Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-67-2025.pdf
PDF · 128.72 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/67/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matky C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. XXX/XX, G., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Romanom Henčelom, advokátom, so sídlom G. Švéniho 8, Prievidza a otca D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. I. XXX, o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č. k. 11P/75/2023-316 zo dňa 4. marca 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov súdneho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca D. B., nar. XX.XX.XXXX k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 230,- Eur mesačne od 08.11.2023, ktoré je otec maloletého dieťaťa povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa. Podľa výroku II. zročné výživné za obdobie od 08.11.2023 do 04.03.2025 v sume 1.341,41 Eur povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom apríl 2025 s tým, že omeškanie s platením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 16P/19/2019-156 zo dňa 02.09.2019 vo výroku I.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu z dôvodu nárastu nákladov na jeho materiálne zabezpečenie, ku ktorému došlo od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu dňa 08.11.2023 na sumu 250,- Eur mesačne. Trovy konania si neuplatnila.
3. Otec maloletého dieťaťa so zvýšením výživného nesúhlasil z dôvodu, že jeho finančná situácia neumožňuje podieľať sa na výžive dieťaťa zvýšeným výživným a nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa odôvodňujúce zvýšenie výživného. Trovy konania si neuplatnil.
4. Okresný súd uviedol obsah vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť na sumu primeranú veku a potrebám dieťaťa.
5. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu listinných dôkazov založených matkou do spisu na č.l. 7 až 57 spisu, lustráciami účastníkov v Sociálnej poisťovni, obsahom spisov Okresného súdu Prievidza sp. zn. 6P/31/2016, sp. zn. 16P/19/2019, správy OR PZ Prievidza, ODI zo dňa 22.11.2023, rodného listu maloletého dieťaťa, Správou ÚPSVaR Prievidza o šetrení pomerov v domácnosti účastníkov a vykonaním pohovoru s maloletým dieťaťom zo dňa 05.12.2023, písomným vyjadrenom otca zo dňa 03.01.2024, listinnými dôkazmi založenými otcom do spisu vrátane jeho daňového priznania za rok 2022, 2023, správami o zárobkoch účastníkov, správou Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru a listami vlastníctva na č.l. 133 až 140 spisu, výpisom spoločnosti GRILL&FUN s.r.o. z obchodného registra, správou OR PZ Prievidza, ODI zo dňa 15.02.2024, výpisom otca zo živnostenského registra na č.l. 172 spisu, Správou ÚPSVaR zo dňa 02.04.2024 a zoznamom voľných pracovných miest v pracovnom zaradení čašník, servírka na č.l. 192 až 213 spisu, Správami OSBD G. zo dňa 03.04.2024 a zo dňa 06.12.2024, daňovým priznaním otca za rok 2023 ako SZČO, Pracovnou zmluvou otca zo dňa 23.10.2023 a správami o zárobku otca na č.l. 232 až 238 spisu, výpisom z internetovej stránky FinStat.sk na č.l. 272 až 274 spisu, Správami o zárobku matky zo dňa 18.02.2025, Správami spoločnosti SPIRIT s.r.o. zo dňa 18.02.2025, Správami ZŠ G. zo dňa 19.02.2025, Správami o vykonaní pohovoru s maloletým dieťaťom zo dňa 21.02.2025, Správami spoločnosti GRILL&FUN zo dňa 19.02.2025, listinnými dôkazmi založenými matkou do spisu na č.l. 295 až 308 spisu a za aplikácie ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.
6. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k názoru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu je dôvodný.
7. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 16P/19/2019-156 zo dňa 02.09.2019, právoplatným dňa 05.09.2019 bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu zvýšená zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne od 01.06.2019 a súčasne bol upravený styk otca s dieťaťom. V tom čase matka dosahovala priemernú mesačnú čistú mzdu v sume 1.133,78 Eur mesačne, bola zamestnaná v I., iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec dieťaťa podnikal ako právnická osoba v dvoch spoločnostiach: 1 WAAY s.r.o. so sídlom v Lipníku a ATC Nitrianske Rudno s.r.o. so sídlom v Nitrianskom Rudne a za rok 2018 z podnikateľskej činnosti vykázal stratu. Iné vyživovacie povinnosti nemal. Maloletý A. bol vo veku 6 rokov.
