Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/29/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., A. XXX/XX, zastúpeného Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Moyzesova 1200/12, IČO 42 142 458 proti žalovaným 1) Slovak Estate s.r.o., so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Tallerova 4, IČO 50 050 907, zastúpenému Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Košice – mestská časť Juh, Kupeckého 320/33, IČO 47 240 482 a 2) A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., G. XX/X, H. I., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu a žalovaného 2) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -107 zo dňa 16. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1) a 2) k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. C. D. E., obci C. D. E., okrese J., evidovaných na LV č. XXXX, a to: pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 476 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba, druh stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 476 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria (výrok I.), nariadil predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a žalovaných 1) a 2), nachádzajúcich sa v k.ú. C. D. E., obci C. D. E., okrese J., evidovaných na LV č. XXXX, a to: pozemok parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 476 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba, druh stavby: rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 476 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria (výrok II.), rozdelil výťažok z predaja nehnuteľností medzi žalobcu a žalovaných 1) a 2) pomerne podľa ich spoluvlastníckych podielov (výrok III.) a žalovanému 1) priznal proti žalobcovi a žalovanému 2) právo na náhradu trov konania 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok IV.). Súd rozhodol podľa .

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam predajom za náhradu tak, že žalovaný 1) mu odpredá jeho podiel 1/8 za sumu 2.400 eur s tým, že podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného 2) zostane zachované takým spôsobom, že žalobca a žalovaný 2) budú vlastniť spoluvlastnícky podiel každý v 1/2. Uviedol, že žalobca je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 3/8, žalovaný 2) v podiele 1/2 a žalovaný 1) v podiele 1/8, ktorý nadobudol v konkurznom konaní kúpnou zmluvou z marca 2019 za sumu 603,22 eur od brata žalobcu a následne ho ponúkol na predaj žalobcovi za 8.000 eur až 13.000 eur. Žalobca kúpil podiel 1/8 na predmetných nehnuteľnostiach za sumu 2.400 eur, preto takúto sumu na odkúpenie ponúkol žalovanému 1), ktorý s tým nesúhlasil. Žalobca uviedol, že je dôchodca a nie je platobne schopný, ani morálne ochotný zaplatiť takmer stonásobok sumy žalovanému 1). Vlastní podiel 3/8 k celku,

o nehnuteľnosti sa stará a reálne v nich žije. Rozdelenie veci, či už vertikálne alebo horizontálne nie je možné, ide o dve bytové jednotky v rodinnom dome. Do nehnuteľností mnoho investoval, žalovaný 1) sa o nehnuteľnosti nijak nestará, preto za spravodlivú považoval cenu 2.400 eur, ktorú bol ochotný zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Na zaplatenie trov konania žiadal zaviazať žalovaného 2).

3. Žalovaný 1) s návrhom žalobcu na zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasil a ako spôsob vyporiadania navrhol, aby súd prvej inštancie vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v zmysle tretej eventuality predpokladanej ust. ; t. j. aby nariadil predaj predmetných nehnuteľností a výťažok rozdelil podľa podielov za kúpnu cenu podľa hodnoty stanovenej v znaleckom posudku. Uvedené navrhoval z dôvodu, že sporové strany nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a súčasne žalobca a žalovaný 2) nedisponujú finančnými prostriedkami na úhradu sumy náhrady za prikázaný podiel žalovaného 1) s poukazom na evidované poznámky a ťarchy na liste vlastníctva (upovedomenie o začatí exekúcie EX 231/04 zo dňa 30.10.2008 predajom nehnuteľností na podiel 1/8 žalobcu v prospech oprávneného Československá obchodná banka, a.s.; oznámenie o začatí výkonu záložného práva veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. dobrovoľnou dražbou; záložné právo na podiel 1/8 žalobcu v prospech záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o.; exekučný príkaz EX 231/04 zo dňa 31.10.2008 na zriadenie exekučného záložného na podiel 1/8 žalobcu v prospech oprávneného Československá obchodná banka, a.s.; exekučný príkaz EX 28359/12 zo dňa 21.03.2013 zriadením exekučného záložného práva na podiel 1/8 žalobcu v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.; exekučný príkaz EX 3207/10 , EX 3208/10 zo dňa 16.02.2016 zriadením exekučného záložného práva na podiel 1/8 žalobcu v prospech oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o. Pri spoluvlastníckom podiele žalovaného 2) je evidovaná ťarcha - upovedomenie o začatí exekúcie EX 835/07 zo dňa 25.05.2011 zriadením exekučného záložného práva na podiel 1/4 v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Navyše žalovaný 1) eviduje voči žalobcovi a žalovanému 2) pohľadávku na zaplatenie sumy 565,48 eur spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 565,48 eur od 31.12.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. vo výške 844,88 eur.

