Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13P-141-2025.pdf
PDF · 80.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/141/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matka – D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., otec – G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XXX, F., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.11.2025 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd maloleté deti zverí do jej osobnej starostlivosti a obmedzí styk otca s maloletými deťmi na čas, ktorý určí súd, pričom styk sa bude realizovať za prítomnosti sociálnej pracovníčky ako tretej nezávislej osoby.
2. Návrh odôvodnila tým, že dňa 30.11.2023 podala na súd návrh na rozvod manželstva a ÚPP k maloletým deťom, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Od podania tohto návrhu prevláda medzi rodičmi napätie a vzťah medzi nimi je konfliktný. Rodičia sa neformálne dohodli, že otec sa bude s maloletou A. stretávať každú stredu od 14:00 hod. do 18:00 hod., každý piatok v párnom týždni od 14:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny víkend od piatka od 14:00 hod. do soboty do 18:00 hod. S maloletou C. sa bude otec stretávať každú stredu a piatok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 16:00 hod. do 18:00 hod. Matka tieto doby dodržiava dôkladne, zo strany otca dochádza k neskoršiemu odovzdávaniu detí, prípadne sa objavuje na miestach, kde sa matka s deťmi pohybuje, čím zasahuje do času, kedy majú byť deti v starostlivosti matky. Matka dokonca na rámec dohody iniciovala stretnutie otca s maloletými deťmi na ihrisku, aby si maloletá C. vytvorila s otcom vzťah. V dôsledku zhoršenia počasia a potrebe venovať sa príprave do školy, matka prestala otcovi umožňovať stretávanie s maloletými deťmi nad rámec dohody, čo vyústilo k tomu, že dňa 10.11.2025 prišiel otec k bydlisku matky. V tom čase bola doma matka, maloleté deti a kamarátka I.. Deti sa hrali v detskej izbe, ktorej okno je na vyvýšenom prízemí. Otec spoza okna najprv vykrikoval meno jednej z dcér a vyzýval ju aby vyšla von spolu so sestrou. Na nesúhlas matky otec reagoval tým, že „do piatich minút nech sú deti vonku“, následne začal búchať do vonkajších žalúzii s úmyslom ich poškodiť. Po upozornení, že matka zavolá políciu, otec miesto opustil, maloleté deti však zostali vystrašené, prestali sa hrať, prejavovali známky úzkosti a napätia. V stredu dňa 12.11.2025 si otec maloletú A. vyzdvihol v škole, maloletú C. mu priniesla matka. Matka od otca odišla po 15 minútach, keď sa presvedčila, že otec je pokojný. Približne o 17:35 hod. zavolal rozčúlený otec matke, že maloletá A. neposlúcha, nech pre ňu matka príde, lebo ho doškriabala a rozbila telefón. Keď matka prišla k otcovi približne o 17:45 hod., maloletá A. bola v rohu miestnosti, plakala a kričala, že ju otec škrtil. Otec na to odpovedal, že ju iba tresol po zadku. Matka zbalila veci detí a keď išla vziať C. na ruky, otec matku sotil a odmietal ju spustiť s maloletou domov a ešte dva krát do matky sotil. Matka udržala rovnováhu a nespadla, ale hrozilo ublíženie na zdraví maloletej
C.. Odchod matky s plačúcimi deťmi si otec natáčal, maloletej A. vyčítal, že za celé môže ona. A. matke doma vysvetlila, že konflikt u otca vznikol z dôvodu, že otec na ňu tlačil a nasilu ju bozkával. Takéto incidenty sa opakovali aj v minulosti, nikdy to však neprerástlo do fyzického napadnutia dieťaťa otcom. Deti boli po incidente vyľakané, poplakávali, pravdepodobne to v nich zanechalo psychickú ujmu. V noci obe kričali zo sna, spali nepokojne a často sa budili. Matka sa s otcom stretla 13.11.2025 na polícii, kde sa jej otec vyhrážal, že ak mu zoberie deti, dopadne to pre ňu tragicky, že si pre deti príde zoberie si ich aj proti vôli matky. U otca je badateľné agresívne správanie, ktoré predchádzalo aj tomu, keď matka opustila spoločnú domácnosť. Poukázala na lekársku správu, podľa ktorej otec trpí výkyvmi nálad, impulzivitou a agresivitou. Nariadenú liečbu nedodržiaval. Matka vyjadrila presvedčenie, že otec trpí poruchou osobnosti, ktorá vážnym spôsobom zasahuje do jeho schopnosti sa o deti postarať. Otec nie je schopný v konfliktných situáciách reagovať primerane a neagresívne. V prípade, ak by sa maloleté deti stretávali s otcom podľa neformálnej rodičovskej dohody, má matka obavy o zachovanie ich psychického a fyzického zdravia. K návrhu pripojila Lekársky nález zo dňa 19.09.2023, Potvrdenie zo dňa 13.11.2025 a Oznámenie o spáchaní priestupku zo dňa 11.11.2025.
