Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/93/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXXX/XX, XXX XX C., zastúpený: Slávik Co. s.r.o., Budovateľská 3, 080 01 Prešov, IČO: 47 252 367 proti žalovanej: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená: JUDr. František Svatuška, advokát, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42 090 911, o zaplatenie 6800,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.07.2023 ( čl. 9 ) sa domáhal na žalovanej v upomínacom konaní zaplatenia sumy 6.800,- eur spolu so 6,25 % úrokom z omeškania zo sumy 6.800,- eur odo dňa 15.09.2022 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ si uplatňoval voči žalovanej nárok na vrátenie pôžičky vo výške 800,- eur, ktorá bola žalovanej poskytnutá bezhotovostným prevodom z účtu žalobcu na osobný účet žalovanej dňa 13.11.2021. Pôžička bola poskytnutá ako bez úročná na obdobie 3 mesiacov odo dňa jej poskytnutia.

2. Dňa 11.09.2023 Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz pod sp.zn. - 15, v ktorom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania. V zákonnom stanovenej lehote žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a navrhovala žalobu zamietnuť.

3. Následne OS Banská Bystrica postúpil dňa 13.12.2023 danú vec na ďalšie konanie OS Humenné.

4. Okresný súd Humenné rozsudkom zo dňa 20.02.2025 č.k. – 153 v danej veci rozhodol nasledovne:

5. Na základe odvolania žalovanej KS v Prešove Uznesením zo dňa 17.07.2025 č.k. – 181 zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti výrokov I. a III. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Po vrátení veci tak predmetom žaloby ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6 800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 6 800,- eur od 21.10.2023 do zaplatenia a taktiež rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

7. V danej veci súd nariadil termín pojednávania na deň 29.10.2025, pričom pojednávania sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalovanej svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával aj bez účasti žalovanej a jej zástupcu.

8. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, prednesom zástupcu žalobcu, odporom proti platobnému rozkazu, prednesom zástupcu žalovanej, výsluchom žalovanej, oboznámením sa s výpoveďou svedka F. A. D., výsluchom svedka G. D., Výpisom z účtu žalobcu zo dňa 13.11.2021, Predžalobnou výzvou zástupcu žalobcu, súd zistil tento skutkový stav :

9. Zástupca žalobcu počas konania zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. V písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu dezinterpretuje ustanovenia a nasl. a jej tvrdenia sú tendenčné, uvedené s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich zákonných povinností v zmysle uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Podľa zástupcu žalobcu žalovaná požadovala od žalobcu poskytnutie pôžičky ako bez úročnej pôžičky, bez uvedenia účelu a najdlhšie na obdobie 3 mesiace. Na základe toho žalobca poskytol žalovanej bez písomnej zmluvy pôžičku v sume 6 800,- eur a dohodu medzi žalobcom a žalovanou ohľadne pôžičky zhrnul do popisu bankovej transakcie v časti „informácie pre príjemcu“ v rozsahu - p = pôžička, 0% = úrok, 3 = lehota splatnosti.

Pred uplynutím lehoty splatnosti, zaslal žalobca žalovanej výzvu na vrátenie pôžičky. Podľa zástupcu žalobcu je zarážajúce, ak žalovaná spochybňuje reálne poskytnutie pôžičky, ktorej poskytnutie jednoznačne vyplýva z potvrdenia banky o vykonaní bankovej transakcie ako aj s ohľadom ak jej uvedená suma bola pripísaná na bankový účet. Prijatie pôžičky žalovanou potvrdzuje, že charakter reálnej zmluvy podľa bol zachovaný a žalovaná ani len poukazovaním na uskutočnený bankový prevod neargumentuje vo svoj prospech, že žalobca pôžičku neposkytol.