8. Okresný súd mal za nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu sa zmenili pomery nielen na strane maloletého dieťaťa, ale aj na strane rodičov. Maloletý je žiakom 6. ročníka ZŠ v G., na základe čoho došlo k zvýšeniu nákladov na jeho materiálne zabezpečenie, ktoré matka riadne špecifikovala, a to strava v školskej jedálni a náklady na stravu v sume od 15,- do 20,- Eur, že trpí histamínovou intoleranciou, na liečbu ktorej užíva tabletky Zirtec, na ktoré dopláca minimálnou sumou a z vlastných finančných prostriedkov kupuje tabletky Daosin v hodnote 20,- Eur, probiotiká v hodnote 15,- Eur mesačne, matka synovi poskytuje vreckové 10,- Eur mesačne, platí mu úrazové poistenie 20,- Eur mesačne, investičné sporenie 20,- Eur mesačne, teda došlo k zvýšeniu jeho nákladov nielen v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou, ale aj v dôsledku toho, že je vekovo starší o 6 rokov a jeho osobné potreby sú iné ako vo veku 6 rokov, kedy bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená na sumu 150,- Eur mesačne.
9. Okresný súd konštatoval, že aj na strane oboch rodičov rovnako došlo k zmene pomerov v tom, že sa ich pravidelný mesačný príjem zvýšil u matky zo sumy 1.133,78 Eur mesačne na sumu 2.334,13 Eur netto, ktorý dosiahla v období od januára 2024 do januára 2025 a je ovplyvnený tým, že matka podľa vyjadrenia jej zamestnávateľa podáva viac než plný pracovný výkon, t.j. vynakladá na dosiahnutie zárobku zvýšené pracovné úsilie. U otca došlo k zvýšeniu príjmu o sumu zodpovedajúcu jeho súčasnému zárobku v sume 730,- Eur mesačne netto, nakoľko v čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti z podnikania vykázal stratu. Obaja majú náklady spojené s platením nákladov na bývanie, matka v sume 243,76 Eur mesačne, otec v sume 115,61 Eur mesačne podľa správy OSBD G.. Okrem maloletého A. nemajú žiadne iné vyživovacie povinnosti. Matka je výlučnou vlastníčkou 3- izbového bytu, v ktorom spolu s maloletým dieťaťom žije. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Otec je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu, v ktorom žije s priateľkou, podľa správy OR PZ Prievidza, ODI v premávke má špeciálny traktor a Škodu Superb vlastnícky evidovanú na právnickú osobu GRILL&FUN s.r.o..
10. Okresný súd z tohto zisteného skutkového stavu bol názoru, že na strane otca existujú podmienky pre zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 230,- Eur mesačne, ktorá zodpovedá aktuálnym potrebám dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca, pretože pomery zistené na jeho strane zvýšenie výživného odôvodňujú, pričom prihliadol na to, že okrem maloletého A. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
11. Okresný súd mal za zistené, že otec je zamestnaný v pracovnom pomere a súčasne sezónne podniká. V období od júna 2024 do augusta 2024 prevádzkoval bufet v D. J., kde poskytoval rýchle občerstvenie, prenajímal vodné bicykle a požičiaval paddleboardy. Podnikanie vykonával prostredníctvom spoločnosti GRILL & FUN s.r.o., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. Podľa okresného súdu, otec dieťaťa reálne disponuje finančnými zdrojmi vo vyššej výške, než uvádzal. Jeho životná úroveň nezodpovedá príjmom, ktoré deklaroval, a ktoré predstavujú výlučne jeho zárobok 730,- Eur netto. Zároveň výška jeho čistého mesačného zárobku nemôže fakticky zodpovedať údajom zisteným z lustrácie jeho zamestnanosti v Sociálnej poisťovni, kde bolo zistené, že u súčasného zamestnávateľa STAVEBNINY BaR spol. s r. o., so sídlom v Prievidzi, bol jeho vymeriavací základ pre platenie poistného v období od októbra 2024 do januára 2025 v priemernej výške 399,29 Eur. Okresný súd uviedol, že vymeriavacím základom zamestnanca je spravidla jeho hrubá mzda, t.j. skutočne zúčtovaný príjem zamestnanca za vykonanú prácu. Ak by vymeriavacím základom otca dieťaťa bola v priemere mzda v sume 399,29 Eur brutto mesačne, reálne by nemohol dosahovať čistú mzdu v sume 730,- Eur tak, ako uvádzal.
