Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/81/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XX, zastúpeného Mgr. Zdenkou Záhorákovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, L. Novomeského 2667/4 proti žalovanej F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., G. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 15/25, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -627 zo dňa 14. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v y p o r i a d a v a tak, že z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, do výlučného vlastníctva žalobcu p r i p a d á:

- bežný účet v Prima banke Slovensko, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 600,66 eur

- bežný účet podnikatelia v Prima banke Slovensko, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 68,88 Eur

- účet v ČSOB, a.s., so sídlom v Uherskom Hradišti č. XXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 5,36 Eur (133,79 Kč), teda veci v hodnote 674,90 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej p r i p a d á :

- 3-izbový byt. č. XX nachádzajúci sa v C. na G. ulici, súp. č. XXXX, or. č. XX, nachádzajúci sa na 11. podlaží bytového domu, stojaci na CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 366 m2 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6/287, zapísaný Okresným úradom v Trenčíne, katastrálnym odborom v k.ú. C., Obec C., H. C. na LV č. XXXX a podiel na pozemku 6/287-ín CKN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2, zapísaný Okresným úradom v Trenčíne, katastrálnym odborom v k.ú. C., Obec C., Okres C. na LV č. XXXX v zostatkovej hodnote 126.708,23 eur

- vkladový účet v I. J. G., K., č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 33,19 eur

- bežný účet v I. J. G., K., č. XXXXXXXXXX/XXXX s debetným zostatkom -604,01 Eur, teda dlh v hodnote -570,82 Eur.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 62.731,26 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadá do výlučného vlastníctva žalobcu: 3-izbový byt č. XX nachádzajúci sa v C. L. G. M., súp. č. XXXX, or. č. XX, nachádzajúci sa na 11. podlaží bytového domu, stojaci na CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 366 m2 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6/287, zapísaný Okresným úradom v Trenčíne, katastrálnym odborom v k.ú. C., Obec C., H. C. na LV č. XXXX a podiel na pozemku 6/287-ín CKN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2, zapísaný Okresným úradom v Trenčíne, katastrálnym odborom v k.ú. C., Obec C., Okres C. na LV č. XXXX v zostatkovej hodnote 126.708,23 Eur, bežný účet v Prima banke Slovensko, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 600,66 Eur, bežný účet podnikatelia v Prima banke Slovensko, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 68,88 Eur, účet v ČSOB, a.s., so sídlom v Uherskom Hradišti č. XXXXXXXXX/XXXX zo zostatkom 5,36 Eur (133,79 Kč), teda veci v hodnote 127.383,13 Eur, do výlučného vlastníctva žalovanej pripadá: vkladový účet v Prima banke Slovensko, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 33,19 Eur, bežný účet v Prima banke Slovensko, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX s debetným zostatkom -604,01 Eur, teda dlh v hodnote -570,82 Eur (výrok I.), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 