K udeleniu súhlasu zo strany manželky zástupca žalobcu uviedol, že bankové operácie v uvedenej výške a nakladanie s finančnými prostriedkami aj vo vyššej sume, a to konkrétne medzi týmito manželmi je úplne bežné. To vyplýva zo solventného postavenia žalobcu. Navyše, z pohľadu poskytnutej pôžičky je úplne irelevantné či bol súhlas manželky daný alebo nie, pretože manželka platnosť pôžičky nenapadla v rámci s. 1 a preto nejde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa a ak by aj príslušný súd rozhodol o relatívnej neplatnosti takto uzatvorenej pôžičky, tak finančne plnenie poskytnutej pôžičky zo strany žalobcu by znamenalo plnenie bez právneho dôvodu. Žalovaná by sa tak bezdôvodne obohatila a toto bezdôvodné obohatenie, by sa muselo vydať žalobcovi v rámci ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Táto zmena právnej kvalifikácie však nemá vplyv na povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi uplatňovanú sumu.

10. Právny zástupca žalovanej počas konania žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, a to v súlade s odporom proti platobnému rozkazu. Zástupca žalovanej popieral existenciu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou, pričom podľa zástupcu žalovanej v konaní žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke. Z obsahu odporu proti platobnému rozkazu vyplýva, že žalobca je zaťom žalovanej, manželom F. A. D., pričom manželstvo ku dňu podania odporu existovalo a medzi manželmi nebolo zrušené ani zúžené BSM. Žalobcom poukazované finančné prostriedky patrili do spoluvlastníctva žalobcu ale aj jeho manželky - dcéry žalovanej. Podľa zástupcu žalovanej na poskytnutie údajnej pôžičky, bol preto potrebný súhlas aj jeho manželky - dcéry žalovanej, keďže sa nejedná o bežný úkon, na ktorý je oprávnený každý z manželov samostatne. Manželka žalobcu takýto súhlas na uzatvorenie zmluvy o pôžičke nikdy nedávala a ani nemá vedomosť o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou. Zástupca žalovanej k právnemu odôvodneniu nároku žalobcu na zaplatenie pohľadávky žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že zmluva o pôžičke je v zmysle tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, jednak prejav vôle účastníkov uzavrieť zmluvu o pôžičke, dohoda o podstatných náležitostiach Zmluvy o pôžičke a zároveň, aby

veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Podľa zástupcu žalovanej preukázanie uzavretia zmluvy o pôžičke, a tiež reálneho poskytnutia pôžičky v konaní má preukazovať veriteľ, v danom prípade žalobca. Žalovaná opätovne poukazovala na to, že nikdy nemala vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke so žalobcom, táto nikdy nebola uzatvorená a žalovaná sa nikdy nezaviazala žiadne peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť.

Podľa zástupcu žalovanej žalobca v konaní preukázal len, že preposlal finančnú sumu na účet žalovanej. Samotné preposlanie finančnej čiastky podľa zástupcu žalovanej však nie je relevantným dôkazom preukazujúcim vznik ako aj existenciu reálneho kontraktu, vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, a teda ani vznik pohľadávky voči žalovanej z titulu údajnej pôžičky. Na založenie reálneho kontraktu je potrebná vôľa oboch zmluvných strán-žalobcu a žalovanej, ktorá zo strany žalobkyne žiadnym spôsobom preukázaná. Ide o simulovaný právny úkon.

