Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2T-19-2025.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/19/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné, samosudcom JUDr. Stanislavom Birošíkom, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.11.2025 v A., takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l :
Obžalovaný B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalé bytom: XXX XX D., D., toho času E. F. E. C.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 21.07.2025, v presne nezistenom čase od 16.00 hod. do 16.55 hod., v byte na adrese G. XXXX/ XX H. D., po predchádzajúcich nezhodách sa svojmu otcovi vyhrážal, že ho nožom podreže a v zapätí, keď' chcel B. C. privolať políciu, ho pritlačil v kuchyni o stenu, škrtil ho rukou a vytrhol mu z jeho rúk mobilný telefón, s ktorým odišiel do svojej izby, v ktorej následne došlo k vzájomnému zápasu medzi B. C. a jeho otcom o tento telefón, počas ktorého B. C. zvalil svojho otca na posteľ, pritlačil mu kolenom na hrudník a rukou ho škrtil, kde pri tom sotil aj svoju matku I. C., pričom po tomto zápase sa obom rodičom opakovane vyhrážal zabitím, tým, že vezme nôž a pozabíja ich, že B. C. podreže a I. C. rozkope hlavu, čím týmto svojim konaním u oboch vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, že tieto vyhrážky uskutoční a pošk. B. C. spôsobil pomliaždenie mäkkých častí prednej hrudnej steny ľahkého stupňa vľavo s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 4 až 6 dní,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe a osobe vyššieho veku,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona.
Z a t o s a mu súd u k l a d á :
Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 a § 46 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 Trestného zákona obvineného zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 1.10.2025 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné č. k. G. XXX/XX/XXXX - XX B. dňa 30.9.2025 na obvineného: B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalé bytom: XXX XX D., D. toho času E. F. E. C., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona.
Súd vo veci rozhodol Trestným rozkazom č. k. 2T/19/2025 - 284 zo dňa 13.10.2025, ktorým uznal obvineného za vinného z prečinu prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 360 ods. 2 písm. Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Trestný rozkaz Okresného súdu Humenné č. k. 2T/19/2025 - 284 zo dňa 13.10.2025 bol obvinenému doručený do vlastných rúk dňa 17.10.2025. Následne obvinený prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal dňa 20.10.2025 odpor proti trestnému rozkazu proti všetkým jeho výrokom, ktorý odôvodnil tým, že nesúhlasí s výškou trestu.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 26.11.2025. Po prednesení obžaloby v zmysle ust. § 257 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný. Samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku položil obžalovanému otázky, na ktoré odpovedal áno.
Svedok-poškodený B. C. st. a ani I. C. si v konaní škodu neuplatnili.
Prokurátorka a obhajkyňa vzhľadom na učinené vyhlásenie obžalovaného o priznaní sa ku skutku netrvali na vykonaní dokazovania k otázke viny obžalovaného a zhodne navrhli vykonať dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.
V rámci výsluchu pri zisťovaní osobných pomerov obžalovaného uviedol, že slobodný, bezdetný, majetkové pomery nemá. Nič nevlastní. Bol zamestnaný v drevovýrobe na dohodu. Mal príjem približne 700 eur. Býval u rodičov. Uviedol, že otca a matku má rád, pomáhajú mu. Mal pekné detstvo. Od malička ho slušne vychovali, nemôže na nich nič zlé povedať. Vo vzťahu ku skutku poznamenal, že bol opitý, bol som na liekoch, najskôr potreboval peniaze. Plánuje prestať s týmito vecami, teda s alkoholom a liekmi. Žiadal o odbornú pomoc, už sa alkoholu a liekov nedotkne.
