Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/45/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Mestského súdu Košice, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. novembra 2025 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- v C., na parkovisku na ulici F. E. X, dňa 18. marca 2022 čase okolo 17.45 hodiny po tom čo bol ako vodič osobného motorového vozidla značky VW Golf, EČV: C. XXX A., riadne označenými príslušníkmi PZ vykonávajúcimi služobný zákrok pod jednotným velením riadne vyzvaný výzvou „Polícia, v mene zákona vypnite motor. Stojte" a výzvou aby vystúpil z vozidla, tieto výzvy neuposlúchol a so svojim vozidlom prudko zacúval, pri čom svojimi pravými prednými dverami, ktoré boli v čase vykonávania služobného zákroku už pootvorené, narazil do zasahujúceho príslušníka PZ G. A., ktorého vyhodilo a dopadol na ďalšieho zasahujúceho príslušníka PZ H. I., následkom čoho obaja menovaní spadli na zem, následne pri cúvaní zadnou časťou svojho vozidla narazil do zadnej časti oproti zaparkovaného osobného motorového vozidla značky Opel Corsa, EČV: C. XXX A., ktorého náraz odsunul z parkovacieho miesta na trávnatú plochu oddeľujúcu parkovisko a cestu, následne sa snažil svojim vozidlom z miesta ujsť, pričom svoje vozidlo namieril na zasahujúcich príslušníkov PZ G. A. a H. I., ktorým sa podarilo pred jeho vozidlom uskočiť, avšak nakoľko vjazd a výjazd na parkovisko bol zablokovaný pristavenými služobnými osobnými motorovými vozidlami, tak svojím vozidlom opakovane narazil do služobného motorového vozidla PZ značky VW Passat, EČV: C. XXX C., a vzápätí od neho cúvol v čase, keď k jeho vozidlu k zadnej časti vľavo pristupoval ďalší zasahujúci príslušník PZ J. J., ktorý pred vozidlom uskočil a padol na zem, následne sa obvineného A. B. zasahujúcimi príslušníkmi PZ podarilo spacifikovať až použitím služobných zbraní, donucovacích prostriedkov a priložením služobných pút, pričom príslušník PZ G. A. následkom jeho konania pri páde utrpel ľahký úraz s dobou liečenia do 7 dní, a to pomliaždenie hrudnej steny vpravo, pomliaždenie krížovej a ľavej sedacej oblasti, pomliaždenie pravého predkolenia a pomliaždenie ľavého členka, príslušník PZ H. I. utrpel ľahký úraz vyžadujúci si jednorazové ošetrenie, a to pomliaždenie pravej ruky, príslušník PZ J. J. utrpel ľahký úraz vyžadujúci si jednorazové ošetrenie, a to pomliaždenie ľavej ruky, poškodením služobného motorového vozidla PZ značky WV Passat, EČV: C. XXX C., následkom nárazu bola Ministerstvu vnútra SR, so sídlom ulica J. E. X, XXX XX K., IČO: 00 151 866, spôsobená škoda vo výške 3.463,- € a poškodením osobného motorového vozidla značky Opel Corsa, EČV: C. XXX A., následkom nárazu, bola jeho majiteľovi L. A., narodenému dňa XX. XXXX XXXX, trvalé bytom C., M. F. E. X, spôsobená škoda vo výške 979,-€,

t e d a

- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a spáchal ho závažnejším spôsobom konania a to so zbraňou a na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l

- zločin útoku na verejného činiteľa podľa zákona s poukázaním na ustanovenie A za to mu súd

u k l a d á

podľa § 323 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 37 písm. m) a § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní päťdesiatšesť mesiacov nepodmienečne.