11. Z výsluchu žalovanej súd vyplýva, že dcéra žalovanej F. A. D. sa v roku 2015 vydala za žalobcu, pričom ich dcéra predtým pracovala v realitkách a mala slušný príjem. Žalobca teda manžel ich dcéry pracoval v štátnej firme a mal taktiež nadštandardný príjem, pričom odmietal dávať peniaze svojej rodine. Z tohto dôvodu z času načas žalovaná s manželom pomáhali svojej dcére tak ako sa dalo. Žalobca sa prevažne venoval svojim koníčkom, viackrát do roka vycestoval do zahraničia na rôzne aktivity. V roku 2021 boli spoločne s dcérou a jej manželom a deťmi na dovolenke na Malorke a vtedy žalovaná videla určité napätie vo vzťahu medzi dcérou a žalobcom, avšak nikdy by ju nenapadlo, že to povedie až k rozvodu. Nič tomu vtedy v podstate ani nenasvedčovalo. Asi dva mesiace po dovolenke jej však žalobca zaslal výzvu a keď ju dostala, ostala som veľmi prekvapená a ihneď mu telefonicky volala, pričom on zodvihol telefón v aute a rozhovor s ním si vypočuli aj deti, ktoré boli v aute prítomné. Keď sa žalovaná spýtala žalobcu, čo to má znamenať, tak jej povedal, že má sa opýtať dcéry. Potom žalovaná rozprávala aj s dcérou a ona jej povedala, že sa dohodli so žalobcom, že im vrátia aspoň časť peňazí, ktoré si od žalovanej požičali. Keď potom opätovne rozprávala so žalobcom, tak žalobca sa jej snažil vysvetliť, že naopak žalovaná je dlžná jemu, že mu dlží peniaze. Žalovaná uviedla, že nikdy som si od žalobcu nepožičiavala žiadne peniaze. Žalovaná nepoprela, že prišli peniaze od žalobcu na jej účet, ale žalovaná to považovala za vrátenie časti peňazí, ktoré predtým dávali ich dcére.

Žalovaná ďalej uviedla, že obdobie od roku 2015 do zaslania výzvy od žalobcu dali svojej dcére asi 20 000,- eur. Peniaze poskytovali svojej dcére na zabezpečenie chodu domácnosti, zabezpečenie detí, pretože mali nadštandardné škôlky, mali krúžky, ktoré boli drahé.

V ďalšej časti výpovede žalovaná uviedla, že, peniaze boli poskytované ako pôžička s tým, že sa dohodli s dcérou na tom, že peniaze im vrátia keď ich budú mať, pričom si nedohodli žiadne úroky a ani termín vrátenia peňazí.

12. Z výsluchu svedka G. D. vyplýva, že žalobca je jeho bývalým zaťom. Asi pred 10 rokmi pred Vianocami ich dcéra priviedla zaťa, teda vtedy svojho priateľa k nim domov s tým, že ho prijali do rodiny ako vlastného syna a vtedy prežili pokojné Vianoce. Dcéra s manželom a deťmi chodili v podstate každé Vianoce k nim, chodili na dovolenky, na prázdniny a ich pobyty financoval iba svedok so žalovanou, lebo mali dostatok peňazí a darilo sa im v podnikaní. Svedok uviedol, že strávili spoločnú dovolenku na Malorke, pričom po návrate z dovolenky, však zostali šokovaní, keď manželka, teda žalovaná, dostala výzvu od žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov. Manželka mala volať žalobcovi telefonicky a jeho reakcia na telefonát bola dosť divná. V súvislosti s pôžičkou svedok uviedol, že si od žalobcu nepožičiavali žiadne peniaze. V tejto súvislosti svedok uviedol, že podniká už vyše 30 rokov a taktiež podniká aj žalovaná a majú dostatok finančných prostriedkov, sú zabezpečení, a preto nepotrebovali požičiavať finančné prostriedky.

13. Z písomnej výpovede svedka F. A. D. ( čl.138 ) vyplýva, že sumu 6 800,- eur, ktorú poslal žalobca, jej bývalý manžel žalovanej, ide o platbu, ktorú chcela ona vrátiť svojej matke teda žalovanej. V tom čase so žalobcom ešte dobre vychádzala a keď žalobca poslal žalovanej uvedenú sumu, bol v zahraničí na golf a svedkyňa sa starala sama o ich maloleté deti. Bola vyťažená a nemala možnosť riešiť ďalšie veci a tak požiadala svojho manžela, aby poslal matke peniaze, ktoré jej mali vrátiť. Rodičia svedkyne mali v minulosti posielať peniaze opakovane svedkyni, ktoré použili na chod domácnosti, resp. na výdavky a bežné záležitosti. Žalobca počas manželstva zarábal 5 až 6 tisíc eur mesačne, teraz zarába 10 000,- eur mesačne. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca síce zarobil veľa peňazí, ale uprednostňoval svoje záujmy,