12. Na základe uvedeného mal okresný súd dôvodné pochybnosti o výške skutočného zárobku dosahovaného otcom u terajšieho zamestnávateľa vrátane toho, že nepoberá diéty za výkon pracovných ciest v zahraničí. To, že skutočný príjem otca nezodpovedá príjmu, ktorý deklaroval, vyplývalo aj z toho, že disponuje finančnými prostriedkami na kúpu hodnotných darčekov pre syna, napríklad lyžiarska výstroj v hodnote 250,- Eur, na Vianoce kúpa virtuálnej konzoly v hodnote 400,- Eur, za posledné dva, tri roky syn dostal tri telefóny približne v hodnote 200,- Eur, prípadne 300,- Eur, čo uviedol vo svojej výpovedi. Otcom uvádzaná ekonomická situácia nemohla byť reálna aj s poukazom na jeho pravidelné mesačné výdavky, ktoré uviedol, a to inkaso v sume 250,- Eur mesačne, elektrina v sume 300,- Eur ročne, mobilný telefón 100,- Eur mesačne vrátane internetu. Synovi platí poistenie kombinované so sporením v sume 50,- Eur mesačne, spláca hypotekárny úver v sume 300,- Eur mesačne, ktorý mu bol poskytnutý v sume 34.000,- Eur na rekonštrukciu bytu. Celková výška otcom uvádzaných výdavkov predstavuje sumu 700,- Eur mesačne, čo pri jeho príjme v sume 730,- Eur nie je reálne. To, že finančná situácia otca je priaznivejšia, ako ním uvádzaná, vyplývalo aj z toho, že maloleté dieťa potvrdilo, že otec je vlastníkom vozidla DODGE RAM, ktorého cena ako ojazdeného vozidla je podstatne vyššia ako 30.000,- Eur. Okresný súd neuveril tvrdeniam otca, že nie je vlastníkom tohto vozidla, pretože na preukázanie svojich tvrdení nepredložil a neoznačil žiadny dôkaz. Maloletý A. v pohovore s kolíznym opatrovníkom potvrdil, že vozidlo patrí otcovi, ako aj to, že sa pri ňom fotili a sedel aj vpredu, čo potvrdila MMS správa na č.l. 308 spisu. Tiež potvrdil, že otec mu dáva peniaze, dal sumu 30,- Eur na topánky a sumu 50,- Eur na playstation hru. Za tejto situácie okresný súd považoval za možné uveriť výpovedi matky, ktorá uviedla, že otec jej ukazoval obálku s peniazmi a uvádzal, že v nej bola suma 5.000,- Eur a rovnako aj v decembri 2024 ukazoval vyšší obnos peňazí a chválil sa, že takých obálok s peniazmi má doma viac. I keď z podnikateľskej činnosti, prevádzky bufetu v D. J., vykázal podľa informácií zistených z internetovej stránky FinStat.sk v sezóne 2023 stratu v sume 3.645,- Eur, tak pri jeho zistenej životnej úrovni vykázaná strata nemusí byť skutočná, a preto okresný súd na ňu neprihliadal.
13. Okresný súd nepovažoval za pravdepodobné, aby otec dlhodobo vykonával podnikateľskú činnosť, ak jeho zisk z podnikania je od roku 2020 minimálny, resp. žiadny. Zároveň poukázal na to, že otec dieťaťa sa k svojim príjmom správa nezodpovedne, pretože hoci u predchádzajúceho zamestnávateľa vykonával prácu vodiča medzinárodnej nákladnej dopravy a vykonáva ju doposiaľ, neuplatnil si nárok na diéty, na ktoré má právo.
14. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bol okresný súd názoru, že životná úroveň a ekonomická situácia otca je podstatne lepšia, ako ním deklarovaná, na základe čoho zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti o sumu 80,- Eur mesačne považoval za zodpovedajúcu potrebám dieťaťa v aktuálnom veku a schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, a tiež právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na úverové zaťaženie otca okresný súd s poukazom na § 62 ods. 5 Zákona o rodine neprihliadal.