Podľa Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému skorším rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 9. júna 2025, ktorým bol odsúdený podľa § 286 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorého výkon súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu 18 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, oboznámením znaleckého posudku, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný A. B. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že ho oslovila N. O. s tým, že potrebovala odvoz z Košíc zo Šace do Košíc do miesta bydliska tak, ako to už urobila viac krát v minulosti. Keď chcel zaparkovať a nacúvať, zaregistroval streľbu na svoje auto, čo v rýchlosti vyhodnotil a zo šoku ako prepad. Vedel, že v minulosti sa takého prepady stávali aj na území Košíc, osoby, ktoré tam videl, neboli v policajnom. Keby bol vedel, že strieľajú policajti, nemal prečo utekať, nemal nič nelegálne pri sebe. Celú situáciu vyhodnotil zle. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný v podstate potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania a uviedol, že videl, že na prvý raz nezaparkuje a tak hodil spiatočku, pričom hneď auto sa auto pohlo začala streľba a hluk. Keď sa pozrel do spätného zrkadla, videl tam muža v civile, s maskou na tvári s vyobrazením čeľustí a zubov ako beží k jeho autu a zároveň strieľa. Streľba bola od viacerých osôb. Zľakol sa, zaradil prvý prevodový stupeň a chcel ujsť z parkoviska pred streľbou. Uvidel, ako mu v ceste stojí iné motorové vozidlo, na ktoré zablikal a keď sa nepohlo, tak do neho vrazil, pretože celý ten čas streľba pokračovala. Nemal v úmysle napadnúť alebo ujsť príslušníkom, utekal pred streľbou v strachu o život. Vnímal, že niečo kričali, ale on mal naplno hudbu a nerozumel. Ani jeden z príslušníkov nebol pred ním, takže nemal šancu vidieť, či majú nejaké označenie polícia. V tom čase mal aj objektívny dôvod sa domnievať, že sa jednalo o prepad jeho osoby, nakoľko dva týždne predtým ho napadli olašskí cigáni kvôli autu. V čase skutku bol pod vplyvom návykových látok. Po zastavení vozidla ho vytiahli z vozidla, dali na zem, spútali a kopali do neho. To, že ide o príslušníkov Policajného zboru zaregistroval, až keď bol v sanitke. Všetko sa to udialo rýchlo, trvalo to asi pol minúty, minútu. Všetky osoby, ktoré sa zúčastnili zásahu, mali zahalenú tvár, ale každý inak. Na vozidle, ktoré mu blokovalo cestu, nevidel žiadne výstražné majáky. Výstrelov padlo veľa, 20 až 30. Spomínaný prepad jeho osoby zo strany olašských cigánov sa udial asi dva týždne predtým v obci Kechnec, kde ho zablokovalo vozidlo, vyskočili z neho olašskí cigáni s basebalkami, pričom obžalovaný stihol hodiť spiatočku a ujsť im. Tento incident však neoznámil na polícii. Žiadne bližšie skutočnosti k uvedenému incidentu obžalovaný nevedel uviesť.

Svedok J. J. vo svojej výpovedi uviedol, že ako prvý pribehol k autu na strane vodiča, pričom mal na ľavej ruke pásku s nápisom Polícia, pričom vodiča vyzval, polícia v mene zákona vypnite motor. Vodič

na neho pozrel, následne pribehol k autu druhý policajt, svedok chcel otvoriť dvere, načo vodič vycúval z miesta, pričom videl, že zasiahol pri cúvaní kolegu G. A. a ten následne trafil druhého kolegu H. I. a potom následne narazil do tam zaparkovaného auta červená Corsa. Následne obžalovaný autom vyštartoval smerom na kolegov, ktorí ležali na zemi, ktorí sa nejakým spôsobom odkotúľali alebo vzdialili preč a obžalovaný autom narazil do ich auta, ktoré bolo riadne označené. Potom znovu zaradil spiatočku a rútil sa na svedka, ktorý odskočil, pričom spadol a keď sa postavil, služobnou zbraňou 4-krát vystrelil na ľavé zadné koleso. Obžalovaný opäť šiel autom proti nim, ale s tými prestrelenými pneumatikami už to nedokázal a následne svedok otvoril dvere vodiča a ďalší kolega obžalovaného vytiahol z auta. Svedok sa nachádzal na mieste činu z dôvodu, že vykonával služobný zákrok na zadržanie páchateľa B., ktorý sa nachádzal v zaparkovanom vozidle. Ich vozidlo malo zapnutý maják. Obžalovaný bol celý čas vyzývaný, aby vypol motor a nehýbal sa. Svedok si nevšimol, aby na vozidle, v ktorom bol obžalovaný, svietili cúvacie svetlá. Svedok nepočul hudbu z auta. Obžalovaný nemal stiahnuté okno na vozidle. Obžalovaný po výzve, aby zastavil vozidlo zareagoval tak ,že sa pozeral na svedka, zaradil spiatočku a začal cúvať. Určite nebol jedinou osobou, ktorá obžalovaného vyzvala, aby zastavil vozidlo. Svedok mal na ľavej ruke pásku s nápisom polícia a takisto aj vpredu nápis polícia. Obžalovaný pritom, ako bol vyťahovaný z vozidla, kopal nohami do kolegov svedka. Na otázku obhajcu svedok už uviedol, že zásah v ten deň smeroval voči spolujazdkyni obžalovaného, pričom všetci zasahujúci policajti mali civilný odev a mali prekryté tváre, pričom ich bolo okolo desať. Celý zásah trval asi jednu minútu a obžalovaný nemal šancu ujsť. Dôvodom služobného zákroku voči spolujazdkyni obžalovaného mala byť jej drogová trestná činnosť. Dôvodom prečo on obžalovaného vyzýval bol ten, že keď sa robí služobný zákrok, tak sa zadržiavajú všetky osoby, taký je operačný postup a ako prvý sa berie vodič. Osoba, proti ktorej bol namierený služobný zákrok, teda spolujazdkyňa obžalovaného, len sedela.

