Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17CoCsp-9-2025.pdf
PDF · 121.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/9/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Mestská časť Ružinov, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa A. B. C., proti žalovanej: II. D. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX E., v konaní právne zastúpená: Juraj Macík advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, o zaplatenie 12.077,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15Csp/33/2024-201 zo dňa 02. 05. 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej II. náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I ). Žalovanej v II. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný uhradiť žalovanej II. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania (výrok II.).
2. Žalobca sa žalobou domáhal voči pôvodnému žalovanému I. (proti ktorému bolo konanie odmietnuté rozhodnutím zo dňa 25. 09. 2023 sp. zn. 29Up/937/2023) a žalovanej II. zaplatenia sumy 12.077,89 eur spolu s úrokom z omeškania 2.327 Eur, úrokom z omeškania 1.113,35 Eur a 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 11.997,09 Eur od 04. 10. 2022. Uviedol, že predmetná pohľadávka mu bola postúpená postupcom Všeobecnou úverovou bankou, D.. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými dňa 17. 03. 2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe, ktorej žalovaným poskytol úver vo výške 17.600 eur s dohodnutými splátkami v počte 95, vo výške po 264,10 Eur, splatných k 18. dňu kalendárneho mesiaca. Žalovaní aj napriek opakovaným výzvam v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplnili povinnosti v zmysle zmluvy, v dôsledku čoho došlo právnym predchodcom žalobcu pred postúpením pohľadávky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky k 20. 11 . 2020.
3. Žalovaná II. namietala oprávnenosť nároku, popierala platné zosplatnenie pohľadávky, pretože neboli dodržané zákonné predpoklady v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ, preto nemohlo dôjsť zákonným spôsobom k postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a teda žalobca nie je aktívne legitimovaný v spore. Tvrdila, že výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom je neplatným právnym úkonom s poukazom na ust. § 37
ods. 1 OZ, nakoľko ide o neurčitý, nezrozumiteľný právny úkon. Vo výzve absentuje jasné určenie pre nesplatenie, ktorej resp., ktorých splátok veriteľ žiada o zaplatenie celej pohľadávky. Z histórie úveru nevyplýva, že by mala dlžníčka voči veriteľovi záväzok titulom poplatkov v sume 52,28 Eur ako je to vo výzve uvedené. Namietala, že zosplatniť pohľadávku z úveru nemožno na základe nezaplatenia platby za súvisiaci produkt - poistenie, ktorý banka iba sprostredkovala. Neplatenie poistného môže mať dopad na trvanie poistenia, nie však na zosplatnenie úveru. V prípade nesplácania úveru bola banka oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s obchodnými podmienkami článkom F. C. X. zmluvy. Pre nezaplatenie poistného nebolo možné vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru s poukazom na ust. § 53 ods. 9 OZ. Namietala, že aj samotná suma 52,28 Eur na zaplatenie, ktorá bola uvedená vo výzve je neurčitá a nie je možné dospieť ako k danému vyčísleniu došlo, preto výzvu považuje za absolútne neplatný právny úkon.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 565, § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 92 ods. 8 zákona o bankách.
5. Okresný súd skutkovo zistil, že právny predchodca žalobcu žalovanej ako spoludlžníčke poskytol spotrebiteľský úver na refinancovanie úverov poskytnutých VÚB a. s. Výška poskytnutého úveru bola 17.600,- Eur, ktorý sa zaviazali dlžníci splácať v pravidelných mesačných splátkach, vrátane poistného, vo výške 264,10 Eur. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola podpísaná 17. 03. 2017. V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola dohodnutá v časti X upravujúcej zabezpečenie úveru - pristúpenie dlžníka k poisteniu schopnosti splácať flexi pôžičku. Podpisom zmluvy úverový dlžník súhlasil so zvolením jedného zo súboru poistenia uvedeného v zmluve, súhlasil, aby ho VÚB a. s. zahrnula medzi poistené osoby v zmysle rámcovej zmluvy o poistení schopnosti splácať úver uzavretej medzi VÚB a. s. a Generali poisťovňa a. s..