15. Okresný súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od podania návrhu, t.j. od 08.11.2023, kedy zmena pomerov na strane dieťaťa a povinného rodiča bola daná. Zročné výživné predstavuje sumu 1.341,41 Eur, za obdobie od 08.11.2024 do 30.11.2024 v sume 61,41 Eur a za obdobie od decembra 2023 do marca 2025, vrátane mesiaca marec 2025 v sume 1.280,- Eur za 16 mesiacov krát 80,- Eur. V súlade s § 232 ods. 4 CSP povolil otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 30,- Eur, ktorá výška mesačných splátok výživného zodpovedá súčasnej ekonomickej situácii otca a spotrebnému charakteru výživného.
16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. Podľa otca, súd prvej inštancie nesprávnym a neúplným spôsobom zistil skutkový stav veci a so záverom, že na strane otca existujú podmienky pre zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti, nesúhlasil. Ak okresný súd poukázal na jeho príjmy: zamestnanie a sezónne podnikanie, ako aj na to, že má disponovať finančnými zdrojmi vo výške vyššej, ako predložil a ako súd zistil zo svojej činnosti, tak toto tvrdenie nepreukázal a zostáva len v rovine dohadu. Otec v zamestnaní v súčasnosti nezarobí viac ako 730,- Eur, ako to vyplýva aj z vymeriavacieho základu vo výške 399,29 Eur. To, že okresný súd mal dôvodné pochybnosti o výške jeho skutočného zárobku vnímal v rovine nepodložených odhadov. Čo sa týka sezónneho podnikania, tak argument, že stánok s občerstvením navštívi veľa ľudí, nezakladá, že podnikanie je prosperujúce. Na základe sťažujúcich sa ekonomických pomerov pre podnikanie a krízy, ktorá sa odzrkadľuje na cene potravín a služieb, jeho podnikanie nemožno označiť za výnosné, či prosperujúce. Prevádzkovanie podniku bolo pre neho náročné, či už po ekonomickej alebo fyzickej stránke, čoho dôkazom je skutočnosť, že si nemohol dovoliť zamestnať žiadneho zamestnanca, pretože by sa mu to ekonomicky nevyplatilo. Ak okresný súd poukazoval na to, že je vlastníkom DODGE RAM, čo vyvodil z tvrdenia maloletého, tak nepreukázal žiadnu skutočnosť,na základe ktorej by otec bol skutočným vlastníkom a nie len oprávneným držiteľom, či mal auto vypožičané od známeho. Keďže okresný súd nepreukázal jeho vlastníctvo, túto skutočnosť považoval za irelevantnú. Ak okresný súd uvádzal, že otec nepreukázal, že nie je vlastníkom, tak išlo o preukázanie neexistencie vlastníctva, čo dokázať nemôže. To, že synovi kupuje darčeky aj nad rámec jeho povinností, neznamená, že by sa nachádzal vo výbornej ekonomickej situácií, ale to, že syna miluje, snaží sa mu robiť radosť vecami, ktoré má rád a vie, že po nich túži. Znamená to často pre neho to, že si nedopraje po čom túži, avšak to, že si dokáže odložiť z výplaty časť financií neznamená, že vo svojich príjmoch klame alebo je schopný danú sumu zvýšiť. To, že matke maloletého mal údajne ukázať sumu peňazí, vníma ako fabuláciu, keďže sa jedná len o jej slovo.
17. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník (č.l. 327 spisu), ktorý zotrval na vyjadrení z pojednávania, pričom vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom okresného súdu považoval za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého.
18. Postupom okresného súdu, a to podaniami zo dňa 10.04.2025, 15.05.2025, boli odvolanie otca a vyjadrenie kolízneho opatrovníka doručené matke prostredníctvom zástupcu s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú nevyužila.
19. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.05.2025, bolo vyjadrenie kolízneho opatrovníka doručené otcovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú nevyužil.
20. Do momentu konania a rozhodovania krajského súdu ďalšie podania nenasledovali.
21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.1 CSP a contrario, keď nebolo potrené zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil rozsudok okresného súdu za aplikácie § 65, § 66 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods.1,3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods.1,2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie otca maloletého dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/67/2025-343 zo dňa 18.11.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.11.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
23. Krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie otca voči rozsudku okresného súdu a v ňom uvádzané tvrdenia, tak na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným námietkam nariadiť pojednávanie za účelom zopakovania, resp. doplnenia dokazovania, ak v konaní pred okresným súdom bolo dokazovanie vykonané v potrebnom a dostatočnom rozsahu, z ktorého riadne zisteného skutkového stavu vychádzal aj krajský súd, naviac ak účastníci konania a ani odvolateľ v podanom odvolaní nemali návrhy na doplnenie dokazovania.
24. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11P/75/2023 bola zmena vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.
25. Predmetom odvolacieho konania za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP s poukazom na argumenty otca predostreté v odvolaní bolo preskúmať správnosť postupu súdu prvej inštancie a posúdiť, či sú splnené podmienky na zmenu ostatného rozhodnutia, a teda, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným v sume 230,- Eur mesačne od 8.11.2023 (výrok I.) a rozhodol o zameškanom výživnom, ktoré otcovi povolil splácať (výrok II.), spolu so závislým výrokom, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 16P/19/2019-156 zo dňa 2.9.2019 vo výroku I. (výrok III.).
26. Podstatou odvolania otca bola námietka nesprávneho vyhodnotenia jeho príjmu, a to, že nezarobí viac ako 730,- Eur, pričom skutočnosť, že sezónne podniká, neznamená, že prosperuje. Úvahy okresného súdu vyjadrené v odseku 24. odôvodnenia o tom, že je vlastníkom DODGE RAM, že mal matke maloletého ukázať väčší obnos peňazí nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa otca okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, a tým vec nesprávne právne posúdil.
27. Odvolací súd uvádza, že ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie viažucim sa k napadnutým výrokom I., II. a súvisiacemu výroku III. odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
28. Nebol naplnený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu posúdeniu skutkových zistení. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania. Rovnako nemožno konštatovať, že by okresný súd opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal zistenému skutkovému stavu v súlade s ustanoveniami procesného predpisu. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v kontexte vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy v zmysle Čl. 10 CMP, pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi. Pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP. Dodáva odvolací súd, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov.
29. Prioritne krajský súd poukazuje na to, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci v akceptovateľnom rozsahu, z ktorého skutkového stavu zisteného okresným súdom vychádzal aj odvolací súd.
30. V súvislosti s napadnutým rozsudkom okresného súdu odvolací súd poukazuje na to, že podstatnou otázkou bolo posúdenie, či od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov, ktorú by bolo potrebné premietnuť do rozhodnutia o zvýšení výživného, resp. úpravy výživného. V rámci vykonaného dokazovania tak súd prvej inštancie posudzoval odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, vykonal dostatočné dokazovanie a v rámci neho zistenie a porovnanie pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane rodičov v čase
od poslednej úpravy, t.j. od roku 2019 s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci, t.j. v roku 2025. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery, že na strane maloletého dieťaťa a rodičov oproti poslednému rozhodnutiu k zmene pomerov došlo.
31. Okresný súd pri svojom rozhodovaní správne vychádzal z § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za tieto je v zmysle tohto zákonného ustanovenia potrebné považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo detí, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Inak povedané, zmena pomerov je stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní.
32. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Krajský súd konštatuje, že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu o výživnom, ak relevantnosť sa zisťovala porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi tak, ako boli zisťované k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. To, či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia posudzuje súd v tej ktorej konkrétnej veci. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Pre určenie výšky (zvýšenej) vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a môže ju preukazovať aj výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách, pričom smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napríklad úvery.
33. Zákonne postupoval okresný súd, ak v rámci vykonávaného dokazovania vyhodnocoval zmenu pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 16P/19/2019-156 zo dňa 2.9.20219 bola schválená rodičovská dohoda, podľa výroku I. ktorej sa otec zaviazal od 1.6.2019 platiť na mal. A. zvýšené výživné v sume 150,- Eur mesačne vopred, najneskôr do 20. dňa v mesiaci, k rukám matky.