63.406,16 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.). Uviedol, že po konečnej úprave návrhov strán sporu na rozsah vecí, práv a záväzkov, ktoré mali byť do vyporiadania BSM pojaté, po odmietnutí vyporiadania podniku žalobcu ako fyzickej osoby pre nemožnosť oceniť podnik pre absenciu relevantných dokladov, absolútne rozhodujúcu časť majetku patriaceho do BSM predstavoval spoločný byt, ktorého cenu ustálil podľa znaleckého posudku č. 67/2024, ktorým bola preukázaná jeho trhová hodnota ku dňu vyporiadania, vrátane upresnenia znalkyne v odbornom vyjadrení č. 33/2025, že pri ocenení sa vychádzalo z technického stavu bytu k 15.11.2005 a opravy (rekonštrukcia bytu žalovanej v roku 2017 - 2018) nie sú do ceny premietnuté, preto žalovanou tvrdené investície po rozvode do ceny nezapočítal. Vychádzal tak z ceny nehnuteľností 126.708,23 eur, stanovenej v tomto posudku. Vychádzal z princípu parity podielov. V spore nemal preukázané žiadne majetkové hodnoty (vnos) žalovanej z jej výlučného majetku na predmetný byt, ktorý by sa dal ako právo oceniteľné peniazmi započítať na eventuálne zníženie ceny bytu a právo osobného užívania iného 1-izbového bytu (nebol družstevný), zodpovedajúci nájmu, nie je možné oceniť peniazmi. Žalovaná vypovedala, že byt, ktorý je predmetom vyporiadania, kúpili spoločne so žalobcom za 8.000,- Sk a zhodne so žalobcom vypovedala, že za predchádzajúceho nájomcu hradili dlhy. Nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Za rozhodujúce kritérium pre prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu nepovažoval princíp zásluhovosti, nezohľadnil ani jeho dlhodobé užívanie žalovanou a platenie poplatkov a daní, ale za zásadné a rozhodujúce považoval to, ktorý z účastníkov je schopný zabezpečiť finančné prostriedky na výplatu podielu druhého z bývalých manželov. Žalobca vyjadril úmysel vyplatiť žalovanú v sume jednej polovice zo znaleckého posudku. Žalovaná uviedla, že k dispozícii má len 30.000 eur a údajne prisľúbený úver na 20.000 eur, o čom súdu žiaden dôkaz nepredložila. Je starobnou dôchodkyňou, živí dve nezaopatrené deti a tvrdila, že má aj príjmy z podnikania 3.500 eur v čistom, o čom dôkaz nepredložila. Z uvedených dôvodov súd nemal preukázané, že žalovaná aktuálne disponuje dostatočným finančným obnosom na vyplatenie žalobcu, a že je vôbec schopná akýkoľvek úver získať, pričom deklarovala len možnosť zohnať 50.000 eur. Žalobca tvrdil, že k dispozícii má okamžite 63.500 eur, preto mu súd byt prikázal do výlučného vlastníctva. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo nikto nemal vo veci plný úspech a každému sa dostalo jednej polovice zo spoločného majetku.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobca aj žalovaná. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu vyporiada tak, že z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadá do výlučného vlastníctva žalobcu zostatok na bežnom účte v Prima banke Slovensko, a. s., č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 600,66 eur, zostatok na bežnom účte v Prima banke Slovensko, a. s., č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 68,88 eur a zostatok na účte v ČSOB, a. s. v Uherskom Hradišti č. XXXXXXXXX/XXXX vo výške 5,36 eur (133,79 Kč), teda veci v hodnote 674,90 eur; do výlučného