koníčky pred rodinou. Svedkyňa ďalej uviedla že vie o tom, že žalovaná predložila aj časť niektorých platieb, ktoré dostali na účet počas trvania manželstva, s tým, že rodičia svedkyne ich podporovali, a to sa týka najmä dovoleniek, darčekov a požičania motorových vozidiel. Svedkyňa ďalej uviedla, že chcela svojím rodičom aspoň sčasti vrátiť peniaze, ktoré jej dali, pretože má ešte troch mladších súrodencov, ktorým rodičia taktiež pomáhajú Z výpovede svedkyne vyplýva, že chcela rodičom vrátiť po dohode finančné prostriedky s tým, že tak to mal urobiť žalobca, avšak tento svedkyni nepovedal, že do poznámky do príkazu na prevod dal nejaké znaky, ktoré teraz vykladá tak, že sa jednalo o pôžičku, podľa ktorej mal požičiavať peniaze žalovanej. Svedkyňa uviedla, že ani žalovaná a ani jej otec si nikdy od nich peniaze nepožičiavali, pričom žalobca to urobil iba naschvál, a to z dôvodu, aby svedkyňu ranil.

14. Z výpisu z účtu žalobcu v Tatrabanke, a.s. zo dňa 13.11.2021 vyplýva, že v uvedený deň bola z účtu žalobcu poukázaná na účet príjemcu Sivá Mária suma 6 800,- eur. ( čl.5 )

15. Z výpisu z účtu žalovanej v Tatrabanke, a.s. zo dňa 3.11.2024 vyplýva, že v uvedený deň žalovaná poukázala svojej dcére F. A. D. sumu 7 721,03 eur, pričom ako dôvod platby je uvedená pôžička. ( čl. 123 )

16. Z výpisu z účtu žalovanej v H. I. zo dňa 5.8.2024 vyplýva, že v uvedený deň žalovaná poukázala svojej dcére F. A. D. sumu 12 000,- eur, pričom ako dôvod platby je uvedená pôžička. ( čl. 123 druhá strana )

17. Z výzvy zástupcu žalobcu zo dňa 12.09.2022 vyplýva, že predmetnou výzvou zástupca žalobca vyzýval žalovanú na zaplatenie sumy 6 800,- eur v lehote do 7 dní od doručenia výzvy. ( čl. 4 )

18. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť.

19. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.

20. Podľa Základných princípov , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

21. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. Predmetom žaloby bolo nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6 800,- eur, ktorý žalobca pôvodne odôvodňoval tým, že dňa 13.11.2021 požičal žalovanej túto sumu ako pôžičku, ktorá mala byť žalobcovi vrátená v lehote troch mesiacov od poskytnutia pôžičky. Žalobca ako dôkaz predložil súdu výpis z účtu v Tatra banke, a.s. zo dňa 13.11.2021, na ktorom je uvedené v Detailoch pohybu, že príjemcom finančných prostriedkov bola žalovaná a taktiež aj doba poskytnutia peňažných prostriedkov a výška úroku ktorý bol dohodnutý vo výške 0%.

23. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.10.2025 uviedol, že v danej veci nejde o pôžičku ale o nárok žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia a navrhoval žalobe vyhovieť.

24. Z odôvodnenia Uznesenia KS v Prešove zo dňa 17.07.2025 č.k. – 181 v bode 31,vyplýva nasledovné: „Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkon iného bezdôvodne obohatí a vydá toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Zmyslom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je teda zabezpečenie náhrady nespravodlivo získanej majetkovej výhody. Rozhodujúce je, či v prospech z bezdôvodného obohatenia existoval v dobe vzniku tohto obohatenia. Nie je rozhodujúce to, či tomu, kto sa na úkor iného obohatil ešte niečo z tohto obohatenia zostalo, ale či sa obohatil v čase získania prospechu z bezdôvodného obohatenia.

