Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-41-2021.pdf
PDF · 83.32 KB
Case nature
Subarea
2CoE/41/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská časť polícia Košice, so sídlom Tr. SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX R. F. Q., o vymoženie 30,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 11Er/548/2010-10 zo dňa 10.07.2019, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) rozhodol: I. Súd exekúciu z a s t a v u j e. II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,19 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu vo Vranov nad Topľou zo dňa 11.06.2010 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie 30,- eur s príslušenstvom proti povinnému. Dňa 13.02.2019 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že na základe vykonaných úkonov za účelom zistenia skutočnosti rozhodujúcich pre úspešný výkon exekučného konania, ktorými vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného v zmysle ustanovenia § 34 Exekučného poriadku a z obsahu spisového materiálu vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky, z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného a zároveň je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Povinná nevlastní nehnuteľnosť ani motorové vozidlo, nie je poberateľkou dôchodku, úrazovej dávky, nemocenskej dávky ani dávky v nezamestnanosti ani žiadnej mzdy, všetky banky odpovedali s negatívnym výsledkom. Povinná je nemajetná, rozvedená, dlhodobo nezamestnaná, proti jej osobe od roku 2006 neúspešne vedených 18 exekučných konaní. Na základe zisťovaní súdneho exekútora a pripojených spisových materiálov, mal súd prvej inštancie preukázané za to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto na podnet súdneho exekútora exekúciu zastavil.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu vo výroku I. odvolanie oprávnený. Namietal, že exekúcia by mala byť zastavená z iného dôvodu ako podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Oprávnený je presvedčený, že exekúcia mala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Podľa názoru oprávneného sa súdny exekútor týmto podnetom snaží o to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a to z dôvodu, aby dosiahol trovy konania. Oprávnený dodáva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto
dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. V danej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného po začatí exekučného konania, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený, ktorý nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd exekučné konanie zastavil s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať exekútor.
4. K odvolaniu sa písomne vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že nemajetnosť povinného v exekučnom spise nesporne preukázal. Odvolanie oprávneného je len účelové, zaťažujúce sú i exekútora, pretože neakceptuje jednoznačnú zákonnú úpravu stanovenú v Exekučnom poriadku. Súdny exekútor navrhol zamietnuť odvolanie oprávneného v celom rozsahu odvolacím súdom z dôvodu, že exekútor dostatočne preukázal vykonanými lustráciami nemajetnosť povinného, čo znamená, že prvostupňový súd zastavil exekúciu v súlade so zákonom podľa § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Taktiež poukázal na skutočnosť, že na exekučné konanie sa aplikuje zákon č. 233/2009 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2020, nakoľko sa jedná o tzv. starú exekúciu.
5. V replike sa oprávnený vyjadril, že po preštudovaní písomného materiálu, súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu neúnosnej finančnej situácie povinného a veľkého počtu exekučných konaní, avšak žiadal, aby trovy konania uhradil povinný, teda aby táto povinnosť nebola prenesená na oprávneného.
6. K replike sa vyjadril súdny exekútor a uviedol, že v závere svojho vyjadrenia oprávnený uvádza, že súhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu neúnosnej finančnej situácie povinného a veľkého počtu exekučných konaní, avšak nechce hradiť trovy exekúcie. Na ostatných svojich vyjadreniach zotrváva.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.
9. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
10. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
15. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 01. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
16. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený, d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. 17. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o: a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
18. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal Návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie 30,00 eur zo dňa 01.06.2010 u súdneho exekútora D.. D. Z., na podklade exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý vydal oprávnený, č. bloku: * XXXXXX zo dňa 11.04.2009. Okresný súd Vranov nad Topľou vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 11.06.2010. Dňa 13.02.2019 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie a priznanie trov exekúcie z dôvodu, že povinná je nemajetná, rozvedená, dlhodobo nezamestnaná, proti povinnej je vedených 18 exekučných konaní od roku 2006 - neúspešne. Z toho dôvodu súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
20. Nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade, keď vymáhanie istiny od povinného bolo úspešné či neúspešné a aj keď vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné, a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený.
21. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje tiež na skutočnosť, podľa ktorej pre je rozhodovanie o zastavení konania pre nemajetnosť rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinnom v rozhodnom období, teda splnenie predpokladov bolo preukázané tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Z obsahu spisu má odvolací súd za to, že zo strany súdneho exekútora došlo k dôkladnému prešetreniu majetkových pomerov povinného, a preto je potrebné konštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov bolo nehospodárne a neúčelné, pretože ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté.
22. Odvolací súd k námietke oprávneného, že exekúcia by mala byť zastavená z dôvodu § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku uvádza, že neprípustnosť exekúcie súd konštatuje z mnohých dôvodov, najmä procesného charakteru (napr. absencia procesných podmienok na strane subjektov exekučného konania, predovšetkým strata spôsobilosti byť účastníkom konania bez právneho nástupcu a pod.). Neprípustnosť exekúcie sa má konštatovať samostatným uznesením exekučného súdu a po nadobudnutí tohto uznesenia (proti uzneseniu o neprípustnosti exekúcie je prípustné odvolanie) sa exekúcia ďalším uznesením zastaví. Odvolací súd dospel k záveru, že v tomto konaní nemožno vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, pretože nedošlo k inému dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
23. Vzhľadom na to, že povinná nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinnej. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinnej, exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Vzhľadom na to, že exekučné konanie nemožno prerušiť a povinná je dlhodobo nemajetná, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Exekučný súd vzhľadom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nemal inú možnosť, iba exekúciu zastaviť. Taktiež v danom prípade bolo poverenie súdnemu exekútorovi doručené 11.06.2010, teda od tohto dňa začala plynúť rozhodná doba a uplynula dňa 11.06.2015, vzhľadom k tomu došlo k zastavenou exekúcie zo zákona, a to dňom nadobudnutia účinnosti ZoUNEK (01.01.2020), z dôvodu uplynutia rozhodnej doby 5 rokov.
24. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že v danej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného po začatí exekučného konania, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený, ktorý nezavinil zastavenie exekúcie. Odvolací súd uvádza, že podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku platného v tom čase sa jasne uvádza, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného, znáša trovy exekúcie oprávnený a teda nesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie. Súd má povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti uhradiť trovy vôbec nevyžaduje.
25. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd podrobne odôvodnil, prečo exekúciu zastavil. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinnej, pričom zistil jej nemajetnosť
26. Na základe uvedeného, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne postupom podľa § 387 CSP potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP v spojení s ustanovením § 255 CSP a oprávnenému, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný nárok na náhradu trov nepriznal.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).