vlastníctva žalovanej pripadá byt č. XX na 11. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX v podiele 1/1 vrátane k nemu prislúchajúceho podielu 6/287 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve zapísané u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres C., obec C. a katastrálne územie C. na liste vlastníctva č. XXXX a spoluvlastnícky podiel 6/287 na pozemku Parcely registra “C“ evidované na katastrálnej mape – parc. č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 366 m2 zapísaný u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres C., obec C. a katastrálne územie C. na liste vlastníctva č. XXXX v hodnote 126.708,23 eur, zostatok na vkladovom účte v Prima banke Slovensko, a. s., č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 33,19 eur a debetný zostatok na bežnom účte v Prima banke Slovensko, a. s., č. XXXXXXXXXX/ XXXX vo výške -604,01 eur, teda veci v hodnote 126.741,42 eur a dlh vo výške -604,01 eur; žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 50.000 eur, eventuálne sumu 62.731,26 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalovaná má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je celkom nesprávne z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jednak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň predstavuje rozhodnutie, ktorého odôvodnenie je v príkrom rozpore s ust. , keďže toto neobsahuje ani základné odpovede na rozhodujúce skutkové a právne argumenty žalovanej, prednesené v konaní. Rozhodnutiu predchádzal taký postup súdu prvej inštancie, ktorým boli hrubo porušené práva žalovanej na spravodlivý proces a rovnosť zbraní, čím uplatnila odvolacie dôvody podľa kutočnosťou, ktorú žalovaná vytýkala napadnutému rozsudku, bol spôsob, akým súd rozhodol o vyporiadaní spoločného bytu, na akých dôkazoch a ich hodnotení takéto svoje rozhodnutie založil a akým spôsobom takéto svoje rozhodnutie (ne)odôvodnil. Podstatnou skutočnosťou, ktorú žalovaná napadnutému rozsudku a jeho odôvodneniu vytýkala, je postup, akým sa súd zaoberal navrhnutým spôsobom vyporiadania BSM zo strany žalovanej s uplatnením disparity podielov pri vyporiadaní. Uviedla, že z nesporných skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že spoločný byt najneskôr od augusta 2003 užíva výlučne žalovaná, ktorá aktuálne v tomto byte býva so svojím manželom a dvomi deťmi pochádzajúcimi z takéhoto manželstva. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynul spôsob, akým došlo k nadobudnutiu spoločného bytu do BSM strán sporu, ako aj to, že žalovaná po zániku spoločnej domácnosti strán sporu sama zabezpečila úhradu spoločného záväzku súvisiaceho s týmto bytom, vzniknutého ešte v čase jeho užívania aj žalobcom a tiež to, že žalovaná vynaložila na spoločný byt po zániku BSM peňažné prostriedky súvisiace so zateplením bytového domu s maľovaním a stierkovaním bytu, ale počas celej doby až doposiaľ sama znášala všetky náklady spojené s vlastníctvom bytu, na ktorých sa mal zo zákona podieľať aj žalobca. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca si po odchode zo spoločnej domácnosti v spoločnom byte zabezpečil vlastné bývanie. Súhrn všetkých týchto skutočností potom podľa žalovanej zakladal rozhodujúce skutkové okolnosti pre posúdenie spôsobu vyporiadania spoločného bytu. Poukázala na to, že žalobca v podanej žalobe navrhol také vyporiadanie BSM, v rámci ktorého by spoločný byt pripadol do vlastníctva žalovanej a na takomto spôsobe vyporiadania zotrval prakticky v priebehu celého konania a až na návrh advokáta žalovanej, obsiahnutý v liste zo dňa 04.03.2025, v ktorom bola uplatnená aj disparita podielov, uviedol, že navrhuje vyporiadať BSM tak, že žalovaná sa stane výlučnou vlastníčkou spoločného bytu a žalobcovi vyplatí sumu vo výške 63.500 eur a v prípade, že žalovaná s týmto návrhom žalobcu na vyporiadanie BSM nesúhlasí, prípadne aktuálne touto sumou nedisponuje, tak navrhuje, aby sa výlučným vlastníkom spoločného bytu stal žalobca a žalovanej bezodkladne, príkladmo aj v lehote troch dní vyplatí sumu 63.500 eur. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, prečo súd za jediné rozhodujúce kritérium pre spôsob vyporiadania spoločného bytu považoval schopnosť účastníkov zabezpečiť finančné prostriedky na výplatu podielu druhého z bývalých manželov, pričom súd schopnosť žalobcu na poskytnutie takejto výplaty nezaložil na žiadnom skutkovom zistení, ktoré by vyplynulo z vykonaného dokazovania, ale len na tvrdení žalobcu, že je schopný výplatu žalovanej poskytnúť. Rozhodnutie o prikázaní spoločného bytu do výlučného vlastníctva žalobcu je rozporné aj s ust. a z neho vyplývajúcimi kritériami pre vyporiadanie BSM. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd pri vyporiadaní BSM prihliadne predovšetkým aj na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že na strane žalovanej je daná absolútne rozhodujúca miera zásluhovosti o nadobudnutie spoločného bytu a tiež o jeho udržanie po celú dobu od zániku BSM až doposiaľ. K nadobudnutiu predmetného bytu do BSM došlo v podstate len transformáciou pôvodne výlučného práva osobného užívania žalovanej k inému bytu nadobudnutého ešte pred uzavretím manželstva so žalobcom a žalobca sa okrem samotného uzavretia manželstva