25. Z odôvodnenia Uznesenia KS v Prešove zo dňa 17.07.2025 č.k. – 181 v bode 32. vyplýva nasledovné: „ Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje súdnemu konaniu ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Pretože súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku ako ju prezentuje žalobca, nie je rozhodujúce či uplatnený nárok označuje ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj nárok odôvodňuje. Uvedené platí aj pokiaľ ide o kvalifikáciu konkrétnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Súd má preto vo svojom rozhodnutí náležite zhodnotiť či a prečo považuje vzťah vzniknutý medzi stranami za vzťah bezdôvodného obohatenia a pritom uviesť aj to, pod ktorých z prípadov uvedených v ust. a posudzovaný prípad zahrňuje (R 1/1979).

26. Z odôvodnenia Uznesenia KS v Prešove zo dňa 17.07.2025 č.k. – 181 v bode 33. vyplýva nasledovné: „V zásade teda platí, že dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý. Na vznik záväzkovoprávneho vzťahu bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu, pretože bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti uvedenej v zákone, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa je rozhodujúce to, či došlo k obohateniu a nie je významné, či skutočnosť, na základe ktorej došlo obohateniu, zavinil obohatený, alebo či k bezdôvodnému obohateniu povinného subjektu došlo v dôsledku konania tretej osoby (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18.5.1999, sp. zn. ). Predpokladom vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia nie je zodpovednosť povinného subjektu, ale existencia konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou zákon spája vznik tohto vzťahu.“

27. Tak ako to vyplýva z ust. , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy. A to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. V predmetnej veci je nespornou skutočnosťou to, že dňa 13.11.2021 bola poukázaná žalobcom na účet žalovanej suma 6 800,- eur. Podľa názoru súdu sa však žalobcovi nepodarilo v konaní preukázať, že v danej veci išlo poskytnutie pôžičky, tak ako to pôvodne tvrdil žalobca, pretože žalovaná túto skutočnosť popierala s tvrdením, že naopak išlo o vrátenie pôžičky, ktorú žalovaná poskytovala svojej dcére F. A. D., počas manželstva so žalobcom. Toto tvrdenie bolo potvrdená aj svedeckou výpoveďou F. A. D.. Tejto skutočnosti nasvedčujú aj predložené výpisy z účtu žalovanej zo dňa 13.11.2024 kedy žalovaná poukázala na účet svojej dcéry sumu 7 721,03 eur a dňa 5.8.2024 sumu 12 000,- eur, pričom z účelu platieb vyplýva, že išlo o pôžičku. Naopak z výpisu z účtu zo dňa 13.11.2021 kedy bola poukázaná na účet žalovanej suma 6 800,- eur je uvedené p, 0%,3“, z čoho nemožno dedukovať, čo bolo vlastne účelom tejto platby.

29. V tejto súvislosti je nakoniec potrebné poukázať na rozdielne tvrdenie žalobcu v žalobe, kedy tvrdil, že poskytol peniaze žalovanej na základe zmluvy o pôžičke a neskôr počas konania upustil od tohto tvrdenia as voj nárok odôvodňoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

30. Podľa názoru súdu však v danej veci nejde o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je síce pravdou, že dňa 13.11.2021 bola poukázaná na účet žalovanej suma 6 800,- eur, avšak túto sumu súd považuje vzhľadom na vykonané dôkazy ako vrátenie pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalovanou svojej dcére F. A. D. počas manželstva so žalobcom.

31. Pretože žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku, súd žalobu zmietol.

32. Súd v danej nevykonal výsluch žalobcu ako strany sporu, tak ako to bolo počas konania navrhnuté zástupcom žalovanej, pretože nevykonanie tohto dôkazu nemá za následok zásah do práv žalovanej, z dôvodu, že súd žalobu zamietol.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, žaloba bola zamietnutá.

36. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku tak ako to vyplýva z ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.