Svedok G. A. vo svojej výpovedi uviedol, že on pristupoval z pravej strany k vozidlu zo strany spolujazdca, pričom mal viditeľné označenie na rukávovej páske polícia. On začal kričať polícia v podstate na to auto, ďalej vypni motor a v tom to auto začalo cúvať, pričom on bol dverami spolujazdca, ktoré boli trochu pootvorené, trafený, pričom pri tom ako letel dozadu, trafil do druhého kolegu, čo išiel za ním. Keď oni s týmto kolegom spadli na zem, obžalovaný s týmto autom išiiel potom na nich, tak museli odskočiť, aby ich neprešiel. Keď cúval, tak trafil do auta, ktoré tam bolo zaparkované a potom išiel na nich smerom dopredu. Potom chcel ujsť obžalovaný z parkoviska, ale to bolo zablokované služobným autom, do ktorého tiež narazil. Potom asi ešte raz cúvol a ešte raz do auta narazil a potom ho ostatní kolegovia spacifikovali s použitím zbrane, hmatov a chvatov ho vytiahli z auta. Auto, ktorým prišli zasahujúci policajti ,bolo civilné služobné motorové vozidlo, ktoré malo maják. Zásah smeroval voči spolujazdcovi. Svedok vyzýval vodiča, aby vypol motor, avšak on nepočul, či malo motor naštartovaný, ale také sú postupy. Svedok sa nepamätá, či malo vozidlo, keď sa k nemu približoval, na začiatku zákroku, či vozidlu svietili cúvacie svetlá. Svedok sa nepamätá, či zaregistroval, aby bolo z auta počuť hudbu. Nepamätá sa, či bolo niekde na aute otvorené okno, ale dvere spolujazdca boli pootvorené. Podľa odhadu svedka zásah trval 3 až 5 minút, nevedel sa presne vyjadriť. Zásahu sa nezúčastnili uniformovaní príslušníci PZ, ani služobné motorové vozidlá s označením polícia. Podľa svedka neexistuje žiaden interný predpis s výnimkou Zákona o PZ, ktorý by upravoval osobitne ich postup.

Svedok H. I. vo svojej výpovedi uviedol, že pred vykonávaním policajnej akcie mali vedomosť, že ich podozrivá osoba sa má dostaviť na ulicu F. XX a tak sa na tej ulici rozmiestnili. On bol vodič vozidla VW Passat. Mali vedomosť o tom, že podozrivú osobu niekto privezie na osobnom motorovom vozidle, pričom on ako vodič zablokoval vjazd aj výjazd z parkoviska služobným motorovým vozidlom, na ktorom boli zapnuté majáky. Ešte predtým dostali pokyn na zahájenie akcie. On ako vodič vystúpil posledný a utekal k vozidlu obžalovaného zo strany spolujazdca za kolegom A., pričom počul ako kolegovia dávajú výzvy, polícia, stoj, vypnite motor. Na moment videl ako sa otvárajú dvere spolujazdca, potom vodič zaradil spiatočku a prudko zacúval dozadu s tým, že kolega, ktorý bol pred ním, narazil do neho. Auto sa zastavilo až, keď nabúralo do odstaveného auta zaparkovaného na parkovisku. Svedok, keď videl ako vodič vytočil kolesá smerom na neho, odskočil, aby ho vodič neprešiel a následne narazil do vozidla, ktoré svedok predtým odstavil a ktoré blokovalo vjazd a výjazd z parkoviska. Potom auto znovu začalo cúvať a bolo zastavené až za použitia donucovacích prostriedkov tak, že mu boli prestrelené pneumatiky a rovnako za použitia donucovacích prostriedkov bol vytiahnutý vodič z auta a bol spacifikovaný, pretože kládol aktívny odpor. On sám mal rukávovú pásku s nápisom polícia. Žiadnu hudbu z auta nepočul. Všetci zasahujúci príslušníci boli v civilnom odeve, on osobne mal prekrytú tvár tak, že mal nákrčník zdvihnutý hore. Zásahu sa zúčastnilo 10 až 13 policajtov. Policajné auto, ktorým bolo zablokované

vozidlo, bolo vlastne civilné auto, pričom on zapol maják, taký, ktorý sa dáva na strechu, ale ktorý nemá označenie polícia. Diódy boli aj v prednej maske.