so žalovanou žiadnym spôsobom o nadobudnutie spoločného bytu do BSM nepričinil. Spoločný byt pre žalovanú a jej rodinu (manžela a dve deti) predstavuje jedinú možnosť bývania. Naopak, žalobca nepreukázal svoju odkázanosť na bývanie v tomto byte, od augusta 2003 vôbec žiadnym spôsobom byt neužíval, z čoho vyplýva, že má dlhodobo zabezpečené iné vlastné bývanie. Žalovaná je na bývanie v spoločnom byte úplne odkázaná a je pripravená žalobcu vyplatiť titulom vyrovnania jeho podielu zo spoločného majetku patriaceho do BSM. V podanom odvolaní žalovaná argumentovala tým, že absolútne rozhodujúcou mierou sa pričinila o nadobudnutie a udržanie spoločného bytu, nakoľko žalovaná ešte pred uzavretím manželstva so žalobcom mala v osobnom užívaní 1-izbový byt, ku ktorému uzavretím manželstva medzi stranami sporu vzniklo obom manželom právo spoločného osobného užívania bytu manželmi v zmysle vtedy platných ustanovení a až následne za takéhoto právneho stavu došlo za trvania manželstva strán sporu k výmene tohto bytu za 3-izbový byt - spoločný byt, ktorý je predmetom vyporiadania BSM. Žalobca sa tak dostal do právneho postavenia, ktoré umožňovalo po nadobudnutí účinnosti obom spoločne uplatniť právo na prevod tohto bytu do vlastníctva. K uplatneniu takéhoto práva potom aj došlo a na základe toho bola uzavretá medzi mestom C. ako predávajúcim a stranami sporu ako kupujúcimi kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu tohto bytu, vrátane k nemu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve, ako aj pozemku, na ktorom je dom postavený, do BSM strán sporu. Už táto skutočnosť z hľadiska spravodlivého usporiadania pomerov strán sporu v rámci vyporiadania BSM opodstatňuje uplatnenie disparity podielov navrhnuté žalovanou. V dôsledku týchto skutočností sa žalovaná prioritne domáhala zmeny rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom tak, že spoločný byt bude prikázaný do vlastníctva žalovanej za peňažnú náhradu v zmysle návrhu žalovanej na uplatnenie disparity podielov vo výške 50.000 eur, ktorú bude žalovaná zaviazaná vyplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku a len pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalovanej na uplatnenie disparity podielov, sa žalovaná domáha zmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, že spoločný byt bude prikázaný do vlastníctva žalovanej za peňažnú náhradu odvodenú od celkovej ustálenej hodnoty vecí, práv a záväzkov patriacich do BSM a spôsobu ich vyporiadania, čo je suma 62.731,26 eur. 3. Žalobca v podanom odvolaní proti výroku o náhrade trov konania navrhol, aby odvolací súd tento výrok zmenil tak, že žalobcovi prizná právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanej, resp. aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie rozhodnutie o trovách konania. V súlade s nálezom Ústavného súdu SR, č.k. z 23.06.2022 uviedol, že podstatné pre priznanie náhrady trov konania je správanie žalovanej pred podaním žaloby i počas konania a taktiež, v akej situácii bol žalobca po celý tento čas (20 rokov). Žalobca uviedol, že sa dôvodne obrátil na súd, keďže uzatvorenie mimosúdnej dohody so žalovanou nebolo možné. Od podania žaloby uplynulo už takmer 17 rokov (od rozvodu manželstva takmer 20 rokov). Žalovaná v konaní neustále navrhovala vykonanie ďalších pre žalobcu „nezmyselných“ dôkazov, pričom žalobca sa po celý čas držal žaloby (nič nemenil, ani nerozširoval). To, že pôvodne navrhoval, aby byt bol prisúdený do výlučného vlastníctva žalovanej a pred posledným pojednávaním vo veci navrhol, aby súd rozhodol tak, že žalovaná sa stane výlučnou vlastníčkou bytu a žalobcovi vyplatí sumu vo výške 63.500 eur, resp. v prípade, že žalovaná nesúhlasí s takýmto návrhom žalobcu, resp. touto sumou aktuálne nedisponuje, navrhuje, aby výlučným vlastníkom bytu sa stal žalobca a žalovanej bezodkladne vyplatí sumu 63.500 eur, bolo výlučne podmienené správaním sa žalovanej a dĺžkou konania, ako aj skutočnosťou, že byt, ako i všetky hnuteľné veci patriace do BSM, užívala po celú dobu výlučne žalovaná, bez súhlasu aj druhý manžel žalovanej a ich dve deti a žalobca sa takmer 17 rokov súdneho konania nemôže domôcť spravodlivého vyporiadania. Nakoľko žalobca bol v spore plne úspešný a súdny spor trval takmer 17 rokov z dôvodov prieťahov spôsobených na strane žalovanej, bolo by nespravodlivé rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. potvrdil. Vyslovil názor, že žalovaná nemala na vyporiadaní BSM záujem, a to tak pred podaním žaloby na súd a ani počas prebiehajúceho súdneho konania. Žalovanej situácia nevyporiadaného BSM vyhovovala, keďže byt i s kompletným zariadením užívala/užíva výlučne pre svoje potreby a potreby svojej novej rodiny. Žalovaná na jednej strane poukazuje na skutočnosť, že žalobca má zákonnú povinnosť platiť poplatky za byt, avšak na druhej strane sa správa ako výlučný vlastník predmetného bytu - žije tu s ďalšími osobami bez toho, aby k tomuto žiadala súhlas žalobcu a s bytom nakladá podľa svojho uváženia. Žalovaná súdne konanie umelo predlžuje, o čom svedčí jej správanie počas celej doby súdneho konania, keď bránila riadnemu a hospodárnemu postupu súdu,

