 z 19. novembra 2024
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) v poradí druhým rozsudkom označeným v záhlaví pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie postupníka titulom zmluvy z 22.6.2021 o postúpení pôvodne bankovej pohľadávky (po čiastočnom späťvzatí žaloby) zamietol jeho žalobu o plnenie peňažného dlhu vo výške 7 164,67 € s príslušenstvom z dôvodu predčasného zosplatnenia jej dlhu voči banke ako postupcovi zo zmluvy č. 5132397153 z 11.7.2017 a žalovanej, ako tiež aj štátu proti žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako nebankový subjekt splnenie zákonných podmienok pred postúpením pohľadávky banky zo zmluvy z 11.7.2017 bez súhlasu klienta (§92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách; ďalej aj len ako „ZoB“) v konaní preukazoval jednak (i) výzvou z 30.1.2021, (ii) oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo 4.3.2021 a jednak (iii) výzvou z 18.3.2021 upozorňujúcou žalovanú na možnosť postúpenia pohľadávky. Vychádzajúc z obsahu oznámenia zo 4.3.2021 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru k 3.3.2021 uzavrel, že podmienky platného zosplatnenia úveru ustanovené v §53 ods. 9 o. z. v spojení s jeho §565 boli splnené vo vzťahu k splátke zročnej 20.11.2020 a konštatoval preto, že k uplatneniu žaloby na súde dňom 15.12.2021 došlo pred uplynutím trojročnej premlčacej doby (21.2.2024) plynúcej od uplynutia troch mesiacov od splatnosti neuhradenej splátky (21.2.2021). Posudzujúc podmienky platného postúpenia pohľadávky ustanovené v §92 ods. 8 ZoB po zistení, že výzva banky z 18.3.2021 žalovanej bola preukázane doručená 24.3.2021, kým zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá už 22.6.2021, t. j. presne na 90. deň od doručenia výzvy, uzavrel, že neboli splnené zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky na nebankový subjekt bez súhlasu klienta, ktorý takto k dispozícii mal len 89 dní na plnenie podľa výzvy a že ide preto o postúpenie v rozpore so zákonom a že v zmysle §39 o. z. išlo preto o neplatný právny úkon, v dôsledku čoho postupník nie je aktívne vecne legitimovaným v konaní a jeho žalobu preto zamietol. Rozhodnutie o trovách konania s odkazom na ustanovenie §255 ods. 1 odôvodnil plným úspechom žalovanej v spore. 3. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie dôvodiac odvolacími dôvodmi ustanovenými v §365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na plnú náhradu trov. Proti rozsudku namietal, že za výzvu banky podľa §92 ods. 8 ZoB možno považovať nielen výzvu z 18.3.2021 žalovanú upozorňujúcu na možnosť postúpenia pohľadávky tejto doručenú 24.3.2021, ale aj výzvu z 30.1.2021, resp. aj oznámenie zo 4.3.2021 o vyhlásení splatnosti, ktoré v konaní súdu predložil spolu s poštovým podacím hárkom, resp. spolu s doručenkou a ako žalobca v konaní tak preukázal splnenie zákonných podmienok pre riadne a platné postúpenie bankovej pohľadávky bez súhlasu klienta banky ustanovené v §92 ods. 8 ZoB vrátane podmienky viac ako 90 dní trvajúceho omeškania klienta pred postúpením pohľadávky. Súdu pritom vytýkal, že pri tomto svojom závere nesprávne vychádzal len z dátumu podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom sa nezaoberal rozhodujúcou otázkou nadobudnutia účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá v zmysle článku XIII, bod 13.2. zmluvy v danom prípade nastala až dňom pripísania odplaty za postúpenie pohľadávky na bankový účet postupcu. 4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu protistrany navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Okrem dôvodov zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie, s ktorými sa stotožnila, poukázala aj na hrubé porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu vyplývajúcej mu z §7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Úver jej bol poskytnutý za účelom splatenia predchádzajúcich úverov spolu vo výške 8 356,58 €, takže spolu s ďalším dlžníkom zo sporného úveru obdŕžali len 643,44 €. Zdôraznila, že bremeno preukázania splnenia si povinnosti skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver zaťažuje žalobcu, pričom následkom porušenia tejto povinnosti je nemožnosť vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. 