Svedok L. A. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola so súhlasom strán prečítaná na hlavnom pojednávaní, uviedol, že je majiteľom osobného motorového vodila Opel Corsa EČ: C. XXX A., ktoré bolo pri policajnej akcii dňa 18.3.2022 poškodené, pričom bolo mu oznámené , že poškodenie mu spôsobil obžalovaný nárazom ním vedeným motorovým vozidlom VW Golf EČV: C. XXX A.. Škodu si uplatnil prostredníctvom poisťovne.

Svedkyňa N. O. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že sa dohodla s obžalovaným, že ju zo Šace odvezie domov. Prišiel po ňu osobným motorovým vozidlom VW Golf, do ktorého nasadla na parkovisku pred Lidlom v Šaci. Najskôr išli na umyvárku na Opátskom, na benzínke OMV a odtiaľ na Fábryho 8. Obžalovaný zaparkoval k jej osobnému motorovému vozidlu a ešte ho chcel vyrovnať, tak zacúval dozadu. Ona sa vtedy otočila kzadným sedadlám, kde mala odložené veci a vtedy obžalovaný zakričal nevie čo, takým zvláštnym hlasom a začal prudko cúvať. Ona sa vystrašila a začala streľba, všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Otvorili sa jej dvere, jeden z policajtov v kukle skočil na jej nohy, akoby sa snažil vytiahnuť obžalovaného z jej strany. Druhá osoba v kukle sa snažila vytiahnuť ju von za ruku, pričom ona kričala, aby ju neťahal, že ona vystúpi, ale že jeho kolega sedí na jej nohách. Potom pocítila náraz, do niečoho zozadu auto narazilo, potom sa obžalovaný pohol s vozidlom dopredu a prišlo k ďalšiemu nárazu, pričom celý čas bola streľba. Mala pootvorené dvere a kričala na obžalovaného, aby stál. Po poslednom náraze ju vytiahli von a prikrčili jej dole hlavu tak, že ani nevedela, čo sa deje. Obžalovaný sa počas cesty správal normálne, pustil si nahlas hudbu. Počas zákroku si nevšimla na obžalovanom vôbec nič. Svedkyňa si prvýkrát uvedomila, že voči nej zasahujú policajti, až keď ju chytili za ruku a vytiahli von z auta. Svedkyňa priznala, že nález v jej kabelke v ružovej kozmetickej taštičke patrí jej. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď prišli na parkovisko, všetko sa veľmi rýchlo zomlelo, šofér dal spiatočku, že zarovná, otočil sa , niečo zakričal, jej sa otvorili dvere a pred vozom stál zopár ľudí, ktorí mali kuklu. Videla, že mali zbrane a spustila sa paľba. Potom auto začalo cúvať, paľba pokračovala ďalej, svedkyňa narátala asi 20 výstrelov. Ona vôbec nevedela, že ide o policajný zásah a to až do doby, kým ich nevytiahli von a vtedy si všimla, že jeden mal na rukáve žltú reflexnú pásku s nápisom polícia. Potom prišla sanitka, ktorá zobrala obžalovaného a ona dovolila nahliadnuť do svojho vozidla, ktoré tam mala zaparkované. Pokiaľ ide o hranie hudby, svedkyňa si nie je istá, ale zdá sa jej, že hrala potichu. Podľa svedkyne obžalovaný začal cúvať preto, že sa zľakol, keď začala streľba, ale myslí si, že nemal dôvod utekať. Obžalovaný jej už pred týmto skutkom povedal, že bol asi dva týždne predtým prepadnutý. Svedkyňa uviedla, že zasahujúci príslušníci mali civilný odev a rukávovú pásku s nápisom polícia si všimla len u jedného z nich. V súvislosti s uvedeným skutkom svedkyňa bola odsúdená na podmienečný trest z dôvodu držania drog.

Svedkyňa P. O. vo svojej výpovedi uviedla, že nebola prítomná pri policajnom zásahu a čo vie, dozvedela sa od svojich kamarátov J. Q. a A. R., ktorí jej volali do práce, že tam bola streľba a že tam bola aj jej mama a že sa tam niečo deje. Svedkyňa prišla na miesto činu okolo 22.00 hod. a videla svoju matku ako ešte stále ležala na zemi.