4. Žalovaný 2) si chcel ponechať vlastný podiel a podiel žalovaného 1) odkúpiť nechcel.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že nebolo sporným, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, a to žalobcu v podiele 3/8, žalovaného 1) v podiele 1/8 a žalovaného 2) v podiele 1/2 a nehnuteľnosti aktuálne užíva výlučne žalobca so svojou plnoletou dcérou. Konštatoval, že rozdelenie veci nie je možné, preto sa zaoberal ďalším spôsobom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva - prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V spore prejavil záujem o kúpu podielu žalovaného 1) iba žalobca a domáhal sa majetkového vyporiadania takou formou, že nehnuteľnosti zostanú naďalej v jeho podielovom spoluvlastníctve s tým rozdielom, že podiel žalobcu sa zväčší z 3/8 na 1/2, podiel žalovaného 2) zostane zachovaný v podiele 1/2 a žalobca by žalovanému 1) vyplatil náhradu za podiel. Spornou bola výška primeranej náhrady a schopnosť žalobcu takúto cenu v primeranej lehote zaplatiť. Žalobca predložil neaktuálny znalecký posudok na cenu podielu žalovaného 1) v sume 10.100 eur. Výšku primeranej náhrady za podiel v čase vyporiadania sa pri absencii znaleckého dokazovania nepodarilo preukázať, nakoľko žiadna zo strán nebola ochotná zložiť preddavok na znalecké dokazovanie a znášať jeho náklady. K svojim majetkovým pomerom žalobca uviedol, že spláca 100 eur mesačne pohľadávku z titulu náhrady za užívanie podielu 1/8 žalovanému 1) na základe súdneho rozhodnutia, má starobný dôchodok 460 eur mesačne, občas si privyrobí, nemá žiaden iný majetok, žiadne úspory, ani nezaopatrené deti a v predmetnej nehnuteľnosti s ním býva 20-ročná dcéra, ktorá je slobodná a skončila strednú školu. Aj s ohľadom na ťarchy, ktoré už sú evidované na liste vlastníctva na podiel žalobcu, ako aj žalovaného 2) a majetkové pomery žalobcu súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výplatu primeranej náhrady za podiel žalovaného 1), a to ani vo výške podľa neaktuálneho znaleckého posudku. Pri nemožnosti vyplatenia podielu nastáva situácia, ako keby spoluvlastník o podiel nemal záujem. Súd prvej inštancie vychádzal zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, preto rozhodol tak, že v záujme predchádzania ďalších sporov o zaplatenie náhrady za užívanie podielu 1/8 zo strany žalovaného 1) a prípadným exekúciám je nutné spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať iba jediným možným spôsobom, a to nariadením predaja predmetných nehnuteľností s tým, že sa výťažok z predaja rozdelí podľa výšky