marila pojednávania, robila obštrukcie, kvôli ktorým nie je konanie právoplatne skončené. Podľa názoru žalobcu v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod na disparitu podielov. Naopak, žalobca poukázal na to, že bol v pracovnom pomere, súčasne podnikal a finančne zabezpečoval rodinu, zatiaľ čo žalovaná začala pracovať, až keď maloletá dcéra N., pochádzajúca z manželstva účastníkov konania, začala navštevovať 3. ročník základnej školy a aj to na naliehanie žalobcu a potom pracovala len sporadicky. O nadobudnutie bytu sa pričinil tiež žalobca, keďže uhradil dlhy na byte predchádzajúcej nájomníčky. Po celú dobu spolužitia účastníkov žalobca platil za služby spojené s užívaním bytu, a to aj počas pobytu účastníkov konania v L.. Žalobca byt kompletne prerobil, a to z finančných prostriedkov, ktoré zarobil prácou v L. (v L. pracoval v roku 1990 - 1995). Žalobca sa vždy správal zodpovedne voči rodine, staral sa o rodinu, pracoval a podnikal.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , na prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa .

6. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zvláštnym druhom súdneho konania, ktoré prichádza do úvahy v prípade, keď nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou. Uvedená zvláštnosť sa prejavuje v tom, že konanie o vyporiadanie BSM je síce možné začať iba na základe žaloby, avšak toto konanie predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady ne ultra petitum, teda súd nie je viazaný žalobným návrhom. Súd preto v konaní o vyporiadanie BSM môže žalobný návrh prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, pretože z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami ( ). Súd vykoná vyporiadanie podľa svojej úvahy v zmysle zásad vyplývajúcich z . Navrhovaným spôsobom vyporiadania, najmä z hľadiska toho, ako treba vyporiadanie vykonať, komu majú byť prikázané jednotlivé časti spoločného majetku, súd viazaný nie je.