Svedok L. A. E. vo svojej výpovedi uviedol, že uvedenej policajnej akcie sa zúčastnil ako člen tímu. Zastavovali vozidlo, vodič nerešpektoval výzvy, začal cúvať, následne narazil do nášho aj ďalšieho vozidla, ktoré mu blokovalo výjazd a pamätá sa, že boli použité výstrely na pneumatiky, aby došlo k zastaveniu vozidla. Zasahujúci príslušníci boli v civilnom odeve a takisto použili služobné motorové vozidlá v civilnom prevedení, so stroboskopmi v maske a sirénou. Zasahujúci príslušníci boli označení podľa svedka rukávovými páskami s nápisom polícia. On vystrelil na pneumatiku pohybujúceho sa vozidla z bezprostrednej vzdialenosti asi 30 cm. Zasahujúcich príslušníkov bolo asi 15. Svedok sám použil výzvu polícia, takisto aj počul výzvy zo strany ostatných príslušníkov. Ako prvý pristúpili k vozidlu príslušníci PPU. Svedok si nevšimol, aby sa ktokoľvek preukazoval aj služobným preukazom. Svedok si už nespomínal na obsah inštruktáže, ale stále väčšinou vedia, že sa jedná o nebezpečného páchateľa a keď sa jedná o drogovú trestnú činnosť vedia, že zákrok musí byť vykonaný rýchlo, aby nedošlo k nejakému mareniu. Vo všeobecnosti o počte zasahujúcich príslušníkov a áut rozhoduje veliteľ útvaru po dohode s veliacim príslušníkom.

Svedok A. A. vo svojej výpovedi uviedol, že policajná akcia bola zameraná na drogy, kde mali informáciu, že páchatelia sa majú vozidlom presúvať na parkovisko na Fábryho ulicu a tam malo dôjsť k záchytu

týchto osôb. Svedok došiel na miesto medzi poslednými a po vystúpení z vozidla videl, že jeden z kolegov je na zemi a vozidlo cúva. Vtedy jedno o služobných áut zablokovalo pohyb cúvajúceho vozidla a vtedy došlo aj k streľbe na vozidlo. Zásah prvotne smeroval voči spolujazdkyni, zasahujúci príslušníci mali na ľavej ruke reflexné policajné pásky. Všetci mali za úlohu chytiť páchateľa, ten, kto bol prvý na mieste, ten konal ako prvý, podľa konkrétnej situácie. Svedok sa preukázal pri zásahu výzvou polícia, nehýbte sa. Pokiaľ bol vydaný cez rádiostanicu rozkaz, tak použili aj výstražné zvukové a svetelné zariadenie. Každý z príslušníkov mal na hlave kuklu. K uvedenému zásahu sa uskutočnila inštruktáž a sledovanie pred zákrokom trvalo dlhšie, 5-6 hodín, vykonávalo ho však iný útvar. Pri inštruktáži išlo hlavne o tú svedkyňu, ak sa mala stretnúť, alebo predať drogy. Pokyn k bezprostrednému zásahu priamo na mieste dal veliteľ zásahu. Pri inštruktáži nebolo oznámené, aby osoba, voči ktorej bol zákrok namierený, by mala mať zbraň. O pošte zasahujúci príslušníkov rozhodol riadiaci akcie.

Svedok A. R. vo svojej výpovedi uviedol, že bol veliteľom policajnej, nenachádzal sa na mieste činu, ale v štábnom vozidle. Pred akciou vykonával inštruktáž všetkých príslušníkov PPU, pričom ich úlohou bolo zadržanie podozrivej osoby, N. O.. Už v priebehu akcie dostali operatívnu informáciu od operatívnej služby, že vo vozidle sa nachádza ďalšia osoba, ktorá robí šoféra, pričom záujmová osoba bola spolujazdec. Potom dostali informáciu, že keď vozidlo príde na Fábryho ulicu, tak sa osoba zadrží a dostali od vyšetrovateľa povolenie na zadržanie a vykonanie služobného zákroku. Svedok sa dostavil na miesto činu až po zásahu. Predmetom inštruktáže bolo rozdelenie príslušníkov do vozidiel a následne veliteľ zásahu upresnil výzbroj a výstroj. Predmetom inštruktáže z jeho strany boli v podstate informácie, ktoré mal z operatívnej služby, teda voči komu zásah smeruje, bezpečnostné riziká a ďalšie doplňujúce údaje. Bezpečnostným rizikom tejto akcie bolo, že ide o osobu podozrivú zo spáchania drogovej trestnej činnosti, ktorá mení často miesto zdržiavania sa a väčšinou sa pohybuje na osobných motorových vozidlách, preto je voči nej potrebné vykonať zákrok čo najrýchlejšie. Ďalšie riziko bolo, že sa má starať o dve maloleté deti, ktoré by mohli byť pri zákroku. Záujmová osoba nie je držiteľom zbrojného preukazu, ale nie je vylúčené, že by mohla byť ozbrojená vzhľadom na charakter a činnosť, ktorú vykonáva. Skutočnosť, že bolo zistené, že vo vozidle sa nachádza aj iná osoba, nemala vplyv na zmenu inštrukcií. Veliteľom zásahu v tomto prípade bol svedok S. A..