Súd na tomto hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi vyšetrovacieho spisu, a to prečítaním a oboznámením znaleckým posudkom J. XXX/XXXX vypracovaný I. F. G., najmä jeho záver na čl. 191 a nasl., znaleckým posudkom J. XX/XXXX vypracovaný I. I. D., najmä jeho záver na čl. 152 a nasl., úradný záznam z obmedzenia osobnej slobody na č.1. 19-22, zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody na č.1. 23, uznesenie sp. zn. 4Tp/28/2025 na č.1. 43-48, príkaz sp. zn. 4Tp/28/2025 na č.1. 49, zápisnica obvineného o výsluchu k väzbe na č.l. 50-57, zápisnica o prehliadke tela na č.l. 197-200, vykázanie zo spoločného obydlia na č.l. 201-204, rozsudok sp. zn. 4T/21/2024 na č.l. 207, znalecký posudok vo veci J.:XXX/X-XXX-XX-XXXX, správa Psychiatrickej nemocnice I. na č.l. 230, správa o povesti z miesta bydliska na č.l. 231, správa z ÚVVaÚVTOS C. na č.1. 232-233, výpis z ÚSEP na č.l. 236-238, odpis z RT zo dňa 25.11.2025 na č.1. 316, odpoveď na lustráciu v CESDAP zo dňa 25.11.2025 na č.l. 317-327, správa z ÚVVaÚVTOS C. zo dňa 30.10.2025 na č.1. 313.
Nakoľko obžalovaný prehlásil svoju vinu, súd vzhľadom na zhodné návrhy obžaloby a obhajoby nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie, resp. doplnenie dokazovanie neboli súdu od strán predložené a súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
V záverečnej reči prokurátorka uviedla, že bolo zistené aj preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, tak ako je popísaný v obžalobe prokurátora, k čomu sa aj priznal, žiada preto uznať vinu za skutok,
ktorý je popísaný v obžalobe v príslušnej právnej kvalifikácii. Čo sa týka osoby obžalovaného uviedla, že tento bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný a skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, čo len umocňuje závažnosť jeho konania. Aj keď pred tým mal odsúdenia zahladené, je zrejme, že za rovnaký skutok už bol odsúdený. Taktiež poukázala na to, že bol právoplatne uznaný za vinného za 10 priestupkov, takže navrhla, aby mu súd uložil podľa § 360 TZ za použitia § 38 ods. 2 TZ nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) TZ obvineného navrhla zaradiť na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na verbalizáciu liečby, navrhla aj uložiť protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, keďže bola konštatovaná závislosť na liekoch a alkohole v treťom štádiu.
Obhajkyňa v záverečnej reči uviedla, že pobyt obžalovaného vo väzbe a v súčasnosti aj vo výkone trestu odňatia slobody mal a má na obžalovaného významný vplyv v tom smere, že si v celom rozsahu uvedomil vážnosť a nesprávnosť svojho doterajšieho konania. Svojim rodičom ako poškodeným sa v priebehu tohto trestného konania niekoľko krát ústne ospravedlnil, pričom tak urobil aj písomne zaslaným listom, ktorý je súčasťou vyš. spisu. Obžalovaný si v priebehu trestného konania v plnom rozsahu uvedomil, že tohto konania sa dopúšťal pod vplyvom návykových látok v kombinácii s alkoholom, kedy následne svoje konanie nevedel ovládať, a na jeho priebeh ani následky si nepamätal. Vyslovil potrebu v prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody zaradiť sa do normálneho života, nájsť si prácu, osamostatniť sa a v prípade potreby podrobiť sa aj potrebnému odbornému liečeniu. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine na dnešnom HP s poukazom na vykonané dokazovanie, predovšetkým výsluch obžalovaného, preto navrhla uznať obžalovaného vinným zo skutku uvedenom v obžalobe, a s prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici sadzby.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny, ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto konanie, ktorého sa dopustil obžalovaný musí byť ako páchateľ spravodlivo potrestaný.
Súd pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom zohľadnil najmä spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, či možnosti jeho nápravy a zároveň podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
V súlade so zásadou individualizácie trestu súd zisťoval okolnosti prípadu a pomery páchateľa, ktoré starostlivo a dôkladne zvážil, ako aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľov, bral do úvahy jeho doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v minulosti už dopustil takého protiprávneho konania.
U obžalovaného pri posudzovanom trestnom čine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona je trestná sadzba pri treste odňatia slobody stanovená na 6 mesiacov až 3 roky. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v ust. § 37 písm. m) Trestného zákona.
Zo správa o povesti mesta D. u obžalovaného vyplýva, že je prihlásený k trvalému pobytu na Mesto D. a bol riešený mestskou políciou v priestupkovom konaní celkovo 6 (šesť) krát.
Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody C. zo dňa 27.8.2025 a 30.10.2025 vyplýva, že obžalovaný bol disciplinárne potrestaný dvakrát.
Podľa odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol dovedna 5 (päť) krát súdne trestaný a má evidovaných celkovo 10 (desať) priestupkov. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný už bol za rovnaký trestný čin v minulosti právoplatne odsúdený a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný sa v tomto prípade osvedčil dňa 25.6.2023.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, obžalovaný sa ku skutku priznal a tento aj oľutoval.
Po zvážení všetkých okolností rozhodných pre posúdenie možnosti nápravy obžalovaného, berúc do úvahy príčiny, okolnosti a následky, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, toho či sa v minulosti už dopustil takého, či iného protiprávneho konania, ako aj prostredie, v ktorom žije, súd dospel k záveru, že pre dosiahnutie účelu trestu predpokladaného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým je primárne prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním, je v danom prípade nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Súd vo vzťahu k druhu a výmere trestu uvádza, že zohľadnil všetky skutočnosti spáchaného skutku a to najmä okolnosti prípadu, spôsob spáchania, jeho následky, osobu páchateľa pričom dospel k záveru, že na prevýchovu obžalovaného, ochranu spoločnosti a naplneniu účelu aj tohto druhu trestu je uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov primerané.
Súd u obžalovaného hodnotil jeho správanie sa na slobode, kde možno konštatovať, že obžalovaný bol už v minulosti niekoľkokrát súdne trestaný, má evidovaných hneď niekoľko priestupkov, z miesta pobytu bol hodnotený ako osoba, ktorá sa dopúšťala priestupkov, ktoré boli riešené Mestskou políciou a aj pri výkone väzby resp. výkonu trestu odňatia slobody bol v pomerne krátkom čase dvakrát disciplinárne potrestaný. Je zjavné, že predchádzajúce tresty nemali na obžalovaného správny výchovný charakter, neodradilo ho to od páchania protiprávnej činnosti a preto nemožno konštatovať vedenie riadneho života pre spáchaním skutku. Je potrebné dodať, že obžalovaný sa trestného činu nebezpečného vyhrážania dopustil na osobe chránenej – blízkej, jeho rodičoch, ktorí sú zároveň osobami vyššieho veku. Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že u obžalovaného bola zistená závislosť od alkoholu a závislosť na hypnotikách kombináciou požitia ktorých sa opakovane dopúšťal správania, ktoré bolo hodnotené ako nebezpečné pre jeho okolie a viedlo k opakovaným trestným stíhaniam. Bolo zároveň konštatované, že požívanie alkoholu a hypnotík je súčasťou jeho osvojeného životného štýlu, kde v minulosti mu bola opakovane nariadená ochranná protitoxikomanická a aj protialkoholická liečba, boli mu nariadené zákazy požívania návykových látok, avšak obžalovaný opakovane požíval alkohol a návykové látky aj napriek nariadenej ochrannej liečbe, či napriek nariadenému ochrannému opatreniu v zmysle zákazu požívania návykových látok. Znalec konštatoval, že prax ukázala, že ak obžalovaný nechce zmeniť svoj zaužívaný životný štýl, nie je ho možné priviesť k abstinencii bez jeho vlastného prispenia a vôle, nie je možné vyliečiť ho zo závislosti „proti jeho vôli“. Preto znalec ani nenavrhol súdu ani uloženie ochrannej liečby či uloženia ochranného opatrenia. S prihliadnutím na uvedené závery znalca, súd preto nepristúpil k uloženiu ochranného liečenia alebo ochranného opatrenia u obžalovaného.
Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov bude u obžalovaného postačovať k naplneniu účelu trestu.
Podľa názoru súdu, ktorý sa riadil ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku, bolo dostatočne vysvetlené a zhodnotené vykonané dokazovanie, súd vyslovil svoje úvahy, ku ktorým dospel, a na základe ktorých uznal obžalovaného za vinného, pretože má zato, že tento naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a bolo dostatočne, bez rozumných pochybností preukázané, že ho spáchal obžalovaný. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.