34. Zo spisového materiálu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd zisťoval aktuálne pomery tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane rodičov. Matkou uvádzané výdavky na starostlivosť a na zabezpečovanie bežných potrieb maloletého dieťaťa okresný súd považoval za opodstatnené. Odôvodnené potreby a výšku výdavkov maloletého, ktoré boli prezentované matkou a okresný súd ich popísal v odseku 22. odôvodnenia, otec v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní relevantne nespochybnil. Zásadná okolnosť nárastu veku dieťaťa, jeho postupu na druhý stupeň základnej školy, a s tým objektívne spojený nárast výdavkov, je nepochybná. Súčasne sa dodáva, že v rámci výdavkov matky a maloletého dieťaťa (odseky 6., 23. odôvodnenia) boli zahrnuté nielen výdavky na domácnosť, ale aj pravidelné výdavky týkajúce sa zdravotného stavu dieťaťa a výdavky slúžiace na jeho všestranný rozvoj, t.j. výdavky nepravidelné.
35. Okresný súd správne posúdil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, t.j. od roku 2019 k času rozhodovania v predmetnej veci, t.j. v roku 2025 došlo na strane maloletého dieťaťa k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala jej zvýšenie, nielen samotným uplynutím doby, ale aj tým, že maloletý je starší, vyspelejší. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, došlo k zmene spojenej nielen s vyšším vekom maloletého A. a nástupom na druhý stupeň základnej školy, ale aj k zvýšeniu výdavkov na zabezpečovanie jeho základných potrieb, ako strava, oblečenie, obuv a hygiena, ale aj výdavkov na uspokojovanie ich sociálnych potrieb.
36. Správne okresný súd postupoval, keď pri posudzovaní výšky výživného vykonal dokazovanie za účelom zistenia pomerov na strane rodičov. Okresný súd konštatoval, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2019 otec podnikal ako právnická osoba v dvoch spoločnostiach a vykazoval stratu z podnikania. Matka v tom čase bola zamestnaná, a dosahovala príjem 1.133,78 Eur mesačne. V čase rozhodovania mal okresný súd zistený príjem u otca cca 730,- Eur,- avšak s tým, že tento aj podniká, je jediným spoločníkom a konateľom GRILL & FUN s.r.o., sezónne prevádzkuje bufet v D. J.. U matky mal okresný súd zistené, že jej dosahovaný príjem zo zamestnania za obdobie január 2024 - január 2025 v sume 2.334,13 Eur netto sa zvýšil, čo ovplyvnila skutočnosť, podľa tvrdenia jej zamestnávateľa, že podáva viac než plný výkon (č.l. 287 rub spisu).
37. Krajský súd má za to, že nepochybne k zmene pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu došlo už samotnou dĺžkou doby, ktorá uplynula od posledného súdneho rozhodnutia, t.j. doba štyroch rokov (k momentu rozhodnutia okresného súdu piatich rokov). Už samotná táto doba dávala základ pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa, a toto zvýšenie zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 230,- Eur mesačne zodpovedá nielen odôvodneným výdavkom a potrebám maloletého dieťaťa, ale aj schopnostiam a možnostiam otca.
38. Neobstoja, podľa názoru odvolacieho súdu, námietky otca ako povinného z vyživovacej povinnosti o nesprávnom zhodnotení jeho majetkových pomerov, možností a schopností. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že aj v pomeroch otca došlo k zmene. V čase pôvodného rozhodnutia o výživnom otec podnikal v dvoch firmách, ktoré vykazovali stratu. K času rozhodovania tak, ako konštatoval okresný súd v odsekoch 23., 24 odôvodnenia rozsudku je otec zamestnaný s dosahovaným príjmom 730,- Eur netto ako vodič nákladnej dopravy, ktorú prácu vykonáva aj v zahraničí, pričom si diéty neuplatňuje. Zároveň je jediným spoločníkom a konateľom GRILL & FUN s.r.o., ktorá dosiahla síce stratu, avšak podľa potvrdenia Finstat aktíva tejto spoločnosti sú vo výške 5.844,- Eur a táto je vlastníkom mot. vozidla Škoda Superb. Otec je podľa potvrdenia ODI PZ Prievidza evidovaný ako vlastník špeciálneho traktora. Teda čistý pravidelný mesačný príjem otca, napriek tomu, že jeho spoločnosť dosahuje stratu sa oproti pôvodnému rozhodnutiu zvýšil, a to na sumu cca 730,-Eur. Okresný súd v odseku 24. odôvodnenia ustálil objektívne mesačné výdavky otca na úrovni okolo 700,- Eur. Nemožno vytknúť okresnému súdu nesprávne posúdenie, že finančná situácia otca je priaznivejšia, ako deklaruje, ak len jeho výdavky predstavujú sumu 700,- Eur. Ani odvolací súd neuveril otcovi, že motorové vozidlo DODGE RAM nie je v jeho vlastníctve (hoci neevidovanom), ak uvedenú okolnosť potvrdil nielen maloletý A., ale aj fotokópia sms správy na č.l. 308 spisu a súčasne sám deklaroval kúpu hodnotných darčekov pre maloletého. Je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu i v tom, že pri posudzovaní príjmov a opodstatnených výdavkoch otca bolo nutné vziať do úvahy jeho životnú úroveň, ktorá nemôže byť posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný príjem, ale aj na výdavky, ktoré vynakladá. Výsledkom komplexného posúdenia veci bolo správne konštatovanie okresného súdu, že otec sa nespráva zodpovedne k svojmu príjmu (uplatnenie diét, podnikateľská činnosť), teda nevyužíva svoje možnosti dosahovať príjem vyšší než 730,- Eur netto, čo nemožno vykladať na ťarchu maloletého dieťaťa.