7. Odvolacie konanie podľa súčasného procesného predpisu , ktorý je platný a účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu (nie v čase podanej žaloby), sa spravuje princípom neúplnej apelácie. Odvolací súd nezisťuje nanovo skutkový stav veci, ale len (na základe námietok vznesených odvolateľom) preskúmava správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, vrátane správnosti zistenia skutkového stavu súdom prvej inštancie. Odvolací súd má možnosť zopakovať alebo doplniť dokazovanie, avšak len v prípade, ak sú dané odvolacie dôvody podľa , teda najmä, ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V preskúmanej veci súd prvej inštancie schopnosť sporových strán zabezpečiť finančné prostriedky na výplatu podielu druhého z bývalých manželov nezaložil na žiadnom skutkovom zistení, ktoré by vyplynulo z vykonaného dokazovania. Bol daný dôvod dokazovanie doplniť, za ktorým účelom odvolací súd v zmysle nariadil pojednávanie.

8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie disparity podielov. Pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti odvolacej námietky žalovanej, odvolací súd uvádza, že v súdnej praxi nie sú žiadne pochybnosti, že podiel na spoločnom majetku pri vyporiadaní BSM nemusí byť v zásade totožný a môže byť súdom modifikovaný v rámci súdneho vyporiadania. Súdny odklon od princípu rovnosti podielov (tzv. disparita podielov) je považovaný za postup, ktorý musí byť opodstatnený konkrétnymi okolnosťami. Disparita sa môže podľa konkrétnych okolností prípadu vzťahovať na všetky položky patriace do spoločnej masy BSM, či len na niektorú z nich. Úvaha o disparite podielov nie je nevyhnutne návrhová, súd môže k disparite pristúpiť i bez návrhu, ak sú na jej uplatnenie dané dôvody, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. V posudzovanej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že disparita podielov neprichádza do úvahy. Námietka disparity podielov je námietka právna a táto v odvolacom konaní nebola uplatnená dôvodne. Žalovaná odôvodnila ňou navrhnutý spôsob vyporiadania BSM s uplatnením disparity podielov tým, že absolútne rozhodujúcu časť hodnoty tvoriacej BSM strán sporu predstavuje spoločný byt, pričom práve o nadobudnutie a udržanie spoločného bytu sa absolútne rozhodujúcou mierou pričinila žalovaná. Zo skutkových zistení, ktoré neboli v odvolacom konaní namietané, vyplynulo, že žalovaná pred uzavretím manželstva so žalobcom (manželstvo uzavreté dňa XX.XX.XXXX) mala v osobnom užívaní 1-izbový byt, ktorý získala na základe rozhodnutia bývalého MsNV v C. zo dňa 02.01.1986, ktorý jej bol odovzdaný do osobného užívania podľa zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 09.01.1986. Uzavretím manželstva

vzniklo obom stranám sporu právo spoločného užívania tohto bytu a jeho výmenou nadobudli predmetný 3-izbový byt, ktorého nájom sa následne po zmene ustanovení s účinnosťou od 01.01.1992 pretransformoval na spoločný nájom bytu manželmi. Takto sa žalobca, rovnako ako žalovaná, dostali do právneho postavenia, ktoré umožňovalo obom bývalým manželom spoločne uplatniť právo na prevod tohto bytu do vlastníctva. K uplatneniu takéhoto práva potom aj došlo a na základe toho bola uzavretá medzi mestom C. ako predávajúcim a stranami sporu ako kupujúcimi kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu tohto bytu, vrátane k nemu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve, ako aj pozemku, na ktorom je dom postavený, do BSM strán sporu. Z obsahu tejto kúpnej zmluvy je zrejmé, že kúpna cena bytu bola 0,- Sk a kúpna cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku bola 3.836,- Sk (127,33 eur). Byt, ktorý je predmetom vyporiadania, strany sporu nadobudli výmenou bytu, ku ktorému už mali obaja právo spoločného užívania bytu, a ktorý nadobudli kúpnou zmluvou, ktorú obaja uzatvorili. Pokiaľ žalovaná poukázala na nález ústavného súdu, sp. zn. , ktorý vychádza z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. , podľa ktorého znenie nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci, prihliadnuc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatiť určitú finančnú čiastku, odvolací súd nezdieľa názor žalovanej, že existenciou 1-izbového bytu v osobnom vlastníctve pred uzavretím manželstva sa v rozhodujúcej miere zaslúžila o získanie a udržanie bytu tak, aby bol daný dôvod pre disparitu podielov.