6. V bode 1 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru účastníci dohodli mesačnú anuitnú splátku vrátane poistného 264,10 Eur, z toho mesačná splátka poistného 14,26 Eur.
7. V zmluve v F. C. X účastníci dohodli, že v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s obchodnými podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný.
8. Súd prvej inštancie ex offo skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalovaná namietala, že zosplatnenie považuje za neplatný právny úkon z dôvodu neurčitosti, nejasnosti výzvy – upomienky zo dna 29.09.2020, ktorou ju veriteľ vyzval na zaplatenie dlhu vo výške 52,28 Eur, z ktorej nebolo zrejmé o aký záväzok titulom „poplatkov“ sa malo jednať. Žalobca v priebehu konania uviedol, že to mal byť dlh na poistnom.
9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky. V čase od 14. 05. 2020 na dobu šiestich mesiacov bol dlžníkom povolený odklad splátok. Treťou upomienkou zo dňa 29. 09. 2020, ktorú považoval žalobca za výzvu v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, a ktorá mala predchádzať zosplatneniu úveru v zmysle § 565 OZ, nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru. Podľa zmluvy, ako aj všeobecných obchodných podmienok platných u dodávateľa – VÚB, a. s., k zosplatneniu ako sankcie za porušenie povinnosti riadne a načas splácať poskytnutý úver, môže dôjsť z dôvodov porušenia zmluvných povinností splácať poskytnutý úver. Tretia upomienka, od ktorej odvodzuje žalobca zákonný postup podľa § 53 ods. 9 OZ a následne postup podľa § 565 Občianskeho zákonníka však poukazuje na nezaplatenie splátky vo výške 52,28 Eur, čo má predstavovať dlh žalovaných voči žalobcovi. Čiastka 52,28 Eur je zavádzajúca. V upomienke je uvedené, že na istine, úrokoch, úrokoch z omeškania je nulová pohľadávka a na poplatkoch je dlh 52,28 Eur – dlh na poistnom..
10. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, z listín doložených žalobcom, dospel okresný súd k záveru, že poistné nie je možné považovať za poplatky tak, ako sú zadefinované, či už v zmluve, všeobecnými obchodnými podmienkami alebo cenníkom poplatkov. Poplatky sú v zmluve upravené v časti X D. G. H. X. V zmluve je ako typ zabezpečenia uvedená poistná zmluva uzavretá medzi VÚB a. s. a Generali Poisťovňa a. s., ku ktorej dlžník I. C. - manžel žalovanej II. pristúpil podpisom úverovej zmluvy. Okresný súd dospel k záveru, že uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky
úveru, a teda samotné zosplatnenie poskytnutého úveru, nemožno viazať na zaplatenie splátky za súvisiaci produkt, ktorý banka aj v zmysle zmluvy iba sprostredkovávala. Dlžné poistné vyplýva zo samostatného záväzkovo-právneho vzťahu v súvislosti, s ktorým nemožno žiadať o zaplatenie celej pohľadávky z úveru, pretože ide o odplatu za služby a nie o neplatenie úverovej zmluvy. Dlžné poistné nie je možné považovať ani za poplatok v zmysle zmluvy, všeobecných obchodných podmienok, ani cenníka poplatkov. Preto pokiaľ žalobca, resp. právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie sumy 52,28 Eur – dlhu na poistnom, nie je možné hovoriť o porušení zmluvných podmienok tak, ako to mali zmluvné strany upravené ako sankciu pre porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy.
11. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nemohla banka - pôvodný veriteľ platne postúpiť pohľadávku na žalobcu, a teda žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v danom spore. Pre nepreukázanie aktívnej legitimácie, tzn. nepreukázanie prechodu práv a povinností na žalobcu, pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie, tzn. pre nepreukázanie prechodu práv a povinností na žalobcu, o ktoré v konaní ide v dôsledku neplatného zosplatnenia úveru právnym predchodcom žalobcu, okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie, resp. rozhodnutie zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13.1. Odvolateľ - žalobca namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil, že jeho právny predchodca neplatne zosplatnil pohľadávku, ktorú mal voči žalovaným. Jeho právny predchodca treťou upomienkou zo dňa 29. 09. 2020 vyzval žalovaných v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ na úhradu omeškaných splatných splátok vo výške 52,28 Eur. Uvedená suma bola vo výzve špecifikovaná ako „poplatky“. Výzvu je potrebné skúmať podľa obsahu, t. j. že postupca, t. j. právny predchodca žalobcu, vyzýval žalovaného na úhradu celkovej dlžnej čiastky k uvedenému dňu v sume 52,28 Eur (ktorá pozostávala z neuhradených splátok poistného). Nie je rozhodujúce ako je dlžná suma vo výzve označená, ale rozhodujúce je to, že veriteľ vyzýva dlžníka na úhradu dlžnej sumy (pričom ide o omeškané splátky v súvislosti s poskytnutým úverom). Splátky poistného neboli uhradené viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a zároveň bol žalovaný upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možné uplatnenie predčasnej splatnosti dlhu.
13.1.1 V odvolaní žalobca namietal, že nie je možné sa stotožniť s tým, že suma 52,28 Eur je vo výzve zo dňa 29. 09. 2020 zavádzajúca, a že poistné nie je možné považovať za poplatky tak, ako sú definované zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami alebo VOP. Podľa článku X základných podmienok zmluvy, predstavovala výška mesačnej splátky vrátane poistného sumu 264,10 Eur (t. j. mesačná anuitná splátka 249,84 Eur + suma poistného 14,26 Eur). V zmysle § 2 písm. g) zák. 129/2010 Z. z. sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady, pričom do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Poplatky teda nie sú definované výlučne v spotrebiteľskej zmluve a súvisiacich dokumentoch, ale svoje vymedzenie majú aj v zákone v rámci celkových nákladov spotrebiteľa, kde o. i. patria všetky poplatky v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a j aj poistné. Žalobca má za to, že poistné predstavuje ex lege určitý druh poplatkov (v ZoSÚ označené ako „poplatky akéhokoľvek druhu“), pričom tieto boli zahrnuté aj v rámci mesačnej splátky v zmluve a nestotožňuje sa s konštatovaním súdu, ak došiel k záveru o opaku a obmedzil sa len na definíciu poplatkov v rámci zmluvy a súvisiacej dokumentácie. Daná výzva z 29. 09. 2020 podľa obsahu teda spĺňa hypotézu § 53 ods. 9 OZ. Naviac, súd by nemal vyhľadávať dôvody neplatnosti právneho úkonu s uvedením, že suma uvedená vo výške 52,28 Eur je zavádzajúca.
13.1.2 Odvolateľ namietal aj záver súdu, že zosplatnenie nemožno viazať na zaplatenie splátky za súvisiaci produkt. Uviedol, že medzi zmluvnými stranami, jeho právnym predchodcom a dlžníkom, bola dohodnutá výška mesačnej splátky v sume 264,10 Eur (mesačná anuitná splátka 249,84 Eur +
suma poistného 14,26 Eur). Žalovaný požiadal postupcu dňa 12. 05. 2020 o odklad splátok. Postupca žalovanému oznámil odklad anuitných splátok na obdobie 6 kalendárnych mesiacov, ktorá začala plynúť od 14. 05. 2020, zároveň v oznámení bolo uvedené, že v prípade, ak ste si v úverovej zmluve dohodli poistenie schopnosti splácať úver (ďalej len „poistenie úveru“) ste povinný splácať splátky poistného vyplývajúce z uvedeného poistenia počas obkladu. Teda žalovaní mali naďalej povinnosť uhrádzať mesačnú splátku poistného vo výške 14,26 Eur, pričom táto suma jednoznačne vyplýva z dohody. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením, že šlo o samostatný záväzkovo-právny vzťah, pretože malo ísť o odplatu za poskytnuté služby a nie plnenie z úverovej zmluvy. Právny predchodca žalobcu riadne pristúpil k zosplatneniu. Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v článku F. J. X I. C. zmluvy o úvere, upozornil žalovaných na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Bez dohľadu na to, že splátky sú v predmetnej výzve označené ako „poplatky“, tak na účely ust. § 53 ods. 9 OZ nemožno konštatovať neplatnosť takéhoto právneho úkonu, nakoľko predmetné ustanovenie pojednáva len o omeškaní so zaplatením splátok.