39. Za preukázaného stavu, že nielen tvrdené, ale i objektívne ustálené výdavky otca prevyšujú ním deklarovaný mesačný príjem, okresný súd dospel k správnemu záveru, že otec s ohľadom na svoju životnú úroveň musí byť schopný zabezpečiť aj vyššie výživné pre maloleté dieťa, ktoré má podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine právo sa na tejto životnej úrovni podieľať. Dodáva odvolací súd, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Otcovi maloletého nič nebráni buď aktívnejšie sa realizovať na trhu práce, ako i v podnikateľskom prostredí v snahe o dosiahnutie lepšieho zárobku, alebo sa snažiť znížiť svoje výdavky. V tejto časti dáva odvolací súd do pozornosti odvolateľa odseky 23. až 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde okresný súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dostatočne zrozumiteľne uvádza, že pri určení výšky zvýšeného výživného vychádzal nielen z deklarovaného príjmu otca, ale tiež prihliadol na jeho celkovú životnú úroveň tak, ako v konaní vyšla najavo.
40. Krajský súd zdôrazňuje, že prvoradou povinnosťou každého rodiča, t.j. aj otca maloletého dieťaťa, je vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zabezpečil dostatočný pracovný príjem, z ktorého bude schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ktoré konanie otec maloletého dieťaťa riadne nenapĺňa, vzhľadom k jeho prístupu k dosahovanému príjmu, čo nie je možné vykladať na ťarchu výživou odkázaného dieťaťa.
41. Odvolací súd len pre úplnosť poukazuje i na to, že v tomto prípade bolo namieste podľa ust. § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine zohľadniť aj výkon osobnej starostlivosti matky, ktorý sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Predsa oproti osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, výkon rodičovských povinností na strane otca je reálne obmedzený na plnenie si vyživovacej povinnosti, takže otec nie je žiadnym spôsobom limitovaný vo vzťahu k akýmkoľvek aktivitám v rámci jeho každodenného života.
42. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri určení zvýšeného výživného, správne vychádzal nielen z preukázaného dosahovaného príjmu otca, odôvodnených zvýšených potrieb maloletého
dieťaťa, vynakladaných výdavkov, ale aj životnej úrovne otca ako povinného, svoj postup náležite zdôvodnil, pričom s uvedenými závermi nemá odvolací súd dôvod polemizovať.
43. Krajský súd dodáva, že okresný súd za aplikácie ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine vecne správne neprihliadal na úverové zaťaženie otca (rekonštrukcia bytu), naviac pred výdavkami otca prioritu má plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.
44. Za vecne správny a v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd posúdil aj výrok II. o zameškanom výživnom na mal. A. za obdobie od 8.11.2023 do 4.3.2025, ktoré výživné predstavuje výživné za už uplynulý čas, ktoré už matka na potreby maloletého dieťaťa reálne vynaložila. Okresný súd pri zameškanom výživnom mal s ohľadom na výšku zameškaného výživného a pomery otca splnené podmienky na určenie dlhšej lehoty na plnenie (§ 232 ods. 3 CSP), a to v splátkach splatných spolu s bežným výživným.
45. Krajský súd nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov otca maloletého dieťaťa, preto v odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 2 CSP.
46. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.