Svedok S. A. vo svojej výpovedi uviedol, že sa zúčastnil policajnej akcie, kde objektom zadržania mala byť N. O., ktorá sa mala presúvať zo Šace smerom na T. hrdinov, pričom predpokladané zadržanie malo byť na Fábryho ulici v Košiciach. Po príchode vozidla na uvedené miesto dostali pokyn na zadržanie tejto osoby a to tak, že časť služobných motorových vozidiel zablokovalo príjazdovú cestu a časť skupiny sa pešo presunula k uvedenému vozidlu. Svedok osobne stál na vedľajšom parkovisku. Po pokyne na vykonanie služobného zákroku vystúpil z vozidla, keď už zákrok prebiehal. Počul výzvu polícia, na čo vodič začal prudko cúvať a narazil do osobného motorového vozidla Opel Corsa červenej farby, počul opakovanú výzvu na zastavenie vozidla, videl ležať kolegu na zemi na parkovisku, vodič následne vyrazil prudko vpred a narážal do služobného vozidla, ktoré blokovalo parkovisko a malo zapnuté výstražné svetelné znamenie. Následne kolegovia strieľali na pneumatiky vozidla a osoby boli z neho násilne vytiahnuté von. Použité služobné motorové vozidlá boli v civilnom prevedení, teda nemali označenie polícia a zasahujúci príslušníci boli v civile, vo vestách a na rukávoch označení reflexnou páskou, pričom tváre mali zakryté buď kuklami, alebo šatkami. O momente zásahu rozhodol svedok. Zásahový tím mal informáciu o tom, že vo vozidle sa nachádza aj ďalšia osoba ako vodič a záujmová osoba N. O. sedí na mieste spolujazdca, nebol to však dôvod na zmenu priebehu zásahu. Išlo o zákrok pod jednotnom velení v zmysle Zákona o PZ a zásahu sa zúčastnilo zhruba 10 príslušníkov PPU. Boli am aj prítomní príslušníci iných neuniformovaných zložiek. Svedok nevedel uviesť, či sa niektorí zo zasahujúcich príslušníkov preukázal služobným preukazom.

Svedkovia J. Q. a A. R. vo svojich výpovediach v podstate zhodne uviedli, že toho dňa spoločne požívali alkoholické nápoje, videli tam nejaké svetlá, že sa tam niečo deje a bolo tam aj veľa ľudí. Videli , že na zemi ležala nejaká žena, resp. kľačala a keď zistili, že sa jedná o N. O., napísali to formou SMS-ky jej dcére P. O., ktorá bola v tom čase v práci. Priebeh samotného zásahu nevideli.

Zo súdnoznaleckého posudku KEU na čl. 246-251 a ktorý bol so súhlasom procesných strán prečítaný na hlavnom pojednávaní vyplýva záver, že krátka plynná zbraň zn. Carrera U., výrobného čísla C47i2-17101875 plus 11 nábojov, plus zásobník, ktorá bola zaistená počas prehliadky iných priestorov a pozemkov v úložnom priestore za sedadlom vozidla osobnom motorovom vozidle VW Golf striebornej

metalízy EČ: C. je krátka expanzná zbraň, samo nabíjacia pištoľ tureckej výroby, kalibru 9mm, P.A.K. rok výroby 2017 a je vo vyhovujúcom technickom stave spôsobilá streľby.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ktorý vypracoval znalec A. V. H. J., na čl. 226-245 a ktorý bol so súhlasom procesných strán prečítaný na hlavnom pojednávaní dňa 24.7.2023 (čl. 548) vyplýva záver, že G. A., H. I. a J. J. utrpeli ľahké zranenia s práceneschopnosťou len u G. A. v trvaní od 19.3.2022 do 26.3.2022, pričom ich obvyklý spôsob života mohol byť narušený len bolesťami stredne veľkej intenzity v prvých dvoch, troch dňoch po úraze.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý vypracovala znalkyňa A. C. F., na čl. 200-225 a ktorý bol so súhlasom procesných strán prečítaný na hlavnom pojednávaní dňa 24.7.2023 (čl. 548) vyplýva záver, že obžalovaný A. B. v čase spáchania skutku netrpel, ani v čase vyhotovenia znaleckého posudku netrpí na žiadnu duševnú poruchu, ani chorobu v zmysle psychózy. Ide u neho o nevyrovnanú osobnosť s rysmi dissociality. Rozpoznávacia a ovládacia schopnosť obžalovaného boli v čase spáchania skutku zmenšené len nepodstatne pod vplyvom užitej psychoaktívnej látky pervitínu. Jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný, ochranné liečenie nie je potrebné. Závislosť od alkoholu ani od iných psychoaktívnych látok zistená nebola.