13.2 Žalovaná II. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázala na to že odvolateľ produkuje v odvolaní procesne neprípustné novoty. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru vôbec nevyplýva vo vzťahu, ku ktorej nezaplatenej splátke spotrebiteľského úveru malo dôjsť k zosplatneniu pohľadávky. V zmysle § 37 ods. 1 OZ, právny úkon je teda neplatný. Výzva pred zosplatnením, ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pre svoju určitosť musia jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu splatnosť úveru. Zo žalobcom predloženej platobnej histórie vôbec nevyplýva, že by mal dlžník voči veriteľovi v ktoromkoľvek okamihu záväzok titulom poplatkov v súčte 52,28 Eur. Čo sú poplatky definuje zmluva v článku X C. X, pričom platby poistného tam nepatria. Zároveň poukázala na to, že uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky z poskytnutého spotrebiteľského úveru, nemožno viazať na nezaplatenie splátky za súvisiaci produkt, ktorý banka iba sprostredkovala, a teda veriteľom bola tretia osoba nie banka. Zo zmluvy nevyplýva, že by podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru za ponúknutých podmienok bolo uzavretie poistnej zmluvy. Odvolateľ preto zavádzajúco poukazuje na § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z.. Pri poistení sa jedná o samostatný záväzkovo-právny vzťah, pri ktorom nemožno žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, pretože ide o odplatu za služby, nie o neplnenie úverového záväzku. Podľa článku 1 bod 5 úverovej zmluvy platí, že „v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s obchodnými podmienkami, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný“. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úverov, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Pre nezaplatenie poistného, nie je možné vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. S poukazom na § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ sa právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky z právneho dôvodu úveru, môže viazať len na nesplnenie niektorej splátky istiny úveru, alebo príslušenstva úveru, nie súvisiacej poistnej zmluvy, ktorá je len samostatným záväzkovo-právnym vzťahom.
13.3 Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu zotrval na dôvodoch odvolania. V súvislosti s teoretickou povinnosťou špecifikovať splátku vo výzvach pri uplatnení práva podľa § 565 OZ uviedol, že sa stotožňuje s uznesením NR SR sp. zn. 1Cdo/123/2022, poukázal tiež na rozhodnutie 5Cdo/188/2023.
13.4 Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa zdôraznila, že nie je vôbec zrejmé, že dlžná suma vo výške 52,28 Eur pozostávala z neuhradených splátok poistného. Poukazovala na to, že:
- pre splátky poistného, ako voliteľného samostatného produktu, nie je možné zosplatniť úver,
- žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal ani vo vzťahu k ním tvrdenej „kategórii“, a to splátkam poistného, za aké obdobie malo byť jestvujúce omeškanie v sume spolu 52,28 Eur, ktorá suma matematickým prepočtom nesedí,
- žalobca netvrdil konkrétne a nepreukázal, že dlžník bol v omeškaní s plnením akýchkoľvek konkrétnych a určito identifikovaných splátok úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaní neboli v omeškaní so žiadnou splátkou, pre ktorú by bolo možné úver zosplatniť. Otázka náležitosti a určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ bola podrobne riešená v rozsudku Najvyššieho súdu SR; sp. zn. 5Cdo/188/2023.
14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
15. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami odvolateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie veci vo veci.
16. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
17. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne súd prvej inštancie rozobral v odôvodnení rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Okresný súd bol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.
19. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.
20. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva, ktoré správne interpretoval.
21. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcov vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril jeho právnym predchodcom VÚB, a. s.. Na základe zmluvy bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý žalovanej II. a pôvodne žalovanému I. (manželovi žalovanej II.) spotrebiteľský úver vo výške 12.077,89 Eur. Žalobca tvrdil, že predmetná pohľadávka mu bola postúpená VÚB, D., po tom čo došlo k zosplatneniu úveru v súlade s § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka jeho právnym predchodcom z dôvodu, že žalovaní neuhrádzali splátky úveru riadne a včas.
22. Súd prvej inštancie správne skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní vychádzajúc z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a dospel k záveru, že na žalobcu mohla banka platne postúpiť len splatnú pohľadávku.
23. Vzhľadom na uvedené okresný súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, a teda či bola na žalobcu postúpená predmetná pohľadávka platne, či išlo o pohľadávku, ktorá už bola v čase postúpenia splatnou.
24. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ (účinného do 31.10.2024), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
26. Súd prvej inštancie zistil, že v procese platného zosplatňovania pohľadávky nebola splnená hypotéza ust. § 53 ods. 9 OZ, nakoľko nedošlo k platnému úkonu, na základe ktorého by pôvodný veriteľ upozornil spotrebiteľa na to, že ak nedôjde k zaplateniu splátky, pristúpi k zosplatneniu úveru.
27. Súd prvej inštancie z dojednania v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej so žalovanou zistil, že podľa bodu I bod 5 písm. b) pre prípad nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s obchodnými podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný.
28. Žalobca tvrdil, že za výzvu v súlade s § 53 ods. 9 OZ považuje „tretiu upomienku“ doručenú dlžníkom. Okresný súd posúdením upomienky - výzvy zistil, že je v nej zavádzajúca výška požadovanej nezaplatenej splátky 52,28 Eur. Vo výzve sa uvádza ako dlžná pohľadávka - istina 0, úroky 0, úroky z omeškania 0, poplatky 52,28 Eur, zároveň boli dlžníci vyzvaní na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude banka požadovať, aby vrátili celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. V konaní nebolo sporné, že dlh žalovanej bol na poplatku. V konaní bolo nesporné, že v čase zosplatnenia úveru dlžníkom bol povolený odklad anuitných splátok úveru.
29. Žalobca uviedol, že predmetná suma, s ktorou bola žalovaná v omeškaní vo výške 52,28 Eur bol dlh na poistnom.
30. Z obsahu úverovej zmluvy bolo v konaní zistené, že pokiaľ ide o poistenie ide o zabezpečenie úveru na základe pristúpenia dlžníka k poisteniu schopnosti splácať flexi pôžičku tak, že dlžník súhlasil, aby VÚB (ďalej tiež „poistník“) zahrnula medzi poistné osoby v zmysle rámcovej zmluvy o poistení schopnosti splácať úver - spotrebiteľský úver, poistná zmluva bola uzavretá medzi VÚB a. s. a Generali poisťovňa, a. s.. Odvolací súd udáva, že v konaní žalobca nepreukázal (ani netvrdil) a ani to nevyplýva z uzatvorenej zmluvy, že by dlžníci uzatvárali poistnú zmluvu, ktorá by bola podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru.