5. Pokiaľ ide o vyhlásenie predčasnej splatnosti sporného úveru, bránila sa, že tomuto musí predchádzať upozornenie spotrebiteľa, ktoré je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým mu oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo podľa §565 o. z., pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky, právny predchodca žalobcu však ani v jednej v ním zaslaných výzvach pred zosplatnením úveru neuviedol, s ktorou konkrétnou splátkou bola žalovaná ako dlžník v omeškaní, v dôsledku čoho predmetnú výzvu nemožno považovať za kvalifikovanú, a teda vyvolávajúcu právne účinky predpokladané ustanovením §53 ods. 9 o. z. Podľa nej aj z uvedených dôvodov nemohlo dôjsť k účinnému postúpeniu žalovanej pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu a tento nie je preto aktívne vecne legitimovaným v tomto súdnom spore. 6. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila. 7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, bez nariadenia pojednávania prejednal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Postupom podľa §387 ods. 1 CSP preto ho potvrdil, hoci z iných dôvodov, než pre ktoré žalobu zamietol súd prvej inštancie. 8. Z článku XIII, bod 13.2. zmluvy z 22.6.2021 o postúpení pohľadávky, z ktorej žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto súdnom spore skutočne vyplynulo, že jej účinnosť mala nastať až dňom pripísania odplaty za postúpenie pohľadávky na bankový účet postupcu. Hoci uvedená skutočnosť, kedy v skutočnosti došlo k pripísaniu odplaty za postúpenie pohľadávky na bankový účet postupcu, a teda či účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom (ne)nastala až po uplynutí najmenej 90 dní omeškania dlžníka nebola predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, hoci sa mohlo javiť, že vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie pre rozhodnutie tohto sporu v odvolacom konaní v prospech odvolateľa by mohlo ísť o otázku rozhodujúcu, táto nebola predmetom dokazovania ani pred odvolacím súdom, a to z nasledovných dôvodov. 9. Odvolací súd po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako i s obsahom predloženého spisového materiálu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov vzhľadom na predmet konania, ktorým je zaplatenie pohľadávky vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy a v ktorom žalobcom je postupník, ktorý svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodzuje od zmluvy o postúpení pôvodne bankovej pohľadávky, mal za to, že na vec sa vzťahuje o. i. aj §37 ods. 1 o. z. v jeho znení k 30.1.2021, ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol použitý a pretože pre rozhodnutie veci samej je rozhodujúcim, postupom podľa §382 CSP vyzval preto sporové strany, aby k jeho možnému použitiu v stanovenej lehote písomne sa vyjadrili. Zároveň ich oboznámil, že odvolací súd s poukazom na toto zákonné ustanovenie bude posudzovať, či výzva veriteľa obsiahnutá v upozornení z 30.1.2021 v zmysle §53 ods. 9 o. z. (nie) je platným právnym úkonom, a to z hľadiska jeho určitosti (§37 ods. 1 o. z.) za účelom ustálenia, či na základe tohto právneho úkonu následne (ne)mohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru žalovanej listom veriteľa zo 4.3.2021 a poť. k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanej z pôvodného veriteľa na žalobcu. 10. Žalovaná nemala námietky s naznačeným zamýšľaným postupom odvolacieho súdu, žalobca k predmetnej výzve odvolacieho súdu sa nevyjadril.
11. V spotrebiteľských súdnych sporoch, akým je aj prejednávaná vec, kde žalobcom je nebankový subjekt ako postupník, ktorý svoju vecnú legitimáciu v spore odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávky, rozhodovacia prax súdov je ustálená v požiadavke posudzovania jeho vecnej legitimácie najmä vo vzťahu k dodržaniu §92 ods. 8 ZoB, ktorý v spojení s §53 ods. 9 o. z. a jeho §565 ustanovuje podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky inému, a to aj nebankovému subjektu bez súhlasu klienta banky, pričom jednou z týchto kumulatívnych podmienok v zmysle §92 ods. 8 ZoB je, aby postupovaná pohľadávka bola splatná. Pretože žalobou uplatnený pôvodne bankový nárok na peňažné plnenie žalobca zakladal na zmluve o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný spotrebiteľ svoj záväzok dodávateľovi mal plniť v splátkach, pričom konečná splatnosť úveru mala nastať až k 20.7.2025, súd prvej inštancie, ktorý vo veci samej rozhodoval 19.11.2024, postupoval správne, pokiaľ primárne pristúpil k právnemu posúdeniu rozhodujúcej predbežnej otázky, či k tzv. zosplatneniu pohľadávky banky v danom prípade (ne)došlo za dodržania zákonných podmienok ustanovených v §53 ods. 9 o. z. v spojení s jeho §565, od ktorej vzhľadom na dikciu §92 ods. 8 ZoB priamo sa odvíja aj otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka v tomto spore. 12. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z dedukcie, že k 3.3.2021 došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky dodávateľa z posudzovanej zmluvy o úvere pre nezaplatenie splátky splatnej 20.11.2020, avšak k tomuto záveru dospel bez toho, aby na prejednávanú vec aplikoval ustanovenie §37 ods. 1 o. z., v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný a jeho záver o platnom zosplatení sporného úveru bol preto predčasný. 13. Keďže predčasné zosplatnenie pohľadávky dodávateľom je jednostranným adresovaným hmotnoprávnym úkonom dodávateľa vykonanou zmenou zmluvne dohodnutých podmienok spotrebiteľskej zmluvy týkajúcich sa tak podmienok plnenia záväzku spotrebiteľa (trvanie), ako aj jeho výšky, t. j. týka sa práv a povinností spotrebiteľa, je nevyhnutné, aby tento ako akýkoľvek iný úkon, ktorým je dotknutý spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka práv a povinností spotrebiteľa, bol náležite odôvodnený uvedením jednoznačného, jasného, určitého a rovnako aj nezameniteľného skutkového a právneho odôvodnenia jeho urobenia/vykonania. Požiadavka na odôvodnenie takéhoto jednostranného konania dodávateľa naplňujúceho znaky zmeny zmluvných podmienok je daná pritom nielen preto, aby spotrebiteľ sa mohol adekvátne oboznámiť s dôvodmi konania na strane dodávateľa, ale najmä preto, aby proti tejto jednostrannej zmene zmluvných pomerov prípadne sa mohol aj adekvátne brániť. 14. Za náležite odôvodnené, dostatočne určité a zrozumiteľné upozornenie spotrebiteľa ako bezvadný právny úkon dodávateľa, ktorý v spojení s jeho ďalším nadväzujúcim jednostranným hmotnoprávnym úkonom (vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky) vyvolá ním zamýšľané právne účinky ustanovené v zákone (tzv. zosplatnenie jeho pohľadávky proti spotrebiteľovi), možno pritom považovať len také písomné upozornenie spotrebiteľa, ktoré rešpektuje zákonné obmedzenia vyplývajúce z §53 ods. 9 o. z. v spojení s jeho §565, t. j. z ktorého aj priemerný spotrebiteľ bez príslušného právnického vzdelania môže nepochybne posúdiť, že (i) k tomuto kroku dodávateľ skutočne pristúpil pre omeškanie spotrebiteľa so zaplatením splátky, ktoré (ii) trvá najmenej tri mesiace a (iii) súčasne v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením (iv) spotrebiteľa upozornil na uplatnenie práva dodávateľa ustanoveného v §565 o. z., teda také upozornenie, ktoré je dostatočne určité a zrozumiteľné. 15. Z 23. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že z výzvy bankového veriteľa z 30.1.2021 vyplynulo, že tento žalovanej ako jednému z dlžníkov oznámil, že k 30.1.2021 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 2 016,76 € a vyzval ju na jej zaplatenie najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Z tohto sporného upozornenia z 30.1.2021 vyplynulo teda, že veriteľ žalovanú upozornil na existenciu jej dlhu v uvedenej výške 2 016,76 € bez akejkoľvek bližšej špecifikácie jeho pôvodu, pričom tieto skutočnosti zo sporného upozornenia bezpochyby nie je možné zistiť a tak žalovaná dodávateľom deklarovanú hrozbu zosplatnenia svojej pohľadávky voči tomuto svojmu dlžníkovi z toho dôvodu ani nemohla odvrátiť prípadným dodatočným zaplatením omeškanej splátky, ktorú preto objektívne nebolo v jej moci identifikovať, a teda proti avizovanému použitiu práva dodávateľa ustanoveného v §565 o. z. ako spotrebiteľ ani sa nemohla mimosúdne úspešne ubrániť. Nie je totiž v súlade so zákonom stanovisko dodávateľa voči spotrebiteľke prezentované v spornom upozornení, že oprávnenosť použitia práva dodávateľa ustanoveného v §565 o. z. dlžník zvráti jedine vyrovnaním celej, k 30.1.2021 dodávateľom voči nemu deklarovanej dlžnej pohľadávky z posudzovanej spotrebiteľskej zmluvy vo výške 2 016,76 €, pričom žalovaná ako dotknutý spotrebiteľ v danom prípade ani nebola uzrozumená, za aké obdobie dodávateľom takto deklarovaná pohľadávka voči nej vznikla, či táto prípadne, a to čo i len sčasti prípadne (nie) je premlčaná alebo či prípadne (ne)vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. 16. Pre túto obsahovú neurčitosť sporný hmotnoprávny úkon dodávateľa z 30.1.2021 je absolútne neplatným a rovnako neplatným preto je aj na tento neplatný právny úkon nadväzujúce zosplatnenie