spoluvlastníckych podielov. Súd prvej inštancie tak vyhovel návrhu žalovaného 1), ktorý sa domáhal takéhoto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva. Žalovanému 1), ktorý mal v spore plný úspech, pretože súd prvej inštancie vyporiadal podielové spoluvlastníctvo takým spôsobom, aký navrhoval žalovaný 1), priznal proti žalobcovi a žalovanému 2) nárok na plnú náhradu trov konania, pričom súd prvej inštancie dôvody na aplikáciu nenašiel.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa volaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že v predmetnom rodinnom dome býva s plnoletou dcérou a na bývanie v tomto dome sú odkázaní. O nehnuteľnosti sa stará výlučne sám, zabezpečuje opravy a dom zveľaďuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nespravodlivé a rozporné s dobrými mravmi. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nemohol dospieť k záveru, že nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výplatu primeranej náhrady za podiel žalovaného 1), a to ani vo výške podľa údajného neaktuálneho znaleckého posudku. Uviedol, že je starobný dôchodca s dôchodkom 462,80 eur mesačne, má príjem z pracovného pomeru cca 700 eur mesačne a z tohto príjmu je schopný uhradiť primeranú náhradu žalovanému 1) za jeho spoluvlastnícky podiel. Predloženým znaleckým posudkom preukázal hodnotu primeranej náhrady za podiel žalovaného 1) a žalovaný 1) túto hodnotu namietal, preto mal žalovaný 1) zložiť súdom požadovaný preddavok na znalecké dokazovanie. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výplatu primeranej náhrady žalovanému 1) za jeho spoluvlastnícky podiel, nakoľko má príjem z pracovného pomeru, je poberateľom starobného dôchodku a má záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1). Záver súdu prvej inštancie, že jediný možný spôsob vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja predmetných nehnuteľností a rozdelenie výťažku z predaja podľa výšky spoluvlastníckych podielov, považoval za nesprávny. K podanému odvolaniu doložil oznámenie o výplate dôchodku a výplatné pásky za jún až september 2024.

7. Žalovaný 1) vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a riadne odôvodnené. Poukázal na to, že žalobcom predložené dôkazy k podanému odvolaniu predstavujú novoty v odvolacom konaní, ktoré nie je možné pripustiť. Žalobca mal od prvého vyjadrenia žalovaného 1) v spore vedomosť o tom, že jeho bonita je spochybňovaná a na preukázanie svojej bonity nepredložil v konaní pred súdom prvej inštancie žiaden dôkaz. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nemá žiadne úspory a platí exekúciu, čo svedčí o tom, že žalobca svoju bonitu nepreukázal. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom v odvolacom konaní rovnako považoval za neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Žalovaný 1) vykonanie dôkazu znaleckým posudkom nenavrhol a ani nenavrhuje, preto nie je zákonný dôvod, aby sa podieľal na nákladoch tohto dôkazu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalovaného 1) je v súlade s dobrými mravmi a je spravodlivé, vrátane výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaný 2) s podaným odvolaním žalobcu súhlasil v celom rozsahu.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1) (v podanej replike) uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní a tvrdenia žalovaného 1) považuje za účelové a zavádzajúce. Mal za to, že pokiaľ žalovaný 1) namietal hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu určenú znaleckým posudkom, mal sám znášať náklady na vypracovanie znaleckého posudku na určenie hodnoty jeho spoluvlastníckeho podielu. Zastával názor, že cena podielu, určená znaleckým posudkom na 10.100 eur, zodpovedá primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1). 10. Žalovaný 1) vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v podanej duplike) uviedol, že na preukázanie aktuálnej hodnoty nehnuteľnosti vyzval žalobcu súd prvej inštancie, ktorý považoval žalobcom predložený posudok za neaktuálny. Žalovaný 1) uviedol, že žalobca nepreukázal svoju bonitu, preto nezotrvával na ohodnotení nehnuteľnosti znaleckým posudkom a navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nariadením predaja predmetných nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja medzi jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Žalovaný 1) vykonanie dokazovania znaleckým posudkom nenavrhoval, preto nie je zákonný dôvod, aby sa na nákladoch na jeho vypracovanie podieľal. Žalobca bol ten, kto inicioval konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, preto si mal byť vedomý následkov predmetného súdneho konania. Žalobca mal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie dostatok času na to, aby preukázal svoju bonitu a tiež mal vedomosť o tom, že žalovaný 1) navrhoval zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo predajom nehnuteľností, a tak si mohol zabezpečiť náhradné bývanie.

11. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný 2), ktoré na výzvu súdu prvej inštancie doplnil podaním zo dňa 08.12.2024, z dôvodov podľa uviedol, že nemá záujem predať svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach a so žalobcom sa dohodol, že od žalovaného 1) odkúpi podiel žalobca. V opačnom prípade, ak by žalobca nechcel odkúpiť podiel žalovaného 1), tak by ho odkúpil on. Mal za to, že v spore je potrebné, aby sa žalobca a žalovaný 1) dohodli ohľadom vyhotovenia znaleckého posudku, aby súd mohol určiť cenu podielu žalovaného 1), za ktorú tento podiel žalobca od žalovaného 1) odkúpi. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalobca s podaným odvolaním žalovaného 2) súhlasil v celom rozsahu.