31. Súd prvej inštancie zistil, že mesačná anuitná splátka vrátane poistného bola dohodnutá vo výške 264,10 Eur, z toho splátka poistného 14,26 Eur. Žalobca aj v odvolaní tvrdil, že suma 52,28 Eur pozostávala z neuhradených splátok poistného, ktoré neboli uhradené viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti (14,26 x 3 = 42,78 Eur). Ani v odvolaní neuviedol žalobca z čoho pozostával zvyšok predmetného dlhu. Žalobca v odvolaní namietal, že túto sumu nemožno považovať za zavádzajúcu, mal za to, že poistné predstavuje ex lége určitý druh poplatkov (ZoSÚ označené ako „poplatky akéhokoľvek druhu“), pričom tieto boli zahrnuté aj v rámci mesačnej splátky úveru v zmluve, pretože podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z .z., do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru, alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
32. V konaní žalobca nepreukázal, ani to nevyplýva z uzatvorenej zmluvy, že by dlžníci uzatvárali poistnú zmluvu, ktorá by bola podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, a preto závery súdu prvej inštancie v súvislosti so záverom, že poistné nie je možné považovať za poplatok, tak ako je zadefinovaný, či už v zmluve, všeobecných obchodných podmienok alebo cenníkov poplatkov je správne a žalobca ho svojimi tvrdeniami v odvolaní ani nevyvrátil.
33. V konaní bolo nesporné, že dlžníci v čase uskutočnenia výzvy v súlade s § 53 ods. 9 OZ a v čase zosplatneniu úveru neboli v omeškaní so splátkou úveru, t. j. anuitnou splátkou, pričom anuitná splátka bola dohodnutá vo výške 249,84 Eur + sa spolu s ňou platilo poistné 14,26 Eur. Podľa VOP splátka úveru/anuitná splátka je definovaná ako pravidelná anuitná splátka úveru dohodnutá v úverovej zmluve, ktorej časť tvorí splátka úveru a zvyšnú časť splátka úrokov (nie teda poistné). Predmetnú platbu 14,26 Eur označenú ako mesačnú splátku poistného, nemožno považovať za splátku úveru (naviac žalobca ani netvrdí, že ňou bola splácala nejaká poskytnutá suma). Správny je potom záver súdu prvej inštancie, že platenie poistného vyplýva zo samostatného záväzkovo-právneho vzťahu, pri ktorom nemožno žiadať o zaplatenie celej pohľadávky z úveru, pretože ide o odplatu za služby a nie o neplnenie úverovej zmluvy, v súvislosti s ktorou bolo dohodnuté zosplatnenie v súlade s § 588 OZ. Správne súd prvej inštancie vec posúdil, keď dospel k záveru, že dlžné poistné nie je možné považovať ani za poplatok v zmysle zmluvy, všeobecných obchodných podmienok, ani cenníka poplatkov. Odvolací súd vzhľadom na argumentáciu žalobcu v odvolaní, že poistenie je potrebné považovať za poplatok v zmysle § 2 písm. g) zák. 129/2010 Z. z. udáva, že predmetné ustanovenie upravuje, len čo sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom a z ustanovenia vyplýva, že do celkových nákladov patrí aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Dané ustanovenie nerieši, čo je splátka úveru, ani nedefinuje, čo sú poplatky. Naviac žalobca netvrdil, že zabezpečenie záväzku poistením bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie sumy 52,28 Eur, nie je možné hovoriť o porušení zmluvných podmienok, v súvislosti s porušením, ktorých mal poskytovateľ úveru (právny predchodca žalobcu) právo zosplatneniť úver. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky úveru, a teda samotné zosplatnenie poskytnutého úveru, nemožno viazať na zaplatenie splátky (platby) za súvisiaci produkt. Dlžné poistné nie je možné považovať ani za poplatok v zmysle zmluvy, všeobecných obchodných podmienok, cenníka poplatkov (čo žalobca v odvolaní ani nerozporoval), ani podľa § 2 písm. g) zák. 129/2010 Z. z. Preto pokiaľ žalobca, resp. právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie sumy 52,28 Eur, nie je možné hovoriť o porušení zmluvných podmienok naviazaných na právo veriteľa zosplatniť úver. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu úveru nemohla banka postúpiť platne pohľadávku na žalobcu, a preto okresný súd došiel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 261 CSP, t. j. podľa správnych ustanovení zákona, a tieto aj správne aplikoval, vzhľadom na úspech žalovanej v konaní.
36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.