Z odborného vyjadrenia na čl. 294-307 vyplýva, že na osobnom motorovom VW Passat variant 2.0 TDI Gihg line DSG, EČ: C. XXX C. vznikla škoda vo výške 3 463,- Eur a na vozidle Opel Corsa 1.2 16V, EČ: C. XXXXX vznikla škoda vo výške 979,- Eur.

Zo správy MV PZ, KR PZ Košice na čl. 528 vyplýva, že uvedený subjekt si ako poškodená strana nárok na náhradu škody neuplatňuje z dôvodu, že škoda bola vysporiadaná cestou poisťovne Kooperatíva a.s.

Z odpisu RT na čl. 1018-1019 vyplýva, že obžalovaný tam má celkom 15 záznamov, naposledy bol odsúdený rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 9.6.2025.

Z trestného spisu Mestského súdu Košice sp. zn. vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom zo dňa 9.6.2025 odsúdený podľa § 286 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorého výkon súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Z evidenčnej karty vozidla na čl. 374 vyplýva, že držiteľom aj vlastníkom predmetného vozidla je U. F..

K výroku o vine:

Súd rozhodnutie o vine založil na právnom názore Krajského súdu v Košiciach vyjadrenom v uznesení sp. zn. zo dňa 9. júna 2025, ktorý je pre prvostupňový súd v zmysle ustanovenia záväzný. Súd v tejto súvislosti pripomína, že viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu spočíva v tom, že správne zistený skutočný stav veci vykazuje znaky konkrétneho trestného činu (RT 36/68, RT 57/84, číslo judikátu 53/1992 NS ČR. V predmetnej veci súd rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom, ktorý bol odvolacím súdom zrušený, čím odvolací súd dal fakticky zjavne najavo svoj právny názor, že takýto rozsudok do úvahy neprichádza. Z uvedených stanovísk, ktoré zároveň tvoria bez akýchkoľvek pochybností aj výklad ustanovenia týkajúci sa právneho názoru, možno uzavrieť, že ustanovenie s. 1 je vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym ustanovením upravujúcim rozsah záväznosti právneho názoru odvolacieho súdu a zároveň limitujúcim v tomto rozsahu odôvodnenie o vine. Uvedené je v súlade aj s ustáleným právnym názorom Ústavného súdu SR, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu, nemožno posudzovať izolovane (, , ), pretože prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. V širších súvislostiach je možné poukázať aj na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej, s použitím logickej zásady argumentum e contratrio, resp. argumentum a maiori ad minus, sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). V kontexte s vyššie uvedeným je prakticky aj nemožné, aby prvostupňový súd, ktorému právo na hodnotenie dokazovania, v zmysle vyššie uvedenej judikatúry, zostáva zachované, resp. nie je možné mu udeľovať záväzné pokyny v tomto smere, aby zároveň v zmysle ods.

1 v odôvodnení rozsudku uvádzal, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Preto prvostupňový súd v tomto kontexte poukazuje na podrobné odôvodnenie odvolacieho súdu.

K výroku o treste:

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd dôsledne vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34, najmä ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, v zmysle ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Vykonaným dokazovaním a oboznámením zbiehajúcej sa trestnej veci súd bez akýchkoľvek pochybností zistil, že v danom prípade sa jedná o súbeh trestnej činnosti, kedy skutok v prejednávanej trestnej veci bol spáchaný dňa 18.3.2022, teda skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin a to konkrétne rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 9.6.2025 a teda prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona.

Právnu kvalifikáciu trestnej činnosti súd ustálil v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona, v zmysle ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Pri žalovanej právnej kvalifikácii, teda pri ustanovení Tr. zákona bola a v súčasnosti aj je rovnaká trestná sadzba, teda 3 roky až 8 rokov, avšak došlo k novele v ustanoveniach týkajúcich sa jednak základných zásad ukladania sankcií, najmä ustanovenia , ktoré ustanovuje, že pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, kým v analogickom ustanovení , dovtedy platného , pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšovala dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu a týkajúcich sa aj výšky škody, konkrétne ustanovenia , kde väčšou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000,- Eur, kým v analogickom ustanovení dovtedy platného sa za takúto škodu považovala suma desaťnásobku sumy 266,- Eur, teda 2 660,- Eur. Z uvedeného je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že použitie novšieho je pre obžalovaného v celku priaznivejšie.