13. Žalovaný 1) k odvolaniu žalovaného 2) uviedol, že ním podané odvolanie nespĺňa formálne náležitosti, ktoré sú nevyhnutné na jeho preskúmanie odvolacím súdom. Podľa žalovaného 1) súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré boli v konaní predložené, tieto vyhodnotil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. V konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti žalobcovi ani žalovanému 2), nedošlo k znemožneniu realizácie ich procesných práv, žalobca bol súdom prvej inštancie opakovane vyzývaný a upozornený na následok nedoloženia dôkazov, tieto nedoložil a nie je možné túto situáciu zhojiť v odvolacom konaní doložením ďalšieho posudku na určenie hodnoty nehnuteľnosti.

14. Ďalšie písomné vyjadrenia v spore podané neboli.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

16. Vychádzajúc z obsahu podaných odvolaní žalobca a žalovaný 2) namietali, že im súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávne právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, nesprávne skutkové zistenia a nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností, čím uplatnili vo svojich odvolaniach odvolacie dôvody uvedené v , e), f), h) .

17. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Do obsahu práva na spravodlivý proces možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Ústavnoprávna doktrína považuje právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

18. Niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. Je tomu tak aj v prípade porušenia práva navrhovať dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré je podstatou odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z . Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená aj chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je

úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo viesť k neuneseniu jej dôkazného bremena a nedôvodne sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

19. Podstata odvolacieho dôvodu, vyplývajúceho z (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

20. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle je iudicium duplex, t. j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak ( ). stanovuje postupnosť pre spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu taxatívne a) reálnym rozdelením veci, b) prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu, c) predajom veci a rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. Prikázanie veci prichádza do úvahy až vtedy, ak nie je rozdelenie veci dobre možné. Subjektívne predpoklady pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov sú, že spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s týmto postupom súhlasí a je ochotný a objektívne schopný (solventný) vyplatiť primeranú náhradu (NS ČR, sp. zn. , ÚS ČR, sp. zn. ). Objektívne predpoklady pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov sú veľkosť podielu, účelné využitie veci a násilné správanie spoluvlastníka. Prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Za primeranú náhradu treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom (ÚS ČR, sp. zn. ). Pre určenie primeranej náhrady je rozhodujúca cena nehnuteľností v dobe ich vyporiadania. Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku prichádza do úvahy v prípadoch, kde nemôže byť vec reálne rozdelená a nemožno ju prikázať ani žiadnemu zo spoluvlastníkov. Možnosť nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci alebo predajom veci a rozdelením výťažku z predaja vyplýva z , ak je daný zákonný predpoklad existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ide o výnimku zo zásady, že nikto nemá byť nútený zotrvávať v spoluvlastníctve. Obsah pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ je zhrnutý v rozhodnutí R 100/1999 (najmä zdravotný stav, vek, sociálna situácia, odkázanosť na bývanie spoluvlastníkov a ich rodinných príslušníkov, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, úmysel vec len predať, prípady šikanóznych žalôb a pod.). Súd môže rozhodnúť i v neprospech žalobcu, ktorý žiada zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, najmä vtedy, ak si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek, zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia jeho žalobe, alebo ak mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov. Pri rozhodovaní o upustení od zrušenia spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže tak rozhodnúť aj vtedy, ak takýto rozsudok nenavrhuje žiadny zo spoluvlastníkov. Takéto rozhodnutie súdu by nevylučovalo, že v prípade podstatnej zmeny okolností, predstavujúcich odpadnutie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, aby sa podielový spoluvlastník neskôr znovu domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zamietavé rozhodnutie súdu by tak bolo rozhodnutím iba „pre tentokrát“, t. j. iba potiaľ, pokiaľ trvajú okolnosti (pomery), pre ktoré došlo k vydaniu zamietavého rozhodnutia.

22. V danom prípade bola rozhodujúcou odvolacou námietkou námietka nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia v zmysle , h) .

23. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zrušení podielového spoluvlastníctva založil na zistení, že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je možná, a preto nie je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prvým spôsobom v zmysle . Vzhľadom k tomu, že záujem o kúpu podielu žalovaného 1) prejavil v konaní pred súdom prvej inštancie len žalobca, zaoberal sa súd prvej inštancie možnosťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva v poradí druhým spôsobom v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, a to možnosťou prikázania podielu žalovaného 1) žalobcovi za primeranú náhradu. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výplatu primeranej náhrady za podiel žalovaného 1), a to ani vo výške neaktuálneho znaleckého posudku. Vzhľadom k tomu uzavrel, že pri nemožnosti vyplatenia podielu nastáva situácia, ako keby spoluvlastník o podiel nemal záujem, a preto je jediným možným spôsobom vyporiadania nariadenie predaja nehnuteľností, a to aj v záujme predchádzania ďalších sporov.

24. Odvolací súd uvedené závery súdu prvej inštancie považoval za správne, ale v danom prípade za predčasné, najmä v otázke posúdenia solventnosti žalobcu na vyplatenie primeranej náhrady žalovanému 1) za jeho spoluvlastnícky podiel.

25. V konaní pred súdom prvej inštancie boli zisťované osobné a majetkové pomery žalobcu, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, žalobca má XX rokov, je rozvedený, poberá starobný dôchodok, privyrába si a je plne odkázaný na bývanie v rodinnom dome, ktorý je predmetom sporu. Spolu s ním v predmetnom rodinnom dome býva aj jeho v súčasnosti už plnoletá dcéra. Žalobca inú nehnuteľnosť určenú na bývanie nevlastní a v rámci osobných väzieb žalobcu k rodinnému vyplýva, že žalobca v dome býva s dcérou dlhodobo, výlučne on tento dom udržiava a zveľaďuje. Žalobca za užívanie podielu žalovaného 1) platí žalovanému 1) mesačne 100 eur a spláca exekúcie po 20 eur mesačne. Z listu vlastníctva, na ktorom sú zapísané sporné nehnuteľnosti, vyplýva, že k podielu žalobcu 1/8 bolo zriadené záložné právo záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. a oznámené začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. dobrovoľnou dražbou a zriadené tri exekučné záložné práva v prospech oprávnených ČSOB, a.s., POHOTOVOSŤ, s.r.o. a INKASO Pohľadávok, spol. s r.o. Napriek všetkým týmto zisteným skutočnostiam žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že nie je nesolventný, avšak sa na pojednávaní bližšie nevyjadril k tomu, akým spôsobom je objektívne pripravený a schopný vyplatiť žalovanému 1) primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v primeranej lehote. 26. Odvolací súd konštatuje, že za situácie, kedy prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva (rozdelenie veci) nie je možný, mal súd prvej inštancie pri posudzovaní okolností pre rozhodnutie druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva (prikázaním veci za primeranú náhradu inému spoluvlastníkovi) stranám sporu ozrejmiť podmienky, ktoré pre rozhodnutie súdu takým spôsobom musia byť splnené. Jednou z týchto podmienok je, že ustupujúcemu spoluvlastníkovi patrí primeraná náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel, pričom ten spoluvlastník, ktorý chce nadobudnúť spoluvlastnícky podiel iného podielového spoluvlastníka, musí v konaní pred súdom preukázať, že je objektívne schopný a ochotný túto primeranú náhradu v primeranej lehote druhému spoluvlastníkovi uhradiť. V danom prípade preto bolo potrebné, aby súd prvej inštancie poskytol žalobcovi (prípadne i žalovanému 2/) priestor, aby predložil súdu svoje tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie, týkajúce sa jeho objektívnej schopnosti a pripravenosti vyplatiť žalovanému 1) primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel či už z vlastných, prípadne cudzích (alebo aj úverových) zdrojov. Napriek tomu, že súd prvej inštancie na pojednávaní zisťoval majetkové pomery žalobcu, jeho tvrdenie o jeho solventnosti bližšie neskúmal, t. j. nezisťoval, ako je žalobca podľa jeho tvrdenia objektívne schopný a ochotný vyplatiť žalovanému 1) primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel. Súd prvej inštancie u žalobcu nezisťoval, akým spôsobom mieni zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky pre vyplatenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1), neposkytol žalobcovi priestor na uvedenie svojich tvrdení, aké má vlastné, prípadne cudzie zdroje na vyplatenie primeranej náhrady žalovanému 1). Zistenie týchto skutočnosti je podľa odvolacieho súdu kľúčovým pre rozhodnutie v danej veci.

27. Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalobca predložil v konaní znalecký posudok J. A. K. zo dňa 27.04.2020, ktorým bola ohodnotená cena spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1) na predmetných nehnuteľnostiach na sumu 10.100 eur. Predmetný spor začal podaním žaloby dňa 15.08.2022, avšak ako súd prvej inštancie správne konštatoval, tento znalecký posudok je v dôsledku uplynutia času v súčasnosti už neaktuálny, preto z neho bez jeho prípadnej aktualizácie súd prvej inštancie nemôže vo svojom rozhodnutí vychádzať. Preto v prípade, ak by

v konaní pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že je žalobca (prípadne žalovaný 2/) objektívne schopný a ochotný vyplatiť žalovanému 1) primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel aspoň vo výške stanovenej v súčasnosti neaktuálnym uvedeným znaleckým posudkom, zaťažovalo by žalobcu (prípadne žalovaného 2/) bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie aktuálnej výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1).

28. V prípade, ak by z tvrdení a dôkazov žalobcu (prípadne žalovaného 2/) vyplývali skutočnosti, že nie je objektívne v jeho schopnostiach a možnostiach vyplatiť žalovanému 1) primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel či už z vlastných alebo cudzích zdrojov, mal by súd prvej inštancie tiež zvážiť, či tieto skutočnosti nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa . V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nie je spoluvlastníkom, o ktorom možno vysloviť, že by vec nechcel, práve naopak, zo skutočností zistených dokazovaním pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca má eminentný záujem na vlastníckom práve predmetných nehnuteľností, tieto predstavujú jeho obydlie, preto mal súd prvej inštancie v danom prípade zvážiť možnosť posúdenia sporu podľa . Alternatívou riešenia sporu v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa súd prvej inštancie zatiaľ nezaoberal.

29. Súd prvej inštancie zisťoval na pojednávaní dňa 16.09.2024 osobné a majetkové pomery žalobcu, ktoré aj odvolací súd zhrnul v bode 25 tohto rozhodnutia, avšak tieto súd prvej inštancie zatiaľ nevyhodnotil vo vzťahu k možnej alternatíve riešenia sporu postupom podľa . Z vyjadrení žalobcu, ktoré neboli žalovanými rozporované, vyplýva, že je starobným dôchodcom a je na bývanie v predmetnom dome odkázaný spolu so svojou už plnoletou dcérou, tento dom dlhodobo užíva, obhospodaruje a zveľaďuje, pričom nemá inú možnosť zabezpečenia si vlastného bývania. Z podaní žalobcu je tiež zrejmé, že napriek vedomosti o výške hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1) zo znaleckého posudku (10.100 eur), okolnosti, za ktorých žalovaný 1) nadobudol podiel na sporných nehnuteľnostiach (v konkurznom konaní za cenu 603,22 eur), viedli žalobcu k tomu, že v podanej žalobe navrhoval vyplatenie podielu žalovaného 1) za sumu 2.400 eur (t. j. za sumu, za ktorú aj žalobca nadobudol podiel 1/8). Napriek tomu, že žalobu podal žalobca v zastúpení advokátom, nie je podľa odvolacieho súdu vylúčené, že si žalobca s ohľadom na uvedenú okolnosť dostatočným spôsobom neuvedomoval možné právne dôsledky podanej žaloby.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie dostatočne nezistil skutočnosti týkajúce sa žalobcom tvrdenej solventnosti, t. j. jeho objektívnej možnosti a schopnosti vyplatiť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanému 1) a nezaoberal sa otázkou, či na strane žalobcu existujú okolnosti, ktoré by mohli predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo podľa .

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie danú vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa .

32. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi vec v naznačenom smere, zameria svoju pozornosť na zistenie solventnosti, t. j. objektívnej možnosti a schopnosti žalobcu (prípadne žalovaného 2/) na vyplatenie primeranej náhrady žalovanému 1) za jeho spoluvlastnícky podiel v primeranej lehote či už z vlastných, prípadne cudzích zdrojov a v prípade zistenia jej nedostatočnosti posúdi, či na strane žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup podľa .

33. O trovách konania, vrátane tohto odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci ( ).

34. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).