pohľadávky písomným úkonom dodávateľa zo 4.3.2021. Z dôvodu, že pre uvedené nedostatky v postupe dodávateľa v rozpore s hmotným právom nedošlo preto k platnému zosplatneniu žalovanej pohľadávky, neplatným bolo aj následné postúpenie bankovej pohľadávky voči žalovanému spotrebiteľovi na žalujúci nebankový subjekt, keďže v zmysle platnej právnej úpravy v §92 ods. 8 ZoB a rovnako aj v §17 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý súd prvej inštancie síce necitoval, ale na daný prípad správne aplikoval, úverujúca banka bez súhlasu žalovanej ako klienta banky bola oprávnená aj na nebankový subjekt, akým je žalobca, postúpiť len svoju už splatnú pohľadávku voči spotrebiteľovi, čo zo zhora uvedených dôvodov nebol prípad prejednávanej veci, pričom zmluvne dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru pred postúpením pohľadávky v danom prípade ešte neuplynul. 17. Z týchto dôvodov išlo preto o postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom, ktoré preto ako neprípustné (§525 ods. 2 o. z.) v zmysle §39 o. z. je neplatným právnym úkonom, čo zároveň znamená, že nepochybne správnym (hoci z iného právneho dôvodu než o tom v danej veci rozhodol súd prvej inštancie) preto je aj právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalujúceho postupníka v tomto súdnom spore. Odvolací súd z týchto dôvodov sa preto nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu o neskoršom nadobudnutí účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky než bol deň jej uzavretia, nakoľko ani prípadná dôvodnosť tejto odvolacej námietky, nebola spôsobilá zmeniť správny, aj keď inak odôvodňovaný právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. 18. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, že za výzvu v zmysle §92 ods. 8 ZoB možno považovať aj výzvu v zmysle §53 ods. 9 o. z. v danom prípade datovanú dňom 30.1.2021, resp. aj následné oznámenie o vyhlásení zo 4.3.2021 o mimoriadnej splatnosti úveru k 3.3.2021, a teda že omeškanie žalovaného dlžníka od ich doručenia trvalo viac ako 90 dní, odvolací súd sa s týmto právnym názorom odvolateľa nemohol stotožniť. Upozornenie banky z 30.1.2021 nevzniklo totiž v relevantnom čase, ale ešte pred zosplatnením úveru a pre účely posudzovania, či prostredníctvom neho (ne)bol dodržaný zákonný postup banky ustanovený v §92 ods. 8 ZoB, je preto bezpredmetným. Potrebnou výzvou banky klientovi v omeškaní v zmysle §92 ods. 9 ZoB nemohlo byť pritom ani následné vyhlásenie banky zo 4.3.2021 o mimoriadnej splatnosti úveru, a to ani za predpokladu, že by išlo o platný právny úkon. Uvedenou problematikou sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí vo veci sp. zn. 4Cdo/75/2020. V zmysle jeho záverov „písomná výzva banky dlžníkovi v omeškaní je prvým predpokladom pre platnú cesiu splatnej bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, pričom aj v zmysle záverov dovolacieho súdu vyslovených v jeho rozsudku z 31.3.2022 vo veci 2Cdo/266/2020, na ktorý dovolací súd vecne nadviazal aj vo svojom uznesení z 27.10.2022 vo veci 4Cdo/75/2020, „obsah prvej vety §92 ods. 8 ZoB predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že klient je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku“, pričom „skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru“ (v danom prípade listom banky zo 4.3.2021) „nemožno prisvedčiť aj charakter výzvy v zmysle §92 ods. 8 ZoB“. 19. Na základe vyššie uvedeného je bezpochyby zrejmé, že napadnuté zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalujúceho postupníka v tomto súdnom spore bolo vecne správnym rozhodnutím a odvolacie námietky žalobcu neboli preto spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým súd prvej inštancie dospel a privodiť tak pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie a ako také preto neobstáli. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 a ods. 1 CSP zamietavý rozsudok súdu prvej inštancie preto potvrdil ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku o trovách konania správne a zákonne založeného na zásade úspechu v danom prípade žalovanej strany v spore (§255 ods. 1 CSP). 20. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a vo veci v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Odvolateľ netvrdil a odvolací súd ani nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné rozhodnutie o trovách konania postupom podľa §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešného odvolateľa, ktorý je nebankovým subjektom, na úkor úspešného spotrebiteľa. 21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).