9. Ustanovenie stanovuje tiež kritériá pre vyporiadanie BSM, pri ktorých súd prihliadne aj na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pokiaľ v konaní o vyporiadaní BSM vyjdú najavo rôzne skutočnosti, svedčiace pre prikázanie veci každému z účastníkov, je na úvahe súdu, aké riešenie zvolí. Pre vyporiadanie nie je možné stanoviť jednoznačné kritériá, nakoľko každý konkrétny prípad je jedinečný, dochádza k rôznym kombináciám právne významných okolností a často je možné s určitou mierou presvedčivosti zdôvodniť rôzne spôsoby vyporiadania. Súd prvej inštancie, tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, za rozhodujúce kritérium pre prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva nepovažoval princíp zásluhovosti, nezohľadnil ani dlhodobé užívanie bytu žalovanou a platenie poplatkov a daní, ale za zásadné a rozhodujúce považoval to, ktorá zo strán je schopná zabezpečiť finančné prostriedky na výplatu podielu druhého z bývalých manželov. Z kontextu prejednávanej veci je zrejmé, že pri rozhodovaní bol ovplyvnený návrhom žalobcu na prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva s poukazom na tvrdenie žalobcu, že má k dispozícii okamžite 63.500 eur na zaplatenie vyporiadacieho podielu žalovanej, nakoľko žalovaná uviedla, že má možnosť zohnať len 50.000 eur. Odvolací súd vychádza z názoru, že súdy sú povinné dbať na to, aby nebol majetok vo väčšej hodnote prikázaný strane, ktorej majetkové pomery objektívne neumožňujú uhradiť sumu na vyrovnanie hodnoty podielov, resp. pre ktorú by uhradenie tejto čiastky bolo zvlášť ťaživé. Považoval za účelné, ale tiež aj za spravodlivé, aby žalovanej so svojou rodinou (manžel a dve deti z manželstva pochádzajúce), bolo umožnené užívanie tohto bytu, v ktorom žalovaná zostala bývať od roku 2003 potom ako žalobca zo spoločného bytu odišiel. V tejto súvislosti tiež zohľadnil, že to bola žalovaná, ktorá výlučne sama znášala všetky poplatky spojené s užívaním tohto bytu. Rovnako zohľadnil, že žalobca v žalobe a v podstate aj počas celého konania akceptoval, že žalovanej bude byt prikázaný do výlučného vlastníctva, aj keď v reakcii na uplatnený návrh zo strany advokáta žalovanej na disparitu podielov reagoval tým, že je v jeho schopnostiach žalovanej vyporiadací podiel zaplatiť okamžite. Navrhol, aby byt bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva a s takýmto rozhodnutím by bol aj v čase rozhodnutia odvolacieho súdu spokojný a vedel by si predstaviť, že by sa do bytu naspäť nasťahoval. Keďže na pojednávaní odvolacieho súdu žalobkyňa predložila zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorou A. G. (manžel žalovanej) previedol byt, ktorého je výlučným vlastníkom, za kúpnu cenu 63.000 eur (zmluva zo dňa 25.11.2025), vyhlásenie A. G., že získané financie za predaj bytu v hodnote 60.000 eur poskytne žalovanej na vyplatenie BSM pre žalobcu do troch pracovných dní od predaja bytu a žalovaná predložila výpis z majetkového účtu so zostatkom na účte 14.510,72 eur, bolo popri princípe zásluhovosti a udržateľnosti splnené aj kritérium schopnosti žalovanej vyplatiť žalobcu v primeranej dobe so zohľadnením dlhodobého užívania bytu, ktoré kritériá svedčili v prospech žalovanej, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že predmetný byt s príslušenstvom prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej.

10. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd z ustálenej masy BSM žalobcovi prikázal aktíva vo výške 674,89 eur (bežný účet so zostatkom 600,66 eur a bežný účet so zostatkom 68,88 eur) a žalovanej aktíva celkom 126.137,41 eur (byt s príslušenstvom v hodnote 126.708,23 eur, vkladový účet so zostatkom 33,19 eur a bežný účet s debetným zostatkom -604,01 eur). Keďže celková hodnota BSM je 126.812,31 eur, z čoho jedna polovica predstavuje 63.406,15 eur, z čoho žalobcovi boli prikázané aktíva v sume 674,89 eur, má žalovaná povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu 62.731,26 eur.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmeňujúcim rozhodnutím vyporiadal BSM strán sporu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania, bolo možné mu dať za pravdu v tom, že aj v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné pri rozhodovaní o trovách posudzovať úspech jednej a druhej strany sporu. Avšak vzhľadom k tomu, že vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán, nemožno za úspech žalobcu považovať samotnú skutočnosť, že súd BSM vyporiadal, prípadne, že ho vyporiadal tak, ako žiadal žalobca. V rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie BSM je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi, obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ďalších podaniach, vrátane odvolaní, žiadali (nález Ústavného súdu SR z 23.06.2022, sp. zn. ). Je teda potrebné porovnať, čo žiadali obe strany v priebehu celého konania, najmä, čo bolo medzi nimi sporné a úspech strán je potrebné odvodzovať od toho, ako rozhodol súd o týchto sporných skutočnostiach. Osobitosť aplikácie zásady úspechu pri rozhodovaní o trovách konania v konaní o vyporiadaní BSM sa prejavuje v spôsobe hodnotenia tohto úspechu vzhľadom na celý rad okolností špecifických pre danú vec.

13. V preskúmavanej veci je nepochybné, že žalobca v žalobe podanej 19.09.2008 žiadal, aby bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej a v konečnom rozhodnutí odvolací súd žalovanej byt do výlučného vlastníctva prikázal. Nemožno prehliadnuť, že žalobca v priebehu konania (v štádiu po zrušení veci odvolacím súdom) navrhol, aby bol byt prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, čomu aj súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom vyhovel. Pôvodný žalobný návrh obsahoval nielen návrh na vyporiadanie bytu s príslušenstvom, ale aj hnuteľných vecí. Popri hnuteľných veciach, označených v žalobe, sa súd v priebehu konania zaoberal aj vyporiadaním ďalších hnuteľných vecí, ktorých zaradenia do masy BSM sa domáhala žalovaná. Dokazovanie smerovalo aj k vyporiadaniu hodnoty podniku žalobcu, áut, motocykla, zariadenia kancelárie, leasingových splátok na osobné motorové vozidlá využívané pre potreby podnikateľskej činnosti, čo súd prvej inštancie vzhľadom na absenciu relevantných dokladov nevyporiadal (bod 24 odôvodnenia), ktoré okolnosti neboli stranami sporu spochybňované. Na priebeh (ale aj dĺžku ) konania mali vplyv rozdielne tvrdenia strán sporu na masu BSM. Rozdielne tvrdenia oboch strán o vnosoch žalovanej mali vplyv na ustálenie ceny nehnuteľnosti, ktorá bola zistená znaleckým posudkom a odborným vyjadrením znalkyne. Zohľadniac tieto skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je správne aplikovať ust. a vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pri svojom rozhodnutí o náhrade trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania vychádzal z obsahu spisu a hoci žalovanej bola rozhodnutím zo dňa 18.02.2009 v spojení s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 17.03.2009 uložená poriadková pokuta vo výške 50 eur, uložená za účelom dosiahnutia nápravy v správaní odporkyne, ktorá sa bránila tým, že nemala záujem mariť súdne pojednávania, ale mala záujem využiť svoje právo na právnu pomoc, odvolací súd nevidel dôvod, aby za uvedené správanie bola žalovaná opakovane sankcionovaná v podobe povinnosti v celom rozsahu nahradiť trovy konania žalobcovi (odvolací návrh žalobcu), pričom prihliadol na zistenie vyplývajúce z obsahu spisu, že žiaden procesný postup žalovanej, resp. žiadne správanie žalovanej nemalo za následok vznik ďalších trov na strane žalobcu.

14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).