Súd v prípade obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona, pretože už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Súd obžalovanému uložil podľa Tr. zákona s použitím , Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere päťdesiatšesť mesiacov nepodmienečne. Výšku takto uloženého trestu súd určil podľa kritérií ustanovenia ako rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo predstavuje 5 rokov alebo 60 mesiacov, a jednu tretinu z tejto doby teda 20 mesiacov pripočítal k dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá pri tomto trestnom čine predstavuje dobu 3 rokov, alebo 36 mesiacov. Ide teda o trest uložený na dolnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby v zmysle Tr. zákona, pričom existencia priťažujúcej okolnosti v zmysle Tr. zákona na ukladanie druhu ani výšky trestu nemala zásadný význam.

V súlade s ust. Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody (rozsudok Mestského súdu Košice ).

K neuloženému ochrannému opatreniu zhabania veci:

Súd v predmetnej veci neuložil, najskôr prokurátorom navrhovaný trest prepadnutia veci, neskôr, po doplnení dokazovania, modifikovaný na ochranné opatrenie zhabania veci a to osobného motorového vozidla zn. VW Golf, EČV: 734 MH, ktoré bolo použité pri spáchaní skutku a to z dôvodu, že v spisovom materiály sa ku dňu rozhodovania nenachádzalo žiadne rozhodnutie o zaistení tejto veci v zmysle , čo je inak základným predpokladom akéhokoľvek rozhodovania o osude zaistenej veci. V tomto kontexte súd poukazuje na skutočnosť, že nejde o jediný chýbajúci dôkaz, pretože v spise absentujú akékoľvek dôkazné materiály týkajúce sa podstatne závažnejšej skutočnosti a to monitorovania tzv. záujmovej osoby v tomto konaní v procesnom postavení svedka a obžalovaného, ku ktorému nepochybne pred spáchaním skutku došlo, čo vyplýva z výpovedí vypočutých svedkov tak, ako na to súd poukázal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Nie nevýznamnou skutočnosťou je aj doposiaľ nezistené vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu, keďže údaje uvedené v evidenčnej karte vozidla majú len deklaratórny charakter a otázku vlastníctva k predmetnému vozidlu nerieši ani podnet vyšetrovateľa na postup podľa zo dňa 9.5.2024 adresovaný priamo súdu (-821), ani žiadosť o poskytnutie súčinnosti na -860, keďže procesným „partnerom“ súdu v konaní pred súdom je prokurátor, ako strana v konaní, a teda názor vyšetrovateľa prezentovaný k vlastníctvu uvedeného motorového vozidla je celkom bezpredmetný, naviac žiadna zo strán a už vôbec nie prokurátor, nenavrhol vykonať v tomto smere absolútne žiaden dôkaz, teda bol pasívny.

Súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou, keďže mu takáto povinnosť zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, vyhľadávať dôkazy, ktoré by absenciu týchto skutočností eliminovali, práve naopak, zásada rovnosti strán v konaní pred súdom ( ) i kontradiktórny spôsob vedenia súdneho pojednávania nedovoľuje súdu usmerňovať prokurátora v tom, čo má ešte „urobiť“ v prípravnom konaní, a tak mu zasahovať do jeho výlučnej právomoci vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní ( ). Takéto usmerňovanie prokurátora by mohlo byť chápané aj ako pomoc prokurátorovi, a to by už bolo v úplnom rozpore so zásadou spravodlivého procesu ( Európskeho dohovoru), so zásadou rovnosti strán v konaní pred súdom a princípom nestrannosti súdu pri rozhodovaní sporu medzi prokurátorom (štátom) a obžalovaným. Možno pripustiť, že súd v zmysle môže vykonať na hlavnom pojednávaní aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Iniciatíva súdu pri vykonávaní dôkazov má však svoje hranice a tie končia tam, kde začínajú hranice spravodlivého procesu () a hranice rovnosti strán v konaní pred súdom a kontradiktórneho procesu (). V zmysle je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán – prokurátora na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu na strane druhej, ktoré budú pred súdom predkladať a vykonávať dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú, pričom ich posúdenie bude úlohou súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu. Platí teda, že súd má rozhodnúť spor medzi prokurátorom (štátom) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom, ale aj zásady spravodlivého procesu. Podľa názoru súdu nie je prípustné, aby prokurátor prenášal svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. na súd a očakávať, že až súd vyrieši (svojim dokazovaním) základné predpoklady ukladania trestu prepadnutia veci, resp. ochranného opatrenia zhabania veci. Je v rozpore so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu veci, ak orgán činný v trestnom konaní nevykoná časť dôkazov, významných pre zistenie skutočností, rozhodujúcich z hľadiska navrhovaného trestu, resp. ochranného opatrenia.

K chýbajúcemu výroku o náhrade škody:

Nárok na náhradu škody si v trestnom konaní neuplatnila žiadna zo strán.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Mestský súd Košice. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.