3. V konaní mal súd osvedčené, že maloletá A. a C. sú deťmi rodičov uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 13P/124/2023 vedené konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí a s tým spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Pod sp. zn. 13P/61/2024 je na tunajšom súde vedené konanie, predmetom ktorého je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Ani jedno z konaní nie je právoplatne skončené. Rodičia maloletých detí nebývajú v spoločnej domácnosti. Maloleté deti žijú s matkou, s otcom sa stretávajú na základe neformálnej dohody medzi rodičmi. Podľa lekárskeho nálezu zo dňa 19.09.2023 má nálada otca tendenciu k výkyvom, impulzivite, brachiálnej agresivite. Nie sú u neho prítomné psychotické príznaky, suicidálne tendencie. Dňa 11.11.2025 matka na OO PZ Hlohovec doručila oznámenie o priestupku zo dňa 10.11.2025. Dňa 13.11.2025 na OO PZ Hlohovec ústne oznámila skutočnosti zo dňa 12.11.2025, pričom uviedla aj to, že manžel ju dvakrát strčil do oblasti hrudníka pričom ju nijakým spôsobom nezranil.
4. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporového poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Inštitút neodkladného opatrenia v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa a to aj bez vykonania potrebného dokazovania.
14. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru o jeho nedôvodnosti.
15. Matka svoj návrh odôvodnila obavou o duševné a fyzické zdravie maloletých detí v dôsledku agresívneho správania sa otca. V tejto súvislosti súd uvádza, že matka v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila svoje tvrdenia o tom, že konaním otca bolo zasiahnuté do fyzického, prípadne duševného zdravia maloletých detí. Skutkové tvrdenia o tom, že otec škrtil maloletú A., prípade že incidenty mali negatívny dopad na duševné zdravie maloletých detí, boli preukázateľné lekárskymi správami. Rovnako preukázateľné bolo tvrdenie matky o tom, že otec búchal do vonkajších žalúzii s úmyslom ich poškodiť. Ak by mal otec úmysel poškodiť žalúzie, tieto by určite pre jednoduchosť ich poškodenia aj poškodil.
16. V žiadnej rodine neprevláda atmosféra sprevádzaná iba príjemnými situáciami. Členmi rodiny sú ľudské bytosti sledujúce svoje záujmy a prežívajúce emócie. V prípade stretu protichodných záujmov členov rodiny môžu medzi jej členmi vznikať aj konflikty. V prípade rozpadávajúcej sa rodiny je pravdepodobnosť vzniku konfliktov ešte vyššia. Môže sa preto niektorým členom rodiny javiť situácia ako neúnosná, neznamená to však, že je zakladajúca dôvody na bezodkladnú úpravu pomerov neodkladným opatrením. Ako už súd vyššie spomenul, úpravu pomerov neodkladným opatrením odôvodňuje taký stav, ktorého zachovanie je spôsobilé napáchať nenapraviteľné škody na zdravom fyzickom či psychickom vývoji maloletých detí. Matkou opísané skutočnosti súd za také nepovažuje. Pokiaľ jedným z dôvodov podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli údajné útoky otca voči osobe matky, tieto skutky nie sú dôvodom na úpravu pomerov navrhovaným znením. V prípade ak matka sleduje ochranu jej osoby, tomuto účelu slúžia neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP.
17. Za účelom preukázania ohrozenia psychického a fyzického zdravia maloletých detí je potrebné vykonať riadne dokazovanie čo je možné iba v rámci riadneho konania vo veci samej.
18. Inštitút neodkladného opatrenia je výnimočným procesným prostriedkom, preto súd nemôže každú jednu situáciu v živote detí riešiť nariadením neodkladného opatrenia. V poslednom čase dochádza zo strany účastníkov konania k zneužívaniu inštitútu neodkladného opatrenia. Návrhy podávajú v snahe „urýchliť“ konanie. Ak by súd takýmto návrhom vyhovoval, potom by v každom jednom prípade, mohol rozhodovať neodkladným opatrením o úprave práv a povinností k maloletým deťom, čím by stratilo neodkladné opatrenie svoj zmysel. V prvom rade sa majú ohľadne maloletých detí dohodnúť rodičia a mali by sa naučiť navzájom komunikovať.
19. Súd preto apeluje na rodičov, aby pracovali na zlepšení vzájomnej komunikácie, zdržiavali sa invektív a usilovali sa o dosiahnutie dohody o úprave rodičovských práv a povinností pri súčasnom rešpektovaní práv detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Postavenie oboch rodičov v živote detí nemožno žiadnym spôsobom spochybňovať, rodičia sú pre dieťa prirodzeným vzorom a každopádne nie je v záujme súdu vytláčanie jedného z rodičov z
bežného života dieťaťa. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Pôsobenie oboch rodičov na deti zohľadňujúc ich vývinové štádium by malo byť nanajvýš vhodné.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).